Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/4/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobkyne: Mgr. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenej: JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, advokátske združenie so sídlom: Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, IČO: 31 872 000, proti žalovanému v 1. rade: Ing. B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D., žalovanej v 2. rade: Ing. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX/XX, XXX XX D. a žalovanej v 3. rade: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom: H. XXXX/XX, XXX XX D., všetci zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom: nám. M. R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 861 375, o uloženie povinnosti strpieť výkon údržbárskych a opravárskych prác, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. – 126 zo dňa 25. mája 2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. – 126 zo dňa 25. mája 2023 potvrdzuje.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným 1. až 3. náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalovaných do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Topoľčany dňa 06.10.2022 domáhala voči žalovaným uloženia povinnosti strpieť výkon všetkých potrebných údržbárskych a opravárskych prác na vodovodnej prípojke a sprístupniť za týmto účelom v potrebnom rozsahu nehnuteľnosť v katastrálnom území (ďalej len k. ú.) D. zapísanú na liste vlastníctva č. XX ako parcela registra „C“ č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2. Podanú žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území D. ako parcela registra „C“ č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. XXX – záhrada o výmere X.XXX m2, parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele č. XXX. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX, pričom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a žalovaných spolu susedia. Na predmetnej parcele v spoluvlastníctve žalovaných sa nachádza vodovodná prípojka a kanalizácia; podľa žalobkyne vybudované pre obe nehnuteľnosti, teda pre obe strany sporu. Údržbárske a opravárske práce vykonávajú pracovníci Západoslovenských vodární a kanalizácii Nitra minimálne 24 rokov a na výkon týchto opravárenských a udržiavacích prác je potrebné sprístupniť pracovníkom vodární predmetnú parcelu vo vlastníctve žalovaných. Podľa žalobkyne však majú v poslednom období žalovaní výhrady voči prítomnosti pracovníkom vodární na ich parcele; pracovníci vodární sa teda nevedia dostať na danú parcelu a vykonať potrebné práce na prípojke. Pred podaním žaloby opakovane vyzývala žalovaných o sprístupnenie vodovodnej prípojky, na jej výzvy však žalovaní nereagovali.

2. Okresný súd Nitra, pobočka Topoľčany ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. – 126 zo dňa 25. mája 2023 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) tak, že vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. priznal žalovaným v 1. až 3. rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že v prejednávanom prípade po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná a nemožno jej vyhovieť. V konaní podľa neho bolo preukázané a medzi stranami zároveň nesporné, že žalobkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza predmetná vodovodná prípojka. Zároveň v konaní nebol preukázaný žiadny právny titul, či už zmluvný alebo zákonný, ktorý by žalobkyňu [s poukazom na ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)] oprávňoval zriadiť a užívať vodovodnú prípojku na parcele v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, a ktorý titul by zároveň na strane žalovaných zakladal právnu povinnosť (ako spoluvlastníkov parc. č. XXX) strpieť na tejto parcele zriadenie a následnú údržbu vodovodnej prípojky, slúžiacej pre potreby nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne. V konaní nebola podľa súdu prvej inštancie preukázaná žiadna dohoda žalobkyne alebo jej právnych predchodcov s vlastníkmi parc. č. XXX o zriadení