Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-13Rob/105/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Scania Osterreich Ges.m.b.H., so sídlom Johann Steinböckstrasse 4, A-2345 Brunn am Gebirge, Rakúsko , zast.: JUDr. Marcelom Jóžom, advokátom so sídlom v Bratislave, Cukrová 14, proti žalovanej: SCT - Slowakischer Container Trans s.r.o., IČO: 36 591 793, Hrdinov SNP 203, Vyšný Medzev, zast.: JUDr. Jánom Tarabčákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krivá 18, v konaní o zaplatenie 134.900 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 134.900 eur spolu s 13,75% ročným úrokom z omeškania od 4.11.2008 až do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX trovy konania v sume 16.337,49 eura (z toho trovy právneho zastúpenia 8.243,49 eura), všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba ohľadom úroku z omeškania z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby žalovaná spoločnosť bola zaviazaná na povinnosť zaplatiť mu 134.900 eur, ktorú sumu žalovanej poskytol ako pôžičku.

Žalovaná spoločnosť (ďalej len žalovaná) nárok žalobcu neuznala, poprela existenciu akejkoľvek zmluvy o pôžičke a aj keby existovala, nárok považovala za premlčaný a vzniesla námietku premlčania.

V prvom rade súd poznamenáva, že vec má medzinárodnoprávny charakter, pretože: žalobca je obchodná spoločnosť, zapísaná v registri pôvodného Obchodného súdu Viedeň HRB 28238, v súčasnosti v registri Krajinského súdu Wiener Neustadt pod č. FN 95419y. Jediným spoločníkom so 100% účasťou je Scania AB, Švédsko.

Žalovaná spoločnosť je obchodnou spoločnosťou, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I vo vložke 16408/V a jeho jediným spoločníkom a konateľom je Hubert Krögger, občan Rakúska.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobca žalobe tvrdil, že dňa 28.6.2005 uzavreli účastníci ústnu zmluvu o pôžičke, podľa ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej peňažnú sumu, rovnajúcu sa výške DPH za nákup nákladných motorových vozidiel zn. Scania u spoločnosti Scania Slovakia s.r.o., ktoré sa žalovaná zaviazala u tejto

spoločnosti kúpiť a následne žalobcovi predať. Na základe tejto dohody žalobca poukázal žalovanej dňa 28.6.2005 sumu 128.155 eur prevodom z účtu v banke a dňa 5.7.2005 doplatok vo výške 6.745 eur. Pôžička mala byť poskytnutá bezúročne a vrátená na základe prvej výzvy žalobcu. Na okolnosti uzavretia zmluvy žalobca navrhol vypočuť p. T. Z., ktorý v rozhodnom čase viedol komunikáciu a rokovania so žalovanou.

Súd z predloženého prevodného príkazu z banky zo dňa 28.6.2005 na čl. 13 súdneho spisu zistil, že bola poukázaná suma 128.155 eur na účet SCT Slowakischer Container Trans č. XXXXXXXXXXX/XXXXX, s interným označením C.35692-9. Ako účel použitia je uvedené: „daň“.

Z prevodného príkazu zo dňa 5.7.2005 na čl. 14 spisu bolo zistené, že v tento deň žalobca poukázal tej istej spoločnosti a na ten istý účet sumu 6.745 eur s evidovaným účelom: „doplatok“, s interným označením C.35692-9.

Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaná, ako slovenský subjekt nakúpila u spoločnosti Scania Slovakia s.r.o. desať nákladných motorových vozidiel zn. Scania za 71.000 eur + DPH vo výške 13.490 eur t.j. za 844.900 eura za jedno vozidlo. Tieto vozidlá následne vyviezla na územie Rakúska a odpredala žalobcovi a keďže sa jednalo o vývoz tovaru v rámci EÚ, žalovaná ku kúpnej cene neuplatňovala DPH. Tým, že žalovaná zaplatila DPH spoločnosti Scania Slovakia s.r.o., po realizovaní vývozu jej vznikol nárok na jej vrátenie cestou príslušného daňového úradu. V čase, keď žalovaná tieto vozidlá od spoločnosti Scania Slovakia s.r.o. kupovala, nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu DPH prislúchajúcej ku kúpnej cene, preto na tento účel žalobca sumu, zodpovedajúcu DPH na vstupe, žalovanej požičal. Podľa dohody so žalobcom sa požičaná suma mala vrátiť na prvé písomné vyzvanie, nie však skôr ako 90 dní od jej poskytnutia (predpokladalo sa, že v tomto čase bude žalovanej vrátený nadmerný odpočet DPH). Žalobca vyzval žalovanú na vrátenie pôžičky listom zo dňa 21.8.2008 a určil lehotu zaplatenia 31.8.2005 a opakovane tiež listom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 1.9.2008, avšak bezvýsledne.

