Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Co-226-2011.pdf
PDF · 85.9 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/226/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Mária Trubanová, PhD. členovia senátu, v právnej veci navrhovateliek 1/X.. X. L., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. R. XX, U., 2/ E.. U. R., rod. A., nar. X.X.XXXX, bytom J. Z. XXX, U. zastúpená advokátkou JUDr. Evou Rezníčkovou - Hlaváčovou proti odporcovi G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, U., zastúpený F. M., nar. X.X.XXXX, bytom C., S. č. XXXX/XX, o zaplatenie 900,- Eur s prísl., o odvolaní navrhovateliek 1/,2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 5. mája 2011 č.k. 17C 240/09-247 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súd v časti výroku o úroku z omeškania z r u š u j e a v tejto časti vec vracia na ďalšie konanie.
V zostávajúcej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľkám 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 31,85 Eur s 9% s úrokom z omeškania od 5.1.2010 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Prvostupňový súd považoval za preukázané, že navrhovateľky sú vlastníčkami parcely č. 659/1 vedenej na LV č. XXX kat. úradom M. M., Správa katastra Z. pre okres Z., Obec a katastrálne územie U., na ktorej je postavený prístupový chodník o výmere 17 m2 vedúci k nebytovým priestorom k bytovému domu na J. XXX, U.. V týchto nebytových priestoroch má odporca zriadené minipotraviny, ktoré prevádzkoval od júna 2009 do 11.9.2009, kedy podľa rozhodnutia Mesta U. bolo povolené prechodné uzatvorenie tejto prevádzky. Po tomto dátume nebolo preukázané, že by odporca využíval priestory predajne a používal aj prístupový chodník k obchodu. Navrhovateľky neuniesli dôkazné bremeno, že by odporca bez právneho dôvodu využíval tento prístupový chodník aj od 12.9.2009. Pretože medzi účastníkmi nebola uzatvorená zmluva o nájme, posúdil súd nárok ako nárok na bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1,2 Obč. zák. a pokiaľ ide o určenie výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z ceny stanovenej Mestom U. jeho Všeobecne záväzným nariadením 1/2005, kde bola stanovená výšky nájomného 200,- Sk za obdobie 1 rok za 1 m2 za nádvoria a všetky ostatné nezakryté plochy, nakoľko v tomto prípade sa tiež nehnuteľnosti nachádzajú v U. a ide o konkrétne ceny nájomného v tomto meste. Za uvedené obdobie bezdôvodného užívania súd ustálil jeho výšku na sumu 31,85 Eur. Zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9% za obdobie od 5.1.2010 do zaplatenia, keď odporca sa až z podaného návrhu, ktorý mu bol doručený 4.5.2010 (správne zrejme byť 4.1.2010) dozvedel o tom, že si navrhovateľky voči nemu uplatňujú zaplatenie konkrétnej sumy za užívanie prístupového chodníka a preto aj od nasledujúceho dňa bol v omeškaní so zaplatením bezdôvodného užívania tohto prístupového chodníka.
Rozsudok okresného súdu odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadli navrhovateľky prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považujú za nesprávne a neakceptovateľné. Podľa navrhovateliek sa súd prvého stupňa dôsledne neriadil ustanovením § 132 O.s.p., teda nazhromaždený dôkazný materiál riadne nevyhodnotil a nezobral do úvahy, keď pre rozhodnutie je nevyhnutné, aby súd vychádzal zo všetkého, čo vyšlo najavo.
Podľa odvolateliek súd prvého stupňa nesprávne ustálil obdobie, za ktoré malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Poukázali na to, že už sám odporca uviedol, že šlo len o prechodné uzatvorenie danej prevádzky, teda nie úplné. Súd mal teda dôslednejšie preveriť, či odporca neobnovil činnosť po 11.9.2009, nakoľko navrhovateľky sa domáhali vyplatenia bezdôvodného obohatenia až do 31.5.2010, pričom k zániku živnostenského oprávnenia odporcu došlo podľa výpisu zo živnostenského registra až dňa 5.5.2011. Súdu prvého stupňa nič nebránilo vykonať prípadný dopyt na Úrad regionálneho zdravotníctva vo Zvolene na zistenie, kedy odporca odhlásil dané priestory z užívania, resp. či ich naďalej užíva ako skladové priestory, na čo navrhovateľky v konaní niekoľkokrát poukazovali, pričom aj odporca do zápisnice na pojednávaní dňa 24.4.2011 uviedol, že v priestoroch predajne mal regál a kľúče od priestorov mal iba on. Pritom odporca uvádzané priestory preukázateľne užíva od roku 2008 a jediný prístup k nim je práve po uvedenom chodníku. K bezdôvodnému obohateniu preto muselo dochádzať v období tak pred otvorením prevádzky potravín, ako aj po 11.9.2009.
