Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-131-2008.pdf
PDF · 202.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-2T/224/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, členov Mgr. A. Š. a R. Š.U., v trestnej veci vedenej proti obžalovanému L. Q., nar. XX.XX.XXXX v L., trestne stíhanému pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. marca 2012 v Novom Meste nad Váhom, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý : L. Q., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom P., Č. č. XXX, na slobode,
j e v i n n ý, ž e
1. od 19.04.2007 až do 07.05.2007 v Senici v dome č. XXX pri sebe a na iných miestach v okolí mesta Senica prechovával 22 kusov falzifikátov bankovky nominálnej hodnoty 1000,- Sk, všetky jednotného sériového čísla P 69892432, ktoré našiel, pričom dňa 07.05.2007 22 týchto falzifikátov spolu s rôznymi listinami znejúcimi na osobu L. Q., Č. XXX, našiel T. W. v P. a tieto odovzdal na polícii, pričom podľa odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska išlo o falzifikáty bankoviek stupňa nebezpečnosti 4 - menej podarený,
2. dňa 30.04.2007 v Senici T. W. pýtal od obžalovaného peniaze, tento mu dal falzifikát bankovky nominálnej hodnoty 1.000,- Sk sériového čísla P 69892432 ako pravú bankovku, ktorý bankovku dňa 30.04.2007 asi o 14.10 hod. použil ako platidlo pri kúpe cigariet v poštovom novinovom stánku na autobusovej stanici v Senici, pričom podľa odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska išlo o falzifikát bankovky stupňa nebezpečnosti 4 - menej podarený,
3. v presne nezistenej dobe dňa 02.05.2007 dal ako pravú falošnú bankovku v nominálnej hodnote 1.000,- Sk, číslo série P 69892432 v Myjave, na ulici M. R. Štefánika v novinovom stánku spoločnosti Universal Press, s.r.o., Myjava, pričom podľa odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska išlo o falzifikát bankovky stupňa nebezpečnosti 4 - menej podarený,
t e d a
v bode 1. rozsudku
sebe zadovážil falšované peniaze a tieto prechovával,
v bode 2. a 3. rozsudku
falšované peniaze dal ako pravé,
č í m s p á c h a l
v bode 1. rozsudku
zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1 Trestného zákona,
v bode 2. a 3. rozsudku
pokračovací zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 270 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2, § 36 písm. d), § 37 písm. h) Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 1T/214/2007-355 zo dňa 21.01.2008, právoplatným dňa 21.01.2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Dňa 05.03.2008 podal okresný prokurátor v Novom Meste nad Váhom pod sp. zn. Pv/91/2008 návrh na schválenie dohody o vine a treste, uzatvorenej s obvineným L. Q.. Z návrhu okresného prokurátora vyplývalo, že obvinený uznal vinu za skutok, kvalifikovaný ako zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona. Na prejednanie tohto návrhu nariadil súd verejné zasadnutie na deň 22.04.2008. Na verejnom zasadnutí obvinený uviedol, že si zvolil obhajkyňu a žiada, aby sa dohoda o vine a treste prejednala za účasti jeho obhajkyne. Dopytovaná obhajkyňa, označená obvineným, následne súdu uviedla, že obvineného nezastupuje. Dňa 19.05.2008, na ďalšom termíne verejného zasadnutia, obvinený uviedol, že si našiel iného obhajcu a žiada o odročenie verejného zasadnutia na iný termín. Dňa 23.06.2008 bola na verejnom zasadnutí pre nesúhlas obvineného s dohodou o vine a treste uznesením trestná vec vrátená prokurátorovi do prípravného konania.
Dňa 31.07.2008 podal okresný prokurátor v Novom Meste nad Váhom obžalobu na obvineného L. Q. pre zločin zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistenej dobe dňa 02.05.2007 dal ako pravú falošnú bankovku v nominálnej hodnote 1.000,- Sk, číslo série P 69892432 v Myjave, na ulici M. R. Štefánika v novinovom stánku spoločnosti Universal Press, s.r.o., Myjava, pričom podľa odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska išlo o falzifikát bankovky stupňa nebezpečnosti 4 - menej podarený. vec bola na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom zaregistrovaná pod sp. zn. 2T/224/2008. Súd obžalobu predbežne prejednal na verejnom zasadnutí dňa 16.09.2008, kde stanovil termín hlavného pojednávania na 28.10.2008.
Uznesením Okresného súdu Senica č.k. 2T/140/2008-151 zo dňa 02.10.2008 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom postúpená trestná vec obvineného L. Q., trestne stíhaného pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1 Trestného zákona a zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
1. od 19.04.2007 až do 07.05.2007 v Senici v dome č. XXX pri sebe a na iných miestach v okolí mesta Senica prechovával 22 kusov falzifikátov bankovky nominálnej hodnoty 1000,- Sk, všetky jednotného sériového čísla P 69892432, ktoré našiel, pričom dňa 07.05.2007 22 týchto falzifikátov spolu s rôznymi listinami znejúcimi na osobu L. Q., Č. XXX, našiel T. W. v P. a tieto odovzdal na polícii, išlo o falzifikáty bankoviek stupňa nebezpečnosti 4 - menej podarený,
2. dňa 30.04.2007 v Senici T. W. pýtal od obvineného peniaze, tento mu dal falzifikát bankovky nominálnej hodnoty 1.000,- Sk sériového čísla P 69892432 ako pravú bankovku, ktorý bankovku dňa 30.04.2007 asi o 14.10 hod. použil ako platidlo pri kúpe cigariet v poštovom novinovom stánku na autobusovej stanici v Senici.
Vec bola na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom zaregistrovaná pod sp. zn. 1T/267/2008.
Uznesením zo dňa 28.10.2008, sp. zn. 2T/224/2008, Okresný súd Nové Mesto nad Váhom spojil na spoločné prejednanie a rozhodnutie trestné veci obvineného L. Q., sp. zn. 2T/224/2008 a sp. zn. 1T/267/2008, s tým, že ďalej sa o všetkých trestných činoch obvineného L. Q. konalo pod sp. zn. 2T/224/2008.
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 01.12.2009, dňa 01.02.2010, 19.04.2010, 22.09.2010 a 22.03.2012 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného L. Q., svedkov T. W., Ľ. Q., L. D., R. F., Ž.J. F., Mjr. Ing. Ľ. U., Mjr. Ing. D. N., V. S., F. U., čítaním výpovedí svedkov L. U. a U. Č., čítaním znaleckých posudkov a ostatných listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Obžalovaný L. Q. spáchanie skutkov, kladených mu za vinu, na hlavnom pojednávaní poprel. V zmysle poučenia podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil že je nevinný vo všetkých skutkoch, ktoré sú mu kladené za vinu. Z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že keď platil v stánku, ešte nevedel, že bankovky sú falošné. Dozvedel sa to až neskôr a s tým sa išiel aj priznať na políciu. Sám sa chcel priznať, že došiel na to, že bankovky boli falošné a všetko im popísal. V prípravnom konaní vypovedal viackrát, policajti ho volali dosť často. Nehovorili mu, že je obvinený, teda mu ani nehovorili, že potrebuje právnika. Až keď mu došla dohoda o vine a treste, začal sa o to bližšie zaujímať. Sám ani nevie, od kedy bol v procesnom postavení obvineného. V ktorých dňoch bol presne vypočúvaný, si už na hlavnom pojednávaní nespomenul. V rámci výsluchu, vedeného na hlavnom pojednávaní prokurátorom, bol konfrontovaný so zápisnicou o svojej výpovedi v procesnom postavení obvineného zo dňa 11.04.2008, a to predložením tejto zápisnice k nahliadnutiu. Následne uviedol, že chodil policajtom dosť často, bol tam niekedy od rána do večera, hladný, bez cigariet. Na konci takýchto výsluchov im potom už dosť nervózny a unavený podpísal všetko, čo mu podpísať dali. Zápisnicu zo dňa 11.04.2008 síce podpísal, ale túto zápisnicu nečítal. Vie, že policajtom podpisoval dosť veľa papierov. Ako a o čom dňa 11.04.2008 vypovedal, si už na hlavnom pojednávaní nespomenul.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa výrazne odchýlil vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní od svojich pôvodných výpovedí z prípravného konania, boli na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítané jeho výpovede z prípravného konania. Vo výpovedi zo dňa 11.04.2008 (č.l. 56-68 spisu) uviedol okrem iného nasledovné: „Dievčatá nás zoznámili s pánom W., starším mužom, prezreli sme si jeho dom č. XXX v P., bolo to na samote v časti T.. U. W. súhlasil, aby sme v jeho dome spolu s L. U.. Začali sme bývať v jeho dome asi od začiatku mesiaca apríl 2007. Dievčatá nás tam chodili navštevovať, bolo to tam také uvoľnenejšie ako v činžovnom dome. K W. sme chodili viac-menej iba prespávať, inak sme boli cez deň väčšinou v Senici s dievčatami a podobne, bol som v tom čase nezamestnaný, bolo som evidovaný na Úrade práce v Senici. V tom čase som bol vlastníkom osobného motorového vozidla značky Škoda N., evidenčné číslo: D. XXX J., červenej farby, na tomto vozidle sme večer jazdievali k W.. S W. sme sa nedohodli na žiadnej konkrétnej platbe za nájom. Dohodol som sa s ním, že mu budem voziť nákup z obchodu a že mu dám za bývanie aj nejaké peniaze, ak budem mať, na konkrétnej čiastke sme sa nedohodli. Mohlo to byť asi tak v polovici mesiaca apríl, asi tak 15.04.2007, keď ma W. požiadal, aby som ho zaviezol do Vrboviec k K., že