Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/415/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave samosudcom JUDr. Janou Fígerovou, v právnej veci navrhovateľa : CENTRADE, a.s so sídlom Bratislava, Križkova 9, IČO: 35 892 170 zastúpený Škubla a Partneri, s.r.o. so sídlom Bratislava, Digital Park II, Einsteinova 25 proti odporcovi: K.. L. U., nar. X.X.XXXX, bytom F., M. XX zastúpený K.. Y.. U.C. Q., F. F., Č. 5 o 2.102,29 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.914,56 eur s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 1.914,56 eur od 9.6.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 125,50 eur za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia 974,66 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

IV. Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov štátu 180,28 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd 3.7.2009 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1.818,15 eur s prísl. a náhrady trov konania. V dôvodoch návrhu uviedol, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX okres Bratislava X, obec Bratislava

- Mestská časť L. Y. k.ú. L. Y. vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre HMSR Bratislavu, o.i. pozemku parc.č. XXXX/XX . Na pozemkoch sa nachádza radová garážová zástavba, ktorá pozostáva z XX garáží; odporca je vlastníkom garáže so súp. č. XXXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX okres Bratislava X, obec Bratislava - Mestská časť L. Y., k.ú. L. Y. a nachádza sa na pozemku parc. č. XXXX/XX. Pozemok pod garážou odporca užíval na základe nájomných zmlúv uzavretých s predchádzajúcim vlastníkom pozemkov - spoločnosťou Bratislavská teplárenská a.s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 21/A. Ešte pred predajom pozemkov navrhovateľovi uvedená obchodná spoločnosť listom z 27.11.2007 nájomnú zmluvu k pozemku odporcovi vypovedala. Výpovedná doba bola 3 mesiace, výpovedná doba uplynula 31.3.2008. Od 1.4.2008 odporca užíva pozemok pod garážou bez právneho dôvodu. Užívanie pozemku za účelom umiestnenia garáže na ňom bez nájomnej zmluvy či iného právneho titulu považuje navrhovateľ za bezdôvodné obohatenie. Navrhovateľ vyčíslil výšku bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.4.2008 do 30.4.2009 ako priemer nájomných plnení za jedno parkovacie miesto v lokalite Bratislava I. v mesiacoch február a marec 2008, spolu vo výške 1.818,15 eur. Navrhovateľ vyzval odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia písomne zo dňa 25.5.2009 do 5.6.2009. Odporca na výzvu navrhovateľa žalovanú sumu navrhovateľovi neuhradil. Navrhovateľ vyzval odporcu na odstránenie garáže 16.6.2008.

Vo veci bol tunajším súdom vydaný platobný rozkaz, ktorým súd návrhu vyhovel.

Odporca podal proti platobnému rozkazu odpor, kde žiadal návrh zamietnuť. Namietal v ňom, že na užívanie pozemku, na ktorom stojí garáž v jeho vlastníctve mal zmluvu o nájme z 20.3.2003 uzavretú s vtedajším vlastníkom ( Bratislavská teplárenská, a.s. ), kde bolo zakotvené aj predkupné právo. Nový vlastník pozemku s odporcom nemá uzavretú žiadnu zmluvu o nájme predmetného pozemku, preto nie je dôvodný jeho návrh. Podľa jeho názoru mal navrhovateľ riešiť situáciu cestou súdu požiadaním o rozhodnutie o prikázanie uzatvorenia nájomnej zmluvy alebo iného riešenia vzťahu účastníkov. Navrhovateľ by mal dodržať pôvodnú nájomnú zmluvu; ním požadovaná výška nájomného nie je stanovená podľa pôvodnej nájomnej zmluvy. Výšku požadovaného nájomného považoval na neprimeranú a neobvyklú, stavba garáže bola povolená.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odporu z 19.11.2009 uviedol, že odporca sám potvrdzuje, že užíva pozemok pod garážou bez právneho dôvodu. V nájomnej zmluve bolo zakotvené predkupné právo, ide však o záväzkovo právo, ktoré nemalo charakter vecnoprávny (nebolo zapísané v Katastri nehnuteľností), nemohlo tak brániť nadobudnutiu vlastníctva. Navrhovateľ predkupné právo neporušil. Žalovaná suma nie je nájomným.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinnými dôkazov predložených navrhovateľom v kópii: výpis z Obchodného registra na navrhovateľa, LV č. XXXX, XXXX I. Bratislava X, obec Bratislava Mestská časť F. L. Y., nájomná zmluva z XX.X.XXXX, výpoveď nájomnej zmluvy z XX.XX.XXXX, list Slovenskej pošty, inzerát z dvojtýždenníkov: Slovensko a reality, Trh nehnuteľností, výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, výzva na odstránenie garáže, obsahom listinných dôkazov predložených odporcom, nariadil vo veci znalecké dokazovanie Ing. Dušanom Petríkom - znalcom z odboru stavebníctvo, vypočul odporcu ako účastníka konania, vypočul súdneho znalca.