Žalobca ako dôkaz predložil písomnú výzvu žalobcu zo dňa 21.8.2008 (čl. 17), v ktorej vyzval žalovanú na vrátenie sumy 134.900 eur do 31.8.2008 na tam označený účet v banke ako aj písomnú výzvu právneho zástupcu zo dňa 22.10.2008 na čl. 18 s určeným na plnenie do 3.11.2008. Táto výzva bola žalovanej doručená dňa 24.10.2008, ako je to zrejmé z doručenky na čl. 19.

Žalobca ako dôkaz o reálnom uskutočnení obchodu medzi účastníkmi konania predložil súdu 10 kusov faktúr vrátane ich úradného prekladu (na čl. 43 - 72), všetky zo dňa 21.6.2005, vystavených na každé dodané vozilo osobitne. Všetky tieto faktúry majú rovnaký obsah i formu a líšia sa iba číslom podvozku toho-ktorého vozidla. Z každej faktúry vyplýva, že:

- predmetom dodávky bolo nákladné motorové vozidlo - ťahač návesu Scania R420 LA 4x2 MNA

- cena vozidla činila 71.000 eur, z ktorej bola odrátaná záloha v sume 3.550 eur, poskytnutá dňa 4.5.2005 a teda k úhrade zostáva suma 67.450 eur

- každá faktúra bola žalobcom individuálne označená interným číslom, pod akým je evidovaná v jeho účtovníctve ako aj to, že k preplateniu boli dané dňa 28.6.2005.

Žalobca ďalej prezentoval, že p. T. Z. medzičasom zomrel, avšak ohľadom vzájomnej komunikácie a obsahu rozhovorov má vedomosť právny zástupca žalobcu P.. W.. Prezentoval tiež, že medzi účastníkmi bola dohodnutá „provízia“ za realizáciu daného obchodu v sume 700 eur za každé vozidlo, ktoré si žalovaná vyúčtovala fa č. 18 zo dňa 31.7.2005 celkovou sumou 7.000 eur.

Súd z predloženej faktúry č. 18 na čl. 80 mal preukázané, že žalovaná žalobcovi vyúčtovala, súd cituje: „províziu za sprostredkovanie a prevoz 10 nákladných vozidiel á 700“ v celkovej sume 7.000 eur, ktorú

žalobca uhradil dňa 6.9.2005. Na túto faktúru si internou poznámkou ručne vyznačil interné čísla faktúr ako aj čísla podvozkov tých vozidiel, ktoré mu boli dodané, a na ktoré sa predmetná provízia vzťahovala.

Konateľ žalovanej pred súdom vypovedal, že táto spoločnosť už v minulosti obchodovala so žalobcom, pričom on má registrovanú firmu aj na území Slovenska. žalobca mal záujem kúpiť nákladné motorové vozidlá zn. Scania, pričom na území Rakúska i Švédska sú pomerne drahé. Dohodol si preto s V.. Z., že tieto vozidlá sa nakúpia od autorizovaného dovozcu na území Slovenska a následne budú vyvezené a predané žalobcovi. Žalobca nemohol tieto vozidlá zakúpiť v Rakúsku od inej spoločnosti Scania, pretože tento druh obchodovania je na území Rakúska nelegálny. Ďalej vypovedal, že s predajcom na území Slovenska si dohodol osobné stretnutie vo Zvolene, kde si boli vozidlá aj fyzicky prezrieť a následne vec prejednal s p. Z. v Rakúsku. V rámci tohto obchodu si mali dohodnúť 19% províziu, ktorá mala predstavovať zisk žalovanej. Táto dohoda bola s Z. uzavretá za prítomnosti jeho manželky, a tiež iba ústnou formou. Uviedol, že táto provízia bola dohodnutá na úrovni obvyklého minima, nakoľko v takýchto prípadoch sa provízia zvykne dojednávať v sadzbe 20 -30%. Predaj vozidiel si mali dohodnúť tak, že tieto vozidlá sa žalobcovi predajú za úplne rovnakú cenu, za akú ich nakúpila žalovaná na Slovensku a zisk vlastne predstavoval provízia vo výške 19 % z predajnej ceny. Vypovedal ďalej, že sa s p. Z. dohodli na tom, že provízia 19% bude uhradená ako prvá, pričom žalobca najprv poukázal iba jej časť. Keď vystavili faktúru na uvedenú províziu, bol uhradený aj doplatok. Prezentoval tiež, že za účelom úhrady nákladov na zabezpečenie vodičov na každé vozidlo a následný transport si dohodli sumu 700 eur za každé vozidlo. To, že túto sumu žalovaná vo faktúre č. 18, ktorou si ju voči žalobcovi uplatnila, nazvala „províziou“, sa stalo iba preto, že ju nevedeli pomenovať inak.