tam má nejakého známeho a chce si zobrať odtiaľ nejaké veci, lebo mu dlží peniaze. Spolu s L. som ho tam zaviezol, cestu diktoval W., ja som to tam moc nepoznal. Prišli sme niekam do Vrboviec k jednému domu, bola už tma. Bol to taký neobývaný dom, ako keby tam bývali bezdomovci. Spolu s W. sme išli do hospodárskej časti toho domu. Nviem už, či L. U. išiel s nami, alebo čakal v aute. W. si odtiaľto zobral nejakú žehličku a vysávač, ja som sa o neho nestaral. V okolí tohto domu boli ešte asi dve takpovediac zrúcaniny, ktoré neboli vhodné na bývanie, pripadalo to, ako keby boli súčasťou tohto domu, ktorý mal patriť W. známemu. Podľa W. tento sa mal volať B.. Potom asi o dva dni zase večer som znova viezol W. do Vrboviec, chcel ísť za známym B. opýtať sa, kedy mu vráti peniaze. Nikoho sme tam zase nenašli, zdržali sme sa tam iba chvíľu, nespomínam si, či tam išiel s nami i L. U.. Neviem už, či som W. čakal v aute, alebo som išiel s ním k domu. Nakoľko som už okolie domu vo Vrbovciach pána B. trocha poznal, bol som zvedavý, čo je v zrúcanine pri jeho dome. Tento dom sa nachádzal za obcou Vrbovce smerom na Sobotište, kde je odbočka a ide sa asi 500 metrov do kopca. Bližšie to popísať neviem, bol som tam celkovo trikrát. Teda navrhol som L. U., že by sme sa mohli ísť do tohto domu pozrieť, ale bez W.. Bol som zvedavý, čo je v tej chatrči, zrúcanine vedľa domu, ktorá tvorila s domom tvar písmena L. U. s mojím návrhom súhlasil a mohlo to byť asi dňa 19.04.2007, kedy sme tam šli. Tento dátum usudzujem podľa toho, lebo sme tam boli celkovo trikrát vždy po pauze dvoch dní. Keď sme k tomuto domu prišli, bola už tma, svietili sme si malými ručnými baterkami. Dvere na tejto zrúcanine boli otvorené. V priestoroch tejto zrúcaniny bol neporiadok, boli tam porozhadzované staré veci. Z izby zrúcaniny boli dvere do ďalšej izby, ktorá už nebola v tak dezolátnom stave. Svietili sme si iba baterkami, elektrina tam asi nebola. V žiadnom prípade sme nešli do tejto zrúcaniny s úmyslom niečo ukradnúť, nič sa tam ani ukradnúť nedalo, boli tam všetko staré bezcenné špinavé veci. Bol som iba zvedavý, čo tam je, preto sme sa tam išli pozrieť. Vo vedľajšej izbe som našiel v starom perináči čierne dosky s nejakými starými písomnosťami, poriadne som si to nepozrel, bol som zvedavý, čo tam môže byť, tak som si tieto dosky zobral so sebou. Neviem už, či som U. vtedy ukazoval tieto dosky, či si niečo z domu zobral i U., neviem uviesť. Tieto dosky som si potom vzal do domu k W. a poriadne som si ich prezeral. Boli tam nejaké faktúry za telefón, elektriku, vizitky. Viem, že na jednej z faktúr bolo meno B.. V doskách sa nachádzali i 4 kusy obálok. Do jednej z nich som pozrel a našiel som v nej tisíckorunáčky. V každej z obálok bolo niekoľko takýchto bankoviek, celkovo vo všetkých štyroch bolo 37 kusov bankoviek. Tieto obálky som si ponechal a ostatné veci, faktúry s doskami som spálil. Tisíckorunáčky som si dal všetky do jednej z obálok a zobral som si ich so sebou do izby k W., kde som býval spolu s L.. Vyložil som si ich na stole, L. to asi tiež videl. Porovnal som si týchto 37 bankoviek s jednou mojou tisíckorunáčkou, bolo vidieť, že sú to falošné bankovky. L. mi poradil, aby som si tieto bankovky vyžehlil. Ukázal mi to, najskôr bankovku pokrčil a potom ich začal žehliť. Povedal, že potom môžu vypadať ako pravé. takto som to urobil na pár kusoch a na pár kusoch to urobil i L.. Ja som si potom všetkých 37 kusov uschoval spolu s mojimi osobnými písomnosťami, dokladmi od auta, občianskym preukazom do plechovej skrinky v izbe. W. tiež videl, že mám tieto bankovky, videl nás, ako ich žehlíme na stole, on sám ich tiež niekoľko skúšal žehliť. ja si myslím, že W. i U. dobre vedeli, že bankovky sú falošné, dovolím si tvrdiť, že som o tom na sto percent presvedčený, že vedeli, že bankovky, ktoré mám, sú falošné. Je pravdou, že som iba ja presvecoval bankovky cez lampu a porovnával ich s pravou bankovkou. W. spolu s U. sedeli pri mne na posteli. Nie som si istý, či i oni presvecovali bankovky. Ešte v ten deň poslal W.V. L. U. rozmeniť jednu falošnú bankovku do Pohostinstva k K.. Ja som tam s ním nešiel. O chvíľu sa vrátil a priniesol pivá s tým, že bankovku rozmenil. Žiadne peniaze mi z tejto bankovky nedával, ponechal si ich. To už mi zostalo iba 36 kusov týchto falošných bankoviek. Potom som W. dal niekoľko kusov bankoviek, neviem presne koľko a tiež som niekoľko kusov dal U., tiež neviem presne, koľko. Presnejšie každý z nich si zobral niekoľko kusov týchto falošných bankoviek s tým, že ich niekde rozmenia. Teda obaja dobre vedeli, že majú v rukách falošné bankovky, bolo ich vecou, čo s nimi budú robiť. Je pravdou, že som W. dal tieto falošné bankovky ako poplatok za bývanie v dome, že bude na ňom ich uviesť do obehu, teda rozmeniť ich. Povedal som mu niečo v tom zmysle „keď Ti inak neplatíme, dám Ti aspoň toto a keď chceš, tak si to rozmeň.“ W. teda musel vedieť, že mu dávam falošné peniaze. Ja som si tiež zobral na skúšku jednu falošnú bankovku s tým, že sa ju pokúsim rozmeniť. Ostatné bankovky si zroloval do krabičky od cigariet značky Marlboro, chvíľu som túto krabičku Marlboro nosil u seba, potom som ju ponechal v aute pod sedačkou. Ja osobne som túto falošnú bankovku použil ako platidlo v Myjave v stánku PNS. Bol som za toto i trestne stíhaný, uzavrel som s prokurátorom z Nového Mesta nad Váhom dohodu o vine a treste, ku všetkému som sa priznal. W. sa mi chválil, že nejaké falošné bankovky rozmenil v pohostinstve vo Vrbovciach, v pohostinstve v P.. Viem, že na Vrbovcoch mal rozmeniť dve bankovky v pohostinstve, bol to taký starý šenk, ja som tam bol s ním a hral som automaty. Koľko ich presne takto rozmenil, ja neviem, nemám to ako dokázať. V Sobotišti som videl zvonku cez okno W., ako je pri výčape pohostinstva a platí bankovkou. Tiež som ho sledoval v šenku na Vrbovcoch, že je pri výčape a platí, bol som vtedy od neho vzdialený asi 2 metre, hral som automaty. Potom som bol ešte svedkom toho ako W. si išiel v stánku PNS na autobusovom nástupišti v Senici kúpiť za falošnú bankovku cigarety a predavačka mu ju roztrhala. Je pravdou, že falošnú bankovku mal odo mňa za bývanie. Ale ja som ho neposielal ňou platiť za cigarety v stánku, toto robil on sám z vlastnej vôle. Neviem uviesť presný dátum, kedy to bolo v tomto stánku PNS, mohlo to byť dňa 30.04.2007, ako je to uvedené v uznesení o vznesení obvinenia. L. U. tiež nejaké falošné bankovky rozmieňal v Myjave, ja osobne som toho svedkom nebol, iba mi o tom povedal, že si kúpil nožík, plynovú pištoľ a nejakého plyšového medvedíka. V danom čase som mal dve autá, červenú škodu 120 a červeného Favorita. Krabičku od cigariet značky Marlboro som mal v červenej Škode 120 pod sedačkou. Auto som používal na jazdu v Senici a okolí. Vo Favorite som mal v odkladacej skrinke uložené osobné doklady ako preukaz Úradu práce, zmluvu o pripojení T-mobile, výpisy z účtov z Dexia banky, všetko bolo evidované na moje meno. Obe vozidlá som používal na jazdu po okolí Senice a mával som ich v tom čase odparkované u W. v Sobotišti. Osobne si myslím, že W. mi prehľadal červenú Škodu 120 a Favorit, odtiaľ zobral krabičku Marlboro s falošnými bankovkami a moje osobné doklady a toto všetko potom odovzdal policajtom. ja som mu nehovoril, kde mám falošné bankovky uschované. U. vedel, že ich mám v Škodovke pod sedačkou, videl to, ako som ich tam dával. To je všetko, čo chcem k veci povedať a čo si pamätám. Uznesenia o vznesení obvinenia sú pravdivé. Falošné bankovky som mal pri sebe po dobu viac ako dva týždne. Tiež je pravdou, že som časť z nich dal W..“ Obžalovaný v rámci vyjadrenia k prečítanej výpovedi zo dňa 11.04.2008 označil na hlavnom pojednávaní túto výpoveď za nepravdivú, resp. za takú, kde je dosť vecí nepravdivých, pričom v živote také veci nepovedal. Zápisnicu podpísal, ale ju nečítal. K zápisnici výhrady nemal, keďže si ju nečítal. Uviedol, že nájdené bankovky prezeral v garáži, nie v izbe. Bol s ním vtedy U., on si odtiaľ tiež niečo vzal. Vôbec ich neporovnával, ani nepresvecoval cez žiarovku. Nie je pravda, že by dával W. nejaké bankovky ako náhradu za bývanie. Nie je pravda, že by si dal bankovky do krabičky Marlboro. Keď platil tisíckorunáčkou v stánku, vtedy ešte nevedel, že bankovka je falošná. O tom, že bankovka je falošná, sa dozvedel až po tom, ako ňou platil na Myjave. O falošných bankovkách sa dozvedel, až keď mu to povedala mama, že došli policajti a hľadali nejaké falzifikáty. Až potom sa išiel priznať policajtom, že to bol on, ktorý platil tou bankovkou. Je pravdou, že tisíckou platil v stánku na Myjave. Bol však vtedy v tom, že platí pravou bankovkou. Bankoviek našiel celkom 37 u D. B., a to v čiernom obale na doklady, veľkosti A4, z koženky. Pri náleze bankoviek bol prítomný L. U.. Obálky roztrhli, vybrali obsah, niektoré bankovky si vzal aj L. U.. O náleze peňazí sa od nich W. dozvedel až neskôr. Obžalovaný pripomenul, že mnohokrát bol na výsluchoch pod vplyvom alkoholu, keďže mal vtedy problémy s alkoholom.
