Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cb-36-2011.pdf
PDF · 109.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3Cb/36/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou v právnej veci navrhovateľov: v I. rade U. R..K..S.. so sídlom M. XX, XXX XX L. L., IČO: XXXXXXXX a v II. rade E. E., R.. R. K..S.. so sídlom G. XXX, XXX XX Z.. P., IČO: XXXXXXXX, obaja právne zastúpení: O. &. J., R..K..S.. so sídlom H..J.Š. XXX/XX, XXX XX Z.. H., IČO: XXXXXXXX, proti odporcom: v I. rade R. Y. J., štátny podnik so sídlom K.É. X. X, XXX XX L. Š., IČO: XXXXXXXX a v II. rade C..U..R., R..K..S.. so sídlom C..F. XX, XXX XX H., IČO: XXXXXXXX, zastúpenému E.. L. C.Š., advokátkou Advokátska kancelária Š. XX, XXX XX H., v konaní určenie neplatnosti zmluvy o nájme, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi v II. rade sa priznáva náhrada trov konania vo výške 484,12 eur, ktoré sú mu navrhovatelia v I. a v II. rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne k rukám jeho právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Odporcovi v I. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Ž. X. P. dňa 28.11.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že zmluva o nájme nehnuteľností uzavretá dňa 23.2.2007 medzi odporcom v I. rade ako prenajímateľom a odporcom v II. rade ako nájomcom je neplatná. Navrhovatelia v I. a v II. rade poukázali, že v zmysle článku III. bod 3.1 tejto zmluvy predmetom zmluvy boli veci uvedené v článku I. bod 1.1 a 1.2 zmluvy o nájme. Podľa článku I. bod 1.1 tejto zmluvy predmetom nájmu bolo vodohospodárske dielo „E. J.“ postavené na rieke Y. v rkm XXX,XXX, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Z.. Podľa článku I. bod 1.2 zmluvy predmetom nájmu boli pozemky v časti vodohospodárskeho diela „E. J.“, ktorých presné čísla a výmery neboli v zmluve špecifikované a mali sa upresniť na základe článku 9.1 tejto zmluvy, v zmysle ktorého ustanovenia zmluvné strany sa dohodli, že odporca v II. rade ako nájomca na vlastné náklady zabezpečí vyhotovenie geometrického plánu predmetu nájmu, ktorý umožní zapísanie nájomného vzťahu do katastra nehnuteľností do 12 mesiacov od nadobudnutia vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam odporcom v I. rade ako prenajímateľom. Podľa článku IV. tejto zmluvy vyplynulo, že na základe dohody zmluvných strán predmet nájmu je odporca v II. rade oprávnený užívať za účelom vybudovania a prevádzkovania vodnej stavby s energetickým využitím s výkonom do 10 MAW. Ďalej navrhovatelia poukázali na ustanovenie článku VII. bod 7.1 tejto zmluvy, ktorou sa zmluvné strany dohodli na úhrade nájomného za užívanie predmetu nájmu pozostávajúceho zo sumy, ktorá predstavuje nájomné za vodohospodárske dielo „E. J.“ a zo sumy za hydroenergetický potenciál vodného toku vybudovaného odporcom v I. rade. V zmysle článku VII. bod 7.4 tejto zmluvy nájomné za pozemok sa bude účtovať od termínu začatia stavby v zmysle stavebného poriadku. Ďalej navrhovatelia poukázali, že sú výlučnými vlastníkmi pozemkov zapísaných
na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX vedených na Správe katastra K. pre katastrálne územie Z. a tiež sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX zapísaných na Správe katastra K. pre katastrálne územie Z.. Navrhovatelia uviedli, že zamýšlali realizovať investíciu spočívajúcu vo výstavbe vodnej elektrárne s využitím pozemkov, ktoré majú vo vlastníctve a požiadali listom zo dňa 4.4.2007 odporcu v I. rade, aby sa ako dotknutý orgán vyjadril k projektovej dokumentácii pre vydanie územného rozhodnutia, na čo odporca v I. rade odpovedá listom zo dňa 18.4.2007, v ktorom uviedol, že na hmotný investičný majetok „E. J. bola uzatvorená zmluva o nájme s iným investorom - odporcom v II. rade. V tomto konaní sa