časti vodovodnej prípojky a vodomernej šachty na cudzom pozemku. Žalobkyňa zároveň nie jej ani subjektom, ktorému by náležalo právo zriaďovať tieto objekty na cudzom pozemku v zmysle o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Keďže je uvedená prípojka vybudovaná na „cudzej parcele“ (vo vlastníctve žalovaných), nemohla podľa súdu prvej inštancie vlastnícke právo k nej nadobudnúť žalobkyňa ani v zmysle (ako súčasť stavby). Uvedené súd prvej inštancie konštatoval v súvislosti s predloženým výňatkom znaleckého posudku pripojeného k žalobe (na č. l. 6), ktorý podľa neho preukazuje iba to, že súčasťou ocenenia nehnuteľnosti bola aj predmetná prípojka vody; nepreukazuje však nič vo vzťahu k oprávnenosti zriadenia tejto vodovodnej prípojky na parcele v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Podanej žalobe nebolo možné podľa súdu prvej inštancie vyhovieť ani s poukazom na ust. , keďže pod údržbou susediacej nehnuteľnosti v zmysle ustálenej súdnej praxe treba rozumieť činnosti spojené so zabezpečovaním a zachovávaním pozemkov a stavieb v dobrom stave (napr. oprava omietky domu). Obhospodarovanie je zasa potrebné chápať ako realizáciu hospodárskej hodnoty dotknutých pozemkov a stavieb (napr. oberanie ovocia z vetiev presahujúcich na cudzí pozemok alebo padnutého zo stromu na cudzí pozemok). Tieto dôvody treba vykladať objektívne a nie podľa subjektívnych požiadaviek dotknutých vlastníkov. Zároveň musí ísť len o nevyhnutnú a nie bežnú údržbu a obhospodarovanie a zákon tiež výslovne ustanovuje, že vlastník je povinný takýto vstup umožniť len na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere. To znamená, že pod vstupom upraveným ustanovením nemožno mať na mysli právo vstupu, resp. prechodu v takom rozsahu alebo intenzite, aké môže byť zriadené v podobe vecného bremena, resp. v obligačnej zmluve. Pod vstupom sa pritom rozumie aj nevyhnutné zotrvanie na cudzom pozemku alebo stavbe a toto oprávnenie sa vzťahuje i na ďalšie osoby, ktoré majú so súhlasom oprávneného vlastníka vykonať údržbu. V zmysle uvedeného je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že v zmysle petitu podanej žaloby ide totiž o práce, ktoré nemajú charakter nevyhnutnej údržby susediacej nehnuteľnosti a zároveň žalobkyňa nepreukázala, že je oprávnenou vlastníčkou zariadenia, za účelom opravy a údržby ktorého, sa domáha vstupu na pozemok vo vlastníctve žalovaných. Žalobkyňa tak nepreukázala, že jej patrí právo, ktorého ochrany sa podanou žalobou domáha, preto súd prvej inštancie podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol vo výroku II. napadnutého rozsudku v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „CSP“), keďže žalovaní boli v konaní úspešnou stranou sporu v rozsahu 100 %. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v celom rozsahu (výrok I. aj II.) odvolanie a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uviedla, že rozsudok považuje za nesprávny z nasledovných dôvodov: a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [ ]; b) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [ ]; c) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [ ]; d) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ].

6. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že reálne existujúci stav je taký, že aj v meste D., v jeho úplnom centre, sa nachádzajú obytné domy, ktoré sú v niektorých častiach situované tak, že niekoľko takýchto domov má spoločnú prípojku kanalizácie a vody a toto je prípad aj v prejednávanej veci. Žalovaní mali podľa žalobkyne svojvoľne narušiť bez súhlasu žalobkyne tento stav a docieliť taký stav, že jej rodinný dom je z týchto dôvodov prakticky neužívateľný, nepredajný a náprava tohto stavu by žalobkyňu stála niekoľko D. eur. Tento stav sa podľa nej datuje od roku XXXX a trval až do času, než ho narušili žalovaní. Vlastnícke práva žalobkyňa odvodzuje od predchádzajúceho vlastníka, p. I. a tieto mali byť zabezpečené legálnou zmluvou, kde majú byť tieto práva aj uvedené. Podľa žalobkyne svojvoľným zákrokom správcu