Obžalovanému bola následne na hlavnom pojednávaní prezentovaná k nahliadnutiu jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 10.06.2008. Potvrdil, že na tejto zápisnice je jeho podpis, avšak obsah zápisnice „v živote nevidel.“ Následne bola na hlavnom pojednávaní aj táto zápisnica (č.l. 69-73 spisu) v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítaná, pričom v nej uviedol nasledovné: „Svojej predchádzajúcej výpovede sa pridržiavam. Dostal som od vyšetrovateľa svoju predošlú výpoveď v procesnom postavení obvineného. Je pravdou, že vyšetrovateľ zapisoval, čo som vypovedal a svoju výpoveď som si pred podpisom prečítal. S obsahom výpovede som súhlasil, vyšetrovateľ nekládol na mňa žiaden nátlak a zápisnicu som dobrovoľne podpísal. Kópiu zápisnice som si potom doma ešte raz pozorne prečítal, zistil som, že som sa ohľadom odovzdania bankoviek W. nepresne vyjadril. Teraz chcem upraviť časť výpovede nasledovne: Falošné peniaze boli uschované na chalupe u W.Í. v Sobotišti. Ja som mu s nimi v žiadnom prípade neplatil, boli jednak moje, jednak W. a jednak U.. Že peniaze sú falošné, sme zistili až potom, ako W. jednu z týchto bankoviek roztrhala predavačka v novinovom stánku na autobusovej stanici v Senici. Až týmto okamihom sme mali vedomosť o tom, že bankovky sú falošné. Potom sme bankovky presvecovali s W. a U. cez svetlo cez žiarovku, falošné bankovky mali všetky rovnaké sériové čísla. Porovnávali sme tieto falošné bankovky s pravou tisíckorunáčkou, obrázky viditeľné na bankovkách pod lampou sa nám tiež nezdali, boli iné ako na pravej bankovke. Po tomto presvedčení, že bankovky sú falošné, ich W. ešte predkladal v pohostinstve v Sobotišti.“ Na otázku vyšetrovateľa, čo robil s bankovkami v čase, keď nadobudol presvedčenie, že sú falošné, L. Q. ako obvinený uviedol: „Boli nechané doma u W., povedal, že si ich on nechá. Rozmýšľal som, že vec pôjdem oznámiť na políciu, ale toto som neurobil, nakoľko W. si ich chcel ponechať.“ Obvinený L. Q. dňa 10.06.2008 ďalej vypovedal: „Vo veci uvedenia do obehu jednej z týchto bankoviek na Myjave som obdržal od prokurátora z Nového Mesta nad Váhom návrh na schválenie dohody o vine a treste. Na Okresný súd som predvolaný dňa 23.06.2008. S predloženou dohodou určite súhlasiť nebudem, chcem sa na súd dostaviť s obhajcom. V tejto vyšetrovanej veci zatiaľ obhajcu zvoleného nemám. Ak by som si obhajcu zvolil, predložím vyšetrovateľovi plnú moc o zvolení si obhajcu. Beriem na vedomie zmenu právnej kvalifikácie, opätovne prehlasujem, že nijako voči zmene právnej kvalifikácie neprotestujem a taktiež si voči nej nepodávam sťažnosť, ako som si ani nepodal voči vznesenému obvineniu. Záverom opätovne žiadam, aby ma prokurátor prizval k uzavretiu dohody o vine a treste, o čom som bol v predošlých výpovediach poučený.“ Obžalovaný na hlavnom pojednávaní k prečítanej výpovedi zo dňa 10.06.2008 uviedol, že „hentakú výpoveď nikomu nevypovedal.“ Podpis tam síce jeho je, ale zápisnicu nečítal. Nevie, čo tam bolo písané. Bol hladný, bez cigariet a vystresovaný. Falošné peniaze boli v Škode 120. Nevie, odkiaľ mal niečo z týchto peňazí W.. W. jednu z bankoviek roztrhla predavačka v stánku na stanici. O tom sa obžalovaný dozvedel vtedy, keď policajt došiel k nim a povedal jeho mame, že W. platil falošnou bankovkou.
Na hlavnom pojednávaní bola následne prečítaná výpoveď obžalovaného L. Q. z prípravného konania zo dňa 28.08.2008 (č.l. 73a - č.l. 73d), v ktorej uviedol: „Za prítomnosti svojho zvoleného zástupcu JUDr. T. prehlasujem, že svojich predchádzajúcich výpovedí sa pridržiavam, nemám k nim čo dodať, iba toľko, že ja som ani v jednom prípade nevedel, že predkladáme a máme falošné bankovky, myslel som si, že sú pravé. Inak nemám čo na výpovediach meniť a doplniť. Ja som ani nemal tieto bankovky uložené v mojom aute ako ich W. odovzdal, že ich našiel vo Favorite. Tieto boli uložené v červenej Škodovke 120, ktorú som mal ja iba prepísať, teda vykonať na nej zmenu majiteľa, lebo nebola moja. Do tejto Škodovky som ich uložil ja aj s L. U..“
Z odpovedí obžalovaného na ďalšie doplňujúce otázky vyplynulo, že pri výsluchoch ho sprevádzali niekoľkokrát aj otec s matkou. Neboli však s ním v tej miestnosti, kde sa výsluchy vykonávali. Policajti mu pri výsluchoch naznačovali, aby sa priznal, že ho aj tak dostanú, lebo majú za to čiarku. O veci sa začal zaujímať bližšie až po tom, ako bol pozvaný prokurátorom v Novom Meste nad Váhom na konanie o dohode o vine a treste. Dovtedy ho policajti presviedčali, že nie je obvinený a že ani nepotrebuje právnika. Pri žiadnom z výsluchov, či už v Senici alebo v Novom Meste nad Váhom si neprečítal žiadnu zo zápisníc, ktoré s ním boli spisované. Keď bol na dohodovacom konaní o vine a treste, prokurátor mu povedal, že buď sa dohodnú na nejakom treste, alebo inak dostane vyšší trest. Vtedy ešte ani poriadne nevedel, o čo sa jedná.
Ku skutku pod bodom č. 3 rozsudku, ktorý sa mal stať dňa 02.05.2007 v Myjave, obžalovaný uviedol, že pri platení nevedel, že bankovka je falošná. Bola to jedna z tých, ktoré našli. O tom, že bankovka je falošná, sa dozvedel až po niekoľkých dňoch. Určite až po svadbe svojej sestry, ktorá bola 05.05.2007, skôr nie. Vzhľadom k tejto výpovedi obžalovaného bola na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania (č.l. 4 - 8 z vyšetrovacieho spisu ORP-925/OEK-TN-2007), v ktorej uviedol: „Týždeň predtým, ako som použil falošnú bankovku v novinovom stánku na Myjave, som túto bankovku našiel pri jednom rodinnom dome v obci Javorec. Nepamätám si už, pred ktorým domom to presne bolo, bolo to na hlavnej ceste. Jednalo sa o bankovku v nominálnej hodnote 1.000,- Sk. Sériové číslo si presne nepamätám, zdá sa mi však, že na konci bolo číslo 32. Túto bankovku som zobral zo zeme a keď som ju chytil do rúk, zdala sa mi iná ako bežné bankovky. Ja som si ju porovnal ešte so svojou bankovkou v hodnote 1.000,- Sk a zistil som, že táto bankovka je falošná. Ako som už uviedol, asi po týždni som mal cestu na Myjavu, pričom falošnú bankovku som mal stále pri sebe a napadlo mi, že by som ju mohol skúsiť rozmeniť. Po príchode na Myjavu som sa rozhodol, že ju rozmením v novinovom stánku na námestí, ktorý sa nachádzal v činžiaku. Presne adresu si nepamätám. Prišiel som do tohto stánku a tu som si vypýtal plyn do zapaľovača a dobíjací kupón v hodnote 300,- Sk spoločnosti T - mobile. Predavačka mi dala veci, ktoré som si vypýtal a za tieto som zaplatil tou falošnou tisíckorunáčkou. Predavačka si bankovku zobrala a dala mi výdavok. Bankovku vôbec nepozerala, dala si ju pod pult a ja som si zobral výdavok a išiel som preč. Bankovku som použil, aj keď som vedel, že je falošná. K pôvodu bankovky sa vyjadriť neviem, ja som ju nezhotovil. Ako som uviedol, ja som ju našiel.“ Obžalovaný rozpor medzi výpoveďou z prípravného konania a tým, čo uviedol na hlavnom pojednávaní, vysvetlil tým, že aj výpoveď zo dňa 12.11.2007 asi nebola zapísaná tak, ako vypovedal. Určite pred vyšetrovateľom vypovedal, že bankovku našiel v dome a nie pri dome. Vypovedal určite aj to, že našiel 37 bankoviek a nielen iba jednu. Nevie, prečo zápisnica obsahuje informáciu iba o jednej bankovke.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok T. W.. Počas svojho výsluchu viackrát zdôraznil, že si na všetko dobre nepamätá, pričom bol aj po otrase mozgu. Obžalovaný L. Q. aj jeho kolega u neho istý čas bývali a boli slušní. Videl u nich aj nejaké peniaze, ktoré mali mať na prepis auta. On sám by nerozoznal bankovku falošnú od pravej. zrejme ani oni dvaja - L. Q. s kamarátom, nevedeli, resp. nemohli vedieť, že mali falošnú tisíckorunáčku. Vzhľadom na problematické získavanie informácií od svedka T. W. počas jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní bolo opakovane pristupované k čítaniu jednotlivých častí jeho výpovede z prípravného konania (č.l. 74-78 spisu) a následnej konfrontácii svedka s touto výpoveďou. V prípravnom konaní svedok vypovedal nasledovne: „Chvíľu po tom, čo L. u mňa býval, tak som sa ho pýtal, či ma zavezie na nákup do Vrboviec, nakoľko mal červenú Škodu Favorit, on s týmto súhlasil. Neviem, ktorý deň to bolo, ale boli sme vo Vrbovciach, kde som si nakúpil, keď sme išli naspäť, tak som sa zastavil u U. B. v časti K., od ktorého brávam jabĺčka, lebo som hľadal T. L., aby mi pomohol s drevom, tento však nebol doma. V tejto usadlosti býval aj D. B., ktorý mal ten dom v prenájme od L.. L. Q. vtedy neotváral žiadny dom, ani sme nikde neboli vojdení, zdržali sme sa v