Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-8-2012.pdf
PDF · 111.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5C/8/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom v Bratislave, Staré Grúnty 7, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporkyniam: 1/ L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. XX, 2/ L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, T. F. T., o zaplatenie 650,- eur s príslušenstvom a so zmluvnou pokutou takto
rozhodol:
I. Odporkyne s ú p o v i n n é zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 305,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 305,- eur od 20.10.2009 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 30,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to všetko pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky.
II. Návrh v časti o zaplatenie sumy 345,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 345,- eur od 06.09.2009 do zaplatenia z a m i e t a .
III. Návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 305,- eur od 06.09.2009 do 19.10.2009 z a m i e t a .
IV. Konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 26,54 eur za každý začatý mesiac omeškania, počnúc mesiacom jún 2009 až do zaplatenia z a s t a v u j e .
V. Konanie v časti o zaplatenie zmluvnej paušálnej náhrady nákladov vo výške 100,- eur z a s t a v u j e .
VI. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 14.12.2011 domáhal, aby súd uložil odporkyniam povinnosť zaplatiť mu sumu 650,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 650,- eur od 06.09.2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 26,54 eur za každý začatý mesiac omeškania začínajúc mesiacom jún 2009 až do zaplatenia a zmluvnú paušálnu náhradu nákladov vo výške 100,- eur. Návrh odôvodnil tým, že dňa 23.02.2009 uzatvoril s odporkyňou 1/ ako dlžníčkou a odporkyňou 2/ ako spoludlžníkom Zmluvu o úvere č. 320090390. Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyniam úver vo výške 500,- eur. Odporkyne sa zaviazali splatiť úver v 13 mesačných splátkach vo výške 65,- eur. Odporkyne uhradili iba 195,- eur. Keďže odporkyne riadne a včas úver nesplácali, oznámil im
navrhovateľ stratu výhody splátok. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 16.10.2009 navrhovateľ odporkyniam oznámil, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 05.09.2009. Dlžná suma 650,- eur je rozdielom medzi poskytnutým úverom spolu s poplatkom za správu úveru v celkovej sume 845,- eur a sumou 195,- eur, ktorú odporkyne uhradili. Navrhovateľ si ďalej uplatňuje úrok z omeškania zo sumy 650,- eur odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie v zmysle oznámenia o zosplatnení, t. j. odo dňa 06.09.2009. Podľa bodu 3 Obchodných podmienok sa odporkyne zaviazali uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy o úvere aj zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru. Keďže celkový poplatok za správu úveru je 345,- eur a úver bol poskytnutý na obdobie 13 mesiacov, mesačný poplatok a teda aj dohodnutá zmluvná pokuta je vo výške 26,54 eur. Keďže splátka splatná 03.06.2009 nebola uhradená riadne a včas, žiada navrhovateľ zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 26,54 eur za každý začatý kalendárny mesiac omeškania začínajúc mesiacom jún 2009. Ďalej sa odporkyne zaviazali zaplatiť paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej sumy vo výške 20 % poskytnutého úveru, t. j. 20 % zo sumy 500,- eur, najmenej však 67,- eur.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul právneho zástupcu navrhovateľa a vykonal dokazovanie výsluchom odporkýň a oboznámením listinných dôkazov, a to najmä Zmluvy o úvere č. 320090390, oznámení o zosplatnení záväzku, poštových podacích hárkov, prehľadu platieb odporkýň, maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru a potvrdenia o výške mzdy odporkyne 1/.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal na pojednávaní návrh späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 26,54 eur za každý začatý mesiac omeškania počínajúc mesiacom jún 2009 až do zaplatenia a v časti o zaplatenie zmluvnej paušálnej náhrady nákladov vo výške 100,- eur. Ďalej uviedol, že nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy vyplýva zo zmluvy o úvere, keď odporkyniam bol poskytnutý úver vo výške 500,- eur, ktorý mali vrátiť spolu s poplatkom vo výške 345,- eur. V poplatku je zahrnutý úrok 20 % z istiny, t.j. vo výške 100,- eur, ktorý je aj súdmi bežne akceptovaný, keď v bankovom sektore sa úrok z obdobných úverov pohybuje od 13 % do 16 % a v nebankovom sektore od 19 % do 23 %. Časť poplatku v sume 245,- eur je 49 % z istiny a je to odplata za poskytnutie úveru, ktorej výška je v súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. a nariadením vlády č. 238/2008 Z. z. Konečná splatnosť úveru je uvedená v článku 2 obchodných podmienok a v článku 1 je uvedená RPMN, pričom navrhovateľ trvá na tom, že táto je vypočítaná správne podľa vzorca, ktorý je uvedený v prílohe zákona č. 258/2001 Z. z.