vodárenskej a kanalizačnej siete sa tento stav zmenil tak, že táto prípojka bola odstránená. Podľa žalobkyne je dostatočným dôkazom na to, aby užívanie týchto častí nehnuteľností bolo na základe právneho dôvodu skutočnosť, že reálne vzniklo a vykonávalo sa viac ako XX rokov. Akékoľvek narušenie tohto práva musí mať podľa žalobkyne postih voči tomu, kto ho narušil a súd je na to, aby v prípade takéhoto porušenia zabezpečil doterajší užívací a teda aj vlastnícky stav, ktorý by zabezpečoval minimálne na rovnakej úrovni všetky práva žalobkyne. V tejto súvislosti žalobkyňa namietla, že navrhla ako dôkaz obhliadku na mieste samom, avšak súd prvej inštancie tento návrh neakceptoval. Obhliadkou by podľa nej bolo ozrejmené, čo sa vlastne stalo a akým spôsobom došlo k hrubému a neoprávnenému zásahu do jej práv. Súd prvej inštancie by si podľa nej vypočul aj zástupcu vodárenskej spoločnosti a takto by mu bolo vysvetlené, ako je reálne možné uvažovať nielen ako sa to nedá, ale aj o tom, ako sa to dá, a aby sa zabezpečila úroveň bývania v rodinnom dome tak, ako to bolo do podania žaloby. Záverom odvolania žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný v 1. rade na jej otázku na pojednávaní uviedol, že nikomu zo žalovaných nevadilo, že sa stav s prípojkou realizoval až do podania žaloby a toto vyjadrenie má preukazovať obojstranný súhlas a dobromyseľnosť pri realizovaní tohto práva. Podľa žalobkyne je napadnuté rozhodnutie v rozpore so zákonom a v rozpore so spoločenským záujmom užívania nehnuteľností v 21. storočí. 7. K výroku II. o náhrade trov konania žalobkyňa neuviedla žiadnu odvolaciu argumentáciu. 8. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní v 1. až 3. rade prostredníctvom právneho zástupcu tak, že napadnutý rozsudok je podľa nich vecne a aj procesne správny; navrhujú ho preto potvrdiť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa sa podľa nich domáha svojich fiktívnych práv, t. j. práv, ktoré v skutočnosti nemá. Uviedli, že dôvody tohto stanoviska vyčerpávajúco opísali vo vyjadrení z 19.01.2023 a na tieto dôvody v celom rozsahu aj poukazujú. Zopakovali, že vodovodná a kanalizačná prípojka nikdy nebola na ich pozemku zriadená spoločne aj pre dom žalobkyne (predtým v spoluvlastníctve so C. I. a manželkou), ale bola zriadená len pre domy žalovaných. Žalovaní ani ich právni predchodcovia nikdy nedali súhlas k napojeniu sa ani žalobkyni, ani C. I. a jeho manželke do ich vodovodnej a kanalizačnej prípojky. Ak to títo urobili, stalo sa tak podľa nich bez ich súhlasu a vedomia. Z takto vytvoreného stavu si ani manželia I. a teraz ani žalobkyňa preto nemôžu podľa žalovaných vyvodzovať voči nim žiadne práva. Žalobkyňa vlastne až doteraz, počas celého sporu, nepreukázala právny titul, na základe ktorého by tieto prípojky mohla mať napojené na prípojky na pozemku vo vlastníctve žalovaných a aj na prípojky vo vlastníctve iba žalovaných. Takýto právny titul v priebehu celého konania ani netvrdila. Rozhodne takýmto právnym titulom nemôže byť prípadná formulácia v zmluve so C. I. a jeho manželkou, ktorou od nich žalobkyňa ich podiel na dovtedy spoločnej nehnuteľnosti odkupovala. Takáto formulácia nemôže totiž odstrániť dovtedajší protiprávny stav, takže zmluvou sa práva a povinnosti z protiprávneho stavu iba preniesli na žalobkyňu. Preto ani nepovažujú za svojvoľný zákrok správcu vodárenskej a kanalizačnej siete (ako ho žalobkyňa v odvolaní kvalifikuje), keď tento prípojku odstránil, ale kvalifikujú ho ako správny, pretože sa ním odstránil protizákonne jestvujúci stav. Žalovaní tiež uviedli, že rozhodne popierajú tvrdenú údajnú dobromyseľnosť (zrejme žalobkyne) pri nastúpení do užívania. Vzhľadom na dovtedy jestvujúci spoluvlastnícky vzťah medzi žalobkyňou a manželmi I. a vzhľadom na to, že ich dom mal dovtedy, kým sa nepohnevali a nerozdelili si užívanie domu, iba jedinú prípojku, musel byť aj žalobkyni zrejmý skutkový stav a to, že manželia I. nemali k takémuto postupu súhlas. K navrhovanému dokazovaniu obhliadkou na mieste samom uviedli, že táto