tej lokalite asi 1 minútu a išli sme preč. Jeden večer L. u mňa ukázal 1.000,- Sk bankovku a povedal, že ideme do Pohostinstva. Išli sme preto pešo do Sobotišťa, kde na hornom konci sme išli do pohostinstva vedľa potravín. L. mi dal 1.000,- Sk bankovku, ja som platil dvoje cigarety, dve pol deci a dve pivá. Spolu s L. sme v pohostinstve ešte sedeli, potom sme išli pešo domov. Ja som s 1.000,- Sk bankovkou platil, predavač mi vydal a ja som peniaze vrátil L.. Potom behom pár dní som bol opäť v uvedenom pohostinstve, kde mi šenkár povedal, že som mu platil falošnou 1.000,- Sk bankovkou. ja som si ju od neho vypýtal, aby som si ju prezrel a hneď som ju pred ním pokrčil, roztrhal a zahodil, dal som mu druhé peniaze, ktoré som si na tento účel požičal od kamaráta. Na Vrbovcom som v pohostinstve neplatil falošnou 1.000,- Sk bankovkou. Jeden deň, presný dátum neviem uviesť, som navštívil v Senici autobusové nádražie, kde sa nachádza stánok PNS. V ten deň som bol na kontrole v poliklinike so zlomenou rukou u MUDr. W.. Bol som navštíviť svojho otca v Senici. na nádraží som sa stretol s Q., ktorého som stretol vonku v nádraží na lavičke. Spolu sme vošli do vnútra autobusového nádražia. ja som si vypýtal od L. Q. peniaze na nákup cigariet. On mi dal 1.000,- Sk bankovku. Aké mala sériové číslo, ja neviem uviesť. Peniaze som si pýtal z dôvodu, že som nechcel platiť zo svojho, nakoľko u mňa býval. Zobral som bankovku a pýtal som si od predavačky Sparty a Štartky. Ona zobrala bankovku, čo som jej podal, pozrela ju a povedala mi, že bankovka je falošná a na poli ju roztrhala. Ja som jej na to povedal, že nech si ju nechá a odišiel som von. L. Q. sedel vo vestibule a keď videl, že ja idem von, tak išiel aj on von. L. sa ma pýtal, čo mi povedala predavačka. ja som mu povedal, že bankovka je falošná a že na to predavačka prišla. Ja som nemal vedomosť o tom, že platím v stánku falošnou bankovkou. Toto ma ani nenapadlo. Potom som zastavil kamaráta, ktorý ma zaviezol do Sobotišťa. Išiel do Sobotišťa aj L.. Potom sme prišli ku mne. ja som sa s L. bavil o tej falošnej bankovke a o mi povedal, že ju má od nejakého jeho kamaráta. Meno kamaráta neuviedol. Taktiež mi povedal, že má peniaze na auto. Ukázal mi asi 13.000,- Sk. Ukázal mi kôpku bankoviek, no či boli pravé alebo falošné, ja neviem uviesť. Odo dňa 04.05.2007 som L. a L. Q. nevidel. V pondelok 07.05.2007 som zatelefonoval na políciu, keďže som našiel falošné bankovky. bankovky som našiel zrolované v štočku a vložené do cigaretovej krabičky značky Marlboro. Ja som sa prehrabával v aute značky Škoda 120L červenej farby. Z tohto auta som vyhodil na zem krabičky od cigariet. Potom som sa opäť ku nim vrátil a v jednej z týchto krabičiek som našiel predmetné falošné 1.000,- Sk bankovky zrolované do štočka. Toto som urobil v deň, keď policajti prišli ku mne robiť kontrolu. Ja som sa vrátil k vyhodeným krabičkám od cigariet, ktoré som vyhodil zo škodovky v pondelok 07.05.2007 a vtedy som našiel aj falošné bankovky. To, že sú falošné, som zistil po tom, čo som si pozrel sériové čísla, všetky ich mali rovnaké. Krabičku som si dal do kapsy od bundy. Toto som nahlásil aj na polícii. ja som nerobil s L. Q. a L. žiadne krádeže vlámaním, nepodieľal som sa na krádeži osobných motorových vozidiel, nemal som nič do činenia s falošnými peniazmi. Ja som nevinný.“ V rámci vyjadrenia sa k jednotlivým častiam jeho čítanej výpovede z prípravného konania svedok T. W. na hlavnom pojednávaní pripustil, že v pohostinstve platil tisíckorunáčkou, ktorú mu dal predtým na cigarety L. Q.. V čase, keď touto bankovkou platil, nevedel ešte o tom, že je falošná. Avšak hneď, ako sa od šenkára neskôr dozvedel, že je falošná, bankovku zahodil a úhradu vykonal s takou, ktorá nebola falošná. Taktiež keď kupoval cigarety v novinovom stánku a platil tisíckorunáčkou, ktorú mu predtým dal L. Q., nevedel, o akú bankovku ide a odkiaľ ju L. Q. má. Že je falošná, zistil až na základe upozornenia predavačky. On sám by na to neprišiel, že bankovka je falošná. Po upozornení predavačkou jej povedal, nech bankovku roztrhá a hodí ju do koša. Obžalovaného ani U. nevidel nikdy žehliť bankovky. Ani on nikdy nežehlil bankovky. Nevidel ich ani presvecovať bankovky, ani on sám ich nepresvecoval. Psotu neposielal rozmieňať tisíckorunovú bankovku. L. Q. mu nikdy nedal viacej kusov tisíckorunových bankoviek.
Na návrh obhajoby bola na hlavnom pojednávaní vypočutá ako svedkyňa Ľ.E. Q. - matka obžalovaného. Asi vo štvrtok pred svadbou dcéry, ktorá sa vydávala dňa 05.05.2007, sa telefonicky spojila so synom.
Jej syn prišiel navečer, snažila sa ho presvedčiť, aby sa vrátil domov, keďže v tom čase už dlhšie doma nebol. Pri tomto rozhovore jej prezentoval väčšiu sumu peňazí. Boli to samé tisíckorunáčky. Všimla si na nich, že boli nové, nenapadlo jej, že by mohli byť falošné. Vtedy mu povedala, že starej mame dlhuje 5.000,- Sk, ktoré z tejto kopy oddelila s tým, že ich na dcérinej svadbe starej mame odovzdá. Keď syn odchádzal, tieto peniaze si vzal späť do vrecka. V piatok a v sobotu sa mu snažila dovolať, ale nepodarilo sa jej to. V nedeľu po svadbe dcéry išla za susedom, ktorý robí na kriminálke, či náhodou nevie niečo o jej synovi. Ten jej povedal, že na jej syna je vydaný zatykač kvôli nejakému ukradnutému autu. Následne sa synovi dovolala. V rozhovore sa jej syn priznal k tomu, že jeho kamarát U. ukradol auto a on mu pomáhal ho rozoberať. V pondelok ráno prišiel k svedkyni policajt z kriminálnej polície a pýtal sa jej, či nevie niečo o falošných bankovkách. Povedal jej, že u pána W., u ktorého mal bývať jej syn, sa našli nejaké falošné bankovky. Tento jej potom odporučil, aby sa jej syn čo najskôr prihlásil na polícii a podal im vysvetlenie o tých bankovkách. Neskôr sa jej podarilo spojiť so synom, tento ju požiadal, aby mu od pána W. doniesla peniaze, ktoré mal mať v obálke v aute v Javorci. V aute mala nájsť v obálke doklady aj peniaze. Do telefónu mu poradila, že najlepšie bude, ak príde a prizná sa, lebo len vtedy mu jej ochotná pomôcť. Išla na Brezovú, kde ju čakal na ceste pri internáte. Dala mu 1.000,- Sk a povedala mu, že mu dáva do konca týždňa čas. Potom mu ešte raz v priebehu týždňa dala peniaze a v nedeľu jej telefonoval, že sa rozhodol ísť na políciu. O niekoľko dní pre neho prišli policajti, vrátil sa od nich o deviatej alebo desiatej večer. To sa opakovalo niekoľkokrát. Po výsluchoch sa ho vždy pýtala, či povedal všetko, čo o tom vedel. Pýtala sa ho, či to policajti aj zapísali tak, ako im to povedal. Odpovedal jej, že áno. Po ďalšom výsluchu sa ho tiež spýtala, či to všetko zapísali. Odpovedal, že ako ho vypočúvali, nič nezapisovali, iba mu na konci dali zápisnicu prečítať. Vŕtalo jej v hlave, prečo to nezapisovali, ale iba mu to dali prečítať. Nechala to tak. Neskôr prišiel od prokurátora návrh na konanie o dohode o vine a treste. Išla tam s ním. Keď vyšiel z kancelárie prokurátora, bol bledý a asi po polhodine je povedal, že uzavrel dohodu na 4 roky a 8 mesiacov. Prokurátor mu mal pri konaní o dohode o vine a treste povedať, že buď bude súhlasiť s takýmto trestom alebo dostane trest najmenej 7 rokov. Vtedy sa začali zaujímať o to, akú výpoveď na polícii podpísal. Zistili nejaké nezrovnalosti. Manžel začal zháňať nejakého advokáta. Syn jej sám o žiadnych falošných bankovkách nehovoril, túto informáciu poskytla ona jemu. Keď mu to oznamovala, bola to pre neho nová informácia. Na to jej povedal, že to mohli byť tie bankovky, ktoré našli u pána B. v dome, pričom v čase nálezu jej syn nevedel, že nájdené peniaze sú falošné. Z odpovedí svedkyne na doplňujúce otázky vyplynulo, že jej syn v tom období mal nielen peniaze, ktoré našli, ale aj od kamaráta a tiež aj také, ktoré zarobil. Všetky mal v jednej obálke. Všimla si tiež pri rozhovoroch so synom, že jej syn bol v tom čase závislý na alkohole, pričom aj na niektoré výsluchy odchádzal pod vplyvom alkoholu. Psychologička jej povedala, že čo sa týka myslenia, jej syn bol vtedy na úrovni 14- až 16-ročného dieťaťa. Čo sa týka priebehu výsluchov, podľa informácií od syna tieto prebiehali tak, že si ho zavolali, položili mu nejakú otázku, potom ho poslali na chodbu. Vždycky ho zavolali na chvíľu, potom poslali zase von a toto sa opakovalo až do večera. Viackrát sa stalo, že ho zobrali ráno o ôsmej na výsluch a večer ho vyzdvihovala aj o deviatej večer na policajnej stanici. Viackrát tam bol celý deň. Keď ho vypočúvali, nezapisovali jeho výpoveď priamo počas toho, ako ho vypočúvali.