Pokiaľ ide o priznanú výšku bezdôvodného obohatenia navrhovateľky sa domnievajú, že napadnutým rozhodnutím boli poškodené. Prvostupňový súd sa uspokojil s uvádzaným VZN 1/2005 Mesta U., pričom Mesto U. je prudko sa rozvíjajúce kúpeľné mesto, čo má vplyv na lukrativitu a tým aj hodnotu nehnuteľností v jeho katastrálnom území. Cena nájomného uvedená v predmetnom VZN 1/2005 absolútne nezodpovedá skutočnej trhovej cene v danej lokalite, je výrazne podhodnotená. Zo strany navrhovateliek bolo súdu doložené platné a účinné VZN č. 2/2003 Mesta U. spolu s Dodatkom zo dňa 30.6.2008. Tento dodatok upravuje cenu za prenájom miesta na postavenie predajného stojanu, kde táto predstavuje sumu 1,65 Eur za bežný meter i začatý na jeden deň. Práve tento dodatok zreteľne poukazuje na aktuálne ceny nájmov v danej lokalite a nie aktuálnosť cien nájomného VZN 1/2005, ktoré súd prvého stupňa chybne aplikoval. Podporným faktom sú aj cenové ponuky miestnych podnikateľov. Nehnuteľnosť, na ktorej je vybudovaný prístupový chodník, sa nachádza priamo v lukratívnom kúpeľnom Meste U., v tesnej blízkosti Hotela X.. Súdu nič nebránilo osloviť za účelom zistenia reálnej ceny nájmu v danej lokalite aj tento objekt. Za najväčšie pochybenie považujú skutočnosť, že predmetný prístupový chodník mala pred odporcom v prenájme V. V., kde nájom bol výrazne vyšší ako ustálil súd prvého stupňa. Súd mal túto zmluvu k dispozícii a mal ju tiež vziať do úvahy. Pokiaľ mal pochybnosti o výške cien nájmu v danej lokalite, mohol doplniť dokazovanie znalecky. V zmysle imperických zásad uvedených vo vyhláške č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku je nevyhnutné pri stanovení hodnoty majetku vychádzať predovšetkým z trhových hodnôt obdobných nehnuteľností v danej lokalite.
Navrhovateľky sa teda domnievajú, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočne zistil skutkový stav, čím vo veci nesprávne rozhodol. Tiež sa dopustil vady, keď nevysvetlil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Rozsudok trpí vadami aj čo do presvedčivosti odôvodnenia v zmysle požiadavky ustanovenej § 157 ods. 2 O.s.p., čo má za následok porušenie práva účastníka náležite, skutkovo aj právne argumentovať voči rozhodnutiu súdu a čím je teda odňatá možnosť konať pred súdom.
V časti úrokov z omeškania považuje rozsudok za neurčitý, nakoľko nie je zrejmé, či ide o ročný, alebo iný úrok z omeškania. Za nesprávne považuje určenie obdobia, od ktorého sa mal odporca dostať do omeškania. Poukazuje na niekoľko výziev spolu s návrhom nájomnej zmluvy a to 20.1.2009, 4.3.2009, 29.6.2009, 4.8.2009 a 8.9.2009, na ktoré odporca nereagoval. Listom zo dňa 6.7.2009 odporca reagoval na početné výzvy navrhovateliek s tým, že v priestoroch pivnice od 1.6.2009 zriadil prevádzku, čo svedčí o tom, že už 20.1.2009 ako vlastník potravín od 1.6.2009 mal vedomosť o tom, že navrhovateľky od neho požadujú nájomné. Domáhajú sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Požadujú priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.. Napadnutý rozsudok v časti priznanej istiny ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil v časti úroku z omeškania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
Zároveň odvolací súd konštatuje aj správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
V súdenej veci odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/240/2009 nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu. Prvostupňový súd venoval dôslednú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, skutkový stav zistil dostatočne a mal spoľahlivé podklady pre rozhodnutie vo veci. Podľa názoru odvolacieho súdu na zistený skutkový stav správne aplikoval právne prepisy a tomu zodpovedá aj správny výrok napadnutého rozsudku vo veci samej. Prvostupňový súd napadnutý rozsudok adekvátne odôvodnil, s dôvodmi prvostupňového rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje a na tieto odkazuje.