navrhovatelia domáhajú určenia neplatnosti zmluvy o nájme, nakoľko sa domnievajú, že táto zmluva je právnym úkonom, ktorý je právnym úkonom neplatným v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, nakoľko nie je určitý a zrozumiteľný. Táto zmluva je neurčitý právny úkon, lebo nie je zrejmé, ktoré konkrétne pozemky mali byť touto zmluvou prenajaté, pričom neurčité vyjadrenie obsahu nemožno odstrániť ani interpretačným pravidlom v zmysle § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Táto zmluva je nezrozumiteľný právny úkon, lebo jej obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu v zmysle § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť. Ďalej navrhovatelia uviedli, že touto zmluvou nemohol odporca v I. rade prenajať odporcovi v II. rade pozemky, ktoré v čase uzavretia zmluvy o nájme nevlastnil. Navrhovatelia uviedli, že sú vlastníkmi pozemkov, ktoré mali byť predmetom uvedenej zmluvy a ktoré mali byť prenajaté odporcovi v II. rade. Táto zmluva bola uzavretá za účelom vybudovania a prevádzkovania malej vodnej elektrárne. Na predmetnej časti vodného toku môže byť umiestnená akákoľvek vodná elektráreň len na pozemkoch, ktoré vlastnia navrhovatelia v I. a v II. rade. Právny záujem navrhovateľov na požadovanom určení vyplýva zo skutočností, že zmluvou o nájme mali byť prenajaté pozemky, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľov a títo majú záujem na odstránení právnej neistoty spôsobenej uzavretím tejto zmluvy, ktorý je ohrozením právneho postavenia navrhovateľov a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Je totiž sporné, či predmetom nájmu boli aj pozemky, ktoré odporca v I. rade nevlastní, ale vlastnia ich navrhovatelia v I. a v II. rade. Vlastnícke právo navrhovateľov je ohrozené a bráni sa im vo výkone vlastníckeho práva. Z dôvodu uzavretia predmetnej zmluvy nemôžu navrhovatelia realizovať zamýšlanú investíciu spočívajúcu vo výstavbe vodnej elektrárne na pozemkoch, ktoré za týmto účelom kúpili. Preto ich právne postavenie je neisté. Určovací návrh je prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľov skôr než toto ich postavenie bude porušené, keďže cieľom je poskytnúť preventívnu ochranu. Predmetná zmluva bola uzavretá, ale doposiaľ nedošlo k výstavbe vodnej elektrárne na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľov. Naliehavý právny záujem vyplýva tiež z komunikácie medzi navrhovateľmi a odporcom v I. rade, ktorá sa týka výkonu vlastníckeho práva navrhovateľov a využitia predmetných pozemkov. Odporca v I. rade listom uviedol, že na predmetnú lokalitu má uzavretú nájomnú zmluvu s iným podnikateľským subjektom a z tohto dôvodu nie je výstavba vodnej elektrárne navrhovateľmi možná. Odporca v I. rade listom zo dňa 10.12.2008 uviedol, že ako správca vodného toku trvá na predchádzajúcom stanovisku k žiadosti o vyjadrenie navrhovateľov k projektovej dokumentácii malej vodnej elektrárne Z. a že „E. J.“ je prenajatý inému záujemcovi a podpísaná zmluva o nájme zostáva v platnosti. Odporca v I. rade na žiadosť navrhovateľov o zrušenie zmluvy o nájme odpovedal listom zo dňa 8.3.2010, v ktorom uviedol, že nemá právny dôvod na vypovedanie zmluvy o nájme. Odporca v II. rade na túto žiadosť navrhovateľov o zrušenie zmluvy o nájme odpovedal listom zo dňa 26.4.2010, v ktorom uviedol, že jeho zmluvným partnerom je odporca v I. rade, a preto ukončenie nájomného vzťahu je bezpredmetné. Navrhovatelia získali súhlasné stanoviská pre vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby vodnej elektrárne v E. J. od všetkých dotknutých orgánov štátnej správy s výnimkou odporcu v I. rade. Nesúhlas odporcu v I. rade s vydaním územného rozhodnutia o umiestnenie predmetnej stavby vyplýva z listu odporcu v I. rade zo dňa 28.7.2009 adresovaného obci Z..
