Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_KE-8S-155-2020.pdf
PDF · 90.61 KB
Case nature
Subarea
KE-8S/155/2020
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a z členov senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnom spore žalobcu: R. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX T. Y., právne zastúpený: Advokátska kancelária S. T., s.r.o., so sídlom Q. XX, XXX XX Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Levoča, so sídlom Námestie Štefana Kluberta 7, 054 28 Levoča, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. ÚVTOS-65-1/13-2019 zo dňa 15.01.2019, takto
rozhodol:
I. Žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 13.12.2019 doručenou Okresnému súdu Spišská Nová Ves sa žalobca domáha od žalovaného povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 857,05 eur spolu s úrokom z omeškania. Vychádzajúc z obsahu podania si žalobca uplatňuje nárok na doplatenie služobného platu za obdobie od decembra 2016 až decembra 2018 za výkon služieb v Zbore väzenskej a justičnej stráže z dôvodu, že žalobca vykonával počas obdobia služby pred a po každej 12 hodinovej službe aj ostatné úkony (približne v trvaní 20 minút pri každej službe), pričom tento čas sa mu do času výkonu služby nezapočítaval a ani za tento čas nebol platovo ohodnotený, s poukazom na § 188a ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákona č. 73/1998 Z. z.“). Zároveň žiadal o náhradu trov konania.
2. Okresný súd Spišská Nová Ves listom zo dňa 07.01.2020 postúpil vec Okresnému súdu Košice II, a to z dôvodu, že na konanie nebol príslušný, keďže pre kauzálnu príslušnosť z dôvodu § 23 ods. 1 písm. h) CSP v spojení s § 43 ods. 1 CSP na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky je príslušný Okresný súd Košice II. Následne Okresný súd Košice II nesúhlasil s postúpením veci, nakoľko mal za to, že na konanie je príslušný súd rozhodujúci v správnom súdnictve, ktorým mal byť Krajský súd v Košiciach a vec predložil na rozhodnutie nadriadenému súdu.
3. Krajský súd v Košiciach ako nadriadený súd uznesením, č. k. 5NcC/9/2020-135 zo dňa 15.04.2020 rozhodol, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Spišská Nová Ves. Následne Okresný súdu Spišská Nová Ves listom zo dňa 30.10.2020 postúpil vec Krajskému súdu v Košiciach na konanie a rozhodnutie ako súdu príslušnému v danej veci s poukazom na uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1KO/15/2019 zo dňa 03.12.2019.
4. Na výzvu Krajského súdu v Košiciach, aby sa v súdom určenej lehote vyjadril k žalobe a zároveň predložil administratívny spis, žalovaný vo svojej odpovedi na výzvu súdu zo dňa 25.08.2021 uviedol, že
žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 857,05 eur s príslušenstvom ako nevyplatenej časti služobného príjmu za čas odpracovaný nad rámec 12 - hodinových pracovných zmien a svoj nárok opiera o § 188a ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.. Žalovaný poukázal na ust. § 6 ods. 1, § 177 ods. 1 a § 178 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a mal za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na konanie, nakoľko v predmetnej veci nebolo vydané konkrétne rozhodnutie (opatrenie) alebo absentujúce rozhodnutie (nečinnosť), ktoré na základe zákona malo byť vydané. Žalovaný súdu uviedol, že vo veci nároku žalobcu nedisponuje administratívnym spisom. Žalobca pred podaním žaloby adresoval žalovanému viacero písomných podaní, ktorými žiadal žalovaného o zaslanie dokladov, ktoré následne predložil v súdnom konaní, a to dňa 31.12.2018 bola žalovanému doručená Žiadosť o preplatenie služobného príjmu, na ktorú žalovaný odpovedal listom zo dňa 15.01.2019, a ďalšie žiadosti, ktorými žalobca žiadal žalovaného o zaslanie písomných dokumentov zo dňa 25.03.2019, 18.04.2019, 22.05.2019 a dňa 29.10.2019, s tým že tieto žiadosti tvorili prílohu vyjadrenia žalovaného.
5. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 18.10.2021 vyjadril žalobca, ktorý nesúhlasil s postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves, a mal za to s poukazom na § 6 ods. 1 a 2 SSP a rozhodnutí súdov v pracovnoprávnych sporoch, že záležitosti týkajúce sa služobného platu príslušníka ZVJS majú najbližšie k pracovným sporom, ktoré sú prejednávané v civilnom súdnictve, kde je ako vecne príslušný v prvej inštancii okresný súd. Navrhol, aby v tom čase ešte Krajský súd v Košiciach v zmysle § 18 ods. 4 SSP predmetnú vec predložil na rozhodnutie kompetenčnému senátu Najvyššieho správneho súdu.
6. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.
7. Správny súd primárne vo veci posudzoval, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť ( § 97 SSP ).
8. Podľa § 8 SSP (Kompetenčné spory), kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát podľa § 11 Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) spory o právomoc medzi súdmi a inými orgánmi rozhoduje kompetenčný senát najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) podľa tohto zákona. Rozhodnutím kompetenčného senátu sú súdy a orgány verejnej moci viazané.
10. Podľa § 18 ods. 4 SSP, ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží na rozhodnutie kompetenčnému senátu najvyššieho správneho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané.
11. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP sa na účely tohto zákona rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
14. Správny súd v súvislosti s návrhom žalobcu na predloženie veci na rozhodnutie kompetenčnému senátu poukazuje tak ako krajský súd, okresný súd a žalovaný, že o danej veci už bolo kompetenčným senátom v konaní o identickej žalobe pod sp. zn. 1KO/15/2019 zo dňa 03.12.2019 právoplatne
rozhodnuté. Kompetenčný senát Najvyššie súdu Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí uviedol: “ ...vzťahy vyplývajúce zo štátnej služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa zákona č. 73/1998 Z. z. nemožno považovať pre ich povahu za veci súkromnoprávne (predovšetkým pracovnoprávne). Služobný pomer je a bol vždy charakterizovaný ako inštitút verejného práva. Tento vzťah nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu a po celú dobu jeho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým súkromnoprávnym vzťahom, v ktorom majú účastníci tohto právneho vzťahu rovné postavenie. Uvedené sa prejavuje aj v právnej úprave týkajúcej sa vzniku, zmeny, priebehu a zániku štátnej služby, ako aj s tým súvisiacich otázok. Inak tomu nie je ani pri rozhodovaní o odmeňovaní príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže zákona podľa piatej časti zákona č. 73/1998 Z. z. Právna povaha štátnej služby príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže postihuje osobitnú povahu „zamestnávateľa“ ako primárneho nositeľa verejnej moci, potrebu začlenenia príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone. Táto potreba zasahuje až tak ďaleko, že tu nejde o modifikáciu súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifický služobný pomer verejného práva podľa zákona č. 73/1998 Z. z.. To potvrdzuje aj povaha právnej úpravy štátnej služby príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorá má kódexový charakter a použitie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce je vylúčené v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 Zákonníka práce.“ V predmetnej veci sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.028,82 eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalobcovi žalovaný neposkytoval plat počas obdobia od 21. mája 2015 do 28. februára 2018 za čas 15 minút pred začiatkom služby, keď v zmysle personálneho rozkazu musel byť na pracovisku a vykonávať činnosti súvisiace s výkonom služby (zhodne ako v prejednávanej veci). S poukazom na § 8 SSP v spojení s § 11 ods. 1 CSP nakoľko už kompetenčný senát o rovnakej veci právoplatne rozhodol, pričom správny súd je rozhodnutím kompetenčného senátu viazaný, súd nevidel dôvod na predloženie veci kompetenčnému senátu Najvyššieho správneho súdu, nakoľko už bolo o tejto veci rozhodnuté, že patrí do právomoci správneho súdnictva. Zároveň vychádzajúc z § 18 SSP na postúpenie veci v zmysle § 18 ods. 4 SSP kompetenčnému senátu Najvyššieho správneho súdu účastník konania nemá návrhové oprávnenie, preto súd o návrhu žalobcu podľa § 18 ods. 4 SSP nerozhodoval.
15. Súd tak posúdil podľa obsahu žaloby, že žalobca sa domáha preplatenie príjmu vykonaného nad rámec 12 - hodinového výkonu služby a to v trvaní 20 minút pri každej službe za obdobie 01.01.2016 do 31.12.2018, pričom svoj nárok uplatňuje podľa § 188a ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z..