by podľa nich do skutkového stavu nepriniesla nič nového, a nemožno preto súdu prvej inštancie vytknúť ako pochybenie, že tento dôkaz nevykonal. Skutkový stav je podľa nich dostatočne zrejmý jednak z opisu podaného účastníkmi sporu (ten je zhodný, nezhodujú sa len v právnych nárokoch strán), ako aj zo správy podanej spoločnosťou Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Pri obhliadke by nebolo možné vidieť nič iné než to, že žalobkyňa v šachte žalovaných prípojku nemá (o čom už majú vedomosť strany aj súd). K samotnej správe spoločnosti Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. uviedli, že z nej je možné zistiť len to, že doklad o tom, na základe čoho došlo k zriadeniu prípojky, nevie spoločnosť poskytnúť a že toto odberné miesto zrušila (vodomer bol demontovaný dňa XX.XX.XXXX) ako aj to, že zo strany žalobkyne by neboli splnené aktuálne platné technické podmienky na pripojenie odberného

miesta. Inak povedané, spoločnosť Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. by pripojenie aj tak už nevykonala. Otázka je potom, k čomu by vlastne bol taký rozsudok, akého sa žalobkyňa domáha, keďže by bol evidentne nevykonateľný (pričom opomínajú právny dôvod pre taký postup, ktorého existenciu od počiatku popierajú). Na základe súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu sú toho názoru, že zo strany žalobkyne (jej právnych predchodcov) šlo o nepovolenú stavebnú úpravu, ktorá ich ako vlastníkov bezdôvodne obmedzila a ktorá zasiahla do ich vlastníctva bez právneho dôvodu. Žalobkyňa sa teda domáha žalobou (a teraz odvolaním) ochrany takého svojho práva, ktoré nejestvuje. 9. Žalobkyňa ani jej právny zástupca už na vyjadrenie žalovaných nereagovali. 10. Podľa Čl. 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 11. Podľa Čl. 11 ods. 4 , súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. 12. Podľa Čl. 15 ods. 1 , dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. 13. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 14. Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. 15. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 16. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 18. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 19. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 20. Podľa , na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. 21. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 22. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 23. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 24. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 25. Podľa , vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

26. Podľa , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 27. Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. 28. Podľa , zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. 29. Podľa , ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 30. Podľa , vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. 31. Podľa , vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. 32. Podľa , tento zákon upravuje a) zriaďovanie, rozvoj a prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií, b) práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok, c) pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií. 33. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie verejným vodovodom súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe, umožňujúcich hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov pitnou vodou.1) 34. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie rozvodnou vodovodnou sieťou sústava vodovodných potrubí určených na dodávanie pitnej vody k miestam jej odberu, pričom sústava vodovodných potrubí nezahŕňa domový rozvodný systém; rozvodná vodovodná sieť je spojená s domovým rozvodným systémom vodovodnou prípojkou. 35. Podľa , za verejný vodovod ani jeho súčasť sa nepovažujú vodovodné prípojky. 