Odporkyňa 1/ uviedla, že momentálne nemá financie, aby mohla dlžnú sumu zaplatiť. Pokiaľ by to bolo možné, uhradila by ju v splátkach po 15,- eur mesačne. Je zamestnaná vo firme RIALTO v Bošanoch, no zo mzdy sú jej vykonávané exekučné zrážky pre úrad práce za účelom vrátenia omylom vyplatenej dávky. Po zrážkach je jej čistý príjem 170,- eur až 180,- eur mesačne. Má syna, ktorý bude mať teraz 13 rokov, je rozvedená a otec syna jej platí výživné 37,- eur. Výživné platí pravidelne, ide o výživné určené súdom. Býva v rodinnom dome bývalého manžela a náklady na bývanie neplatí žiadne, pretože z jej príjmu sa to nedá a tento má na stravovanie. Okrem toho mesačne platí cestovné pre syna do školy a vlastné cestovné do práce, čo je spolu 50,- eur. Pracuje 7,5 hodiny denne, 20-21 dní v mesiaci, teda podľa počtu pracovných dní.
Odporkyňa 2/ uviedla, že súhlasí s tým, čo uviedla odporkyňa 1/, že to bude splácať. Úver si brala odporkyňa 1/ a odporkyňa 2/ to brala tak, že je tam ako ručiteľ a nevedela, že ručiteľ a spoludlžník je rozdiel. Nemá príjmy, aby to platila. Má exekúcie a pomaly ich sťahujú. Manžel má dôchodok 430,- eur a mesačne je mu exekučne zrážaných 90,- eur, čo si bral televízor na splátky. Ona by mala mať dôchodok 319,- eur, no mesačne sú jej vykonávané exekučné zrážky vo výške cez 50,- eur za neuhradené faktúry za telefón a dostáva dôchodok vo výške 266,- eur. Bývajú v byte na C., kde platia nájom 208,- eur, elektriku 26,- eur, plyn 9,- eur, pôžičku Home Creditu po 14,- eur a ďalších skoro 30,- eur dá mesačne na lieky, pretože manžel je chorý. Exekučné zrážky sú jej vykonávané asi rok a nevie ako dlho ešte budú. Mala dlh za telefón 1 000,- eur a manželov dlh bol 3 000,- eur. Ak by sa dalo, navrhla splátky po 10,- eur.
Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ a odporkyne uzavreli dňa 23.02.2009 Zmluvu o úvere č. 32009390 (ďalej aj len zmluva). Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyniam úver vo výške 500,- eur. Úver bol poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny. Celkový poplatok za správu úveru, ktorý zahŕňal aj uvedený úrok, bol 345,- eur. Odporkyne sa zaviazali splatiť úver vrátane poplatku za správu úveru v pravidelných rovnomerných 13 mesačných splátkach vo výške 65,- eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Prvá splátka tak bola splatná dňa 05.03.2009, druhá dňa 04.04.2009, tretia dňa 04.05.2009, štvrtá dňa 03.06.2009, piata dňa 03.07.2009, šiesta dňa 02.08.2009, siedma dňa 01.09.2009, ôsma dňa 01.10.2009, deviata dňa 31.10.2009, desiata dňa 30.11.2009, jedenásta dňa 30.12.2009, dvanásta dňa 29.01.2010 a trinásta dňa 28.02.2010. Zároveň bol dohodnutý doporučený termín úhrady 15. dňa v mesiaci. V článku 1 obchodných podmienok zmluvy bola uvedená RPMN 206,73 % a ročná úroková sadzba 20 % z istiny za každý rok splácania úveru. V článku 2 obchodných podmienok zmluvy je uvedené, že konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle tejto zmluvy rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne spoločnosti. Podľa zmluvy mal veriteľ právo žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške. Odporkyne navrhovateľovi uhradili iba tri splátky, pričom posledná platba bola na účet navrhovateľa pripísaná dňa 25.04.2009. Listom zo dňa 16.10.2009, ktorý navrhovateľ odoslal dňa 17.10.2009, bolo odporkyniam oznámené, že úver bol zosplatnený ku dňu 05.09.2009 z dôvodu omeškania odporkýň so splácaním úveru.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy; ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.
