Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-14-2012.pdf
PDF · 95.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5C/14/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom v Bratislave, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporcovi: Š. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. Č.. XXX, o zaplatenie 434,80 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 383,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 383,97 eur od 01.10.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 434,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.10.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 02.01.2010 poskytol odporcovi úver vo výške 383,97 eur. Odporca sa zaviazal splatiť úver v 12 mesačných splátkach vo výške 36,20 eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.02.2010. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil. Podľa článku V.-3. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO, a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej len všeobecné podmienky) vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to naposledy listom zo dňa 09.08.2010. Dňa 30.09.2010 sa stal splatným celý dlh odporcu vo výške 434,80 eur. S prihliadnutím na stav úverového účtu odporcu eviduje navrhovateľ ku dňu podania návrhu voči odporcovi pohľadávku vo výške 434,80 eur. V súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania v zákonnej výške.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil navrhovateľ a jeho právny zástupca a súd pojednával v ich neprítomnosti postupom podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením listinných dôkazov, a to najmä zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 02.01.2010, odstúpenia od úverovej zmluvy č.
42681396339002 zo dňa 09.08.2010, potvrdenia o odfinancovaní úveru, výpisov z úverového účtu odporcu, sadzobníka poplatkov a vyjadrenia navrhovateľa.
Odporca na pojednávaní uviedol, že si bral na splátky hraciu konzolu, keď pracoval v Gabore. Potom ho prepustili, pretože bol dlhší čas chorý a odvtedy je bez práce. Vidí sa mu, že z poskytnutého úveru nič nezaplatil. Chcel by splátkový kalendár a splácal by to po 20,- eur až 25,- eur mesačne. Je nezamestnaný, na úrade práce nie je evidovaný, sem tam ide na fušku pokopať kamarátom záhradu a také veci, keď potrebujú s niečím pomôcť. Za fušku dostane 20,- eur až 30,- eur ako kedy, no polovicu z toho dá mame. Iný príjem nemá žiaden a živí ho mama s otcom.
Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledujúci skutkový stav. Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 02.01.2010 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len zmluva). Na základe zmluvy sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť a odporcovi aj poskytol úver vo výške 383,97 eur. Odporca sa zaviazal splatiť úver v 12 mesačných splátkach vo výške 36,20 eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.02.2010. Odporca sa so splácaním úveru dostal do omeškania, a preto navrhovateľ listom zo dňa 09.08.2010 od zmluvy odstúpil a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy do 30.09.2010. Odporca z úveru nič neuhradil.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 02.01.2010 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi finančné prostriedky vo výške 383,97 eur a odporca sa zaviazal úver splatiť v 12 mesačných splátkach po 36,20 eur. Odporca stanovené splátky nesplácal riadne a včas a navrhovateľ od zmluvy odstúpil listom zo dňa 09.08.2010. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila a odpadol tak právny dôvod, na základe ktorého odporca prijal finančné prostriedky ako úver a tieto bol povinný vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia. Odporcovi bola poskytnutá suma úveru 383,97 eur a navrhovateľovi doposiaľ nič neuhradil. Odporca je teda z titulu bezdôvodného obohatenia povinný vrátiť navrhovateľovi sumu 383,97 eur, na čo ho zaviazal súd, keďže túto povinnosť si dobrovoľne nesplnil. Odporca bol v zmysle odstúpenia od zmluvy povinný uhradiť dlžnú sumu do 30.09.2010. Odporca je v omeškaní s plnením peňažného dlhu od 01.10.2010, a preto od tohto dňa patrí navrhovateľovi úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Navrhovateľ si uplatňoval úrok z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne, pričom tento mu aj patrí, avšak nie podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ale podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže vzťah medzi účastníkmi je vzťahom občianskoprávnym, a to spotrebiteľskou zmluvou, a preto aj odstúpenie od zmluvy a následne nároky z odstúpenia je potrebné posudzovať podľa predpisov občianskeho práva. Úrok z omeškania však navrhovateľovi patrí iba zo sumy poskytnutého úveru, t. j. zo sumy 383,97 eur až do dňa jej úplného zaplatenia. V prvý deň omeškania, t. j. dňa 01.10.2010, bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1% ročne, a preto navrhovateľovi patrí úrok z omeškania vo výške 9 % ročne.