Čo sa týka sumy 134,900 eur, konateľ žalovanej vypovedal, že tá bola žalobcovi vyúčtovaná fa č. 14 a že ju priamo doručil p. Z.. Tento spôsob doručenia mal určiť priamo p. Z. asi z dôvodu, že o nej nemal nikto vedieť. Čo p. Z., s ktorým sa všetky veci dohodovali, s faktúrou urobil konateľ žalovanej nevedel povedať.

Na doplňujúce otázky konateľ žalovanej vypovedal, že aj čo sa tohto obchodného prípadu týka, samotný nákup týchto vozidiel na území SR bol v rozpore s vnútornými pravidlami koncernu Scania, no zároveň, že každému z nich ide len o čo najvýhodnejší obchod a dosiahnutie zisku, keďže sú obchodníci.

Súd vypočul aj svedkyňu Y. S. - manželku konateľa žalovanej, ktorá vypovedala, že je zamestnaná v spoločnosti Krogger v Rakúsku, avšak pracuje iba v minimálnom rozsahu ako finančný poradca a vedie účtovníctvo. K veci vedela uviesť iba to, že jej manžel si s p. Z. dojednal obchod a to tak, že SCT mala na území SR nakúpiť 10 nákladných vozidiel zn. Scania, ktoré sa následne vyvezú a predajú žalobcovi. Potvrdila, že žalobca nemohol tieto vozidlá kúpiť na území Rakúska a ani priamo od spoločnosti Scania Slovensko, pretože tieto obchody sú v rámci koncernu Scania zakázané. Tvrdila, že bola osobne prítomná, keď jej manžel dojednával s p. Z. detaily tohto obchodu s tým, že zisk ich spoločnosti mala predstavovať 19% provízia za sprostredkovanie tohto obchodu. Pamätala si, že predtým, ako SCT vystavila faktúru na dohodnutú províziu, žalobca poslal prvú platbu, ktorá však nedosahovala dohodnutú výšku a ona osobne ohľadom toho telefonovala s p. Z.. Po tom, ako mu doručila predmetnú faktúru, bol rozdiel medzi vyfaktúrovanou sumou a už vyplatenou čiastkou dodatočne zaplatený. K žiadnym iným okolnostiam prejednávaného obchodného prípadu sa svedkyňa viac vyjadriť nevedela, pretože nebola pri ničom prítomná.

Súd požiadal o stanovisko tiež daňový úrad, ktorý vo veci podal správu dňa 7.5.2010

(čl. 91), a z ktorej súd zistil, že:

- žalovaná nakúpila od Scania Slovakia s.r.o. 10 ks nákladných motorových vozidiel Scania, z ktorých v zdaňovacom období III. štrvťroka 2005 odpočítal daň za prijaté zdaniteľné obchody. Tieto vozidlá v tom istom z daňovacom období žalovaná predala spoločnosti Scania Österreich. Z dôvodu že sa jednalo o intrakomunitárnu dodávku, tento predaj bol oslobodený od DPH

- daňový úrad vykonal preverenie v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií a rakúske orgány oznámili, že žalobca vozidlá už medzičasom predal

- keďže žalovaná pre odberateľa Scania Österreich vystavila faktúry, ktoré spĺňali všetky náležitosti daňového dokladu, nadmerný odpočet DPH jej bol uhradený dňa 7.3.2008

Súd si vyžiadal tiež správu od spoločnosti Scania Slovakia s.r.o., ktorá súdu písomne odpovedal dňa 15.4.2010 (čl. 90), že:

- zmluvný vzťah so spoločnosťou SCT Slowakischer Container Trans s.r.o. vznikol na základe jej objednávky zo dňa 21.4.2005 na nákup 10 ks nákladných motorových vozidiel Scania (ťahač návesu)

- že nominálna cena 1 ks bola 71.000 eur + 19% PH 13.490 eur

- že cena za všetky vozidlá bola uhradená prevodom na účet v banke

- že kúpna cena bola uhradená: zálohou v sume 35.500 eur dňa 2.5.2005 a dňa 6.7.2005 celý zvyšok ceny vrátane DPH

Súd vypočul dožiadaným súdom v Rakúsku aj svedkov - osoby, ktorých podpisy sa nachádzajú na prevodných príkazoch zo dňa 28.6.2005 a zo dňa 5.7.2005 a tiež P.. Z. W. - právneho zástupcu žalobcu na území Rakúska.

