Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/42/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom, A., A. XX, zast. advokátom: JUDr. Libuša Péteriová, Nitra, Farská 1, proti odporcom: 1. M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., V. XXXX/XX, zast. advokátom: JUDr. Tibor Sanák, Trnava, Nám. SNP 2, 2. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., I. C. XXXX/XX, zast. advokátom: JUDr. Nadežda Wolfová Boľová, Galanta, Šafárikova 1522, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, o náhradu škody na odvolanie navrhovateľky, odporcu v 1. rade a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -277 zo dňa 25.10.2010 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti povinnosti odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľke sumu 7.883,96 eur a v zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa ustanovenia súd prvého stupňa samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľke sumu 7.883,96 eur. Konanie o zaplatenie sumy 3.668,92 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 21.808,40 eur od 12.06.2006 do zaplatenia súd prvého stupňa zastavil a vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľka sa návrhom domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu škody vo výške 24.023,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne odo dňa podania návrhu. Navrhovateľke mala pri dopravnej nehode zo dňa 01.12.2003 vzniknúť škoda tak, že utrpela úraz - ťažké zranenie vo forme dilaceračného zranenia v oblasti pravého lakťa, zlomeninu krčku vretennej kosti a zlomeninu prvej kosti predkolenia. Dopravnú nehodu zavinil odporca v 1. rade, ktorý viedol osobné motorové vozidlo patriace odporcovi v 2. rade. Odporca v 1. rade bol v súvislosti s touto nehodou odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. -270 zo dňa 16.03.2005. Navrhovateľka si v návrhu uplatnila nárok na bolestné vo výške 709,52 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku zo dňa 07.03.2005 vo výške 1.453,89 eur, zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 15-násobok, t.j. na sumu 21.808,40 eur, liečebné náklady vo výške 261,37 eur, vecnú škodu vo výške 1.244,14 eur a náhradu na stratu zárobku počas práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti, ktorú v žalobnom návrhu nevyčíslila. Navrhovateľka podaním zo dňa 24.11.2008 zobrala návrh v časti bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a nákladov spojených s liečením spolu v sume 73.049,- Sk, t.j. 2.424,78 eur späť. Zotrvala na návrhu v časti o zaplatenie sumy 21.808,40 eur s úrokom z omeškania a na povinnosti zaplatiť jej úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.668,92 eur. Návrhom zo dňa 24.02.2010 doplneným dňa 05.03.2010 navrhovateľka žiadala zaviazať odporcov na zaplatenie sumy 35.482,44 eur a zároveň ich zaviazať na povinnosť platiť navrhovateľke úrazovú rentu vo výške 180,90 eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2010. Suma vyčíslená vo výške 35.482,44 eur pozostávala z odškodnenia straty na zárobku po skončení práceneschopnosti za obdobie od 01.01.2005 do 28.02.2010 vo výške 9.792,92 eur s úrokom z omeškania, ďalej zo sumy úrokov z omeškania za oneskorenú úhradu jednotlivých druhov odškodnenia uplatnených v žalobnom návrhu zo dňa 12.06.2006 spolu vo výške 2.065,37 eur a zo sumy zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 21.808,40 eur. Požadovaný úrok z omeškania vyčíslila ako súčet dní omeškania za obdobie od podania žalobného návrhu do dňa, kedy jej boli jednotlivé sumy nárokov zaplatené poisťovňou. Nárok na zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 15- násobku odôvodnila tým, že má poškodenú pravú ruku a je obmedzená v osobnom živote i v pracovnom živote. Má maloletú dcéru, o ktorú sa nevie takto postarať. Pred dopravnou nehodou

pracovala mesiac ako robotníčka pri výrobe cukríkov, keďže v období pred tým bola ženou v domácnosti a starala sa o maloleté dieťa. Následkom úrazu bolo priznanie invalidného dôchodku vo výške 50 %, avšak bez nároku na finančnú výplatu, keďže nespĺňala podmienky stanovené zákonom. Úraz jej spôsobil problémy prenášajúce sa do jej osobného života, keďže nedokáže urobiť ani bežné práce v domácnosti. Po skončení práceneschopnosti bola nezamestnaná, následne od marca 2008 sa zamestnala na polovičný úväzok. Má zníženú schopnosť výkonu práce a môže sa zamestnať najviac na štyri hodiny denne.