Podľa § 4 ods. 2 písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu.
Podľa § 4 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 511 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa prvej vety § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 23.02.2009 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyniam úver vo výške 500,- eur, ktorý sa odporkyne zaviazali splatiť v 13 splátkach vo výške 65,- eur. Zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade, že niektoré z nich v zmluve uvedené neboli, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov. Uzatvorená zmluva neobsahovala konečnú splatnosť úveru, ročnú úrokovú sadzbu a ročnú percentuálnu mieru nákladov, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov a odporkyne sú povinné navrhovateľovi solidárne uhradiť iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov a samozrejme úrok z omeškania. Konečná splatnosť (konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky) v zmluve nebola uvedená vôbec a bez pochybnosti sa nedala ani len určiť vzhľadom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet, keďže splatnosť splátok bola dohodnutá tak, že prvá splátka bola splatná v 10. deň od uzatvorenia zmluvy a každá ďalšia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Uvedené dohodnuté ustanovenie však neguje doporučený termín úhrady 15. dňa v mesiaci a splatnosť splátok tak nie je dohodnutá určitým a zrozumiteľným spôsobom. Podľa prvej vety dohodnutej splatnosti je tak prvá splátka splatná dňa 05.03.2009 a v prípade jej neuhradenia by odporkyne boli v omeškaní dňa 06.03.2009. Boli by však v uvedený deň v omeškaní aj vzhľadom na dohodnutý doporučený termín splatnosti 15. dňa v mesiaci, t. j. ak by uhradili prvú splátku dňa 15.03.2009? Uvedená úvaha je takto možná pri všetkých splátkach, čo jednoznačne odôvodňuje záver o neurčitosti termínov splatnosti jednotlivých splátok a tým aj neuvedenia konečnej splatnosti úveru. Splnením zákonnej požiadavky uviesť v zmluve
konečnú splatnosť úveru nie je ani ustanovenie čl. 2 obchodných podmienok zmluvy, podľa ktorého sa konečnou splatnosťou rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne spoločnosti. Takéto ustanovenie nevyjadruje kedy konkrétne nastane konečná splatnosť úveru, ale to, kedy sa úver považuje za splatený, čo je podstatný rozdiel. Ak by sme čo len teoreticky pripustili, že týmto ustanovením je vyjadrená konečná splatnosť úveru, znovu by nebola určená určito a zrozumiteľne a mohla by tak nastať kedykoľvek, pretože by bola závislá na vôli dlžníka kedy uhradí poslednú splátku. Úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve nebola uvedená ani ročná úroková sadzba a ročná percentuálna miera nákladov. Zmyslom a účelom Zákona o spotrebiteľských úveroch je predovšetkým ochrana spotrebiteľa - dlžníka aj tým spôsobom, že zákon stanovuje náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať. Naplnením tohto zmyslu a účelu zákona je, keď zmluva obsahuje požadované náležitosti tak, aby tieto boli určité a zodpovedali skutočnosti a nie je tomu tak, pokiaľ tieto náležitosti síce v zmluve uvedené sú, no zjavne nie sú uvedené zrozumiteľne a v tejto časti zmluva pripúšťa rôzny výklad, prípadne zjavne nezodpovedajú skutočnosti. V článku 1 obchodných podmienok zmluvy (2. strana zmluvy) je síce uvedená ročná úroková sadzba 20 %, no na prvej strane zmluvy sa uvádza úrok vo výške 20 % z istiny, čo napokon samotný navrhovateľ interpretoval tak, že úrok je 100,- eur (t. j. 20 % zo sumy úveru 500,- eur). V dvoch rôznych ustanoveniach je teda úrok vyjadrený dvomi spôsobmi, z ktorých každý umožňuje inú interpretáciu. Aj napriek neurčitej splatnosti jednotlivých splátok je zrejmé, že úver bol splatný v čase presahujúcom jeden rok a v tom prípade by úrok 20 % z istiny (podľa prvej strany zmluvy) znamenal nižší, než 20 % ročný úrok (podľa druhej strany). Keďže ide o takéto pochybnosti a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu, je namieste použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j. ten, že úrok bol dohodnutý vo výške 20 % z istiny celkovo a nie ročne (ako to napokon vykladal aj navrhovateľ prostredníctvom jeho zástupcu) a tomuto nie je v zmluve uvedená skutočná ročná úroková sadzba. Pokiaľ bola v zmluve uvedená ročná percentuálna miera nákladov 206,73 %, tak použitím zákonom stanoveného vzorca dospel súd k údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov 166,08 %. Údaj uvedený v zmluve tak zjavne nezodpovedá skutočnosti a len samotné uvedenie nie skutočnej RPMN nemožno považovať za splnenie podmienky uviesť v zmluve RPMN. Okrem toho v zmluve uvedená RPMN nezodpovedá a nemôže zodpovedať skutočnosti aj vzhľadom na zmätočnú a neurčitú splatnosť splátok a na neuvedenú reálnu ročnú úrokovú sadzbu. Keďže zmluva neobsahovala vôbec konečnú splatnosť úveru a reálnu ročnú úrokovú sadzbu a reálnu ročnú percentuálnu mieru nákladov, je úver bezúročný a bez poplatkov, a preto súd zaviazal odporkyne iba na úhradu sumy, ktorá im bola poskytnutá po odpočítaní nimi uhradených splátok (výrok I. tohto rozsudku) a pokiaľ ide o úrok a poplatok vo výške 345,- eur vrátane úroku z omeškania z tejto sumy súd návrh ako nedôvodný zamietol (výrok II. tohto rozsudku).