Za účelom výsluchu bol na hlavné pojednávanie predvolaný aj svedok L. U.. Tento po poučení odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať z dôvodu, že by si svojou výpoveďou mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Vzhľadom k tomu bola na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania (č.l. 79-84 spisu), v ktorej okrem iného uviedol: „Začiatkom mája som zbadal v izbe u L. F. W. dome peniaze, a to niekoľko kusov tisícbankoviek, mohlo ich tam byť asi tak 30 kusov. Ja som sa L. nepýtal, čo sú to za peniaze a odkiaľ ich má. Na také veci sa jeden druhého nepýtame, lebo obaja kradneme. Ja som si tieto bankovky letmo pozrel, bolo v izbe prítmie, nenapadlo ma, že by boli tieto tisícbankovky falošné. Q. navrhol, že za tieto peniaze môžeme ísť na Myjavu nakúpiť rôzne veci. Ja som s týmto súhlasil. Asi tak 2. mája sme išli spolu s L. do W. na Myjavu nakupovať. Auto sme mali pokazené, tak sme tam išli autobusom. Ako sme prišli na Myjavu, na autobusovej stanici v Myjave na námestí išiel L. Q. do novinového stánku, kde si kupoval Easy kartu na telefón, neviem, akými peniazmi platil. Ja som si v stánku kúpil zapaľovač za 120,- Sk, mal som svoje peniaze. Mal som síce už od rána 10 ks tisícbankoviek od L., ale tieto som nechcel rozmieňať. Potom som išiel na Myjave na námestí do predajne vedľa autobusa, kde mali hračky, nožíky a pištole. Najskôr som si kúpil v tejto predajni zatvárací nožík tzv. motýlik za cca 300,- Sk a plyšového medvedíka pre frajerku za cca 300,- Sk. Platil som jednou z tisícbankoviek od L.. Bola tam predavačka vo veku cca 50 rokov, z tejto tisícky mi vydala cca 300-400,- Sk, presne to neviem. Predavačka na bankovku nič nehovorila, ja som v tom čase nemal ani podozrenia, že by boli bankovky falošné. L. v tejto predajni so mnou nebol, bol v predajni u Vietnamcov, dohodli sme sa, že sa stretneme pred budovou. Ja som sa o chvíľu do tejto predajne vrátil s tým, že si kúpim novú poplašnú pištoľ, na ktorú netreba zbrojný preukaz a s ktorou nikomu neublížim. Pištoľ som chcel na svoju ochranu, aby som mohol prípadne zastrašiť mojich neprajníkov. V predajni mali dva druhy týchto poplašných pištolí, boli to také malé koltíky, jeden čierny a druhý chrómový. Ja som si vybral ten čierny. Predavačka si odo mňa vypýtala občiansky preukaz a opísala si moje údaje. Značku tejto pištole uviesť neviem. K pištoli som si kúpil necelú krabičku poplašných nábojov, boli to také malé náboje nahore zalepené, neviem ich značky ani bližšie označenie. Viac nábojov nemali. Za pištoľ a náboje som zaplatil cca 2.400,- Sk. Platil som tromi tisíckami od Q.. Potom som išiel von, kde ma čakal L., ktorému som ukázal pištoľ, že som ju kúpil z tých tisíciek od neho. L. sa ma pýtal, či som v predajni pri kúpe pištole dával aj svoj občiansky preukaz, povedal som, že áno. Na to mi L. povedal, že bude zlem, lebo peniaze sú falošné. Povedal, že on bol tiež v tejto predajni predo mnou, keď som bol pozerať v iných obchodoch, že si tiež kúpil poplašné náboje a platil falošnou tisíckou, ale na kúpu nábojov nemusel predložiť občiansky preukaz. Neboli sme dohodnutím, čo budeme za tisícbankovky kupovať, tak ma i L. týmto naštval. Išli sme von pred budovu, kde som mu jednu vrazil päsťou do tváre a hodil som mu všetky zvyšné tisícky asi tak 6 kusov spolu i s peniazmi, ktoré mi vydali. Q. tieto bankovky pozbieral zo zeme a išli sme ďalej. Ja som zostal na zastávke, L. išiel kupovať do stánku víno, kúpil fľašu vína. V autobuse sa mi chválil, že platil víno falošnou tisíckou a predavačka ešte bola rada, že zarobila. Ja som potom išiel do Senice domov k matke a L. išiel na Javorec k W.. V ten deň som tam večer prišiel na Javorec k W. za L. spolu i s frajerkou U. Č. a jej kamarátkou Ž. F.. Ako sme tam prišli, dievčatá zostali vonku. W. na mňa začal hulákať, že dievčatá tam nemajú čo robiť, že sú s nimi len problémy. L. mal na stole niekoľko tisícbankoviek, niektoré boli pokrčené, niektoré roztrhané a niektoré úplne rovné. Povedal som, že ak chce, aby bankovky vyzerali ako pravé, nech to robí poriadne, nech ich pokrčí a potom vyžehlí cez košeľu. Videl som to v jednom filme. Na jednej bankovke som mu to ukázal, pokrčil a pošúchal som ju v prstoch, nežehlil som ju už. W. bol pri nás a o všetkom vedel. Pritom ako boli bankovky položené na stolíku, tak každý z nás si ich chytil do rúk a prezrel ich. Potom som dievčatá z Javorca odviezol taxíkom domov. Nespomínam si už, si sme sa zmienili dievčatám o bankovkách. Ja som okrem týchto prípadov kúpy pištole, nábojov, nožíka a macíka, kedy som ešte nevedel, že sú bankovky falošné, som už tieto nikde nedával ako pravé. Ak by som to vedel, že sú falošné, nikdy by som za ne nekupoval, lebo viem, že za to hrozí vysoký trest. Potom som na druhý deň prišiel na Javorec a L. s W. mi hovorili, že W. spolu s ním boli ešte predo mnou falošné tisícbankovky rozmieňať v novinovom stánku v Senici, že tam ju predkladal W. a predavačka mu roztrhala, že je falošná. Potom L. hovoril, že W. ešte rozmieňal falošné bankovky v novinovom stánku v Sobotišti, k čomu W. dodal, že ani si to predavačka nevšimla a hneď mu vydala. Potom mal W. takouto bankovkou platiť v pohostinstve v Sobotišti, v potravinách u Chodúrov a vo Vrbovciach. Toto viem iba z ich rozprávania, ja som s nimi tam nebol. ja si myslím, že W. vedel, že rozmieňa a platí falošnými bankovkami, lebo si od L. dňa 04.05.2005 pýtal dve falošné bankovky a 50,- Sk na autobus, že ide do Senice, kde falošné bankovky rozmení. Toto predo mnou hovoril. neviem, či sa to i W. podarilo, lebo potom nás začali naháňať policajti. Poplašnú pištoľ spolu s nábojmi, ktoré som zakúpil na Myjave za falošné bankovky, pričom v čase kúpy som ešte nevedel, že sú falošné, som dal do záložne v Senici u Sabu asi tak 6. alebo 7. mája 2007. Do záložne som to dal z dôvodu, že som nemal peniaze, dostal som za ňu 600,- Sk, nevime, či je ešte v záložni, nestanovil som lehotu, dokedy pre pištoľ prídem. Do záložne som ju dal i preto, lebo som vedel, že ma policajti chytia pre krádež Octavie a nechcel som, aby to vyzeralo, že som ozbrojený. Jednoducho chcel som sa takto pištole zbaviť.“
Obžalovaný L. Q. v rámci vyjadrenia k prečítanej výpovedi svedka L. U. uviedol, že dosť vecí v nej sa nezakladá na pravde, napr. o pištoli, keď sa kupovala, nepovedal svedkovi, že za to bude zle. Ani to, že svedok mu jednu vrazil päsťou do tváre a hodil všetky bankovky na zem. Ani to, že sa chválili s tým, že porozmieňali falošné bankovky.
Z výpovede svedkyne L. D. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že má živnosť v Senici, kde na autobusovej stanici má stánok. Jedného dňa ku nej prišiel starší pán, asi 50-ročný. Vypýtal si cigarety, za ktoré platil tisíckorunáčkou. Hneď, ako chytila bankovku do ruky, sa jej táto nezdala. Bankovou išla preto skontrolovať do vedľajšej zmenárne, kde po presvietení sa potvrdilo jej podozrenie. Keď sa vrátila späť do stánku, zákazníkovi oznámila, že bankovka je falošná. Ten vzápätí odišiel von, bankovku jej tam nechal. Zavolala políciu, ale medzitým zákazník odišiel aj zo stanice. Tento istý zákazník sa tam potom objavil asi za dva dni, na čo znovu zavolala políciu. Polícia prišla rýchlo a staršieho pána vzali so sebou. Bankovku odovzdala policajtom. Uvedeného zákazníka videla vtedy asi prvý raz v živote. Väčšinou svojich zákazníkov pozná. On sa nepýtal na nič, podľa nej určite vedel, že bankovka je falošná, pretože po oznámení o tom, že bankovka je falošná, hneď odišiel. Vôbec proti tomu, že by mal mať falošnú bankovku, nenamietal. Bankovku od nej ani nepožadoval, nechal jej ju tam. Podľa názoru svedkyne ak by išlo o človeka, ktorý by nečakanou informáciou o falošnej bankovke zostal zaskočený, tento by podľa nej vyzeral určite inak. Ohľadne bankovky sa ho niečo pýtala, na čo povedal, že mu ju vydali v obchode. Potom, keď sa vrátila zo zmenárne, už nehovoril nič. Bankovku mala pri sebe, kým ju zobrala polícia. Policajt ju roztrhal na dve polovice, resp. bankovka bola roztrhnutá v jej stánku. Po konfrontácii s časťou jej výpovede z prípravného konania, podľa ktorej mala bankovku roztrhnúť na dve polovice ona sama, svedkyňa uviedla, že si na to už presne nepamätá. Mohlo to byť aj tak, že jej policajt prikázal, aby ju roztrhla, pričom policajt si túto bankovku prevzal už ako roztrhnutú.