Odporca v II. rade sa vyjadril k návrhu na začatie konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.1.2012. Predovšetkým dospel k záveru, že u navrhovateľov nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Skutočnosti uvádzané navrhovateľmi nespĺňajú základné kritériá, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby na ich strane existoval naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V prvom rade nie je daná objektívna spornosť žiadneho práva alebo právneho vzťahu. Vlastnícke právo navrhovateľov k nehnuteľnostiam v ich prospech zapísaných v KN v žiadnej jeho zložke nie je napádanou nájomnou zmluvou uzavretou medzi odporcami dotknuté ani ohrozené ani neisté a tiež nie je dotknuté ani ohrozené a neisté žiadne iné právne vymáhateľné právo navrhovateľov a ani právne postavenie navrhovateľov v dôsledku uzatvorenej nájomnej zmluvy. Ani v prípade kladného rozhodnutia súdu nedôjde k žiadnemu dopadu na práva alebo právne postavenie navrhovateľov. Taktiež by sa týmto rozhodnutím nezaložilo
navrhovateľom žiadne právo ani by sa nevytvorila žiadna možnosť uplatniť vymáhateľné právo. Právne postavenie navrhovateľov by sa v dôsledku tohto rozhodnutia nezmenilo. Navrhovatelia ako subjekty, ktoré nie sú účastníkmi nájomnej zmluvy, nie sú v tomto konaní o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy aktívne legitimovaný, lebo nájomná zmluva sa netýka ich právnej sféry a prípadné vyhovenie návrhu nebude mať žiadny vplyv na ich právne postavenie ani neumožní uplatniť žiadne ich vymáhateľné práva. Preto odporca v II. rade navrhol, aby súd z dôvodu, že nie je daný naliehavý právny záujem navrhovateľov na požadovanom určení a súčasne títo nie sú aktívne legitimovaný v tomto konaní, návrh zamietol bez toho, aby sa zaoberal samotnou neplatnosťou nájomnej zmluvy. K otázke neplatnosti nájomnej zmluvy odporca v II. rade uviedol z opatrnosti, že predmetná nájomná zmluva nie je právny úkonom neurčitým ani nezrozumiteľným, predmetom nájmu nie sú nehnuteľnosti, ktoré sú v prospech navrhovateľov zapísané v KN. Z predmetnej nájomnej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o právny úkon určitý a zrozumiteľný, pričom odporca v II. rade nakladá len s nehnuteľnosťami, ku ktorým má právo nakladania. Preto odporca v II. rade navrhol, aby súd aj z tohto dôvodu zamietol ako nedôvodný.
Odporca v I. rade sa vyjadril v tejto právnej veci podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.3.2012. Uviedol, že predmetom nájmu podľa predmetnej zmluvy je vodohospodárske dielo „E. J. postavené na rieke Y. v rkm XXX,XXX v kú Z.. Ďalej v zmysle článku I. bod 1.2 v spojení s článkom III. bod 3.1 a článkom VIII. bod 8.10 tejto zmluvy sa odporca v I. rade zaviazal poskytnúť odporcovi v II. rade v danej lokalite pozemky, ktoré sú vo vlastníctve SR v správe odporcu v I. rade a ktoré sú potrebné k výstavbe a prevádzkovaniu malej vodnej elektrárne vrátane rybochodu, z čoho vyplýva, že predmetom nájmu podľa tejto zmluvy nie sú pozemky nachádzajúce sa kú Z.á zapísané v prospech navrhovateľov v KN pre kú Z., ale výlučne pozemky vo vlastníctve SR v správe odporcu v I. rade.