Odporca v 1. rade vzniesol námietku premlčania s odôvodnením, že pri bolestnom bol znalecký posudok vyhotovený dňa 26.04.2004 a žaloba po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty dňa 12.06.2006. Nároky navrhovateľky považoval zároveň za predčasné, keďže ich je podľa jeho názoru potrebné prejednať s príslušnou poisťovňou. Slovenská kancelária poisťovateľov plnila poistný nárok nad rámec zákona a ako naturálnu obligáciu, keďže nárok bol premlčaný. Čo sa týka námietky premlčania v súvislosti s nárokom na úrazovú rentu uviedol, že táto nebola kvalifikovaným spôsobom uplatnená v žalobe z 05.06.2006 ale až podaním zo dňa 09.03.2010 a došlo tak k premlčaniu. Odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť, keďže motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda tri dni pred týmto skutkom požičal M. Z. a tento bez jeho vedomia a bez jeho súhlasu vozidlo zapožičal odporcovi v 1. rade.

Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľke bola pri dopravnej nehode dňa 01.12.2003 spôsobená škoda a rozsudkom Okresného súdu v Galante č.k. -270 bol odporca v 1. rade za tento čin odsúdený. V trestnom konaní bola navrhovateľka s nárokom na náhradu škodu odkázaná na občianskoprávne konanie. Rozsudok čo do viny a trestu nadobudol právoplatnosť 18.03.2005 a v časti výroku o škode nadobudol právoplatnosť 18.04.2005. Z obsahu trestného spisu vyplýva, že navrhovateľka si dňa 02.03.2004 uplatnila nárok na náhradu škody voči odporcovi v 1. rade vo výške 2.000.000,- Sk. Prevádzateľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda bol odporca v 2. rade. Ortopéd MUDr. B. C. vyčíslil odškodnenie titulom bolestného dňa 26.04.2004 na 356,25 bodu a dňa 07.03.2005 MUDr. B. U. vyčíslil odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na 730 bodov. Vedľajší účastník navrhovateľke uhradil titulom bolestného sumu 709,52 eur dňa 11.09.2008, sumu vo výške 1.453,89 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia dňa 11.09.2008, sumu vo výške 261,37 eur titulom nákladov spojených s liečením dňa 12.09.2008, sumu 1.244,14 eur titulom vecnej škody dňa 22.12.2008 a dňa 03.06.2009 jej

uhradil sumu 5.807,53 eur titulom náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti. Súd prvého stupňa ustálil nárok navrhovateľky voči odporcovi v 1. rade ako nárok v zmysle ustanovenia za spôsobenú škodu a voči odporcovi v 2. rade ako nárok na náhradu škody podľa . V súvislosti s odporcom v 1. rade súd prvého stupňa dospel k záveru, že jeho zodpovednosť je daná a vyplýva aj z odsudzujúceho rozsudku v trestnom konaní. Čo sa týka odporcu v 2. rade po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k záveru, že jeho zodpovednosť nie je daná. Ide o prevádzateľa motorového vozidla, ktorým bola navrhovateľke spôsobená škoda, avšak jeho dopravný prostriedok bol použitý bez vedomia a proti jeho vôli. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav návrh voči odporcovi v 2. rade zamietol.

Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia posúdil súd prvého stupňa ako nároky podľa vyhlášky č. , keďže k dopravnej nehode a k spôsobeniu poškodenia zdravia prišlo za jej účinnosti dňa 01.12.2003. Lekársky posudok sa vydáva až po ustálení zdravotného stavu poškodeného, ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia je tomu tak spravidla až po uplynutí roka od poškodenia zdravia. V prejednávanom prípade lekársky posudok ohľadne bolestného je zo dňa 26.04.2004 a ohľadne sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 07.03.2005. Súd prvého stupňa ustálil, že uplatnený nárok navrhovateľky nebol premlčaný ani v časti bolestného, ani v časti sťaženia spoločenského uplatnenia aj s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľka si v rámci trestného konania nárok uplatnila vo výške 2.000.000,- Sk dňa 02.03.2004, pričom trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.04.2005. Za odôvodnené súd prvého stupňa považoval všetky nároky, ktoré si navrhovateľka uplatnila v žalobnom návrhu zo dňa 05.06.2006. Za dôvodné teda považoval aj uznanie nároku na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo všetkých súm, ktoré jej boli v priebehu konania vyplatené vedľajším účastníkom, hoci navrhovateľka samotná v časti istiny návrh v sume zodpovedajúcej uplatneným nárokom za sťaženie spoločenského uplatnenia, liečebné náklady, vecnú škodu a bolestné spolu vo výške 3.668,92 eur vzala späť.