Z výpovede svedkyne R. F. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že o falošných bankovkách nevie. Neskôr uviedla, že niečo jej spomínala sestra. Začula iba, že W. platil niekde na autobusovej stanici s nejakými peniazmi. Potom sa „nejak dozvedelo,“ že to boli falošné peniaze. Vzhľadom na stručnosť prezentácie svedkyne na hlavnom pojednávaní bola podľa § 264 Trestného poriadku prečítaná jej výpoveď z prípravného konania (č.l. 93-96, č.l. 97-100 spisu), v ktorej uviedla: „Ja som nikdy žiadne falošné peniaze nevidela. K veci viem iba toľko, že moja sestra Ž. sa kamarátila s L. Q. zo Senice a s L. U. tiež zo Senice. Sestra Ž. mi povedala, že jej niekto z týchto chalanov hovoril, že na Javorci majú v aute u W. falošné peniaze. Nepovedala mi, kto z nich dvoch jej to hovoril. Tiež nepovedala, aké falošné peniaze by to mali byť, nehovorila, či ich videla. W. z Javorca poznám už dávnejšie, keď som chodila na Javorec pozerať sa na kone. Ja osobne neviem nič o tom, že by pán W. mal mať tiež nejaké falošné peniaze a že by mal s nimi platiť na autobusku v Senici. Nič takého som nepočula, ani som nebola tomu svedkom.“ Svedkyňa označila svoju výpoveď z prípravného konania za pravdivú. K výpovedi ju nikto nenútil.
Z výpovede svedkyne Ž. F. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že pozná obžalovaného L. Q. a tiež L. U.. So U. ho zoznámila kamarátka. Pozná aj pána W.. Chodili na Javorec ku koňom a tam ho spoznali. O falošných peniazoch vie, ale ich nevidela. Túto informáciu o falošných peniazoch má od U. Č.. Q. jej nikdy o falošných peniazoch nehovoril. Možno U., ale určite jej to oznámila U. Č.. Nakoľko svedkyňa opísala ňou vnímané udalosti na hlavnom pojednávaní stručnejšie ako pri výsluchoch pred vyšetrovateľom, pričom v niečom sa tiež odchýlila od svojich pôvodných výpovedí, boli na hlavnom pojednávaní prečítané jej výpovede z prípravného konania (č.l. 101-104, č.l. 105-108 spisu), v ktorých uviedla: „Bolo to asi tak možno 04.05.2007, bol piatok, presne tento dátum uviesť neviem, kedy volal na mobil kamarátky Č. L. U., aby sme ich počkali večer o 22.30 hod. pri predajni Faun v Senici na ulici Štefánikovej a priniesli im tam na oblečenie nejaké mikiny. U. sa poznala s L. dlhšie, ja som ich poznala krátko. L. s L. bývali na rôznych miestach, raz prespali u nás v pivnici v činžiaku. Potom si našli ubytovanie na Javorci u pána W., ktorého som spoznala ja s U.. Vlastne toto ubytovanie na Javorci sme chalanom našli ja s U.. Keď sme teda v ten večer v piatok niesli chalanom pred predajňu Faun bundy, tak oni už nás tam čakali. Neboli tam na žiadnom aute, obaja nám povedali, že sem utekali až z Javorca, že v ten deň ich naháňali policajti kvôli nejakému autu. Presnejšie povedali nám asi tieto slová. L. U. hovoril, že u W. boli na Javorci policajti, že ich naháňali. Opýtali sme sa ich, prečo ich policajti naháňali, bolo nám to divné. L. U. na toto odpovedal, že ich kvôli nejakému autu. K tomuto ešte povedal, že mali falošné peniaze, že s nimi platili na Myjave a že nejaké ešte majú na Javorci u W.. Toto všetko hovoril iba L., L. k tomu nehovoril nič. To je všetko, čo som počula od L. U. o nejakých falošných peniazoch. Ja som sa na nič bližšie k týmto peniazom nepýtala, taktiež sa na nič nepýtala U.. L. U. nám iba o týchto peniazoch povedal tieto zhruba dve vety a my sme sa o to nezaujímali. Naše stretnutie pred predajňou Faun bolo z dôvodu, že sme im odovzdali teplé bundy a potom sme chalanom umožnili prespať v našom činžovom dome v pivnici na ulici Štefánika v Senici. Spomínam si ešte, že L. U. o falošných peniazoch povedal, že sú to tisíckorunáčky, že ich majú ukryté v aute na Javorci u W.. Odkiaľ ich majú, nepovedal. Povedal L., že s týmito peniazmi platil i W., nepovedal, kde mal platiť. Toto iba spomenul na dokreslenie situácie. L. ešte povedal, že W. o všetkom vedel, nepovedal však, o čom konkrétne mal W. vedieť. L. Q. nehovoril nič konkrétne, iba povedal L., že „to je kvôli tebe, že nás chytili na Myjave.“ L. na to povedal L. „buď ticho.“ Kedy kde presne, kto a prečo ich mal na Myjave chytiť, neviem, to nám nepovedali. O celej veci, čo nám L. U. povedal o falošných tisíckorunáčkach, som povedala mojej sestre R. F.. So sestrou sme jednu noc spali u pána W. na Javorci, bola tam i U. Č., spolu s nami tam boli i chalani L. Q. s L. U.. U. W. poznáme ako koníčkara zo Sobotišťa. Spolu so sestrou sme chodievali na Javorec jazdiť na koňoch. Nevime, komu kone patrili. Ja, ani sestra R., ani U., sme však nikdy žiadne falošné tisíckorunáčky nevideli, chalani nám nič neukazovali.“ Po prečítaní výpovede svedkyňa potvrdila, že jej výpoveď z prípravného konania je pravdivá. Či ju vyšetrovateľ vypočúval raz alebo dva razy, si nepamätá.
So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď svedkyne U. Č. z prípravného konania (č.l. 109-111, č.l. 112-114 spisu), v ktorej uviedla: „Mohlo to byť asi 04.05.2007, bol piatok a nešlo sa už do školy. Vtedy mi večer asi o 23.00 hod. volal na mobil XXXX XXX XXX L. Q.. Žiadal ma, aby som prišla s kamarátkou Ž. F. k baru Oáza pri Agrostave v Senici. Ž. Zase chodila s L. Q., preto tam mala ísť i ona. L. nás žiadal, aby sme im k tomuto baru priniesli nejaké svetre a bundy, že im je zima. Ja som mu telefonicky prisľúbila, že k baru prídeme. K baru Oáza v Senici na Štefánikovej ulici sme prišli asi tak o 23.30 hod. v ten piatok, mali sme so sebou chalanmi žiadané bundy. Chalani nás pri bare už čakali. L. U. a L. Q. nám povedali, že ich naháňali policajti kvôli peniazom a ukradnutému autu. L. s L. nám povedali, že ukradli auto a platili s falošnými peniazmi. na konkrétne slová, kto čo z nich povedal, si spomenúť neviem. Proste hovorili nám to obaja naraz, jeden druhého sa dopĺňali. Povedali, že s falošnými peniazmi platili na Myjave, že kupovali si oblečenie, nepovedali kde v ktorom obchode. Povedali, že nejaký kamarát im dal falošné peniaze. Nepovedali, ktorý kamarát a odkiaľ, nepovedali aké konkrétne falošné peniaze im dal, či stovky, dvestovky, či mince alebo bankovky, takto konkrétne nič nehovorili. Povedali, že vedia, že tieto peniaze od kamaráta sú falošné a že tiež vedeli, že sú falošné, keď s nimi platili na Myjave. Mne žiadne falošné peniaze neukázali, nepovedali mi, kde ich majú. Povedali mi, že majú 35 až 38 tisíc vo falošných peniazoch. Potom na druhý deň 05.05.2007 mi L. povedal, že si kúpil za tieto falošné peniaze i pištoľ. osobne som ju videla, ukázal mi ju, nevyznám sa v zbraniach, neviem aká to bola pištoľ. L. mi neukazoval, či sa s ňou dá i strieľať. Nepovedal, kde a od koho tú pištoľ kúpil, povedal iba, že ju kúpil za tieto falošné peniaze. Tiež mi nepovedal, z akého dôvodu si pištoľ kupoval. Povedal, že má pištoľ bez nábojov. Toto mi povedal, lebo som mu nadávala, načo tú pištoľ má. On mi ju ukázal a povedal, že veď nemá k pištoli ani náboje. Neviem, či sa s touto pištoľou dalo strieľať, či to nebola nejaká napodobenina, ja sa v tom nevyznám. Pištoľ bola hnedo čiernej farby. Hnedý mala kohútika čierne to ostatné. L. má 22 rokov, neviem, či je držiteľom zbrojného preukazu. Pri tomto všetkom bol i L. Q., pochválil sa, že pištoľ boli spolu kupovať. L. vyslovene povedal, že pištoľ kupovali za falošné peniaze, nehovorili, kedy ju kupovali. Ž. tu vtedy so mnou už nebola. Po tejto sobote som sa už s L. ani L. k dnešnému dňu nestretla, o falošných peniazoch viac nič neviem. Od tej doby sa mi neozval, L. Telefón nemá. Od kamarátky Ž. F. viem, že chalani jej povedali, že dali T. W. falošné peniaze a že s týmito mal platiť na autobusovej stanici v Senici, že W. mal pred platením vedieť, že peniaze od chalanov sú falošné. Ž. mi to povedala tento pondelok dňa 07.05.2007. Ja som nikdy chalanom žiadne falošné peniaze nevidela, nič mi neukazovali.“
Z výpovede svedka Mjr. Ing. D. N. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že výsluch obžalovaného robil v Senici. Na detaily ním vykonaných procesných úkonov s obžalovaným ako obvineným si vzhľadom na časový odstup od týchto úkonov už presne nespomína. Na obvineného počas procesných úkonov nevykonával žiadny nátlak. Obvinený sa počas výsluchu na nič nesťažoval. Pravdepodobne ani nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia. K otázke metodiky výsluchov uviedol, že on ako vyšetrovateľ robí výsluchy štandardne. Po doručení uznesenia o vznesení obvinenia vyzve obvineného, aby sa vyjadril k tomu, čo sa mu kladie za vinu, následne jeho vyjadrenie zadokumentuje. Ak sú rozpory, prípadne ak treba niečo bližšie objasniť, položí vypočúvanému doplňujúce otázky. L. Q. vypočúval určite ako obvineného a pravdepodobne aj v procesnom postavení svedka ešte predtým, ako mu bolo vznesené obvinenie. Obvineného sa nepýtal, či pred výsluchom požíval alkoholické nápoje. Ak má pochybnosti o tom, či dotyčná osoba je spôsobilá výsluchu, podrobí ju dychovej skúške, prípadne sa dohodne na inom termíne výsluchu. Nikdy nevypočúva človeka, ktorý je evidentne pod vplyvom alkoholu. U obvineného L. Q. nespozoroval žiadny stav, prípadne rozpoloženie, ktoré by odôvodňovali zmenu termínu výsluchu. Ak vypočúvaná osoba požiada o pohár vody, alebo ak by si fajčiar potreboval zafajčiť, tak sa vie s každým dohodnúť na prestávke na cigaretu. Myslím si, že takáto požiadavka nebola od obžalovaného vznesená. Na otázku obhajcu, prečo je v zápisnici o výsluchu L. Q. uvedený nesprávny dátum jeho narodenia, sa vyjadriť nevedel, zrejme išlo o pisársku chybu.