V priebehu konania na pojednávaní 24.2.2010 súd pripustil rozšírenie návrhu o zaplatenie príslušenstva

- úroku z omeškania od 9.6.2009 vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 1.818,15 eur do zaplatenia.

V prejednávanej veci bolo z obsahu vyššie uvedených listín preukázané a nesporné, že vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 18 m2 k.ú. Staré mesto je navrhovateľ, ako i, že vlastníkom stavby súp. č. XXXX - garáže postavenej na uvedenej parcele , (ktorá garáž je zapísaná na LV č. XXXX), je odporca. Zo Zmluvy o nájme pozemku zo dňa 22.3.2003 medzi Bratislavskou teplárenskou, a.s, ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom bolo zistené, že jej predmetom je nájom pozemku - parc. č. XXXX/XX o výmere 18 m2 zast. plocha k.ú. L. Y. na M. G.. v Bratislave; že nájomca užíva uvedený pozemok, nakoľko je na ňom postavená garáž. Nájom bol dojednaný na dobu neurčitú od 1.1.2003 s dohodnutým nájomným 5/Sk za m2 ročne, spolu 90 Sk bez DPH. V znení dodatku č. 1 zo dňa XX.X.XXXX ku nájomnej zmluve si účastníci dohodli o.i. inú výšku nájomného. Následne prenajímateľ pozemku písomne dal odporcovi výpoveď z nájomnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX podľa čl. VI. bod 1 písm. b/ zmluvy , ktorá výpoveď bola odporcovi doručená 13.12.2007. Navrhovateľ vyzval odporcu 25.5.2009 na zaplatenie sumy 1.818,05 eur do 5.6.2009 titulom bezdôvodného užívania jeho pozemku odporcom - je na ňom postavená garáž (za obdobie od 1.4.2008 do 30.4.2009), ktorú sumu odporca navrhovateľovi nezaplatil.

Odporca vo výpovedi ako účastník doplnil, že garáž kúpil od fyzickej osoby za trhovú cenu. Pozemok bol pôvodne vo vlastníctve Západoslovenskej energetiky, o prevod pozemku pod garážou požiadali vlastníci ešte v r. 2002, 2007, čomu ale nebolo vyhovené. Počas trvania nájomnej zmluvy došlo k prevodu vlastníctva na navrhovateľa. Potvrdil, že mu bola daná výpoveď z nájmu, ktorú neplatnosť výpovede nežaloval na súde. Dňa 11.2.2009 bolo osadené oplotenie, prístup do garáže nie je možný autom. Garáž teda nie je možné užívať autom. Na Okresnom súde Bratislava I. je vedené konania o odstránenie garáže, ktorý návrh podal navrhovateľ proti odporcovi. Odporca namietol rozdiel v kvalifikácii medzi parkovacím miestom a pozemkom. Potvrdil, že za dané obdobie navrhovateľovi za užívanie pozemku pod garážou nezaplatil žiadnu sumu. V písomnom doplnení odporca uviedol, že garáž bola postavená na pozemku plne v súlade s právnymi predpismi. Existenciou garáže na pozemku navrhovateľa nezískal odporca žiadne bezdôvodné obohatenie, garáž nebolo možné používať na jej účel. Navrhol situáciu riešiť cestou ust. .

Zo Znaleckého posudku Ing. Petríka č. 1/2011 z 30.1.2011 súd zistil, že všeobecná cena nájmu uvedeného pozemku v období od 1.3.2008 do 30.4.2009 je 2.102,29 eur.

Navrhovateľ proti znaleckému posudku nemal námietky.

Odporca sa ku znaleckému posudku písomne nevyjadril. Považoval znalecké dokazovanie aj vypracovaný znalecký posudok za bezdôvodný. Podaním z 25.10.2011 si uplatnil vzájomný návrh na náhradu škody, ktorý súd uznesením z 27.12.2011 vylúčil na samostatné konanie.