P.. W. pred súdom vypovedal, že priamo od V.. Z. a vedúceho účtovníka spoločnosti V.. Z. vie, že účelom pôžičky, ktorú žalobca žalovanej poskytol, bola daň z pridanej hodnoty, ktorú bolo treba na vstupe zaplatiť spoločnosti Scania Slovensko, a že sa refunduje ihneď po tom, ako sa obdrží od slovenského daňového úradu. Žalobca žalovanej najprv poskytol požadovanú zálohu v sume 35.500 eur (3.550 eur za každé vozidlo), ktorú žalovaná pri fakturácii ceny za každé vozidlo žalobcovi zohľadnila a konečná suma určená k úhrade bola 67.450 eur (71.000 mínus 3.550 eur). Uvedený svedok ďalej tvrdil, že to bol p. Krogger - konateľ žalovanej, ktorý poprosil V.. Z. o poskytnutie pôžičky kvôli DPH 134.900 eur s tým, že po vrátení od daňového úradu sa táto suma žalobcovi vráti. Spoločnosť SCT oznámila žalobcovi, že v júni 2005 podala príslušnému daňovému úradu žiadosť o vrátenie DPH. Žalobca čakal na to, že vrátenú daň žalovaná prevedie na žalobcu , pričom V.. S. viackrát oznámil, že k vráteniu ešte nedošlo. Potvrdil tiež, že vo februári 2007 daňový úrad vo Viedni vykonal na žiadosť slovenských orgánov previerku, či vozidlá boli skutočne vyvezené do Rakúska. Neskôr mala V.. S. - Q. V..Z. S., v kancelárii vo Viedni oznámiť, že sa pri platbe 134.900 eura sa jedná o „províziu za sprostredkovanie a dodanie 10 ks nákladných vozidiel“. Žalobca však žalovanú upozornil, že provízia za sprostredkovanie a dodávku vozidiel si už uplatnila faktúrou č. 18 z 24.8.2005 v celkovej sume 7.000 eur (700 eur za kus), ktorá bola dňa 6.9.2005 aj zaplatená. Keďže žalobcovi poskytnutá platba na daň chýbala, zaslal žalovanej list zo dňa 21.8.2008 , na ktorú nedostal žiadnu odpoveď. Až dňa 18.9.2008 žalovaná prvýkrát uviedla existenciu faktúry č. 14 (na sumu 134.900 eur), ktorú si svedok od žalovanej vypýtal listom zo dňa 30.9.2008 a listom zo dňa 5.11.2008. Keď ju obdržal, konzultoval ju s p. Z., ktorý o danej faktúre vôbec nič nevedel.

Z rozhovoru, ktorý sa medzi svedkom a V.. Z. uskutočnil dňa 25.9.2008, má súd k dispozícii písomný záznam (na čl. 77), z ktorého o.i. vyplýva, že V.. Z. poprel pravdivosť o dohode provízie vo výške 19% , pretože na províziu už existuje samostatná faktúra žalovanej. Sumu 134.900 eur žalobca uhradil po tom, ako o to požiadal p. Krogger, keďže je treba zaplatiť najprv DPH avšak s tým, že po vrátení tejto sumy zo strany slovenského daňového úradu bude táto suma žalobcovi vrátená.

W. Z. Q. (čl. 218) pred dožiadaným súdom vo Florisdorfe po nahliadnutí do predložených listín (príkaz zo dňa 28.6.2005 a z 5.7.2005) vypovedal, že príkaz na úhradu z 28.6.205 podpísal on ako druhý príkazca a to z dôvodu, že finančný šéf p. F. nebol k dispozícii a že tento prevod bol potrebný. Bol preto požiadaný o tento úkon, avšak nevedel, prečo k tomuto prevodu došlo, pretože o tom vie iba prvý príkazca. O ostaných, s vecou súvisiacich okolnostiach, sa svedok nevedel absolútne vyjadriť.