Z výpovede svedka Mjr. I.. Ľ. U. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že ako vyšetrovateľ ročne spracúva asi 70 vyšetrovaných vecí, na osobu obžalovaného si bližšie nespomína. Výsluchy obvinených osôb alebo svedkov vykonáva zákonným spôsobom. Pred úkonom je vypočúvaná osoba poučená, zadokumentuje sa vyjadrenie k poučeniu. Následne sa spontánne vyjadrí a vyjadrenie sa zapíše do zápisnice. V prípade, že osoba je podnapitá, požiada svedok buď operačného dôstojníka alebo inú osobu, aby zabezpečila dychovú skúšku s vypočúvanou osobou. Ak sa mu javí, že osoba nie je spôsobilá úkonu po dlhší čas, požiada súd o ustanovenie obhajcu obvinenému. Bežne výsluch obvineného trvá minimálne hodinu, podľa okolností prípadu. Koľko trval pri L. Q., si nepamätá. Vylučuje však, že by výsluch vykonával nepretržite napr. 10 hodín. Ak niekto počas výsluchu požiada o prestávku, túto vypočúvanej osobe vždy poskytne. Ak je niekto vypočúvaný, resp. zadržaný dlhšie, tak je mu poskytnutá strava po 4-5 hodinách v zmysle zákona o cestovných náhradách. Na nejaké špecifiká prípadu obvineného L. Q. si nespomína, išlo zrejme o bežnú kauzu. Ak by došlo počas nejakých úkonov k porušeniu zákona, zrejme by prokurátor nariadil zopakovanie takýchto úkonov. Daná kauza ho zvlášť nezaujala, považoval ju za bežnú tuctovú kauzu, ktorá mu v pamäti neutkvela. K otázke obhajcu, prečo sú vo vyšetrovacom spise, ktorý realizoval, u každého zo svedkov dve zápisnice o ich výpovedi, nasledujúce časovo krátko po sebe, pričom z hľadiska obsahu ide u takmer totožné výpovede, sa už v súčasnosti vyjadriť nevedel, pričom odkázal na vyšetrovací spis.
Z výpovede svedkyne V. S. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že ona v predmetný deň, kedy sa skutok mal stať, vôbec nezaznamenala, že dostala nejaké falošné peniaze. Toto si všimol až pán U., keď prišiel vyzdvihnúť tržbu. Ten zistil, že peniaze sú falošné. Zistil to počas ich zrátavania v zadnej miestnosti predajne. Jednalo sa o dve falošné tisíckorunáčky. Keďže tržba sa u nich rátala každý deň, muselo ísť o bankovku, ktorou sa platilo v ten deň, ako pán U. falošnú bankovku objavil. Ako to následne pán U. riešil, uviesť nevedela. K osobe, ktorá bankovkou platila, sa vyjadriť nevedela.
Z výpovede svedka F. U. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že peniaze z tržieb v predajniach ich spoločnosti zvážajú každý deň. Medzi bankovkami, ktoré vtedy preberal, našiel jednu alebo dve falošné bankovky. Tržbu prepočítaval v zadnej časti miestnosti, keď bankovku objavil, predavačku zavolal a oznámil jej, že zaznamenal tento problém s bankovkou. Bankovka sa mu na prvý pohľad nezdala. Bankovku zobral, ukázal riaditeľovi a išiel s ňou na políciu s tým, že bol nájdený v tržbe falzifikát. Počas tých asi 20 rokov, čo pracuje v danej oblasti, mu prešlo už rukami veľa peňazí. Pri predmetnej bankovke ho zaujala farba bankovky a hmatateľne pevnejší papier. Veľkosťou bola v poriadku. Bola to tisícka. Polícii nález bankovky oznámil v ten istý deň. Vzhľadom na drobné rozpory zistené medzi výpoveďou svedka na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, bola na hlavnom pojednávaní podľa § 264 Trestného poriadku prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej uviedol: „Dňa 03.05.2007 som preberal tržbu z predajného stánku na Nám. M. R: Štefánika v Myjave, vedľa obchodného zastúpenia spoločnosti Orange a.s., Bratislava, od predavačky V. S.... Pri kontrole tržby som v tržbe zistil, že sa v nej nachádza bankovka v nominálnej hodnote 1.000,- Sk, sériového čísla P 69892432, ktorá sa mi nepozdávala, hlavne sa mi nepozdával papier, z ktorého bola vyrobená. Keď som uvedenú bankovku podrobnejšie preskúmal, zistil som, že neobsahuje všetky ochranné prvky bankovky. Z uvedeného dôvodu som bankovku odovzdal na OO PZ Myjava. Bankovku som odovzdal bez toho, aby som podával trestné oznámenie. U predavačky V. S. som aj zisťoval, či si nepamätá, kto bankovku mohol predložiť, ale nič som nezistil.“ Svedok po prečítaní označil svoju výpoveď z prípravného konania za pravdivú.
Z potvrdenia o zaistení veci zo dňa 07.05.2007, sp. zn. ORP-298-2/ÚJKP-EK-2007, vyplýva, že dňa 07.05.2007 o 10.00 hod. boli u T. W. zaistené okrem iného 22 ks bankoviek nominálnej hodnoty 1.000,- Sk sériového čísla P 69892432, škatuľka od cigariet značky Marlboro, ako aj viaceré písomnosti znejúce na meno L. Q.. Z potvrdenia o zaistení veci zo dňa 07.05.2007, sp. zn. ORP-298-1/ÚJKP-EK-2007, vyplýva, že dňa 07.05.2007 o 09.00 hod. bol u L. D. zaistený 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 1.000,- Sk sériového čísla P 69892432, roztrhnutá na dve časti. Zo zápisnice o predbežnom zaistení veci zo dňa 03.05.2007, sp. zn. ORP-277/MY-2007, vyplýva, že u osoby F. U., boli predbežne zaistené 2 ks bankoviek v nominálnej hodnote 1.000,- Sk s číslom P 69892432.
Z posudkov Národnej banky Slovenska, vypracovaného za zaistené bankovky, č. OBM-7/377/2007, NCC-2007/1503 zo dňa 21.12.2007, č. OBM-7/160/2007, NCC-2007/604 zo dňa 16.05.2007 a č. OBM-7/157/2007, NCC-2007/592 zo dňa 16.05.2007 vyplýva, že u všetkých týchto bankoviek ide o falzifikáty stupňa nebezpečnosti „4“ - menej podarený.
Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č.p. PPZ-4743/KEU- BA-EXP-2007 zo dňa 29.11.2007 vyplýva, že analýzou DNA izolovanej z krvnej stopy zaistenej z 1 ks bankovky bolo dokázané, že pôvodcom je osoba mužského pohlavia. Porovnaním bola zistená zhoda s DNA profilom vzorky bukálneho výteru označenej „L. Q., r.č. XXXXXX/XXXX.“ Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č.p. PPZ-4743/KEU-BA-EXP-2007 zo dňa 20.12.2007 vyplýva, že ani na bankovkách, ani na krabičke od cigariet značky Marlboro neboli zaistené žiadne daktyloskopické stopy upotrebiteľné na skúmanie.
Na návrh obhajcu súd vykonal viaceré pokusy zabezpečiť ako svedka osobu D. B. (D.. B.). Jeho účasť sa zabezpečiť nepodarilo a nakoľko doposiaľ v rámci trestného konania nebol ako svedok ani raz vypočúvaný, neboli podľa názoru súdu splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 88 Trestného poriadku. Preto súd uznesením podľa § 274 ods. 1 Trestného poriadku per analogiam rozhodol o tom, že sa tento dôkaz nevykoná.
Ohľadne ostatných dôkazných návrhov obhajcu, ktorými žiadal fyzicky zabezpečiť a ako vecný dôkaz vykonať 22 kusov falošných bankoviek a krabičku od cigariet značky Marlboro, ako aj dôkaz výsluchom osoby T. W., súd uznesením podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol, nakoľko sa týkali okolností, ktoré je možné zistiť už inými skôr navrhnutými a na hlavnom pojednávaní aj vykonanými dôkazmi. Súd len poukazuje na to, že k bankovkám a krabičke od cigariet boli vykonané dôkazy výsluchom obžalovaného a svedkov, čítaním odborných vyjadrení Národnej banky Slovenska a znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru a fotodokumentácie vo vyšetrovacom spise. Čo sa týka výsluchu navrhovanej osoby T. W., tak porovnaním obsahu uznesení o vznesení obvinenia, ako aj návrhu na podanie obžaloby, je zrejmé, že ide o pisárskou chybou, prípadne iným nedopatrením nesprávne označenie T. W.Í., ktorý na hlavnom pojednávaní už vypočutý bol.
Súd ďalej vykonal dokazovanie v rozsahu a spôsobom ako vyplýva zo zápisníc o hlavnom pojednávaní.
Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa § 270 ods. 1 Trestného zákona kto sebe alebo inému zadováži falšované, pozmenené alebo neoprávnene vyrobené peniaze alebo cenné papiere alebo kto také peniaze alebo cenné papiere prechováva, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona kto falšuje, pozmení alebo neoprávnene vyrobí peniaze alebo cenné papiere alebo kto falšuje, pozmení alebo neoprávnene vyrobí peniaze alebo cenné papiere v úmysle dať ich ako pravé alebo ako peniaze alebo cenné papiere vyššej hodnoty, alebo kto falšované, pozmenené alebo neoprávnene vyrobené peniaze alebo cenné papiere dá ako pravé, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov.