Navrhovateľ v podaní z 7.3.2011 navrhol zmenu žalobného návrhu - jeho rozšírenie na sumu 2.102,29 eur s prísl., ktorú zmenu návrhu súd pripustil uznesením z 27.5.2011 podľa .

Súdny znalec Ing. Dušan Petrík, znalec z odboru stavebníctvo - Pozemné stavby, Stavebná fyzika, Odhad hodnoty nehnuteľnosti vo výpovedi na pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 1/2011. Uviedol, že použil metódu polohovej diferenciácie na určenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemku.

Na žiadosť súdu súdny znalec vypracoval doplnenie ku znaleckému posudku pod č. 6/2012 z 14.2.2012, kde na otázku súdu doplnil, že všeobecná hodnota nájmu uvedeného pozemku za obdobie od 1.4.2008 do 30.4.2009 bola 1.914,56 eur. Na otázku odporcu , aby sa vyjadril ku všeobecnej hodnote nájmu pozemku pokiaľ by pri výpočte použil najnižšie a najvyššie koeficienty uviedol, že pri použití najnižších hodnôt koeficientov pri výpočte nájomného je nájomné pozemku za obdobie od 1.4.2008 do 30.4.2009 vo výške 76,42 eur a pri použití najvyšších hodnôt koeficientov je nájom pozemku 4.559,59 eur.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Navrhovateľ sa v návrhu domáhal vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že odporca užíva pozemok pod garážou (ktorej garáže je odporca vlastníkom), v období od 1.4.2008 do 30.4.2009, bez právneho dôvodu; právny vzťah - nájomná zmluva, na základe ktorej odporca užíval pozemok pod garážou zanikol a to skončením výpovednej doby k 31.3.2008. Tvrdil, že iný zmluvný vzťah medzi účastníkmi, na základe ktorého by odporca mal v uvedenom období pozemok pod garážou užívať nebol účastníkmi uzavretý. Odporca uvedené tvrdenie potvrdil. Právny základ sporu vznikol z dôvodu, že iná osoba je vlastníkom pozemku a iná osoba je vlastníkom garáže postavenej na tomto pozemku. Navrhovateľ bol názoru, že v prípade užívania cudzej veci - pozemku pod garážou bez platného právneho titulu spočíva obohatenie užívateľa - odporcu v tom, že de facto vykonáva právo nájmu k cudzej veci. Užívateľ pozemku nie je schopný takto spotrebované plnenie vrátiť a preto je podľa jeho názoru povinný nahradiť bezdôvodné obohatenia vo forme peňažnej náhrady. Navrhovateľ výšku bezdôvodného obohatenia uvedenú pôvodne v návrhu vypočítal ako priemer nájomných plnení za jedno parkovacie miesto v lokalite Bratislava I v mesiacoch február a marec 2008, teda približne v čase, keď mal odporca pozemok pod garážou neoprávnene užívať. Vychádzal z dvoch ponúk prenájmu parkovacích miest uverejnených v dvoch rôznych dvojtýždenníkoch z daného obdobia. Odporca s týmto návrhom nesúhlasil. Mal za to, že opodstatnenosť stavby nebola spochybnená, vznikla legálne pred r. 1967 a to v súlade s právnymi predpismi. Vydaním súhlasu vlastníka pozemku na zriadenie stavby zároveň vydal aj súhlas, aby stavba bola postavená a užívaná. Oprávnenie odporcu mať stavbu na cudzom pozemku zodpovedá právu zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto bezdôvodné obohatenie vydať tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom. Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia závisí na naplnení znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - ust. . Týmito znakmi je jednak skutočnosť, že obohatený získal majetkový prospech, t.j. že v jeho majetku došlo buď ku zvýšeniu aktív, alebo ku zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenil, a ďalej že právny dôvod plnenia na jeho strane neexistoval od začiatku, alebo dodatočne odpadol. Každý sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia do tej výšky, do ktorej bol prospech získaný na jeho úkor. Vzhľadom k tomu, že inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ho získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ust. , odvodzuje sa výška plnenia za užívanie veci bez právneho dôvodu od prospechu, ktorého by získal obohatený, ktorý je povinný vydať všetko, nie viac, čo sám získal. Za bezdôvodné obohatenie nie je možné považovať akýkoľvek prospech, ktorý by teoreticky mohol dosiahnuť vlastník veci, ale len ten prospech, o ktorý na jeho úkor obohatený buď zvýšil svoj majetkový prospech alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo (o ktorý prípad ide v prejednávanej veci).