Právny zástupca navrhovateľov vo svojom prednese na pojednávaní dňa 2.2.2012 uviedol k otázke naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že je to stav právne neistoty, nakoľko prenajaté odporcom v I. rade mohli byť aj pozemky navrhovateľov, keďže sa nevie, ktoré pozemky boli prenajaté. Pokiaľ sa hovorí o vodohospodárskom diele E. J., tak aj len časťou výstavby na účely, na ktoré bola uzavretá nájomná zmluva, sa výstavba musí dotknúť pozemkov vo vlastníctve navrhovateľov. Ďalej poukázal, že sporný právny vzťah sa bezprostredne týka právnej sféry navrhovateľov, týka sa ich vlastníckeho práva. Ak niekto prenajme cudzí pozemok, vždy je dané právo žiadať určiť, že nájomná zmluva je neplatná a v prípade rozhodnutia o neplatnosti, toto má priamy dopad na právne postavenie navrhovateľov na ich status vlastníkov. Pokiaľ súd rozhodne, že nájomná zmluva je neplatná, odstráni sa právny stav, že niekto iný bez súhlasu vlastníka môže užívať jeho pozemok. Tým sa môže predísť ďalším sporom, napríklad o vypratanie, o zdržania sa užívania. Poukázal na kópiu katastrálnej mapy, ktorú predložili navrhovatelia do spisu vo farebnom vyhotovení, ktorú farebne vyznačili navrhovatelia, kde červenou farbou na listine sú vyznačené pozemky vo vlastníctve navrhovateľov. Ak účelom zmluvy je zabezpečenie užívania nejakých pozemkov v časti vodohospodárskeho diela E. J., tak potom nepochybne predmetom nájmu museli byť aj pozemky vo vlastníctve navrhovateľov, nakoľko bez týchto pozemkov malú vodnú elektráreň tam ani nemožno postaviť.
Právna zástupkyňa odporcu v II. rade vo svojom prednese na pojednávaní dňa 2.12.2012 poukázala na znenie nájomnej zmluvy článok III. bod 3.2, kde sa odkazuje na predmet nájmu definovaný v článku I bod1. V bode 3.2 je prejav vôle oboch účastníkov zmluvy. Musí byť vyjadrený v zmysle § 663 Občianskeho zákonníka, teda že predmetom nájmu je vodohospodárske dielo E. J., teda stavba. V nadväznosti na ustanovenie bodu 9.1 v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy predmetom nájmu bola vodná stavba E. J. a je tomu tak dodnes, nakoľko ich odporca v I. rade neinformoval, že by nadobudol nejaký pozemok. Nebol vypracovaný geometrický plán, nebol uzavretý dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, to znamená, že nie je správne tvrdenie navrhovateľov, že prenajaté pozemky sú v ich vlastníctve. Odporca v I. rade listom zo dňa 10.12.2008 adresovaným navrhovateľovi v I. rade uviedol, že z hľadiska správcu vodného toku bolo potvrdené, že vodná stavba E. J. je zmluvne prenajatá inému záujemcovi a podpísaná zmluva s iným investorom zostáva v platnosti. Ďalším listom odporca v I. rade adresovaným navrhovateľovi v I. rade zo dňa 8.3.2010 poukázal, že predmetom nájmu nie sú pozemkové nehnuteľnosti, ktorých sú navrhovatelia vlastníkmi. Je to jednoznačné vyjadrenie, že bol prenajatý E. J. a nie pozemky. V danej veci nie sporu, že odporca neurobil žiadne také úkony, z ktorých by vyplynulo, že vykonal tak, akoby mal tieto pozemky prenajaté. Toto navrhovatelia ani netvrdia. Podľa jej názoru nájomná zmluva má v sebe dve zložky, a to jednak nájomnú zmluvu, predmetom nájmu ktorej je E. J. a v bode 9.1 je dohodnutý systém pre prípad, že ak sa odporca v I. rade stane vlastníkom pozemkov, vypracuje geometrický plán a vypracuje sa dodatok č. 1, čo napĺňa znaky zmluvy o budúcej zmluve.
Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä s výpismi z listov vlastníctve vedených Správou katastra Ružomberok pre katastrálne územie Z. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX preukazujúcimi vlastníctvo pozemkov resp. spoluvlastníckych podielov na pozemkoch navrhovateľov v I. a v II. rade označených v návrhu. Súd sa tiež oboznámil s originálom zmluvy o nájme nehnuteľností uzatvorenej podľa § 663 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka dňa 23.2.2007 medzi odporcom v I. rade ako prenajímateľom a odporcom v II. rade ako nájomcom. V zmysle článku III. bod 3.1 predmetom tejto zmluvy je nájom predmetu nájmu v zmysle článku I. bod 1.1 a 1.2. V zmysle bodu 3.2 prenajímateľ touto zmluvou prenecháva nájomcovi do nájmu predmet nájmu a nájomca predmet nájmu preberá do nájmu. V zmysle článku I. bod 1.1 predmetom nájmu je vodohospodárske dielo E. J. postavené na rieke Y. v rkm XXX,XXX, ktorý sa nachádza v kú Z.. V zmysle článku 1.2 pozemkom sa rozumie rieka Váh v kú Z.á v časti vodohospodárskeho diela E. J., pričom presné čísla a výmery prenajímaných pozemkov sa upresnia v zmysle článku 9.1 tejto zmluvy. Z článku IV. bod 4.1 vyplynul účel nájmu, a to vybudovanie a prevádzkovanie malej vodnej elektrárne. Z článku IX. bod 9.1 vyplynulo, že nájomca na vlastné náklady zabezpečí vyhotovenie geometrického plánu predmetu nájmu, ktorý umožní zapísanie nájomného vzťahu do KN do 12 mesiacov od nadobudnutia vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam prenajímateľom. Navrhovatelia listom zo dňa 4.4.2007 adresovaným odporcovi v I. rade ho žiadali o vyjadrenie sa k projektovej dokumentácii malej vodnej elektrárne Z.á pre vydanie územného rozhodnutia. Odporca v I. rade na túto žiadosť reagoval listom zo dňa 18.4.2007. Oznámil, že na hmotný investičný majetok E. J. bola uzavretá nájomná zmluva s iným investorom. Ďalej odporca v I. rade listom zo dňa 6.5.2008 adresovaným navrhovateľovi v II. rade oznámil, že výstavba malej vodnej elektrárne v kú Z. - E. prah nie je možná navrhovateľmi, keďže nepreukázali vlastnícky ani iný vzťah k pozemkom koryta rieky Váh a vodnej stavbe E. J., ktoré sú v správe odporcu v I. rade. Opätovne odporca v I. rade poukázal, že má uzatvorenú nájomnú zmluvu pre stavbu vodnej elektrárne a využitie HEP s iným podnikateľským subjektom. Odporca v I.rade listom zo dňa 10.12.2008 adresovaným navrhovateľovi v I. rade opätovne potvrdil, že vodná stavba E. J. je zmluvne prenajatá inému záujemcovi a podpísaná zmluva s ním zostáva naďalej v platnosti. Odporca v I.rade listom zo dňa 8.3.2010 opätovne oznámil, že prenajal vodohospodárske dielo E. J. postavené na rieke Y. v rkm XXX,XXX a predmetom nájmu nie sú pozemkové nehnuteľnosti navrhovateľov tým, že odporca v I. rade nemá žiadny právny dôvod k vypovedaniu tejto nájomnej zmluvy. Odporca v II. rade listom zo dňa 26.4.2010 adresovaným navrhovateľovi v II. rade oznámil, že zmluvným partnerom v zmysle predmetnej zmluvy o nájme je odporca v I. rade, a preto ukončenie tohto nájomného vzťahu zo strany navrhovateľa v II. rade považuje za bezpredmetné. Napokon odporca v I. rade listom zo dňa 28.7.2009 adresovaným obci Z. - stavebnému úradu vyjadril nesúhlas s vydaním územného rozhodnutia na stavbu malej vodnej elektrárne pre navrhovateľov, nakoľko na predmetnú lokalitu - vodnú stavbu E. J. a koryto rieky Y. má uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu s iným podnikateľským subjektom.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovatelia v I. a v II. rade sa v tomto konaní domáhali určenia neplatnosti zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 23.2.2007 uzavretej medzi odporcom v I. rade ako prenajímateľom a odporcom v II. rade ako nájomcom.
Podľa § 80c OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu. Tento je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo navrhovateľovo právo ohrozené alebo keď by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Naliehavý právny záujem na určenie je daný spravidla vtedy, ak určovacia žaloba vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi a bráni tým prípadným ďalším sporom medzi účastníkmi.
