Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/66/2012

Zmenené rozhodnutím 10P/266/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloletú S. J., L.. X.X.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov : R. J., L.. XX.X.XXXX, P. J. W., Y. A.. Č.. XXX/X S. O. J., L.. X.X.XXXX, J. Y. T., T. A. C., Č. O., o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, sudkyňou JUDr.Júliou Hentekovou, takto rozhodol: Súd s c h v a ľ u j e d o h o d u rodičov maloletého dieťaťa v nasledovnom znení: „Vyživovacia povinnosť otca na maloletú S. J., L.. X.X.XXXX sa zvyšuje počnúc dňom 1.9.2012 zo sumy 83,- Eur na 175,-Eur mesačne. Zaostalé výživné, ktoré vzniklo následkom tohto zvýšenia za obdobie od 1.9.2012 do 31.8.2014 v sume 2.208,-Eur sa povoľuje otcovi splácať po 25,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Výživné je splatné i naďalej do rúk maloletého dieťaťa, avšak namiesto 20-ho dňa, do 30-ho dňa bežného mesiaca.“ Týmto súd mení rozsudok Okresného súdu Komárno 13C/243/2010 zo dňa 1.7.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre 25Co/66/2012-108 zo dňa 28.3.2012 v časti o výživnom pre maloleté dieťa, ako aj v časti splatnosti mesačných splátok výživného. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: E. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., C. XXX, proti odporcovi: W. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., časť R. I., J. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na dobu po rozvode k mal. O. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 01. 07. 2011 č. k. -75, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa vyživovacej povinnosti odporcu voči mal. O. D., nar. XX. XX. XXXX, p o t v r d z u j e .

V časti týkajúcej sa náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov prvostupňového konania v sume 66 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, uzatvorené dňa 14. 09. 1996 a na dobu po rozvode upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. O. D. tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu tohto dieťaťa sumou 83 eur mesačne vždy do 20-teho dňa každého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak v intenciách -3 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) po zistení, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvalo rozvrátené, neplní svoju spoločenskú, ekonomickú ani biologickú funkciu a je len formálnym zväzkom. V tejto súvislosti poukázal na to, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2008, odkedy sa intímne nestýkajú, nehospodária spolu, ani sa spoločne nepodieľajú na výchove maloletého dieťaťa, pričom nie je predpoklad na obnovenie ich manželstva, keďže účastníci konania sa vzájomne citovo odcudzili. Za príčinu rozvratu manželstva účastníkov označil konzumovanie alkoholu odporcom, čo malo negatívny vplyv na manželské vzťahy a ich následné úplné vzájomné odcudzenie sa. V zmysle a Zákona o rodine zároveň upravil i práva a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu pochádzajúcemu z ich manželstva na dobu po rozvode tak, že navrhovateľke, ktorá

po prerušení spolužitia výlučne zabezpečuje výchovu dieťaťa vo vyhovujúcom prostredí, zveril mal. O. do osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal prispievať na jej výživu sumou 83 eur mesačne. Pri určení výživného sa spravoval ust. § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzajúc jednak z vekových potrieb mal. dieťaťa, ako aj zárobkových možností a schopností oboch rodičov. V tomto smere zistil, že navrhovateľka v roku 2010 dosiahla čistý priemerný mesačný príjem 401,47 eura a za prvých 5 mesiacov roku 2011 467,62eura, pričom má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére študujúcej na Technickej univerzite v Košiciach, na výživu ktorej jej otec prispieva sumou 26,56 eura mesačne. Odporca ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, pričom u posledného zamestnávateľa dosiahol priemerný netto zárobok vo výške 323,39 eura mesačne. Pri stanovení výšky jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej však zohľadnil i potencialitu jeho možností a schopností, keď sa odporca v roku 2008 vzdal výhodnejšieho zamestnania v spoločnosti OSRAM, a.s., kde dosahoval mesačný príjem 20.000,-Sk a taktiež sa vzdal i dedičstva v prospech svojej sestry, ktorého čistá hodnota bola 32.740,60 eura, ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve JUDr. Ildikó Bory, notárky so sídlom v Komárne zo dňa 04. 08. 2010, č. k. -32. Uzavrel preto, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu maloletej prispievať na jej výživu sumou 83 eur mesačne. Takto určené výživné považoval za primerané i vekovým potrebám dieťaťa, berúc do úvahy i skutočnosť, že dieťa trpí laktózovou intoleranciou a rovnako tak i na aktivity dieťaťa prospešné pre jej zdravý vývin. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. veta prvá , podľa ktorého účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka len v časti určenia výšky výživného a vo výroku o náhrade trov konania. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, odporcu zaviazať na platenie výživného vo výške 85 eur mesačne a uložiť mu i povinnosť zaplatiť jej náhradu trov konania v plnej miere. Dôvodila, že súdom prvého stupňa určené výživné nepostačuje na pokrytie všetkých nevyhnutných potrieb maloletej s ohľadom na jej vek. V tejto súvislosti poukázala na to, že od posledného určenia výživného uplynulo takmer 5 rokov, za ktorú dobu sa zvýšili ceny potravín, ako aj všetkých ostatných výdavkov na domácnosť, pričom odporca na maloletú prispieva len určeným výživným, aj to nepravidelne. Mala za to, že rozpad manželstva v plnej miere zapríčinil odporca svojím nezodpovedným prístupom, opustením spoločnej domácnosti a spolužitím so svojou dlhoročnou milenkou.