W. A. Z. (na čl. 223) pred dožiadaným súdom vypovedal, že platby pre spoločnosť SCT inicioval istý V.. F. - vedúci administratívy Scania Österreich a p. Henschel - vedúci pobočky. z obsahu predložených listín vyvodil, že účelom platby bola „daň“, ale žiadne konkrétnosti ohľadom toho nevedel. Nevedel sa vyjadriť ani k ostatným, s vecou súvisiacim okolnostiam .

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie, posúdil dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:

V prvom rade bolo treba ustáliť, či súdy Slovenskej republiky sú príslušné na konanie o danej veci.

Podľa Článku 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach:

1. Toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.

Podľa Článku 2 cit. Nariadenia:

1. Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa Článku 5 cit. Nariadenia:

Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte

1. a) v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;

b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:

- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,

- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť,

c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a);

Vzhľadom na to, že žalobca poskytol peňažné plnenie subjektu so sídlom na území SR za účelom realizácie obchodu na území SR, bola založená právomoc slovenského súdu. Miestna príslušnosť je daná ust. § 85 ods. 2 Obč. súdneho poriadku.

V druhom rade bolo treba posúdiť, podľa akého hmotného práva sa predmetná vec bude riadiť. K právnemu vzťahu medzi účastníkmi došlo v roku 2005, preto sa tento právny vzťah bude riadiť Zákonom o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ďalej len ZMPS (a to až do 31.7.2006, pretože od 1.7.2006 platil Rímsky dohovor).

Podľa § 9 ods. (1) ZMPS: Účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spracovať ich vzájomné majetkové vzťahy; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.

Podľa § 10 ods. (1) ZMPS: Ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.

Podľa § 14 ZMPS: Právne pomery vzniknuté z jednostranných právnych úkonov sa spravuje právnym poriadkom štátu, v ktorom má dlžník bydlisko (sídlo).

Za princíp, určujúci rozumné usporiadanie daného vzťahu sa považuje najmä zistenie okolností, ktoré majú s tým-ktorým štátom najužšiu väzbu. V konaní bolo nesporné, že právny vzťah, vzniknutý medzi účastníkmi, má najužšiu väzbu s územím SR, pretože sa viazal na obchod, ktorý žalovaná realizovala zakúpením 10 vozidiel na území SR od slovenského subjektu; peniaze, poukázané žalobcom boli určené a aj poukázané na účet žalovanej t.j. slovenskému subjektu a aj k vráteniu DPH došlo na území SR. Z uvedeného dôvodu preto súd pre daný právny vzťah použil slovenské hmotné právo.

Žalobca poukazoval na to, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, ktorou žalobca požičal žalovanej sumu 134.900 eur za účelom úhrady DPH na kúpnej cene za vozidlá, ktoré mala žalovaná nakúpiť u slovenského autorizovaného dovozcu vozidiel Scania. Dôvodom bola skutočnosť, že tieto peniaze požiadal sám konateľ žalovanej u riaditeľa žalobcu vzhľadom na to, že nemala dostatok finančných prostriedkov. To, že sa jednalo o pôžičku, žalobca vyvodzoval z obsahu príkazu na úhradu zo dňa 28.6.2005, ktorým sa na účet žalovanej poukazovala suma 128.155 eura za účelom „daň“ a následne aj z príkazu na úhradu zo dňa 5.7.2005, ktorým sa na ten istý účet žalovanej poukazovala suma 6.745 eura za účelom „doplatok“.

Žalovaná uzavretie takejto zmluvy poprela v plnom rozsahu a tvrdila, že suma 134.900 eur bola žalobcovi vyúčtovaná titulom dohodnutej provízie, ktorá mala žalovanej zostať ako zisk z daného obchodu.

Podľa (ďalej len )

(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

(2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa

(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

(5) Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa :

(3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa § 269

(2) : Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa ust. § 451 ods. 1,2 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa :

