Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-84-2011.pdf
PDF · 107.02 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/84/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci navrhovateľa P. X., nar. XX.X. XXXX, bytom X. č. XX, okres F., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. Hrdinov 163/66, proti odporkyni Slovenskej republike, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ulica Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 4C/211/2010-38 zo dňa 29. marca 2011 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 28,81 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 124,46 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 18.11.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyni zároveň uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 28,33 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 18.11.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Naopak odporkyni zároveň uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Safranka v sume 57,14 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust. § 1 písm.a/, b/, c/, § 3 ods.1 písm.a/, b/, c/, d/, § 4 ods.1 písm.b/, § 6 ods,1, § 15 ods.1, § 16 ods.1, § 18 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.
Návrhu vyhovel, nakoľko v konaní bolo preukázané, že voči navrhovateľovi bolo začaté trestné stíhanie uznesením Okresného riaditeľstva PZ Svidník, Obvodné oddelenie PZ Giraltovce zo dňa 28.12. 2009 sp. zn. ČVS: ORP - 395/GE-SK-2009 pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Následne uznesením Okresnej prokuratúry Svidník zo dňa 2.2. 2010 sp. zn. Pv/554/09-6 bolo uznesenie povereného príslušníka PZ Obvodného oddelenia PZ Giraltovce ČVS: ORP-395/GE-SK-2009 zo dňa 28.12. 2009 o vznesení obvinenia P. X. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 zákona zrušené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 12.2. 2010.( Následne rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 2.11. 2010 sp. zn. 2T/88/2010 Peter Vasičko bol spod obžaloby oslobodený).
Navrhovateľ má nárok na náhradu škody spočívajúcej v zaplatených trovách obhajoby, pretože trestné stíhanie bolo voči nemu zrušené citovaným uznesením okresnej prokuratúry (ďalej rozsudkom bol spod obžaloby oslobodený). Teda posudzovanie predmetného nároku navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Nezastavenie trestného stíhania má tie isté dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, nakoľko predpoklad spáchania trestného činu obvineným ( navrhovateľom ) nebol potvrdený. V predmete veci jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a to nezákonnosť rozhodnutia je splnená a navrhovateľ túto skutočnosť preukázal tým, že uznesením Okresnej prokuratúry Svidník bolo uznesenie o trestnom stíhaní zrušené (následne rozsudkom tunajšieho súdu bol spod obžaloby oslobodený). Teda tento stav vytvára príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím. Súd sa nestotožnil s tvrdením odporkyne vo vyjadrení k návrhu, stotožnil sa s názorom navrhovateľa, pretože náhrada škody vo veci sa uplatňuje podľa zákona číslo 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Poukazuje, že navrhovateľ uplatnil škodu podľa citovaného zákona, pričom pre toto konanie je zákonom stanovený postup iba podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Súčasne priznal podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj náhradu za právne služby v súvislosti s uplatnením náhrady škody v rámci predbežného prerokovania nároku z hodnoty 124,46 eura, čo predstavuje podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (odmena za jeden úkon 16,60 eura, paušál 7,21 eura), návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody čo predstavuje 16,60 + 7,21= 23,81 eura + 19 % DPH 4,52 eura = 28,33 eura. Takto priznaná suma nepredstavuje trovy konania, ale príslušenstvo škody podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V konaní navrhovateľ nepožadoval náhradu podľa § 18 ods. 3 Zákona číslo 514/2003 Z. z. Podľa názoru súdu náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona sú príslušenstvom tohto nároku ( § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. zaviazal neúspešnú odporkyňu tieto zaplatiť úspešnému navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu vo výške 57,14 eura (trovy právneho zastúpenia pozostávajú - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 1 x 16,60 eura, súčinnosťou do 1.6. 2010, podanie návrhu 1 x 16,60 eura s účinnosťou od 1.6. 2010,) paušál 2 x 7,21 eura, odmena advokáta spolu bez DPH 47,62 eura, 20 % DPH - 9,52 eura. Odmena advokáta spolu 57,14 eura.