K dôvodom odvolania navrhovateliek, pokiaľ navrhovateľky vytýkajú prvostupňovému súdu nedostatočné vyhodnotenie nazhromaždeného dôkazného materiálu v súvislosti s hodnotením obdobia, za ktoré malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie prvostupňového rozsudku na jeho strane 4, v ktorom podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne argumentačne vysvetlil, prečo považuje nárok navrhovateliek za dôvodný len za súdom ustálené obdobie ( od 1.6.2009 do 11.9.2009). Pokiaľ navrhovateľky vytýkajú prvostupňovému súdu, že mal skúmať, či odporca prípadne opätovne neobnovil činnosť po 11.9.2009 vzhľadom na zánik živnostenského oprávnenia až 5.5.2011, odvolací súd poukazuje na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. s tým, že zo strany navrhovateliek, ani ich právneho zástupcu v rámci prvostupňového dokazovania nedošlo k tvrdeniu, že by odporca obnovil prevádzkovú činnosť v uvedených priestoroch, ani neboli dané návrhy na dokazovanie v tomto smere, napriek poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.. Pokiaľ na pojednávaní dňa 5.5.2011 navrhovateľky uvádzali, že odporca chodník užíval od augusta 2008, toto tvrdenie nemá k premetu sporu žiadnu relevanciu, pretože navrhovateľky požadujú bezdôvodné obohatenie od 1.6.2009. Poukaz odvolateliek na zápisnicu z pojednávania zo dňa 24.4.2011, kde odporca uviedol, že má nebytové priestory k dispozícii, kde má regál a kľúče má iba on, tiež nie je dôkazom o tom, že by aj po termíne 11.9.2009 užíval predmetné nebytové priestory a že by sa užívaním chodníka na úkor navrhovateliek bezdôvodne obohatil. Ako je zrejmé z obsahu zápisnice z tohto pojednávania (pojednávanie zo dňa 24.3.2011) tu odporca uviedol, že v priestoroch má 1 regál, na regáli nič nie je, kľúče od priestorov má len on. Do priestorov nemá nikto iný prístup, s tým, že jemu bola pozastavená zo zdravotných dôvodov živnostenská činnosť 4.11.2010.
Pokiaľ navrhovateľky namietajú výšku priznaného bezdôvodného obohatenia s tým, že prvostupňový súd nesprávne zobral do úvahy neaktuálne VZN 1/2005 Mesta U., pričom on predkladal aktuálnejšie VZN č. 2/2003 spolu s Dodatkom z 30.6.2008, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa práve týmto dôkazmi prvostupňový súd zaoberá a v ktorom sa dostatočne vysporiadal s tým, prečo zobral do úvahy práve uvádzané VZN č. 1/2005. Táto argumentácia prvostupňového súdu je aj podľa názoru odvolacieho súdu správna a nebol dôvod na uvádzaný užívaný chodník použiť cenu trhového predajného stánku v zmysle VZN č. 2/2003 v znení dodatku z roku 2008, keďže toto VZN je trhovým poriadkom, kde sa uvádzajú ceny za prenájom predajného stola. Rovnako odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že sa prvostupňový súd spoľahlivo vysporiadal aj s ďalšími predkladanými dôkazmi v tomto smere, všetky dôkazy sú dostatočne opísané a vyhodnotené. Nie je zrejmé, prečo vytýka právna zástupkyňa navrhovateliek porušenie práva na spravodlivý proces, možnosť konať pred súdom porušením možnosti náležite skutkovo aj právne argumentovať voči rozhodnutiu súdu so zdôraznením nutnosti vysvetliť, prečo súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Ako odvolací súd zistil z obsahu zápisnice pred prvostupňovým súdom zo dňa 5.5.2011, na ktorom bolo rozhodnuté, prvostupňový súd poučil účastníkov v zmysle § 120 ods. 4, pričom zo strany navrhovateliek žiadne ďalšie dôkazy na dokazovanie neboli. Pokiaľ ide o samotnú výšku určeného bezdôvodného obohatenia odvolací súd považuje spôsob, aký na túto otázku zvolil prvostupňový súd za
správny a spravodlivý, zodpovedajúci skutočnej miere bezdôvodného obohatenia sa odporcu na úrok navrhovateliek tým, že bez uzavretia nájomnej zmluvy užíval nehnuteľnosť - spevnený chodník v rozsahu 17 m2 za uvedenú dobu a určil mu zaplatiť takú cenu, za akú obdobné plochy prenajímalo aj Mesto U.. Aj napriek vykonaným viacerým dôkazom v tomto smere žiadny svojou povahou predmetnému vzťahu nezodpovedal viac ako uvedené VZN 1/2005 Mesta U..
Pokiaľ ide o priznaný úrok z omeškania odvolací súd musí prisvedčiť dôvodom odvolania v tom, že prvostupňový súd ani vo výroku napadnutého rozsudku, ani v odôvodnení neuviedol, že ide ročný, alebo iný úrok z omeškania. Z tohto dôvodu v časti úroku z omeškania musel odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd vyhodnotiac dôvody odvolania navrhovateliek nezistil dôvod na zmenu rozhodnutia v časti priznaného bezdôvodného obohatenia a v časti, v ktorej tento nárok bol zamietnutý, ani na jeho zrušenie a preto tento v uvádzanej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. V časti úrokov z omeškania z vyššie uvedených dôvodov podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. ako nepreskúmateľný zrušil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p prvostupňový súd.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X.
Poučenie:
proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.