Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-29-2012.pdf
PDF · 64.83 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/29/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Ľubice Medveckej, PhD., v trestnej veci odsúdeného N. S. , pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného N. S. proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 09.02.2012, sp. zn. 3Pp/48/2011, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 27. marca 2012, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného N. S. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Levice (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 09.02.2012 sp. zn. 3Pp/48/2011 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa § 66 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného N. S. (ďalej len „odsúdený“) o jeho podmienečné prepustenie z výkonu úhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 3T/157/2009 zo dňa 29.10.2009, právoplatným dňa 14.11.2009.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil, že po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku (výkon polovice uloženého trestu) a jednu z materiálnych podmienok - preukázal určitý stupeň polepšenia, avšak nesplnil druhú materiálnu podmienku - v budúcnosti povedie riadny život. Správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu je na požadovanej úrovni, stanovené ciele programu zaobchádzania sa plnia priebežne, poukazujúc pritom na záver hodnotenia riaditeľa ústavu, podľa ktorého odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pričom odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného s dohľadom. Podľa názoru súdu sa odsúdený podmienkam a požiadavkám výkonu trestu prispôsobil len formálne, nechce sa napraviť a viesť riadny život, verbálne prezentuje kritický postoj k páchanej trestnej činnosti, síce dodržiava ústavný poriadok, ale len za múrmi výchovného ústavu, kde je neustále sledované jeho správanie a po prepustení z výkonu trestu sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti. Od odsúdeného nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, nakoľko sa opakovane dopúšťa najmä majetkovej trestnej činnosti. Poukázal na skutočnosť, že odsúdený bol dňa 01.05.2007 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a opätovne sa dopustil ďalších trestných činov, za ktoré v súčasnosti vykonáva trest. V minulosti bol viackrát súdne trestaný, pričom tresty odňatia slobody, ktoré mu boli uložené za uplynulé obdobie, neviedli k jeho náprave a prevýchove. K dosiahnutiu výchovného účelu trestu bude preto potrebné, aby odsúdený vykonal celý jemu uložený trest.
Proti napadnutému uzneseniu podal odsúdený ihneď po jeho vyhlásení v jeho prítomnosti na verejnom zasadnutí súdu prvého stupňa, teda včas, sťažnosť, ktorú však do konania neverejného zasadnutia Krajského súdu v Nitre (ďalej len „nadriadený súd“) neodôvodnil.
Nadriadený súd, ktorému súd prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie 21.03.2012, pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia.
Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy súdu prvého stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver o tom, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie jednej z materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, ktorou podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona je, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, sú opodstatnené a to z tých istých dôvodov, ktoré vyplývajú z odôvodnenia napadnutého uznesenia, na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné preto iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje.
Taktiež ako súd prvého stupňa, i nadriadený súd zdôrazňuje, že ani doposiaľ ukladané nepodmienečné tresty odsúdenému, nemali na jeho osobu dostatočný prevýchovný vplyv, jeho postoj k páchaniu trestnej činnosti nie je kritický, trestnej činnosti sa dopúšťal i počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a opätovne taktiež po uplynutí skúšobnej doby podmienečného prepustenia. Preto i podľa názoru nadriadeného súdu je nevyhnutné, aby si odsúdený vykonal trest odňatia slobody v celkovej výmere tak, ako mu bol uložený právoplatným rozhodnutím.
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Keďže nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie sťažnosťou odsúdeného napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a na iné rozhodnutie o jeho návrhu na podmienečné prepustenie v prospech odsúdeného, jeho sťažnosť podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny
opravný prostriedok.