36. Podľa , vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navrtávacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis.2) 37. Podľa , vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti. 38. Podľa , vlastník kanalizačnej prípojky je povinný zabezpečiť, aby kanalizačná prípojka bola vodotesná a aby bola vybudovaná v súlade s technickými požiadavkami vlastníka verejnej kanalizácie alebo jej prevádzkovateľa. 39. Podľa , podmienky zriadenia vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky, najmä miesto a spôsob pripojenia, určuje vlastník verejného vodovodu a vlastník verejnej kanalizácie alebo ich prevádzkovateľ vo vyjadrení k dokumentácii pre územné rozhodnutie alebo k dokumentácii pre stavebné povolenie stavby,3a) v ktorej je riešenie prípojky zahrnuté, k projektovej dokumentácii prípojky, ak ide o vodnú stavbu, alebo vo vyjadrení k žiadosti o pripojenie na verejný vodovod alebo na verejnú kanalizáciu. 40. Podľa , prevádzkovateľ verejného vodovodu rozhoduje o technickom riešení, umiestnení a parametroch vodovodnej prípojky, o mieste a spôsobe jej pripojenia na verejný vodovod a o umiestnení a technických podmienkach osadenia meradla na vodovodnej prípojke. 41. Podľa , vlastník verejného vodovodu, vlastník verejnej kanalizácie alebo ich prevádzkovateľ je oprávnený v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie nehnuteľnosti v

súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov. 42. Podľa , stavbu3a) alebo pozemok možno pripojiť na verejný vodovod jednou vodovodnou prípojkou. S písomným súhlasom prevádzkovateľa verejného vodovodu možno v odôvodnených prípadoch vybudovať jednu vodovodnú prípojku pre viac stavieb alebo pozemkov, prípadne viac vodovodných prípojok pre jednu stavbu alebo jeden pozemok. 43. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v súlade s ust. a nasl. , pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 44. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa cíti byť rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a zároveň sa cíti byť viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie; z tohto dôvodu nenariaďoval na prejednanie odvolania pojednávanie, keďže nebolo potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie ( a contrario). 45. Odvolací súd zároveň konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje a pre účely zdôraznenia jeho správnosti a vysporiadanie sa s odvolacou argumentáciou žalobkyne, k odvolacím námietkam (viď ods. 5. a 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia) uvádza nasledovné: 46. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že pre súd je v zmysle ust. rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie bola vodovodná prípojka, ktorá bola predmetom sporu, prevádzkovateľom verejného vodovodu odstránená, a teda v tomto čase už neexistovala, zanikol predmet sporu vo vzťahu k žalobnému petitu uplatnenému žalobkyňou. V zmysle Čl. 7 ods. 1 je civilné sporové konanie ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom. Pokiaľ sa teda žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti vo vzťahu k veci, ktorá v priebehu konania zanikla a žalobkyňa disponujúca sporom neurobila žiadny procesný úkon, ktorým by na túto skutočnosť reagovala, dôsledkom takejto pasivity je tak strata sporu, a teda zamietnutie žaloby. 47. Nad rámec záveru odvolacieho súdu uvedeného v predchádzajúcom odseku odvolací súd uvádza, že sa v plnej miere stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobkyňa nepreukázala právny titul vo vzťahu k povinnosti, ktorej uloženia sa domáhala voči žalovaným v 1. až 3. rade podanou žalobou. Pokiaľ žalobkyňa v žalobnom petite navrhla, aby bola žalovaným v 1. až 3. rade uložená povinnosť strpieť výkon všetkých potrebných údržbárskych a opravárskych prác na vodovodnej prípojke a sprístupniť za týmto účelom v potrebnom rozsahu nehnuteľnosti (špecifikované v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia) v ich vlastníctve, tak v konaní žalobkyňa nepreukázala žiadny právny titul, na základe ktorého by sa mohla tejto povinnosti domáhať. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, vo vzťahu k povinnosti sprístupniť nehnuteľnosť za účelom údržby a opravy vodovodnej prípojky je ustanovenie neaplikovateľné, keďže toto ustanovenie slúži na iné účely spojené s výkonom vlastníckeho práva (nevyhnutná a nie bežná údržba a obhospodarovanie susediaceho pozemku). Zároveň však možno konštatovať, že výrok rozsudku, ktorého sa domáhala žalobkyňa by bol nadbytočný, keďže vstup na cudzí pozemok (v tomto prípade pozemok v spoluvlastníctve žalovaných) za účelom údržby a opráv vodovodnej prípojky vyplýva priamo zo zákona, a síce z ust. . Zároveň v konaní nebolo preukázané, že by žalovaní bránili v údržbe a oprave vodovodnej prípojky, keďže (ako vyplynulo z dokazovania) títo umožnili vstup na svoj pozemok zamestnancom prevádzkovateľa verejného vodovodu za účelom prístupu k vodovodnej prípojke, ktorí ho demontovali. Skutočnosť, že (v zmysle stanoviska prevádzkovateľa verejného vodovodu zo dňa XX.XX.XXXX) odberné miesto žalobkyne nie je možné na vodovodnú prípojku znovu pripojiť z dôvodu nevyhovujúcich technických požiadaviek (ktoré stanovuje prevádzkovateľ verejného vodovodu v zmysle vyššie citovaných ustanovení ) je vo vzťahu k žalobnému petitu irelevantná a nemôže byť na ujmu žalovaných. 48. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietané nevykonanie navrhnutého dôkazu súdom prvej inštancie, konkrétne obhliadky nehnuteľnosti, na ktorej je vodovodná prípojka umiestnená za účasti zástupcov prevádzkovateľa verejného vodovodu, odvolací súd konštatuje, že v zmysle ust. je v zásade na rozhodnutí súdu, ktoré dôkazy v konaní vykoná a ktoré nevykoná v závislosti od potreby vykonania týchto dôkazov pre účely rozhodnutia sporu. V prejednávanej veci má odvolací súd v tomto smere za to, že nedošlo k procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie, keďže skutkovú situáciu mal dostatočne zistenú jednak z fotodokumentácie nehnuteľností (na č. l. 28-29), situačného nákresu

(na č. l. 42) a vyjadrenia prevádzkovateľa verejného vodovodu zo dňa XX.XX.XXXX (na č. l. 84), a preto aj odvolací súd vzhliadol vykonanie obhliadky ako nadbytočné pre zistenie skutkového stavu. 49. Nad rámec vyššie uvedených záverov (obiter dicta) odvolací súd uvádza, že zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že pripojenie nehnuteľnosti žalobkyne k vodovodnej prípojke vo vlastníctve žalovaných a vybudovaných na ich nehnuteľnosti bolo uskutočnené bez súhlasu spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Skutočnosť, že tento stav bol žalovanými, resp. ich právnymi predchodcami do istej miery tolerovaný nemôže zakladať právny nárok žalobkyne, z ktorého by žalovaným ako vlastníkom nehnuteľnosti ako aj vlastníkom vodovodnej prípojky voči nej vyplývali nejaké povinnosti. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že takýto nárok nemôže byť založený ani na tom základe, že pre žalobkyňu je jednoduchšie a finančne menej náročné napojiť sa do cudzej vodovodnej prípojky za situácie, že jej nehnuteľnosť už je napojená na verejný vodovod a takto celkom nadbytočne zasahovať do vlastníckych práv tretích osôb

- žalovaných.

50. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne voči výroku II. napadnutého rozhodnutia o trovách konania, žalobkyňa neuviedla vo svojom odvolaní vo vzťahu k tomuto výroku žiadnu odvolaciu argumentáciu, a preto odvolací súd nemohol podrobiť tento výrok náležitému odvolaciemu prieskumu. Napriek tomu nevzhliadol pochybenie v odôvodnení súdu prvej inštancie k tomuto výroku a považuje ho za vecne a právne správny, keďže žalobkyňa bola v konaní neúspešná v rozsahu 100 % uplatneného nároku. 51. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 52. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 53. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 54. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 55. Keďže žalovaní v 1. až 3. rade boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní, odvolací súd im výrokom II. tohto rozhodnutia priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie. 56. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.