Navrhovatelia pri odôvodnení naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v návrhu na začatie konania poukázali na svoj záujem odstrániť právnu neistotu spôsobenú uzavretím predmetnej zmluvy o nájme na pozemky, ktoré sú v ich vlastníctve. Poukázali na aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi konania pri ohrození ich právneho postavenia, nakoľko je sporné, či predmetom nájmu boli aj pozemky, ktoré odporca v I. rade nevlastní, ale vlastnia ich navrhovatelia v I. a
v II. rade. K tejto argumentácii v navrhovateľov v I. a v II. rade súd uvádza, že na základe vykonaného dokazovania, a to najmä oboznámením sa s predmetnou zmluvou o nájme, tiež so vzájomnou písomnou komunikáciou navrhovateľov, predovšetkým s odporcom v I. rade súd nezistil žiaden spor v otázke, či predmetom nájmu v zmysle uzavretej zmluvy o nájme boli pozemky vo vlastníctve navrhovateľov v I. a v II. rade. Podľa názoru súdu v tejto otázke navrhovatelia neuniesli ani len bremeno tvrdenia, keďže nepoukázali na žiadnu takú rozhodujúcu skutočnosť, ktorá by predstavovala ohrozenie, resp. porušenie vlastníckeho práva navrhovateľov, bránenie vo výkone vlastníckeho práva navrhovateľov k ich pozemkom. V zmysle bodu 3.2 tejto zmluvy predmetom nájmu je vodohospodárske dielo E. J. a s poukazom na ustanovenie bodu 8.10 aj záväzok prenajímateľa poskytnúť nájomcovi v danej lokalite pozemky, ktoré má vo svojom vlastníctve potrebné k výstavbe a prevádzkovaniu malej vodnej elektrárne vrátane rybochodu. A v zmysle bodu 9.1 predmetnej zmluvy dojednanie o právnom režime pre prípad, že odporca v I. rade nadobudne do vlastníctva pozemky v predmetnej lokalite, konkrétne zabezpečenie vyhotovenia geometrického plánu k predmetu nájmu nájomcom, na základe ktorého bude zapísaný nájomný vzťah do KN v dohodnutej lehote. Z vyjadrenia odporcu v II. rade v priebehu konania vyplynulo, že predmetom nájmu od uzatvorenia nájomnej zmluvy doposiaľ sa pozemky nestali, odporca v I. rade nedal na vedomie odporcovi v II. rade, že by nadobudol nejaký pozemok v predmetnej lokalite, nebol vypracovaný žiadny geometrický plán a ani nedošlo k rozšíreniu predmetu nájmu. Rovnako z vyjadrenia odporcu v I. rade v tomto konaní nepochybne vyplynulo, že predmetom nájmu v zmysle uzavretej zmluvy o nájme je vodohospodárske dielo E. J., t.j. vodná stavba v kú Z., zároveň poukázal na ustanovenie bodu 8.10 zmluvy o nájme, z ktorého je nepochybné, že predmetom nájmu nie sú v žiadnom prípade pozemky vo vlastníctve navrhovateľov, ale výlučne pozemky vo vlastníctve SR v správe odporcu v I. rade. Tieto skutočnosti nepochybne vyplynuli aj zo vzájomnej komunikácie medzi navrhovateľmi a odporcom v I. rade. Na upresnenie súd dodáva, že pokiaľ v čase uzavretia nájomnej zmluvy nemala v danej lokalite vo vlastníctve žiaden pozemok v správe odporcu v I. rade, nemohlo dôjsť k prenajatiu žiadnych pozemkov. Dojednanie v zmysle bodu 9.1 v spojení s bodom 8.10 spĺňa pojmové znaky atypickej zmluvy v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka. Zákon nevylučuje, aby zmluvné strany dohodli záväzok prenájmu pozemkov pre prípad, že prenajímateľ v budúcnosti nejaké pozemky do svojho vlastníctva nadobudne. Súd má zato, že jedná sa o akési vedľajšie dojednanie pri nájomnej zmluve, predmetom ktorej bola vodná stavba E. J.. Tvrdenie navrhovateľov, že z dôvodu uzavretia predmetnej zmluvy o nájme nemôžu realizovať zamýšlanú investíciu spočívajúcu vo výstavbe vodnej elektrárne na pozemkoch, ktoré za týmto účelom kúpili, však existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti predmetnej zmluvy o nájme vôbec neodôvodňuje. Z uvedeného vyplýva len skutočnosť, že zmluva o nájme je prekážkou zamýšlanej investície navrhovateľov. Súd poukazuje, že navrhovatelia sú podnikateľmi a pri svojej činnosti znášajú riziko s tým spojené. Taktiež súd konštatuje, že z predmetnej zmluvy o nájme, resp. z jej obsahu nevyplynul žiaden úmysel odporcov v I. a v II. rade ohroziť