Právny dôvod na základe by mal odporca užívať pozemok navrhovateľa pod garážou odporcu za žalované obdobie od 1.4.2008 do 30.4.2009 neexistoval, majetkový stav odporcu sa nezmenil, za užívanie pozemku pod garážou nezaplatil navrhovateľovi žiadnu odplatu.

Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní pozemku bez právneho dôvodu určil súd peňažnou čiastkou, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom meste a čase na užívanie obdobných pozemkov, spravidla vo forme nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy. Plnenie prenajímateľa spočíva v prenechaní veci nájomcovi za odplatu k jej užívaniu i k braniu úžitkov z veci. Pri určení obvyklej čiastky musí byť rešpektované tak posudzované miesto a obdobie, tak charakter, stav i spôsob užívania konkrétnej veci. Vzhľadom k tomu, že inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ho získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ust. odvodzuje sa výška plnenia za užívanie veci bez právneho dôvodu od prospechu, ktorého by získal obohatený, ktorý je povinný vydať všetko, nie viac, čo sám získal.

V prejednávanej veci odporca namietal výšku bezdôvodného obohatenia vypočítanú navrhovateľom ako priemer nájomných plnení za jedno parkovacie miesto v lokalite Bratislava I v mesiacoch február a marec 2008, teda približne v čase, keď odporca pozemok pod garážou neoprávnene užívať. Odporca výšku takto navrhovanej sumy považoval za neprimeranú. Z uvedeného dôvodu súd preto nariadil vo veci znalecké dokazovanie na zodpovedanie otázky všeobecnej hodnoty nájmu uvedeného pozemku v období od 1.4.2008 do 30.4.2009. Zo znaleckého posudku a jeho dodatku mal súd zistenú všeobecnú hodnotu nájmu na 1.914,56 eur. O správnosti záverov znaleckého posudku súd nemal pochybnosti. Jeho závery korešpondujú aj s navrhovanou sumou uvedenou navrhovateľom v návrhu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto návrhu vyhovel, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a v prevyšujúcej časti po zmene návrhu súd návrh zamietol.

Súd navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania od 5.6.2009. Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie sumy do 5.6.2009. Pretože odporca v uvedenej dobe navrhovateľovi žalovanú sumu nezaplatil, dostal sa nasledujúci deň do omeškania.

K ďalšej obrane odporcu súd uvádza, ak stavebník postavil stavbu - garáž na pozemku, ku ktorému mal na základe zmluvy zriadené právo dočasného užívania - nájomnej zmluvy, aj keď na dobu neurčitú, išlo o stavbu oprávnenú a pri vzájomnom vysporiadaní vzťahov medzi vlastníkom pozemkov a vlastníkom stavby nemožno postupovať podľa . V prípadoch stavieb nepodliehajúcich režimu stavby neoprávnenej, ktorý je upravený v c platí, že o neoprávnenej stavbe možno hovoriť len tam, kde sa dôvody neoprávnenosti stavby nesú od začiatku, teda k okamihu vzniku stavby ako veci. Ak však stavba bola na pozemku zriadená z hľadiska občianskeho práva oprávnene, neprichádza do úvahy postup podľa c ; a to ani vtedy, ak by dôvody oprávnenosti stavby dodatočne odpadli. Ten, kto staval na cudzom pozemku na základe obligačného práva, mnohokrát časovo obmedzeného, musel nutne rátať s tým, že toto právo nie je časovo neobmedzené, takže na seba vzal riziká z toho plynúce. Uzavretím zmluvy na dobu neurčitú nemožno mať za to, že ide o časovo neobmedzené právo. To, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, neznamená, že takto dohodnutý vzťah sa nemôže nikdy skončiť. Musel vychádzať z toho, že uplynutím tejto doby bude stavba odstránená a práva vlastníka pozemku budú, po odpadnutí obmedzení vyplývajúcich zo zmluvy, opätovne obnovené. Ku skončeniu nájomného vzťahu, dohodnutého na dobu neurčitú, môže podľa súčasnej právnej úpravy dôjsť napr. dohodou strán alebo výpoveďou. Pokiaľ stavebník zriadi na základe dohody s vlastníkom pozemku na pozemku, ktorý je podľa tejto dohody oprávnený užívať len dočasne na základe nájomnej zmluvy, stráca po uplynutí dojednanej doby právo mať naďalej na tomto pozemku umiestnenú stavbu. Keďže po tomto neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ten sa môže domáhať odstránenia stavby, avšak nie postupom podľa , ale žalobou na odstránenie stavby podľa .

