Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1Sf-32-2024.pdf
PDF · 74.95 KB
Case nature
Subarea
1Sf/32/2024
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: L Racing s.r.o., so sídlom Osloboditeľov č. 569, 049 41 Krásnohorské Podhradie, IČO: 36 375 616, právne zastúpeného: JUDr. Alena Rudohradská, advokátka, AK so sídlom Rázusova č. 1, 040 01 Košice, IČO: 35 567 571, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100461583/2024 zo dňa 01.02.2024, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 27. 03. 2024, podanou osobne na Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) dňa 11. 04. 2024, sa žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 100461583/2024 zo dňa 01. 02. 2024, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102435710/2023 zo dňa 26. 09. 2023, ktorým daňový úrad podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil rozdiel dane v sume 47.330,00 eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2019 daňovému subjektu L Racing s.r.o., DIČ: 2020134413, IČO: 36 375 616, Osloboditeľov č. 569, 049 41 Krásnohorské Podhradie.
2. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu, aby súd správnej žalobe priznal odkladný účinok v zmysle ustanovenia § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Žalobca predmetný návrh odôvodnil hroziacou daňovou exekúciou zo strany správcu dane, v rámci ktorej dôjde s určitosťou k blokácii podnikateľského účtu žalobcu, a tým k znemožneniu vykonávania bezhotovostných finančných operácií. Výkon rozhodnutia vzhľadom na určenú výšku daňového nedoplatku môže mať za následok likvidáciu žalobcu a zníženie dôveryhodnosti voči ostatným podnikateľom, s ktorými vstupoval do obchodno-záväzkových vzťahov a iným osobám (napr. bankovým inštitúciám; zníženie ratingu v úverovom registri). Žalobca uviedol, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko správca dane ani žiadny iný subjekt nebude odkladom vykonateľnosti predmetných rozhodnutí žiadnym spôsobom dotknutý. Na druhej strane výkon daňovej exekúcie na majetok žalobcu môže závažným spôsobom poškodiť, resp. úplne zmariť výkon podnikateľskej činnosti žalobcu.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19. 07. 2024, ktoré bolo doručené súdu toho istého dňa uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd vydal uznesenie o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
4. Podľa ustanovenia § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon, alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa ustanovenia § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa ustanovenia § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona, alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa ustanovenia § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa ustanovenia § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
9. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobcu reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t. j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vyhodnotiť.
10. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.
11. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. ust. § 185 písm. a) SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve procesného charakteru (t. j. vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (t. j. existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných
podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.
12. Po oboznámení sa so správnou žalobou žalobcu, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s jeho návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky. Správny súd tak pristúpil k preskúmaniu splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
13. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky súd konštatuje, že žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil výlučne tým, že bezodkladným výkonom napadnutého rozhodnutia v daňovom exekučnom konaní správca dane s najvyššou pravdepodobnosťou pristúpi k zablokovaniu podnikateľského účtu žalobcu, čím mu znemožní vykonávanie bezhotovostných finančných operácií, a teda žalobca nebude schopný uhrádzať záväzky z podnikateľskej činnosti. Výkon rozhodnutia bude mať za následok likvidáciu žalobcu a zníženie jeho dôveryhodnosti voči ostatným podnikateľom, s ktorými vstupuje do obchodno-záväzkových vzťahov. Žalobca však spolu s návrhom nepredložil žiadne listiny preukazujúce ním tvrdené skutočnosti, a síce, že by bezodkladný výkon rozhodnutia mal preňho likvidačný charakter. Neuviedol žiadne podrobnosti týkajúce sa jeho hospodárskej a finančnej situácie, nepredložil účtovnú závierku ani iné listiny, na základe ktorých by mal súd za preukázané, že výkonom rozhodnutia by žalobcovi reálne hrozila značná hospodárska škoda či iná ujma. Len samotné poukázanie na výšku vyrubeného rozdielu dane nepostačuje na preukázanie, že jeho bezodkladnou úhradou vznikne žalobcovi značná škoda, ktorej reálnu možnosť vzniku alebo jej hrozbu je potrebné preverovať s ohľadom na konkrétne hospodárske výsledky žalobcu (príjmy a výdavky), ktorých existenciu žalobca nijako nepreukázal. Aj v prípade začatia daňového exekučného konania je zablokovanie účtu žalobcu len jednou z možností, jeden zo spôsobov výkonu daňovej exekúcie. To, že žalobca vyjadril obavu z možného zablokovania účtu správcom dane rovnako teda nie je možné považovať za skutočnosť preukazujúcu reálny vznik škody na majetku žalobcu, skôr ide o vyjadrenie obavy z možného budúceho postupu správneho orgánu a jeho možných dopadov na žalobcu.
14. Vzhľadom k tomu, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku nie je dostatočne kvalifikovaný na to, aby súd mohol rozhodnúť tak, že správnej žalobe prizná odkladný účinok, s poukazom na nedostatky citované v predchádzajúcom odseku, súd konštatuje, že žalobca svoj návrh neodôvodnil v súlade s ustanovením § 185 písm. a) SSP a teda neosvedčil skutočnosti, ktorými zákon podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
15. Z dôvodu nepreukázania dôvodnosti prvej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo, alebo nebolo v rozpore s verejným záujmom.
16. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je možné vyhovieť, preto tento návrh postupom podľa cit. ustanovenia § 188 SSP zamietol.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ Správneho súdneho poriadku).