(1) Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

(2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa ) : Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa : Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Žalobca síce nepreukázal existenciu zmluvy o pôžičke (t.j. zmluvný typ podľa ) ale súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu, o tom, že ich žalovanej požičal na žiadosť konateľa žalovanej, aby sa mohla uhradiť DPH na vstupe kúpnej ceny motorových vozidiel. Žiaden iný dôvod na poukázanie tejto sumy na účet žalovanej totiž v aktuálnom čase žalobca nemal. Napokon, a na to súd poukazuje, žalobca ešte skôr, a to začiatkom mája 2005 poukázal na účet žalovanej zálohu na kúpnu cenu v sume 3.550 eur na každé vozidlo t.j. 35.500 eur za všetky. Ani ohľadom tejto sumy účastníci nemali žiadnu písomnú zmluvu a dokonca ju žalovaná pri fakturácii vozidiel vo svojich faktúrach zohľadnila a od konečnej sumy odpočítala. Táto skutočnosť korešponduje so správou od Scania Slovakia s.r.o., ktorá potvrdila, že žalovaná dňa 2.5.2005 zaplatila zálohovú platbu na predmetné vozidlá práve v tejto sume. Javí sa teda, že žalovanej aj túto zálohu poskytol žalobca a tak isto bez písomnej zmluvy a je irelevantné, že vo faktúrach žalovanej sa ako deň zloženia zálohy v sume 3.550 eur uvádza 4.5.2005. Nie je totiž nezaujímavá skutočnosť, že spoločnosť SCT - Slowakischer Container Trans s.r.o. vznikla iba dňa 2.4.2005 a teda skutočnosť, že nemala dostatok finančných prostriedkov, je viac než pravdepodobná.

Okrem toho, žalovaná kúpnu cenu vyúčtovala žalobcovi faktúrami zo dňa 21.6.2005, ktoré boli zaplatené (resp. dané k úhrade) dňa 28.6.2005, pričom kúpnu cenu stanovila absolútne presne tak, ako ich sama kúpila od slovenského dovozcu t.j. v nominálnej cene 71.000 eur. Ak teda žalobca dňa 28.6.2005 poukázal žalovanej samotnú kúpnu cenu a v ten istý deň aj sumu 128.155 eur tiež „daň“ , bolo to stále málo na úhradu kompletnej kúpnej ceny. Po tom, ako žalobca poukázal žalovanej dňa 5.7.2005 aj sumu 6.745 eura, žalovaná už mohla dňa 6.7.2005 zaplatiť Scanii Slovakia úplnú kúpnu cenu.

Ako totiž spoločnosť Scania Slovakia s.r.o. súdu oznámila, žalovaná za všetkých 10 vozidiel zaplatila kúpnu cenu v celkovej výške 844.900 eur dňa 6.7.2005 teda až po tom, ako jej žalobca „doplatil“ aj zvyšok DPH.

Súd neuveril tvrdeniam konateľa žalovanej, že suma 134.900 eur zisk, dohodnutý ako provízia za sprostredkovanie a dodávku vozidiel, ktorá sa úplne náhodou zhodovala so zaplatenou DPH. Je všeobecne známe, že kúpna cena je cena, za akú predávajúci kupujúcemu vec predáva a je na

kupujúcom, či vec za túto cenu kúpi alebo nekúpi. Teda, ak podnikateľ kúpi vec za účelom jej ďalšieho predaja, tak za účelom dosiahnutia zisku predá vec za takú cenu, aby rozdiel medzi kúpnou cenou a cenou jej predaja mu zostal. Ak výťažok z predaja predmetných vozidiel mal žalovanej priniesť „zisk“ 19%, mala byť táto marža, vyjadrená v peniazoch, zahrnutá do konečnej kúpnej ceny, a takto mala byť žalobcovi aj faktúrovaná. Súd sa totiž ešte nestretol s tým, že by si obchodníci pri predaji účtovali zvlášť cenu, za akú tovar kúpili a zvlášť obchodnú maržu. Súd neuveril ani tvrdeniu žalovanej o tom, že tento zisk mal by ť vyúčtovaný vo forme „provízie“, pretože žalovaná nebola v postavení sprostredkovateľa medzi Scania Österreich a Scania Slovakia s.r.o., ale po odkúpení vozidiel od Scania Slovakia s.r.o. sa stala, aj keď iba na krátky čas, ich vlastníkom.

Zo správania účastníkov v tomto konaní má súd dostatok indícií na konštatovanie, že žalobca vždy, keď sa na tom účastníci naozaj dohodli, tieto dohody aj plnil a preto, ak by bola pravda to, čo tvrdila žalovaná, tak žaloba by nemal dôvod nielen na písomné urgovanie vrátenia poskytnutej sumy a ani na podanie žaloby. Tento záver podporuje listinami doložené faktické správanie žalobcu, keď (zrejme po dohode so žalovanou) poskytol zálohu 35.500 eura, kompletnú kúpnu cenu už dňa 28.6.2005 a tiež províziu v sume 700 eur za každé vozidlo, vyúčtovanú žalovanou faktúrou č. 18.