Súd neprihliadol ani na námietku odporcu, že bolo porušené predkupné právo na odkúpenie pozemku za cenu bežnú v tejto lokalite podľa článku V. bod 7 nájomnej zmluvy. V tomto sa súd priklonil ku argumentácií navrhovateľa, že predkupné právo malo len vecnoprávny charakter a nebolo zapísané do katastra nehnuteľností.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , kde navrhovateľovi priznal náhradu trov v plnej výške, hoci mal vo veci čiastočný neúspech, lebo rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. A navrhovateľ si uplatnil náhradu trov za : 1. zaplatený súdny poplatok z návrhu vo výške 125,50 eur ( súdny poplatok za podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške 109 eur a súdny poplatok za zmenu žaloby vo výške 16,50 eur), 2.trovy právneho zastúpenia advokátom, ktoré boli účtované podľa vyhl. č. nasledovne: základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola určená podľa cit. vyhl. na 81, eur . Boli vykonané tieto úkony právnej služby:

- prevzatie a príprava veci 16.2.2009 : 81,33 eur, (§ 14 ods. 1 písm. a cit. vyhl.) -písomné podanie na súd vo veci - návrh 3.7.2009: 81,33 eur, (§ 14 ods. 1 písm. c cit. vyhl.) -účasť na pojednávaní dňa 24.2.2010: 81,33 eur (§ 14 ods. 1 písm. d cit. vyhl.), -rokovanie s protistranou na 16.3.2010: 81,33 eur (§ 14 ods. 1 písm. f cit. vyhl.), -účasť na pojednávaní 20.4.2010: 81,33 eur (§ 14 ods. 1 písm. d cit. vyhl.), -účasť na pojednávaní 15.6.2010: 81,33 eur (§ 14 ods. 1 písm. d cit. vyhl.), -účasť na pojednávaní 27.7.2010: 81,33 eur (§ 14 ods. 1 písm. d cit. vyhl.), -účasť na pojednávaní 25.10.2011: 81,33 eur (§ 14 ods. 1 písm. d cit. vyhl.), -písomné podanie na súd 2.11.2011 - návrh na vylúčenie proti návrhu odporcu na samostatné konanie 81,33 eur (§ 14 ods. 1 písm. c cit. vyhl.), -účasť na pojednávaní 1.2.2012 : 81,33 eur (§ 14 ods. 1 písm. d cit. vyhl.), -účasť na pojednávaní 27.3.2012: 81,33 eur (§ 14 ods. 1 písm. d cit. vyhl.), -paušálna náhrada za 2 x 6,95 eur za úkony v r. 2009, + 5 x 7,21 eur za úkony roku 2010, 2 x 7,41 eur za úkony r. 2011, + 2 x 7,63 eur za úkony r. 2012 (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.). Spolu 81,33 x 11 = 894,63 eur + 13,90 eur + 36,05 eur + 14,82 eur + 15,26 eur = 974,66 eur.

Navrhovateľ si uplatnil aj trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby - písomné podanie protistrane vo veci samej - výzva navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia 25.5.2009 s DPH s režijným paušálom s DPH. Súd mu náhradu uvedených trov nepriznal, nakoľko uvedený úkon nepovažoval za účelne vynaložené trovy, naviac výzva nie hmotnoprávnou podmienkou uplatnenia nároku navrhovateľa pred súdom. Súd navrhovateľovi nepriznal ani uplatnenie 20% DPH, nakoľko právny zástupca navrhovateľa nepreukázal, že je platiteľom DPH.

Spolu : 125,50 eur + 974,66 eur = 1.100,16 eur.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu rov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa (prípadne na č. účtu XX-XXXXXXX/XXXX U. U. T. F., E..L..).

O povinnosti odporcu zaplatiť trovy štátu vo výške 180,28 eur za odmenu znalcovi Ing. Petríkovi (v súvislosti s jeho výpoveďou pred súdom a spracovaniu doplnenia znaleckého posudku) súd rozhodol podľa , kedy štát ma podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Uvedené finančné prostriedky boli vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov súdnemu znalcovi podľa uznesenia súdu zo dňa 24.2.2012. Odporca bol podľa výsledku konania neúspešný. Súd nezistil u odporcu predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Preto mu uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( )

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.