Uplatnený nárok na odškodnenie straty na zárobku po skončení práceneschopnosti vo výške 9.792,92 eur spolu s úrokom z omeškania a úrazovej renty súd prvého stupňa ako premlčaný zamietol. Navrhovateľka síce v žalobnom návrhu zo dňa 05.06.2006 uviedla, že si uplatňuje aj náhradu na strate na zárobku počas PN a po skončení PN, neuviedla však žiadnu konkrétnu sumu a tento nárok špecifikovala až podaním zo dňa 05.03.2010. V súvislosti s uplatneným nárokom na úrok z omeškania z bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, nákladov spojených s liečením a vecnej škody, súd prvého

stupňa dospel k záveru, že takýto nárok je dôvodný, avšak odporca v 1.rade sa dostal do omeškania až momentom, kedy mu bol doručený samotný žalobný návrh, keďže navrhovateľka ho predtým nevyzvala na úhradu uplatnených nárokov. Odporca v 1. rade prevzal žalobný návrh dňa 14.08.2006 a odo dňa 15.08.2006 je v zmysle ust. a nariadenia vlády č. v omeškaní s dlhom. Výška úroku z omeškania v danom období činila 2-násobok základnej úrokovej sadzby NBS, ktorá bola 4,5 %, keďže však navrhovateľka žiadala len úrok z omeškania vo výške 8 %, súd prvého stupňa jej ho priznal v takejto zníženej výške. Úrok z omeškania priznal vždy pri každom uplatnenom jednotlivom nároku odo dňa 15.08.2006 do dňa, kedy príslušný nárok bol uhradený vedľajším účastníkom. Navrhovateľka si uplatnila aj úrok z omeškania zo sumy 5.807,53 eur, ktorá jej bola uhradená vedľajším účastníkom počas konania ako náhrada za stratu zárobku počas práceneschopnosti, keďže však takýto nárok si navrhovateľka kvalifikovaným spôsobom v konaní samotnom neuplatnila, súd prvého stupňa nárok na príslušenstvo takéhoto nároku zamietol.

Po zohľadnení navrhovateľkou tvrdených skutočností týkajúcich sa obmedzenia jej osobného a profesionálneho života, súd prvého stupňa jej priznal zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 5-násobku základného počtu bodov, t.j. sumu 7.269,47 eur. Prihliadol na vek navrhovateľky v čase nehody (41 rokov) a na to, že sa stala invalidnou dôchodkyňou s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na 50%. Tento stav posúdil ako stav dôvodný, hodný osobitného zreteľa, keďže má vplyv na jej životné a spoločenské potreby. Spolu priznal súd prvého stupňa navrhovateľke istinu vo výške 7.883,96 eur pozostávajúcu z úroku z omeškania vo výške 614,49 eur a sumu zvýšenia spoločenského uplatnenia 7.269,47 eur a vo zvyšku návrh zamietol.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa sa včas odvolal odporca v 1. rade proti tej časti, v ktorej bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľke sumu 7.883,96 eur. Nárok uplatnený v konaní považuje za premlčaný. Plnenie poskytnuté navrhovateľke poisťovňou je premrštené, nároky spojené s liečením sú nepreskúmateľné, nároky v súvislosti s vecnou škodou neboli riadne zdokladované a nepreskúmateľná je aj strata na zárobku počas práceneschopnosti, ktorá bola navrhovateľke vyplatená. S poukazom na ustanovenie § 797 ods. 3 odvolateľ namietal, že pri plnení nároku navrhovateľky sa poisťovňa nedostala do žiadneho omeškania, a keďže sa nedostala do omeškania poisťovňa, nemohol sa dostať do omeškania ani odvolateľ. Navrhovateľka si zavinila oneskorené uplatnenie nároku u Slovenskej kancelárie poisťovateľov, keď k tomu došlo až po podaní žalobného návrhu, a tým si zavinila aj oneskorenú

úhradu uplatnených nárokov. V súvislosti s priznaním mimoriadneho zvýšenia odškodnenia spoločenského uplatnenia má odvolateľ za to, že súdom prvého stupňa priznaná suma je neodôvodnená. Navrhovateľka pred nehodou dlhšie nepracovala, nepreukázala v konaní žiadne významnejšie kultúrne, spoločenské, politické a športové aktivity. Spochybnil uplatnenie nároku navrhovateľkou v trestnom konaní a žiadal odvolací súd, aby rozsudok v napadnutej časti zamietol.