Priznanie úroku z omeškania odôvodnil súd prvého stupňa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. s tým, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úrok z omeškania súd prvého stupňa priznal v súlade so základnou úrokovou sadzbou ECB podľa návrhu navrhovateľa od dátumu 18.11.2010 do zaplatenia - teda po dátume 17.11.2010, kedy márne uplynula šesťmesačná lehota na uspokojenie nároku navrhovateľa ( doručenie listu pre odporkyňu 17.5. 2010, márne uplynula lehota 17.11. 2010). Základná úroková sadzba ECB 9 % ( 8 + 1 ) preto súd túto priznal v súlade s návrhom zo sumy 124,46 eura, zo sumy 28,33 eura od 18.11. 2010 do zaplatenia, pretože márnym uplynutím lehoty 17.11. 2010 odporkyňa sa dostala do omeškania.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie odporca. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust. § 205 ods.1 písm.f/ O.s.p. s tým, že namietal nesprávne právne posúdenie veci. Odporca má za to, že ak počas prípravného konania navrhovateľ podáva sťažnosť proti uzneseniam vyšetrovateľa a prokurátor ako jeho kontrolný orgán, ktorý dohliada na zákonnosť konaní sťažnosti zamieta ako nie dôvodné alebo neopodstatnené, nesie zodpovednosť za konanie a jeho zákonnosť. Do pozornosti odvolaciemu súdu vo vzťahu k začatiu trestného stíhania dal rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/167/2007. Vzhľadom ku skutočnosti, že jediným orgánom , ktorý je príslušný rozhodnúť o zákonnosti uznesenia vyšetrovateľa je prokurátor a to s poukazom na druhý vetu § 6 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý je súd rozhodnutím príslušného orgánu viazaný, zastáva odporca názor, že civilné súdy nie sú príslušné určovať, či postup a rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní sú alebo nie sú zákonné. Poukázal na ust. § 7 ods.2 O.s.p. V
súvislosti s tým odporca vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu konať, respektíve rozhodovať v civilnom konaní o zákonnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní. Čo sa týka samotnej škody vzniknutej navrhovateľovi údajným nezákonným trestným stíhaním v zmysle ust. § 25 ods.1 Zákona o zodpovednosti za škodu spravujú sa právne vzťahy neupravené v tomto zákone podporne ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Pojmom škoda rozumieme zníženie majetku poškodeného bez toho, aby mu bol poskytnutý ekvivalent vo forme poskytnutých právnych služieb obhajcu. Náklady trestného konania sami o sebe nie sú škodou. Poukázal na ust. § 6 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. s tým, že vo veci nedošlo k zrušeniu a ani k zmeneniu rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom. Predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci je nezákonné rozhodnutie, škoda a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. V danom prípade síce existuje jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorú navrhovateľ určil ako škodu, neexistuje však nezákonné rozhodnutie a príčinná súvislosť. Všetky predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci musia byť naplnené súčasne. Pokiaľ nepatrí navrhovateľovi náhrada škody spočívajúca v zaplatených trovách obhajoby z dôvodu trestného stíhania, nepatrí mu ani odmena za právne služby pri uplatňovaní nároku na náhradu škody v rámci predbežného prerokovania návrhu.
K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 28,71 Eur. Uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol v súlade s ustálenou judikatúrou, keď vychádza z praxe, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, ktorá neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Takto bol aplikovaný už zákon č. 58/1969 Zb. a rovnako sa aplikuje aj zákon č. 514/2003 Z.z. Neexistujú žiadne dôvody na vzniku tejto logickej zákonnej a spravodlivej praxe. V zmysle tejto praxe rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia má pri riešení otázky škody proti štátu tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 4MCdo 15/2009 z 18.8.2010, 4Cdo 183/2009 z 30.11.2009 a 3Cdo 194/2010 z 30.3. 2011. Z rozhodnutí Krajského súdu v Prešove poukázal napríklad na rozhodnutia 13Co/28/2010 z 11.11.2010, 17Co/9/2009 z 12.11.2009, 8Co/163/2008 z 16.4.2009, 13Co/24/2010 z 5.5.2010.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 20.3.2012 (§ 156 ods.3 O.s.p.) a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vo veci správne zistil skutkový stav a správne rozhodol. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam odporcu ešte dodáva.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ Svidník, Obvodné oddelenie PZ Giraltovce, zo dňa 28.12.2009 sp. zn. ČVS: ORP -395/GE/SK-2009 bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.
Uznesením Okresnej prokuratúry Svidník zo dňa 2.2. 2010 sp. zn. Pv/554/09-6 bolo uznesenie povereného príslušníka PZ Obvodného oddelenia PZ Giraltovce ČVS: ORP-395/GE-SK-2009 zo dňa 28.12.2009 o vznesení obvinenia P. X. pre prečin výtržníctva podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona zrušené.