Súd má za to, že žalovaná faktúru č. 14 ohľadom provízie v sume 1354.900 eur vytvorila dodatočne a účelovo.

Nesporne bolo preukázané to, že žalobca žalovanej sumu 134.900 eur poukázal na účet ako aj to, že ju žalovaná prijala a predávajúcemu - Scanii Slovakia s.r.o. zaplatila. Je ale pravda aj to, že medzi účastníkmi nebola dohodnutá lehota vrátenia peňazí nepochybným spôsobom, hoci ako logické sa súdu zdá byť tvrdenie o tom, že mali byť vrátené po tom, ako budú žalovanej vrátené príslušným daňovým úradom. Bez ohľadu na to, či by sa právny vzťah medzi účastníkmi konania posudzoval inominátnou zmluvou podľa alebo zmluvou o pôžičke podľa , alebo podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení, vznikol medzi podnikateľskými subjektmi a týkal sa ich podnikateľskej činnosti a teda by sa posudzoval podľa a preto aj premlčanie nárokov z hociktorého uvedeného právneho titulu sa riadi zásadne ( NS ČR ). Ak by aj žalobca nevyzval žalovanú na vrátenie poskytnutého plnenia, premlčanie začalo plynúť dňom 29.6.2005 t.j. deň po úhrade prvej časti DPH (t.j. v deň, kedy sa veriteľ mohol domáhať pohľadávky prvýkrát). Premlčacia doba podľa sú 4 roky a teda premlčanie by nastalo dňom 28.6.2009. Žaloba bola na súde podaná dňa 6.3.2009, teda zjavne pred uplynutí zákonnej premlčacej doby a preto námietka premlčania, ktorú vzniesla v odpore proti platobnému rozkazu, neobstojí.

Aj za predpokladu, že by žalobca plnil bez právneho dôvodu, resp. na základe neplatnej zmluvy, má nárok na jej vrátenie. Bolo preukázané, že žalobca sa svojej pohľadávky domáhal už listom zo dňa 21.8.2008 s termínom vrátenia do 31.8.2008. V ďalšom liste zo dňa 22.10.2008 jej bola určená dodatočná lehota do 3.11.2008. Keďže k plneniu nedošlo, od 4.11.2008 je žalovaná v meškaní a práve od tohto dňa si žalobca uplatnil úroky z omeškania.

Podľa ust. účinného v čase vzniku právneho vzťahu dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, kým záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ust. § 369 ods. 1) Obch. zák. účinného od 1.2.2004 do 15.1.2009: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

Dňa 4.11.2005 bola sadzba NBS vo výške 3,75%, preto súd od 4.11.2008 priznal žalobcovi úrok z omeškania 13,75% ročne s tým, že v rozsahu, ktorým požadovaný úrok prevyšoval súdom priznanú výšku, bola žaloba zamietnutá.

Rozsah zamietnutia žaloby ohľadom úroku z omeškania (v rozsahu sadzby 0,49% ročne) nemá žiaden vplyv na konštatovanie, že žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu súd priznal podľa účelne vynaložené trovy, pozostávajúce:

a ) zo zaplateného súdneho poplatku v sume 8.094 eura

b) trov právneho zastúpenia. Právny zástupca si vo vyúčtovaní správne uplatnil výšku hodnoty 1 úkonu v sume 692,13 eura (§ 10 ods. 1 vyhl. 655/04 Z.z.) ako aj výšku režijného paušálu, ďalej len RP, za každý úkon (v r. 2009 v sume 6,95 eura, v r .2010 v sume 7,21 eura, v r. 2011 v sume 7,41 eura a v r. 2012 v sume 7,63 eura). Právny zástupca si trovy vyúčtoval za tieto úkony:

1) príprava a prevzatie zastúpenia (r. 2009) + 6,95 eura RP

2) podanie žaloby (r. 2009) + 6,95 eura RP

3) vyjadrenie k odporu + 6,95 eura RP

4) pojednávanie dňa 29.3.2010 + 7,21 eura RP

5) pojednávanie dňa 1.3.2011 + 7,41 eura RP

6) pojednávanie dňa 18.4.2011 dvakrát, nakoľko presiahlo trvanie 2 hodín + 7,41 eura RP

7) písomné vyjadrenie z 21.3.2012 k niektorým skutkovým aspektom veci

8) pojednávanie dňa 27.3.2012 + 7,63 eura RP, t.j. celkom 9 x 692,13 eura, čím ním vyčíslené trovy odmeny činili 6229,17 eura bez DPH