Zmluva, ktorú účastníci uzatvorili, je spotrebiteľskou zmluvou. Odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa bola zmluva zrušená od začiatku, a preto mu je odporca povinný vydať bezdôvodné obohatenie, t. j. uhradiť iba to, čo na základe zmluvy dostal, teda sumu 383,97. Keďže zmluva bola odstúpením od začiatku zrušená, navrhovateľ nemá nárok na žiadne poplatky, zmluvné pokuty, iné sankcie a príslušenstvo. Uvedené vyplýva z ust. § 48, § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka. Všeobecne platí, že zmluva sa odstúpením od nej v celosti od začiatku nezrušuje za podmienky, že sa na tom účastníci dohodli. Takáto dohoda však zároveň musí byť v súlade s právnymi predpismi. Akákoľvek dohoda účastníkov, ktorá by v tomto prípade zaväzovala odporcu ako spotrebiteľa na úhradu vyššej sumy, než mu v prípade odstúpenia od zmluvy vyplýva z Občianskeho zákonníka, je absolútne neplatná pre jej rozpor so zákonom, konkrétne s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachováva právo navrhovateľa (dodávateľa, veriteľa) na úrok, poplatky, zmluvné pokuty, zabezpečenie záväzku a možnosť započítať úhrady navrhovateľom podľa jeho vôle resp. najskôr na príslušenstvo (úroky, náklady) a sankcie z titulu porušenia zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec
povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia poplatkov, nákladov na vymáhanie pohľadávky, sankcií a iného príslušenstva popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa požiadaviek navrhovateľa sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Zároveň obchodné podmienky úverovej zmluvy boli koncipované v rámci štandardnej (tzv. formulárovej alebo aj typovej) zmluvy a neboli individuálne dojednané. Navrhovateľ, ktorý zmluvu vrátane obchodných podmienok sformuloval, sám dobrovoľne využil ustanovenie zmluvy o odstúpení, pričom existujú aj iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia. Stav, že by veriteľ (dodávateľ) mal v spotrebiteľskom vzťahu nárok na celé plnenie v zmysle zmluvy vrátane všetkých sankcií bez ohľadu na spôsob ukončenia zmluvy, je neakceptovateľný a týmto spôsobom by došlo k popretiu právnych dôsledkov a významu rôznych spôsobov (inštitútov) ukončenia platnosti zmluvy (napr. odstúpenia, výpovede, vyhlásenia predčasnej splatnosti, dohody, prípadne iných).
Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel iba v časti a uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie, t. j. vrátiť mu poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokom z omeškania, ktorý navrhovateľovi patrí od 01.10.2010, a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože neúspech každého z účastníkov nebol iba nepatrný a čistý úspech navrhovateľa nedosiahol ani 80 %.
Odporca požiadal súd, aby mu umožnil zaplatiť dlžnú sumu v splátkach. Odporca však nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal svoje osobné, zárobkové a majetkové pomery, ktoré by odôvodňovali rozhodnúť tým spôsobom, že by mohol zaplatiť dlžnú sumu a jej príslušenstvo v splátkach. O dôkaznej povinnosti bol odporca pritom v zmysle § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku riadne poučený. Okrem toho odporca je v omeškaní už viac ako rok a doposiaľ neuhradil ani len časť z poskytnutých finančných prostriedkov. Hoci je nezamestnaný, na úrade práce evidovaný nie je a podľa vlastných slov si dokáže finančné prostriedky zarobiť. S prihliadnutím na tieto skutočnosti, ako aj na výšku dlhu odporcu, nie je namieste určiť plnenie v splátkach a podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach odporcu pri vyvinutí iba minimálnej snahy dlžnú sumu uhradiť naraz. Taktiež s prihliadnutím na uvedené okolnosti nie spravodlivé, aby úplné uspokojenie navrhovateľovej pohľadávky bolo ďalej odkladané, zvlášť keď odporca nemal doposiaľ najmenšiu snahu splniť svoj záväzok aspoň sčasti. Za obdobie omeškania odporcu až do rozhodnutia súdu (viac ako rok) mal odporca dostatok času a aj možností vzhľadom na občasné si privyrobenie "fuškami" svoj dlh splniť. Z uvedených dôvodov tak súd rozhodol, že odporca je v súlade s ustanovením prvej vety § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povinný splniť si povinnosti vyplývajúce mu z tohto rozsudku do troch dní od jeho právoplatnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.) a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa v ňom musí tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.