Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-7-2023.pdf
PDF · 79.36 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/7/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcov: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F., 2. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX E. - I., 3. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX E. - K. L., 4. M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/XXX, XXX XX E. F., všetci zast.: JUDr. Lucia Lehmanová, advokátka, Fraňa Mojtu 43, 949 01 Nitra proti žalovanej: G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. O. XXX/XX, XXX XX P., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd ruší podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre okres E., obec E. F., katastrálne územie E. F. ako parcela registra „C“ č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 52 m2, parcela registra „C“ č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2 a vyporiadava tak, že uvedené nehnuteľnosti prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1. až 3., každému s veľkosťou podielu 3/96 k celku.
II. Žalobcovia 1. až 3. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 585 eur, a to do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcom 1. až 3. súd priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.07.2023, sa žalobcovia domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre okres E., obec E. F., katastrálne územie E. F. ako parcely registra „C“ č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 52 m2, parcela registra „C“ č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2 a jeho vyporiadania tak, že uvedené nehnuteľnosti budú prikázané do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1. až 3., každému s veľkosťou podielu 3/96 k celku.
2. Podanú žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že predmetná nehnuteľnosť je pozemok, ktorý sa nachádza sa v intraviláne Q. E. F. v rámci spoločného dvora a nachádza sa pod starými stavbami, ktoré nie sú evidované v katastri nehnuteľností a pomaly sa rozpadávajú. Nehnuteľnosti užívajú v rámci spoločného dvora dlhé roky žalobcovia resp. žalobkyňa v 4. rade a preto si postupne odkúpili od všetkých vlastníkov v spoločnom dvore spoluvlastnícke podiely tak, aby ich mali v celosti vysporiadané. Jedine so žalovanou sa žalobcovia nedokázali nielen dohodnúť na predaji alebo cene za predaj jej podielu, ale ani nadviazať s ňou komunikáciu, ktorá by viedla k mimosúdnemu riešeniu veci. Podiel žalovanej na parceliach č. XX/ X D. I. XX je menšinový, celkovo vlastní 9 m2, a jej podiel je zároveň nevyužiteľný v dôsledku starých stavieb stojacich na parceliach. Nakoľko reálna deľba neprichádza do úvahy, domáhajú sa žalobcovia
prikázania podielu žalovanej do podielového spoluvlastníctva žalobcovi 1. až 3. každému v podiele 3/96 , za primeranú náhradu, pri výpočte ktorej vychádzali žalobcovia zo Všeobecná hodnota žalovanej nehnuteľnosti je vo výške 65,-Eur/ m2 t. j. 65 x 9 = 585,-Eur.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila a skutkové tvrdenia žalobcov nepoprela, preto súd skutkové tvrdenia žalobcov považoval súd v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) za nesporné.
4. Žalovaná sa napriek riadne a včas dourčenému predvolaniu, na súdne pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila, súd preto s poukazom na § 180 CSP pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, vrátane výpisu z listu vlastníctva a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. E. F. je preukázané a zároveň medzi stranami sporu nesporné, že sú podielovými spoluvlastníkmi parciel registra „C“ č. XX/X o výmere 52 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XX o výmere 44 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie E. F., a to v nasledovných podieloch: žalobca 1. vlastní podiel o veľkosti 15/80 + 3/32, žalobca 2. vlastní podiel o veľkosti 5/24, žalobca 3. vlastní podiel o veľkosti 5/24, žalobca 4. vlastní podiel o veľkosti 5/24 a žalovaná vlastní podiel o veľkosti 3/32 (t. j. 9 m2).
7. Z predložených kúpnych zmlúv zo dňa 11.01.2023 (č.l. 7-9) mal súd za preukázané, že žalobcovia odkupovali spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/32 (t.j. rovnaký podiel aký vlastní žalovaná) od iných (predchádzajúcich) spoluvlastníkov daných nehnuteľností, za dohodnutú kúpnu cenu 585 eur resp. 65 eur /1 m2 eur.
8. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
9. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
10. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
11. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Reálne rozdelenie prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je fakticky aj funkčne deliteľný, čo je dané predovšetkým u nezastavaných pozemkov. Posudzujú sa okrem iného hľadiská územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia, polohy pozemkov, ich tvaru a celkovej plochy. Podľa ustálenej súdnej praxe a judikatúry by však súd nemal pripustiť rozdelenie pozemku na pozemky nepatrnej rozlohy. Ak vec možno reálne rozdeliť, súd nemôže skúmať účelné využitie veci; toto kritérium sa uplatňuje len pri rozhodovaní o prikázaní veci jednému zo spoluvlastníkov za náhradu (R16/1967). Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú od účinnosti novely (zákona č. 526/2002 Z.z.) zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
12. Po vykonanom dokazovaní súd podanej žalobe vyhovel, keď reálnu deľbu nehnuteľností resp. spoluvlastníckeho podielu žalovanej považoval za nemožnú z dôvodu jej neúčelnosti, vzhľadom k tomu, že výmera parciel pripadajúca na spoluvlastnícky podiel žalovanej predstavuje 9 m2, ktoré by sa pri reálnej deľbe stali v praktickom živote nevyužiteľnými a funkčne neúčelnými. Do úvahy preto prichádzal žalobcami navrhnutý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, a to prikázanie nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1. až 3. za primeranú náhradu. Pri určení výšky primeranej náhrady súd vychádzal z kúpnej ceny nehnuteľností, za ktorú nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely žalobcovia a ktorú cenu žalovaná nerozporovala.
13. Súd v danej veci pri rozhodovaní vychádzal z návrhov na dokazovanie a z dôkazov predložených sporovými stranami, a to s poukazom na znenie § 185 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pričom iné návrhy na doplnenie dokazovania, než tie ktoré boli v spore aj vykonané, strany nenavrhli.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom 1. až 3., ktorí boli v spore úspešní a ktorým a boli nehnuteľnosti prikázané do podielového spoluvlastníctva, priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.