Odporca ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutých častiach a konania, ktoré mu predchádzalo ( ), dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné len sčasti.

V súdenej veci sa navrhovateľka svojím návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 27. 07. 2010, domáhala rozvodu jej manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. O., nar. XX. XX. XXXX na dobu po rozvode, podľa ktorej by mal. O. bola zverená do jej osobnej starostlivosti a odporca by bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 85 eur mesačne. Preskúmavaným rozhodnutím súd prvého stupňa manželstvo účastníkov rozviedol, mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky na dobu po rozvode, pričom pre absenciu odvolania účastníkov konania v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania preto zostala len navrhovateľkou odvolaním napadnutá časť týkajúca sa vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletému dieťaťu a výrok o náhrade trov konania.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd vždy berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitejšieho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac, súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

V intenciách zhora uvedenej platnej právnej úpravy súd prvého stupňa i v súdenej veci postupoval, pričom v tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti odporcu, využijúc postup podľa ust. , sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti týchto dôvodov len podčiarkuje, že i podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňovým súdom určené výživné v plnom rozsahu zohľadňuje odôvodnené potreby mal. dieťaťa, ktoré sú čiastočne determinované jeho neuspokojivým zdravotným stavom, vyžadujúcim si zvýšené náklady, ako i možnosti, schopnosti a majetkové pomery odporcu. Správne totiž súd prvého stupňa u odporcu vychádzal nielen z jeho v súčasnosti dosahovaného mesačného zárobku, ale zohľadnil i skutočnosť, že odporca svojou výpoveďou u zamestnávateľa OSRAM, a.s., kde dosahoval podstatne vyšší príjem, sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a rovnako tak i majetkového prospechu, čoho nespochybniteľným dôkazom je osvedčenie o dedičstve. Určené výživné taktiež zohľadňuje i povinnosť navrhovateľky podieľať sa na výžive mal. dieťaťa výživným, ktoré však navrhovateľka čiastočne vyvažuje svojou osobnou starostlivosťou o dieťa, ako i okolnosť, že časť výživy mal. dieťaťa je krytá i prídavkami na dieťa. Preskúmavaným rozhodnutím určené výživné takto nielenže plne zodpovedá zákonnej úprave, ale i zásade rovnakej životnej úrovne detí a rodičov. Na argumentáciu navrhovateľky obsiahnutú v jej odvolaní o tom, že od posledného rozhodovania o výživnom, ktoré bolo realizované rozsudkom OS Komárno zo dňa 08. 04. 2008 č. k. -19 a ktorým bol odporca zaviazaný prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 2.500,-Sk mesačne, odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade predmetom konania nie je návrh na zvýšenie výživného, na ktoré by dopadalo ust. Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne

rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Predmetom tohto konania je návrh na rozvod manželstva, s ktorým v zmysle je vždy spojené konanie o úpravu pomerov manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode. V takomto prípade je však úlohou súdu zistiť a hodnotiť pomery účastníkov v zmysle vyššie označených zákonných ustanovení ku dňu jeho rozhodovania tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa a nie zisťovať a rozhodnutie založiť na zmene pomerov, ku ktorej došlo od doby poslednej úpravy výživného.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti odporcu ako vecne správny podľa potvrdil, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

Naproti tomu odvolací súd za vecne nesprávny považuje výrok súdu prvého stupňa, ktorým o trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, riadiac sa pri svojom rozhodovaní veta prvá . Podľa totiž účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich častí, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. V danej veci bolo preskúmavaným rozsudkom právoplatne manželstvo účastníkov rozvedené, pričom podľa jeho dôvodov za príčinu rozvratu manželstva súd prvého stupňa označil zavinenie odporcu, spočívajúce v konzumovaní alkoholu, čo malo negatívny vplyv na manželské vzťahy účastníkov a následné ich úplné, vzájomné odcudzenie. Výlučné zavinenie odporcu na rozvrate manželstva je podľa názoru odvolacieho súdu okolnosťou, ktorá odôvodňuje pri rozhodovaní o náhrade trov konania postup podľa veta druhá a priznanie náhrady trov konania navrhovateľke. Nakoľko navrhovateľka si i náhradu trov konania uplatnila vo výške 66 eur za zaplatený súdny poplatok za návrh, odvolací súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej náhradu trov prvostupňového konania v ňou uplatnenej výške do 3 dní. Tým podľa zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v uvedenej časti, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ) ani na jeho zrušenie ( ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže predmetom odvolacieho konania bolo konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na dobu po rozvode, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.