Navrhovateľka podala včas odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti, ktorou bol jej nárok zamietnutý. Nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení PN a úrazovú rentu nebol podľa nej premlčaný, keďže si ho uplatnila už v žalobnom návrhu. Nesúhlasí so zamietajúcim výrokom voči odporcovi v 2. rade, ktorý nemal vozidlo vôbec poistené. Nesúhlasí s ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 5 násobku základného počtu bodov a žiada 15 násobok, keďže jej nebol priznaný invalidný dôchodok, miera poklesu jej pracovného uplatnenia je minimálna a je obmedzená pri každodenných úkonoch, v spoločenskej a športovej oblasti. Žiadala návrhu v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať k spoločnému plneniu oboch odporcov.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie aj vedľajší účastník. V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že konajúci súd nesprávne vec posúdil v časti výšky priznanej sumy. Poukázal na ustanovenie o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhovateľka podala návrh na súd dňa 12.06.2006, pričom o samotnej dopravnej nehode bola Slovenská kancelária poisťovateľov informovaná až v roku 2008 a na základe toho bola poverená likvidáciou poistnej udalosti spoločnosť Kooperatíva poisťovňa, a.s. dňa 14.04.2008. Poisťovňa nemala k likvidácii všetky potrebné doklady a až po ich obdržaní došlo k úhrade všetkých oprávnených nárokov navrhovateľky - k vyplateniu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, nákladov spojených s liečením, vecnej škody a straty na zárobku počas práceneschopnosti. Vedľajší účastník uviedol, že navrhovateľka mala možnosť a povinnosť žiadať nároky priamo od Slovenskej kancelárie poisťovateľov a nemala podať návrh na súd. Úrok z omeškania považuje za nedôvodný, keďže vedľajší účastník nemohol oprávnené nároky navrhovateľky uhradiť, keďže o nich nevedel. Považuje tiež za neprimerané, aby za bodové ohodnotenie 730 bodov bolo navrhovateľke priznané mimoriadne zvýšenie vo výške 5-násobku. Vo svojom odvolaní žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že ho v celom rozsahu zamietne.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (, 204 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ust. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Predmetom konania na súde prvého stupňa je návrh navrhovateľky na priznanie náhrady škody za úraz spôsobený odporcom v 1. rade pri dopravnej nehode, ktorou jej boli spôsobené ťažké zranenia a následná čiastočná invalidita. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu súdu prvého stupňa ako v časti, ktorou návrhu vyhovel na základe odvolania odporcu v 1. rade a vedľajšieho účastníka konania, tak v zamietajúcej časti napadnutej navrhovateľkou.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom odvolateľov dodáva:

Dopravnú nehodu, pri ktorej navrhovateľka utrpela ťažké zranenia, spôsobil odporca v 1. rade, ktorý viedol motorové

vozidlo patriace odporcovi v 2. rade. Odporca v 1. rade bol uznaný vinným a odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. -270 zo dňa 16.03.2005, pričom navrhovateľka bola týmto rozsudkom odkázaná v súvislosti s uplatnenou náhradou škody na civilné konanie. Navrhovateľka si uplatnila v priebehu trestného konania náhradu škody titulom bolestného dňa 02.03.2004. V súvislosti s ublížením na zdraví si uplatňovala navrhovateľka voči odporcom v 1. a 2. rade škodu v zmysle a nasl. nárok na bolestné vo výške 709,52 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.453,89 eur, zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 15 - násobku v sume 21.808.40 eur, liečebné náklady vo výške 261,37 eur, vecnú škodu vo výške 1.244,4 eur, spolu sumu vyčíslenú v žalobnom petite vo výške 24.023,43 eur (pôvodne 723.730,- Sk). V návrhu si uplatnila nárok na náhradu za stratu na zárobku počas PN a po skončení PN, tieto nároky však nevyčíslila ani ich nezahrnula do sumy žalobného petitu. Navrhovateľka svojím podaním zo dňa 24.11.2008 zobrala späť návrh v časti bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a nákladov spojených s liečením a v tejto časti súd prvého stupňa konanie zastavil.

V súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania odporca v 1. rade poukázal na ust. . Navrhovateľka sa dozvedela o škodcovi dňa 01.12.2003 a o výške škody dňa 11.06.2004, pričom podala žalobu až dňa 12.06.2006 a všetky nároky sú tak premlčané. Dôvodil aj tým, že uplatnenie nárokov v trestnom konaní dňa 02.03.2004 urobila navrhovateľka nekvalifikovaným spôsobom a lekársky posudok zo dňa 07.03.2005 nezakladá začiatok plynutia 2 ročnej premlčacej lehoty. Podľa ust. sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Lekársky posudok ustaľujúci výšku bolestného navrhovateľky je zo dňa 26.04.2004 a znalecký posudok týkajúci sťaženia spoločenského uplatnenia je zo dňa 07.03.2005.