16. Správny súd sa ďalej zaoberal existenciou a následne aj prípadnou povahou samotného rozhodnutia žalovaného. Správny súd vychádzajúc z § 3 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 6 ods. 1 SSP mal za to, že práve listina žalovaného označená ako „Žiadosť o preplatenie služobného príjmu - odpoveď“ (ďalej aj „oznámenie žalovaného“) zo dňa 15.01.2019, ktorou žalovaný neformálny spôsobom žalobcovi na základe jeho žiadosti o preplatenie služobného príjmu zo dňa 31.12.2018, ktorou žalobca žiadal o preplatenie príjmu vykonaného nad rámec 12 - hodinového výkonu služby a to v trvaní 20 minút pri každej službe za obdobie 01.01.2016 do 31.12.2018 oznámil, že podľa § 68 ods. zákona č. 73/1998 Z. z., ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, je policajt povinný vykonávať štátnu službu nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok, s tým, že služobný úrad (žalovaný) za žalobcom uvedené obdobie neeviduje žiadny záväzok týkajúci sa nevyplatenej časti služobného príjmu za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni má povahu individuálneho správneho aktu a je možné oznámenie žalobcu subsumovať pod opatrenie v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP.
17. Súd má za to, že predmetné oznámenie je z právneho hľadiska opatrením podľa § 3 ods. 1 písmeno c) SSP a je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu za podmienok upravených v Správnom súdnom poriadku. Základným zmyslom zakotvenia opatrení ako predmetu správneho súdneho prieskumu bolo vytvoriť akýsi zberný kôš, do ktorého budú spadať aj neformálne individuálne administratívne akty, ktoré sú spôsobilé privodiť dotknutie na subjektívnych právach preto, aby sa týmto subjektívnym právam poskytla súdna ochrana (pozri bod 38 uznesenie NSS SR sp. zn. 1Sžfk/77/2020 zo dňa 26.10.2022).
18. Na základe vyššie uvedeného tak správny súd pred meritórnym rozhodnutím vo veci samej sa zaoberal splnením procesných podmienok na konanie. . 19. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Nedostatok niektorej podmienky konania vždy spôsobuje, že súd nesmie vydať
meritórne rozhodnutie, pokiaľ nebude odstránená. Podmienkami konania sú teda také podmienky, bez existencie ktorých nemôže dôjsť k rozhodnutiu vo veci samej. Nedostatok niektorej podmienky konania alebo jej zánik v priebehu konania má procesné následky závislé od toho, či ide o nedostatok podmienky odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ak nie sú teda tieto podmienky splnené, súd nemôže pokračovať v konaní.
20. Súd posúdil podanú žalobu žalobcu podľa jej obsahu ako všeobecnú správnu žalobu, ktorá bola doručená pôvodne Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 16.12.2019, elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Spišská Nová Ves, čo vyplýva z elektronickej doručenky Okresného súdu Spišská Nová Ves, nachádzajúceho sa v súdnom spise na č. l. 72 a 73.
21. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
22. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
23. Základná lehota na podanie správnej žaloby fyzickou alebo právnickou osobou s výnimkou tzv. opomenutého účastníka (§ 179 ods. 1) je zákonom ustanovená ako dvojmesačná, pričom udalosťou, od ktorej táto lehota plynie, je oznámenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému správna žaloba smeruje. Lehota na podanie žaloby je lehotou procesnoprávnou, čo znamená, že lehota sa bude považovať za zachovanú, ak sa posledný deň podá správna žaloba na správnom súde alebo sa podanie odovzdá na prepravu. Zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby je neodstrániteľnou vadou konania, ktorá má za následok odmietnutie správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP bez jej meritórneho prejednania.
24. V predmetnej veci došlo k vydaniu napadnutého oznámenie žalovaného dňa 15.01.2019. Žalobcovi bolo predmetné opatrenie doručené dňa 23.01.2019 (č. l. 160). Od tohto dátumu začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie všeobecnej správnej žaloby. Žalobca však doručil správnu žalobu Okresnému súdu Spišská Nová Ves až dňa 16.12.2019, teda po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Táto okolnosť je dôvodom na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP.
25. Vzhľadom na uvedené správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, teda žalobu žalobcu odmietol podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d) SSP ako oneskorene podanú.
26. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
27. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).