Pri vyhodnocovaní dôkazov sa súd musel najskôr vyporiadať s hlavnou námietkou obhajoby spočívajúcej v tom, že zápisnice o výsluchu obvineného z prípravného konania nezodpovedajú svojím obsahom tomu, čo a ako vypovedal L. Q. v procesnom postavení obvineného. Jednoducho že obe vyšetrovania, vedené dvomi samostatnými vyšetrovateľmi, boli v podstate zmanipulované. Vychádzajúc z výpovedí vyšetrovateľov Mjr. Ing. Ľ.D. U. a Mjr. Ing. D. N., ktorí vykonávali vyšetrovanie jednotlivých skutkov až do skončenia vyšetrovania samostatne, berúc do úvahy tiež to, že počas vyšetrovania neboli zaznamenané na postup ani jedného z vyšetrovateľov žiadne námietky, a to ani pri ostatnej výpovedi L. Q. zo dňa 28.08.2008 za účasti jeho obhajcu, má súd za to, že procesné úkony s vtedy obvineným L. Q. boli vykonané procesne korektne a že obžaloby boli tak na Okresný súd Senica, ako aj na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom podané na L. Q. dôvodne. Obvinený ohľadne skutku č. 3 napokon sám a dobrovoľne podstúpil konanie o dohode o vine a treste, podpísal dohodu o vine a treste s okresným prokurátorom v Novom Meste nad Váhom, pričom ani dňa 22.04.2008, ani dňa 19.05.2008, ani dňa 23.06.2008, kedy súd vykonal tri pokusy schváliť túto dohodu o vine a treste (k čomu napokon nedošlo), nezazneli od obvineného ani náznakom námietky toho typu, aké boli neskôr prezentované v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný za pomoci svedeckej výpovede svojej matky prezentoval na hlavnom pojednávaní alternatívny príbeh o tom, ako až do oznámenia jeho matky nemal ani tušenia, o aké bankovky ide a všetky úkony s bankovkami činil v dobrej viere s tým, že ide o bankovky pravé. Vo svetle výpovedí z prípravného konania však súd musel takúto verziu vyhodnotiť iba ako účelovú procesnú obranu obžalovaného na hlavnom pojednávaní v snahe vyhnúť sa značne prísnemu trestnoprávnemu postihu, ktorý obžalovanému začal byť jasný, hmatateľný a veľmi blízky práve v štádiu, kedy bola trestná vec ohľadne skutku č. 3 po skončení vyšetrovania predložená prokurátorovi. Po dokazovaní vykonanom na hlavnom pojednávaní však niet najmenší dôvod nepriznať výpovediam obžalovaného v prípravnom konaní relevanciu ich obsahu, ktorý podľa názoru súdu zodpovedá skutočnému priebehu udalostí kriminalizujúcich obžalovaného. Preto súd, nakoľko boli medzi výpoveďou obžalovaného na hlavnom pojednávaní a jeho výpoveďami v prípravnom konaní zistené závažné rozpory, z dôvodov vyššie uvedených vychádzal z výpovedí L. Q. z prípravného konania. Pred oboma vyšetrovateľmi obžalovaný spáchanie skutkov kladených mu za vinu priznal. Toto jeho priznanie je relevantne doplnené a podporené najmä obsahom čítanej výpovede z prípravného konania svedka L. U., ako aj svedka T. W., ktorého výpoveď na hlavnom pojednávaní síce bola značne komplikovaná, ťažkopádna a verbálne inkoherentná, s viditeľnou snahou odchyľovať sa od pôvodných tvrdení zrejme v úmysle zabrániť vlastnej kriminalizácii, avšak z ktorej sa po konfrontácii s jeho výpoveďou z prípravného konania dal vyabstrahovať vecný obsah o tom, že bankovka, ktorou platil v novinovom stánku na autobusovej stanici v Senici, pochádzala od L. Q.. Svedok W. taktiež potvrdil, že bol (resp. jeho pes) nálezcom 22 kusov bankoviek v krabičke od cigariet značky Marlboro. Tieto pre uznanie viny ťažiskové výpovede sú následne doplnené výpoveďami osôb, ktorým bolo falošnými bankovkami platené, resp. s nimi prišli do styku (svedkovia V. S., L. D., F.D. U.), ako aj výpoveďami nepriamych svedkov - kamarátok obžalovaného a L. U. - svedkýň R. a Ž. F. a U. Č., ktoré síce falošné bankovky nevideli, avšak či už priamo alebo sprostredkovane najmä od L. U. získali informácie o tom, že obžalovaný a L. U. nimi disponovali a disponujú a kupovaním vecí za ne ich takto uvádzajú do obehu.
Súd mal teda vykonaným dokazovaním za preukázané, že obžalovaný L. Q.
1. od 19.04.2007 až do 07.05.2007 v Senici v dome č. 350 pri sebe a na iných miestach v okolí mesta Senica prechovával 22 kusov falzifikátov bankovky nominálnej hodnoty 1000,- Sk, všetky jednotného sériového čísla P 69892432, ktoré našiel, pričom dňa 07.05.2007 22 týchto falzifikátov spolu s rôznymi listinami znejúcimi na osobu L. Q., Č. 350, našiel T. W. v Sobotišti a tieto odovzdal na polícii, pričom podľa odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska išlo o falzifikáty bankoviek stupňa nebezpečnosti 4 - menej podarený,
2. dňa 30.04.2007 v Senici T. W. pýtal od obžalovaného peniaze, tento mu dal falzifikát bankovky nominálnej hodnoty 1.000,- Sk sériového čísla P 69892432 ako pravú bankovku, ktorý bankovku dňa 30.04.2007 asi o 14.10 hod. použil ako platidlo pri kúpe cigariet v poštovom novinovom stánku na autobusovej stanici v Senici, pričom podľa odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska išlo o falzifikát bankovky stupňa nebezpečnosti 4 - menej podarený,
3. v presne nezistenej dobe dňa 02.05.2007 dal ako pravú falošnú bankovku v nominálnej hodnote 1.000,- Sk, číslo série P 69892432 v Myjave, na ulici M. R. Štefánika v novinovom stánku spoločnosti Universal Press, s.r.o., Myjava, pričom podľa odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska išlo o falzifikát bankovky stupňa nebezpečnosti 4 - menej podarený.
Obžalovaný teda v bode 1. rozsudku sebe zadovážil falšované peniaze a tieto prechovával, v bode 2. a 3. rozsudku falšované peniaze dal ako pravé. Týmto konaní naplnil znaky v bode 1. rozsudku zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1 Trestného zákona a v bode 2. a 3 rozsudku zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona. Obžalovaný sa podľa názoru súdu týchto skutkov dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt. Nebolo zistená žiadna okolnosť, ktorá by ho trestnej zodpovednosti zbavovala. Obžalovaný sa žalovaných skutkov podľa názoru súdu dopustil v priamom úmysle, keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom. Zákonom chráneným záujmom je monetárny systém štátu a jeho riadne fungovanie.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 36 písm. d) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých alebo ako osoba vo vyššom veku, ak táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť.
Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.
Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ bol 3-krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť, v ktorej prevažovala majetková trestná činnosť spáchaná v spolupáchateľstve alebo samostatne.
Z rozsudku Okresného súdu Senica, sp. zn. 1T/214/2007 zo dňa 21.01.2008, právoplatného dňa 21.01.2008, vyplýva, že obvinený bol za celkom 3 skutky, spáchané v priebehu apríla 2007, týmto rozsudkom uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, spáchaný spolupáchateľstvom, prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a iné, za čo mu bol podľa príslušných ustanovení Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne na skúšobnú dobu 3 (tri) roky. S poukazom na toto odsúdenie prichádzalo u obžalovaného do úvahy uloženie súhrnného trestu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal súd z pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona a jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. d) Trestného zákona. V zmysle ustanovení § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona bolo tiež potrebné uvažovať u obžalovaného s aplikáciou tzv. asperačnej zásady. Takáto aplikácia sa však súdu javila ako neprimerane prísna okolnostiam prípadu, veku obžalovaného, jeho osobným pomerom a možnostiam jeho nápravy. Z kriminálnej minulosti obžalovaného, o ktorej stručne vypovedá odpis z registra trestov a širšie obsah pripojených spisov, je zrejmé, že žalované skutky v období mesiacov apríl a máj 2007, súvisiace s falošnými bankovkami, neboli jediné, ktorých sa obžalovaný dopúšťal, ale že boli súčasťou väčšej množiny protiprávnych skutkov. Na obžalovaného preto v tomto kontexte nemožno nahliadať ako na nejakého nováčika pri páchaní trestnej činnosti, resp. ako na prvopáchateľa, ktorý sa len náhodou dostal na šikmú plochu. To, že opakovane počas niekoľkých dní uvádzal falošné bankovky do obehu či už sám alebo prostredníctvom T.Á. W. a L. U., až kým nepochopil, že už mu začína prihárať, svedčí o premyslenom vnútornom prístupe k páchanej trestnej činnosti. S poukazom na to preto súd dospel k záveru, že hoci aplikácia zákonom stanovených trestných sadzieb by bola pre obžalovaného neprimerané prísna, nie je vzhľadom na početnosť a koncentráciu jeho protiprávnych činov, napĺňajúcich znaky skutkovej podstaty viacerých trestných činov, ktoré boli riešené aj v inej trestnej veci, možné u neho skĺzavať v rámci „podliezania“ dolnej hranice trestnej sadzby až na takú úroveň, kedy by trestnoprávny postih za jeho konanie bol nespravodlivo benevolentný. Pri úvahách o druhu a výmere trestu dospel súd k jednoznačnému záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody v ústave na výkon trestu. Za okolnostiam primeraný a nápravu obžalovaného do budúcna efektívne zabezpečujúci sa súdu javil súhrnný trest odňatia slobody, ktorý obžalovanému uložil vo výmere 4 (štyri) roky podľa § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 270 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2, § 36 písm. d), § 37 písm. h) Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona. Keďže obžalovaný nebol pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody, podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 1T/214/2007-355 zo dňa 21.01.2008, právoplatným dňa 21.01.2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Takýto trest považuje súd za dôvodný a uložený v intenciách Trestného zákona, od ktorého možno očakávať naplnenie jeho účelu. Trest tiež podľa názoru súdu primeranou mierou vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súdu Nové Mesto nad Váhom. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.