Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12C-42-2024.pdf
PDF · 71.2 KB
Case nature
Subarea
12C/42/2024
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D. E. F. XX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Anna Kecerová Veselá, s. r. o., Námestie SNP 2/2, 015 01 Rajec proti žalovanej: G. G., B. G., nezistený vlastník, zast. Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, Búdková 36, 817 15 Bratislava o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23. 5. 2024 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému ako neznámemu/nezistenému vlastníkovi, zast. SPF zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku EKN parc. č. 291/5 o výmere 1018 m2 – orná pôda, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. H. a pozemku EKN parc. č. 291/6 o výmere 1912 m2 – orná pôda, zapísaného na LV č. XXX k.ú. H.
2. Súd v rámci zisťovania podmienok konania a zákonného zastúpenia neznámeho/nezisteného vlastníka Slovenským pozemkovým fondom z LV č. XXX a D. XXX k. ú. H. zistil, že žalovaný bol ako vlastník predmetných nehnuteľností (pôvodne PKV 226 a 326 ) zapísaný na základe č. d. 904/43 – darovacia zmluva. Z vyžiadanej PKV 226 a 326 k.ú. H. a darovacej zmluvy č. d. 904/43 (č.l. 109-111 spisu) súd zistil, že predmetnou darovacou zmluvou vd. I. J. B. G. darovala všetok svoj majetok, ktorý má v C., v K. a vo J. L. K. J. 1 a G. G. B. G. v druhej polovici. Predmetné nehnuteľnosti sú (boli) zapísané o.i. v pozkn. vložke Podtúreň č. 226 a č. 326. Z uvedenej darovacej zmluvy ďalej vyplynulo, že G. G. B. G. sa zaviazala svojím bratom, a to L. G., G. G., G. G. a H. G. vyplatiť každému po 3.000,- korún.
3. Na základe týchto zistení súd vyžiadal z dedičskej kancelárie dedičský spis po neb. G. G. B. G., pričom z uvedeného dedičského spisu D 1475/84 súd zistil, že G. G., B. G. nar. XX. X. XXXX, zomrela X. XX. XXXX vo Východnej, pričom ako dedičia boli zistení: L. G. nar. XX. XX. XXXX - manžel a dcéra G. M. B. G., nar. XX. X. XXXX, N. XXXX, F. D.. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení majetku poručiteľky bolo zistené, že súrodenci poručiteľky sú G., I., L., G., H.. Z uvedeného dedičského spisu súd zároveň zistil, že predmetom dedičského konania boli role a lúky vo vl. 1089 a 1090 k.ú. J., ktoré poručiteľka nadobudla na základe čd. 904/43 – darom.
4. Podľa § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
Podľa § 61 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 C. s. p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Podľa § 161 ods. 1 a 2 C. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. Procesná subjektivita, t.j. spôsobilosť byť stranou súdneho konania znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti, splýva so subjektivitou hmotnoprávnou, a teda vzniká narodením a zaniká smrťou, resp. vyhlásením za mŕtveho. U každej zo strán súd skúma, či má procesnú subjektivitu, resp. či jej ju zákon priznáva (§ 61 C. s. p.). K nedostatku procesnej subjektivity súd prihliada v každom štádiu konania. Ak teda v žalobe označená strana vôbec neexistuje alebo ešte pred začatím konania stratila procesnú subjektivitu (napr. fyzická osoba v čase podania žaloby na súd už nežije, ako je tomu v prejednávanej veci), musí súd konanie zastaviť z dôvodu neodstrániteľnej vady konania. Povinnosť súdov skúmať splnenie procesnej podmienky konania spočívajúcej v existencii procesnej subjektivity strany (strán) sporu nezaniká ani v prípade, ak je sporovou stranou definovaný neznámy vlastník.
6. Pokiaľ žalobkyňa k žalobe priložila listiny na preukázanie, že sa u žalovaného jedná o neznámeho vlastníka, súd konštatuje, že bez bližšieho označenia údajov, teda len s označením mena a priezviska, nemožno negatívne odpovede orgánov poverených evidenciou obyvateľstva považovať za dostatočné na preukázanie, že sa jedná o neznámeho vlastníka.
7. V tomto konkrétnom prípade mal súd preukázané, že sa nejedná o neznámeho vlastníka, osobu žalovaného mal súd dostatočne stotožnenú na základe titulu nadobudnutia vlastníckeho práva na LV č. XXX a D. XXX k. ú. H., a to darovacej zmluvy č. d. 904/43. Súd mal z uvedenej darovacej zmluvy preukázané, že predmetnou darovacou zmluvou vd. I. J. B. G. darovala všetok svoj majetok, ktorý v Hrádku, v Dovalove a vo Východnej má L. K. v 1 a G. G. B. G. v druhej 1, pričom súd mal z uvedenej darovacej zmluvy preukázané, že predmetom darovania boli aj nehnuteľnosti zapísané v pozkn. vložke Podtúreň č. 226 a č. 326. Pri stotožnení žalovanej súd prihliadol aj na označenie súrodencov žalovanej, nakoľko v zmysle vyššie uvedenej darovacej zmluvy sa G. G. B. G. zaviazala svojím bratom, a to L. G., G. G., G. G. a H. G. vyplatiť každému po 3.000,- korún a v dedičskom spise podľa zápisnice o predbežnom vyšetrení boli ako súrodenci poručiteľky G. G. B. G. uvedení G., I., L., G., H.. V neposlednom rade súd prihliadol na samotný predmet dedičského konania, ktorého predmetom boli role a lúky vo vl. 1089 a 1090 k.ú. J., ktoré poručiteľka nadobudla na základe čd. 904/43 – darom, teda na základe rovnakého titulu nadobudnutia nehnuteľností.
8. Nakoľko mal súd z dedičského spisu Štátneho notárstva Liptovský Mikuláš D 1475/84 preukázané, že žalovaná G. G., B. G. zomrela dňa X. XX. XXXX, t.j. zomrela pred začatím konania, teda stratila procesnú subjektivitu ešte pred podaním žaloby, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie zastavil.
9. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 C.s.p. tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v danej veci existujú dôvody osobitného zreteľa, keď súd vzhliadol výnimočnosť v okolnostiach u strán sporu t.j. žalobca procesne nezavinil zastavenie konania a žalovanému, ktorý stratil procesnú subjektivitu ešte pred začatím konania žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.