Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-470-1997.pdf
PDF · 82.6 KB
Case nature
Subarea
10Er/470/1997
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Tibor Galla CONVOJ, J.G. Tajovského 70, Dvory nad Žitavou, IČO: 30 962 137 proti povinnému: I. D., nar.XX.X.XXXX, bytom S. nad F. XXXX o zaplatenie 245,64 € (7 400 Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Hesounovi, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Komárňanská cesta 2 náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 4.3.1997 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie znejúcej na sumu 245,64 € (7 400 Sk), keď poukázal na rozsudok tunajšieho súdu 3T 35/1994 zo dňa 20.4.1994.
Poverením tunajšieho súdu Er 470/1997-6 zo dňa 21.4.1997 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Ján Hesoun, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Komárňanská cesta 2 (ďalej len exekútor).
Prípisom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.12.2009 exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel dňa 10.9.2008. Zároveň si uplatňoval voči oprávnenému trovy exekúcie vo výške 48,09 €.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 104 odsek 2 O.s.p., ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti.
Podľa § 7 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka smrťou zaniká spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení do 1.2.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V danom prípade exekučné konanie začalo dňa 7.4.1997, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi.
V danom prípade bolo zistené, že povinný zomrel 10.9.2008 ako nemajetný, čo vyplýva z pripojeného uznesenia tunajšieho súdu 16D 1462/2008-8 zo dňa 29.4.2009, teda neexistuje žiaden subjekt, ktorý by vstúpil do právnych vzťahov po poručiteľovi (povinnom). Súd exekúciu zastavil na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení a v súlade s ustanovením § 104 ods. 1 prvá veta a § 104 ods. 2 tretia veta O.s.p., nakoľko nedostatok spôsobilosti odporcu byť účastníkom konania je nedostatkom podmienky konania, pre ktorý nemožno pokračovať, ak sa neodstráni. Nakoľko sa súdu tento nedostatok nepodarilo odstrániť, súd exekúciu zastavil.
Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti, obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok a pod zákonnou kontrolou. Ak teda exekútor na dosiahnutie účelu zákona vykonáva určité procesné úkony vymedzené Exekučným poriadkom, potom vykonáva úkony potrebné na účelné vymáhanie nároku oprávneného, s čím sú spojené trovy exekúcie.
Exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie ( § 200 ods. 1 Exekučného poriadku ) od povinného, ak je vykonanie exekúcie úspešné, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení do 1.2.2002 predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t. j. ak exekúcia bola zastavená, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil (napr. či vymáhaná suma už nedošla na účet v banke oprávneného, či povinný už vypratal byt, prípadne inú nehnuteľnosť alebo bol pripravený na riadne odovzdanie veci a pod.).
Exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie ( § 200 ods. 1 Exekučného poriadku ) od povinného, ak je vykonanie exekúcie úspešné, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení do 1.2.2002 predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak
sú splnené zákonné predpoklady, t. j. ak exekúcia bola zastavená, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil (napr. či vymáhaná suma už nedošla na účet v banke oprávneného, či povinný už vypratal byt, prípadne inú nehnuteľnosť alebo bol pripravený na riadne odovzdanie veci a pod.). V danom prípade má súd iba možnosť a nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Predpokladom pre uloženie takejto povinnosti je práve uváženie súdu o miere procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Teda pri úplnom vylúčení procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, nie je možnosť uložiť oprávnenému povinnosť hradiť trovy.
V danom prípade súd dospel k záveru, že exekútorovi nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, exekútorovi sa prizná náhrada trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, avšak len v tých exekúciách, ktoré boli začaté najskôr dňa 1.2.2002, čo však nie je naplnené v danom prípade. Znamená to, že oprávnenému by mohla byť uložená povinnosť na náhradu trov exekúcie exekútorovi jedine pri splnení predpokladov uvedených v § 203 Exekučného poriadku v znení do 1.2.2002, ktoré sú napokon podrobne rozvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Jedným z predpokladov je, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, teda či pri náležitej opatrnosti mohol predvídať zastavenie exekúcie, či pred začatím exekúcie, prípadne v jej priebehu venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne svoju povinnosť nesplnil.
Súd je toho názoru, že v danom prípade oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že exekúcia bude bezúspešná z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predpokladať, že exekúcia bude trvať takú dlhú dobu, po ktorú sa nepodarí vymôcť vymáhanú pohľadávku a že dňa 10.9.2008 povinný zomrie a následne dôjde k zastaveniu exekúcie. Oprávnený postupoval zákonným spôsobom, pretože povinný po vzniku exekučného titulu dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladal exekučný titul, a preto je celkom prirodzené, že oprávnený si podal návrh na vykonanie exekúcie. Záverom súd uvádza, že exekútorovi nie je možné priznať náhradu trov exekúcie ani od povinného, pretože exekúcia nebola úspešná, resp. k jej zastaveniu nedošlo v dôsledku dobrovoľného plnenia zo strany povinného.
Súd taktiež uvádza i skutočnosť vyplývajúcu z predloženého vyúčtovania trov exekúcie, podľa ktorého exekútor vykonával úkony iba v začiatku exekúcie, in concreto v roku 1997, čím teda sám prispel k nevymoženiu pohľadávky. V prípade, ak by exekútor vykonával viac takých úkonov, ktoré by mohol uviesť vo vyúčtovaní, tak by uvedené isto boli.
Záverom súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej Republiky sp. zn. II. ÚS 272/08-35 zo dňa 22.8.2008, v ktorom ústavný súd, okrem iného uviedol aj, že „...súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, napr. trov exekúcie.
Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.1.2002 vyplývalo, že v prípade zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie, avšak výlučne iba vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie...“
Taktiež súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 432/2008-16, kde okrem iného uviedol aj, že „...samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku,
rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.“ Uvedené je použiteľné bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta.
Rovnaký názor v obdobnej veci vyslovil i Krajský súd v Nitre vo svojom uznesení 15CoE/414/2011-23 zo dňa 31.1.2012.
Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku sa týka iba úhrady trov exekúcie oprávneným, teda iba nárokov súdneho exekútora voči oprávnenému. Exekučný súd však môže priznať aj nárok náhradu trov konania povinného voči oprávnenému podľa všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o trovách konania. Trovy konania, ktoré má oprávnený uhradiť povinnému, nie sú v zmysle § 200 trovami exekúcie, a teda tieto súdny exekútor nemôže vymáhať v zmysle § 201 ods. 3. Ak oprávnený súdom priznané trovy konania povinnému neuhradí, musí povinný podať samostatný návrh na vykonanie exekúcie. O trovách konania účastníkov exekúcie súd preto rozhodol podľa § 251 ods.4 O.s.p. k § l46 ods. l písm. c ) O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.