Súd preskúmal predložené vyúčtovanie, a odmenu priznal právnemu zástupcovi (vrátane RP) takto:

1) príprava a prevzatie zastúpenia (r. 2009) + 6,95 eura RP

2) podanie žaloby (r. 2009) + 6,95 eura RP

3) vyjadrenie k odporu + 6,95 eura RP

4) pojednávanie dňa 29.3.2010 + 7,21 eura RP

5) pojednávanie dňa 1.3.2011 + 7,41 eura RP

6) pojednávanie dňa 18.4.2011 + 7,41 eura RP

7) pojednávanie dňa 27.3.2012 + 7,63 eura RP,

teda celkom 7 x 692,13 eura v sume 4.844,91 eura + RP v sume 50,51 eura t.j. spolu: 4.895,42 eura. Spolu s20% DPH 979 eur činí odmena právneho zástupcu sumu 5.874,42 eur

Súd neuznal právnemu zástupcovi úkon: písomné vyjadrenie z 21.3.2012 k niektorým skutkovým aspektom veci a ani ďalší úkon za pojednávanie dňa 18.4.2011, ktoré malo trvať viac než 2 hodiny, pretože: pojednávanie dňa 18.4.2011 trvalo od 10.30 hod do 12.30 hod, ktorá okolnosť je zapísaná aj v zápisnici o pojednávaní. Zápisnicu zapisovala osobne zúčastnená asistentka, ktorá bezprostredne zapíše aktuálny čas ukončenia pojednávania, a súd nemal dôvod tomuto údaju neveriť. Preto za pojednávanie dňa 18.4.2011 priznal právnemu zástupcovi odmenu za 1 úkon. Taktiež, písomné podanie zo dňa 21.3.2012 bolo podaním, ktoré bolo výsledkom vlastnej aktivity právneho zástupcu, pretože súd ho o to nežiadal a navyše veci ňom uvádzané mohol prezentovať aj na pojednávaní do zápisnice.

Ďalej právny zástupca uplatnil náhradu cestovných výdavkov (§ 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhl. 655/04 Z.z.) a to: za cestou motorovým vozidlom BMV X6 35d pri priemernej spotrebe 8,3 l /100 km a použitej PHM nafty. Súd prepočítal výšku uplatnených náhrad a zistil, že je správny a za použitia vzorca /0,183 +(priemerná spotreba x cena PHM)/ x počet km, ich priznal takto:

100

- za pojednávanie dňa 29.3.2010 pri cene nafty 1,099 eura v sume 221,02 eura

- za pojednávanie dňa 01.3.2011 pri cene nafty 1,319 eura v sume 235,74 eura

- za pojednávanie dňa 18.4.2011 pri cene nafty 1,397 eura v sume 240,95 eura

- za pojednávanie dňa 27.3.2012 pri cene nafty 1,499 eura v sume 247,78 eura

s p o l u : 945,49 eura

Tým, že sa právny zástupca osobne zúčastnil každého jedného pojednávania, uplatnil tiež náhradu za stratu času (§ 15 písm. b) a § 17 vyhl. 655/04 Z.z.) za 24 polhodín strávených cestovaní z Bratislava do Košíc a späť:

- za pojednávanie dňa 29.3.2010 pri sadzbe 12,02 za polhodinu v sume 288,48 eura

- za pojednávanie dňa 01.3.2011 pri sadzbe 12,35 za polhodinu v sume 296,40 eura

- za pojednávanie dňa 18.4.2011 pri sadzbe 12,35 za polhodinu v sume 296,40 eura

- za pojednávanie dňa 27.3.2012 pri sadzbe 12,71 za polhodinu v sume 305,04 eura,

s p o l u : 1.186,32 eura + 20% DPH 237,26 eura, teda celkom: 1.423,58 eura.

Takto priznané trovy činia celkovú sumu 8.243,49 eura titulom právneho zastúpenia a trovy konania celkom sumu 16.337,49 eura, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť na platobné miesto, ktorým je účet advokáta, v súdom určenej lehote.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu sumy 560,80 náklady za preklady listín, pretože síce predložil súdu faktúry, ktoré prekladateľ vystavil, ale nedoložil ani jeden doklad o tom, že ich reálne zaplatil. Keďže nebolo preukázané, že ich skutočne vynaložil súd ich nevzal do úvahy.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.