Vzhľadom na úkony účastníkov konania súd prvého stupňa rozhodoval o zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia. V tejto časti navrhovateľka bez pochybností uplatnila svoj nárok včas.

Súd prvého stupňa posúdil plynutie premlčacej doby správne a nárok správne priznal vo výške zodpovedajúcej nárokom uplatneným v žalobnom petite, kedy aj správne konanie v časti späťvzatia zastavil pre úhradu nárokov zo strany vedľajšieho účastníka. Rovnako správne posúdil súd prvého stupňa premlčanie v súvislosti so stratou na zárobku po skončení PN, kedy dospel k záveru, že nárok je premlčaný. Náhrada za stratu

zárobku po skončení PN má povahu opakujúceho sa plnenia a neprichádza do úvahy premlčanie jednotlivých mesačných plnení, ale premlčanie celého nároku. Navrhovateľka nekonkretizovala vyčíslenie týchto nárokov v žalobnom návrhu a tieto si vyčíslila až dňa 24.02.2010, teda po uplynutí premlčacej doby.

K nárokom na úrok z omeškania treba uviesť:

Návrh navrhovateľky obsahoval presné vyčíslenie jednotlivých nárokov a o takomto vyčíslení získal relevantnú vedomosť odporca v 1. rade dňom doručenia žalobného návrhu, čo sa stalo 15.08.2006, odkedy mohol dobrovoľne plniť. Neobstojí jeho námietka, že plniť mala poisťovňa, škodu spôsobil on a to, že nárok navrhovateľky bol uspokojený až v neskoršom časovom momente úhradou poisťovne, nemá vplyv na jeho povinnosť zaplatiť úrok z omeškania, keďže svoju povinnosť nesplnil riadne a včas. Zákon určuje len možnosť poškodeného uplatniť svoj nárok priamo voči poisťovni, neukladá mu povinnosť takto postupovať. Navrhovateľka správne svoj nárok uplatnila v súdnom konaní priamo voči škodcovi a voči nemu aj bola úspešná, patrí jej tak nárok aj na príslušenstvo uplatnenej pohľadávky. Krátenie uplatneného úroku z omeškania súdom prvého stupňa bolo správne, keďže pôvodne si uplatnila navrhovateľka nárok na príslušenstvo od momentu podania žalobného návrhu, pričom predtým odporcu relevantným spôsobom na úhradu nárokov nevyzvala, teda získal vedomosť o povinnosti nahradiť škodu vo vyčíslenej výške až doručením žalobného návrhu.

Pri posudzovaní zodpovednosti odporcu v 2. rade súd prvého stupňa správne s poukazom na ust. dospel k záveru, že tento nie je v konaní pasívne legitimovaným. Namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil. Odporcu v 2. rade, aj keď je prevádzateľ motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, nemožno učiniť zodpovedným s ohľadom na fakt, že motorové vozidlo bolo odporcovi v 1. rade požičané treťou osobou bez jeho vedomia a súhlasu.

Otázku mimoriadneho zvýšenia odškodnenia spoločenského uplatnenia súd prvého stupňa posúdil primerane a vhodnou argumentáciou odôvodnil priznanie navrhovateľke zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 5 násobok základného počtu bodov a odvolanie účastníkov v tejto časti nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Miera postihu navrhovateľky a dosah jej zdravotných obmedzení zodpovedá ustálenému násobku, nižšia miera by nebola postačujúca vzhľadom na doživotne obmedzenú

motoriku pravej ruky navrhovateľky a tým zníženú pracovnú schopnosť, vyššia miera by nebola odôvodnená charakterom postihnutia, miere obmedzenia v profesionálnom a osobnom živote (zásah do života navrhovateľky nespôsobil úplné vyradenie resp. kvalitatívne absolútne odlišný spôsob života voči tomu, aký viedla pred úrazom).

Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého je zrejmé, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov, že žiadne rozhodné skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec je i správne právne posúdená.

Odvolací súd plne sa stotožňujúc s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa ho v zmysle potvrdil a s poukazom ods. 2 citovaného ustanovenia svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa ustanovenia súd prvého stupňa samostatným uznesením, keďže s poukazom na ustanovenie o náhrade trov konania na súde prvého stupňa napadnutým rozhodnutím nerozhodol.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.