alebo porušiť vlastnícke právo navrhovateľov v I. a v II. rade v žiadnej jeho zložke, alebo im spôsobiť ujmu na ich právnom postavení. Tvrdenie navrhovateľov, že bez pozemkov v ich vlastníctve v predmetnej lokalite by malú vodnú elektráreň ani nebolo možné postaviť, resp. že ju nemožno postaviť bez toho, aby sa nestavala na pozemkoch navrhovateľov, takisto naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti zmluvy o nájme neodôvodňuje, keďže samotní navrhovatelia v návrhu na začatie konania tvrdili, že napriek uzavretiu zmluvy o nájme doposiaľ k výstavbe vodnej elektrárne na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľov nedošlo. Navrhovatelia neuviedli žiadne konanie odporcu v II. rade, z ktorého by sa dalo usudzovať na realizáciu stavby malej vodnej elektrárne na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľov. Teda navrhovatelia ani len netvrdili, že by odporcovia v I. a v II. rade svojím konaním porušili vlastnícke právo navrhovateľov, resp. že by spôsobili ujmu na ich právnom postavení. Vzájomná komunikácia navrhovateľov a odporcu v I., resp. v II. rade týmto záverom súdu nasvedčuje. Skutočnosť, že ostatné dotknuté orgány štátnej správy s výnimkou odporcu v I. rade dali súhlasné stanoviská pre vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby vodnej elektrárne E. J., nie je z hľadiska tohto predmetu konania relevantná. Súd nevykonal dôkaz navrhovaný navrhovateľmi, a to vyzvať odporcu v I. rade vyjadriť sa, ktoré pozemky vo vlastníctve SR v jeho správe sú predmetom zmluvy o nájme, keďže odpoveď na túto otázku by nepreukázala tvrdenie navrhovateľov, že predmetom zmluvy o nájme sú pozemky vo vlastníctve navrhovateľov. Taktiež súd nevykonal dôkaz navrhovaný navrhovateľmi, a to dotazovať odporcu v I. rade, či prebehol schvalovací proces zmluvy o nájme v zmysle jeho interných predpisov a predložiť k tomu potrebnú dokumentáciu, keďže súd nemal v konaní odôvodnený ani preukázaný naliehavý právny záujem navrhovateľov na požadovanom určení, a preto ani nepristúpil k skúmaniu dôvodov neplatnosti tejto zmluvy tvrdených navrhovateľmi.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP a priznal odporcom v I. a v II. rade, ktorí boli vo veci úspešní, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva voči navrhovateľom v I. a v II. rade, ktorí vo veci úspech nemali. Odporca v I. rade náhradu trov konania si neuplatnil a ani v zákonnej lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil, preto v konečnom dôsledku súd odporcovi v I. rade náhradu trov konania nepriznal. Odporca v II. rade si náhradu trov konania uplatnil a vyčíslil ich v zákonnej lehote v celkovej výške 484,12 eur. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia advokátom za 5 úkonom právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 13.1.2012, účasť na pojednávaní dňa 2.2.2012, účasť na pojednávaní dňa 6.3.2012 a účasť na pojednávaní dňa 27.3.2012, keď tarifná odmena za 1 úkon právnej služby bola vo výške 58,69 eur. Taktiež odporca v II. rade si uplatnil režijný paušál za 5 úkonom právnej služby po 7,63 eur. Napokon bola uplatnená náhrada za stratu času právneho zástupcu stráveného cestou na pojednávanie z H. do Ružomberka a späť v trvaní 4 polhodiny na pojednávanie dňa 2.2.2012, 4 x 12,71 eur = 50,84 eur, na pojednávanie dňa 6.3.2012, 4 x 12,71 eur = 50,84 eur a napokon na pojednávanie dňa 27.3.2012, 4 x 12,71 eur = 50,84 eur. Uplatnená náhrada trov právneho zastúpenia odporcu v II. rade pozostáva teda z tarifnej odmeny a režijného paušálu vo výške 331,60 eur, náhrady za stratu času vo výške 152,52 eur = 484,12 eur. Súd nezistil vo vyčíslení náhrady trov konania odporcu v II. rade žiadne nesprávnosti, a preto mu ich priznal v uplatnenej výške. Pri rozhodovaní o tejto otázke súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to najmä ust. § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/,c/,d/, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.