Bez ohľadu na to, akú z dvoch možných splatnosti splátok by súd vzal za rozhodujúcu, dostali sa odporkyne do omeškania so splácaním úveru a boli v omeškaní dlhšom ako tri mesiace so splátkou splatnou v júni 2009 (či už mala byť splatnou dňa 03.06.2009 alebo dňa 15.06.2009). Navrhovateľ tak mal v zmysle zmluvy právo žiadať vrátenie celej dlžnej sumy, čo napokon aj urobil listom zo dňa 16.10.2009. Súd však za deň splatnosti celej dlžnej sumy nepovažoval navrhovateľom určený deň 05.09.2009, t. j. deň predchádzajúci oznámeniu o splatnosti celej dlžnej sumy. Takto deň splatnosti v zmluve dohodnutý nebol, a preto súd považoval v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka za deň splatnosti celej dlžnej sumy deň 19.10.2009, a preto až od nasledujúceho dňa po tomto dni priznal navrhovateľovi úrok z omeškania a návrh v časti skôr požadovaného úroku z omeškania z priznanej istiny zamietol (výroky I. a III. rozsudku). Výzvu na úhradu celej dlžnej sumy navrhovateľ odporkyniam zaslal dňa 17.10.2009. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporkyniam bola doručená, no nebolo a nemalo byť ako preukázané, kedy sa tak stalo. Keďže výzva bola odoslaná dňa 17.10.2009, mohla byť odporkyniam doručená najskôr dňa 18.10.2009 a dlžná suma sa tak stala splatnou v nasledujúci deň po možnom doručení tejto výzvy, t. j. dňa 19.10.2009. Prvým dňom omeškania odporkýň s úhradou dlžnej sumy tak bol najskôr deň 20.10.2009, od ktorého súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v zákonnej výške, keď v prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba ECB 1 % a táto sa v zmysle citovaného nariadenia vlády pre účely úroku z omeškania zvyšuje o 8 percentuálnych bodov.
V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty a v časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov zobral navrhovateľ návrh späť, a preto v tejto časti súd konanie zastavil (výroky IV. a V. rozsudku).
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a prvej vety § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože neúspech každého z účastníkov nebol iba nepatrný a úspech navrhovateľa nedosiahol ani 50 % a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, došlo k zastaveniu zavinením navrhovateľa, ktorý zobral návrh späť.
Odporkyne požiadali súd, aby im umožnil zaplatiť dlžnú sumu v splátkach. Keďže súd nemal dôvod spochybňovať vyjadrenie o zárobkových, majetkových a rodinných pomeroch odporkýň, ktoré prezentovali na pojednávaní, a ktoré boli navyše podporené aj dokladom o výške hodinovej mzdy odporkyne 1/ (1,9046 eur), pričom so zaplatením dlžnej sumy v splátkach súhlasil aj navrhovateľ, považoval súd žiadosť odporkýň o úhradu dlžnej sumy v splátkach za dôvodnú. Za primeranú dlhu a pomerom odporkýň považoval súd splátku vo výške 30,- eur mesačne, a preto v súlade s ustanovením § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku uložil odporkyniam povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu spolu s úrokom z omeškania spoločne a nerozdielne v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- eur, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky. Prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.) a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa v ňom musí tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.