Navrhovateľ podaním zo dňa 12.5. 2010 označeným ako predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody domáhal sa zaplatenia trov obhajoby v sume 124,56 eura podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré pozostávajú z úkonov - prevzatie a príprava obhajoby, vrátane prvej porady s klientom §14 ods.l, písm. a/ AT - 60,11 eura, paušál 7,21 eura ( úkon zodpovedá č. 1. 22 vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS: ORP-395/ GE/SK-2009), sťažnosť zo dňa 7.1. 2010 proti uzneseniu o vznesení obvinenia ( § 14 ods. 4, - 30,06 eura, paušál 7,21 eura ( úkon zodpovedá č. 1. 31 citovaného spisu ). Spolu 104,59 eura, DPH 19 %
19,87 eura, odmena advokáta s DPH = 124,46 eura. Navrhovateľ za obhajobu zaplatil sumu 124,46 eura dňa 4.3. 2010.
Odporkyňa na výzvu súdu podala vyjadrenie, v ktorom poukázala na uznesenia povereného príslušníka PZ, rozhodnutie okresnej prokuratúry, ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z., § 3, § 6 ods. 9 ďalej, že začatie trestného stíhania je prvým štádiom trestného konania, v ktorom sa vykonávajú už úkony, ktoré sú procesné akceptovateľné. Je povinným štádiom v konaní o trestných činoch a vo vzťahu ku konaniu pred súdom má iba predbežný charakter a pomocnú úlohu. Pri vznesení obvinenia musia byť predovšetkým splnené dve komulatívne podmienky - konkretizovaná osoba a dôkazy, ktoré dostatočne odôvodňujú postup na vznesenie obvinenia. Policajt je oprávnený zastaviť trestné stíhanie, iba ak nebolo vznesené obvinenie, ustanovenie § 230 ods. 1 Trestného zákon podľa ktorého dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor, okrem tohto súd má nedostatok právomoci konať, resp. rozhodovať v civilnomkonaní o zákonnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní. Návrh navrhol zamietnuť.
Rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 2.11. 2010 sp. zn. 2T/88/2010 Peter Vasičko bol spod obžaloby oslobodený, tento nadobudol právoplatnosť dňom 19.11.2010.
Podľa ust. § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona ak tento neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd. ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona právo odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má ten, na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest, ak a) v ďalšom konaní bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo b) v ďalšom konaní bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo trestné stíhanie zastavené preto, že v konaní vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu predtým známe alebo bola vec postúpená inému orgánu; to neplatí, ak sa preukáže, že k včasnému odhaleniu neznámej skutočnosti nedošlo úplne alebo čiastočne vinou osoby, na ktorej bol trest vykonaný.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa ust. § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa ust. § 18 ods. 3 zákona, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pre príslušným orgánom.
V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa ustálilo medziiným na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa §1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvineniam (R 35/1991). Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby (viď bližšie R 70/1994). Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. zotrváva súdna prax aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z.z.
Zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.
Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu (§ 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).
I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (viď. bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 uznesením občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. decembra 2010 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky). Zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby Judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.
V zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 4 ods. 1 písm. b/ tohto zákona koná vo veci náhrady škody Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. V zmysle § 4 ods. 1 písm. l/ tohto zákona koná vo veci náhrady škody Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (v odkaze pod čiarou je uvedený § 38 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. V zmysle § 4 ods. 1 písm. 1/ tohto zákona koná vo veci náhrady škody orgán príslušný podľa písmen a/ až j/, u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
Na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ Policajného zboru, ako aj prokurátor. Vo veci; náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom - ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, je príslušným ten z nich, ktorý vo veci začal konať ako prvý (§ 4 ods. 1 písm. 1/ zákona č. 514/2003 Z.z.).
Navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. na Ministerstve vnútra SR. Preto sa toto ministerstvo stalo orgánom verejnej moci konajúcim v danom prípade za štát.
Odvolacie námietky odporcu teda neobstoja. Navrhovateľovi patrí suma, ktorú zaplatiť za obhajobu vo výške 124,46 Eur dňa 4.3.2010, patria mu i náklady spojené s uplatnením nároku podľa ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka vo výške 28,33 Eur a patrí mu i úrok z omeškania vo výške 9 % od 18.11.2010, teda po dátume 17.11.2010, kedy márne uplynula 6-mesačná lehota na uspokojenie nároku navrhovateľa.
Súd prvého stupňa správne rozhodol i o trovách konania. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p. Úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby a to vyjadrenie k odvolaniu, keď vychádzal z ust. § 10 ods.1 a § 14 ods.1 písm.b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Jeden úkon právnej služby vo výške 16,60 Eur, režijný paušál vo výške 7,41 Eur, teda spolu 24,01 Eur plus 20 % DPH vo výške 4,80 Eur, spolu vo výške 28,81 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.