Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7T-47-2010.pdf
PDF · 119.39 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/47/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského a prísediacich Marty Krajčovičovej a Emílie Šipkovskej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému K. G. pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods.1, ods.4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 27. marca 2012 t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný
K. G., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom E. Q. č. XXX, prechodne bytom E. Q. XXX
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
ako konateľ spoločnosti H. s.r.o., E. Q. č. XXX, IČO: XXXXXXXX:
1. dňa 15.3.2004 v Trnave na Hlbokej č. 8/1 na Daňovom úrade vykázal v daňovom priznaní k dani z príjmu právnických osôb za rok 2003 o 3 531 134,-Sk nižší základ dane, a to na základe falošnej faktúry č. 15/12/03 zo dňa 15.12.2003 s interným č. XXXXXXXXX od spoločnosti V. Y. N..V..Q.., čím ukrátil v zmysle zákona č. 366/199 Z.z. štátny rozpočet SR o 882 948,-Sk (29 308,50Eur), X. v období od 26.4.2004 do 9.3.2005 v Trnave na Hlbokej ulici č. X/X na Daňovom úrade podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2004, 2.švrťrok 2004
- apríl, 3. štvrťrok 2004 a 4. štvrťrok 2004, v ktorých si na základe fiktívnych faktúr č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, ktoré mali byť vystavené spol. E. Y. Y. s.r.o. G. a fiktívnich faktúr č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX-X, ktoré mali byť vystavené spoločnosťou V. Y. s.r.o. K., neoprávnene uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty ku škode štátneho rozpočtu SR vo výške 2 059 XXX,-Sk (68 358,46Eur)
t e d a
v bode 1 rozsudku
v značnom rozsahu skrátil daň
v bode 2 rozsudku
neoprávnene v značnom rozsahu si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech
č í m s p á c h a l
v bode 1 rozsudku
trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, účinného do 31.12.2005
v bode 2 rozsudku
trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, účinného do 31.12.2005
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 148 ods. 4, § 35 ods. 2, § 40 ods. 1, ods. 5 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Trnave podala dňa 21.6.2010 na tunajší súd pod č.: 3Pv 244/06-73 obžalobu na K. G. pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, účinného do 31.12.2005 a trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, účinného do 31.12.2005. Trestnej činnosti sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.
Na základe podanej obžaloby vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie vypočutím obžalovaného, svedkov, znalcov a prečítaním ostatných listinných dôkazov, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Obžalovaný K. G. na hlavnom pojednávaní najprv vyhlásil, že sa cíti byť nevinný. Ku skutku v bode 1) rozsudku uviedol, že v roku 2003 medzi spoločnosťami G. v zastúpení Y. X. a H., s.r.o., E. Q. vznikla dílerská zmluva uzatvorená na 1 rok. Predmetom bolo sprostredkovanie tesnení. Medzitým vznikla ďalšia zmluva medzi H. a V. Y. tiež na sprostredkovanie súčiastok - tesnení a ich predaj. Kedy presne vznikla táto druhá zmluva, nevedel uviesť. On vstúpil ako konateľ do spoločnosti H. v októbri 2003 a tieto obchody už bežali. Koncom roku 2003 vystavil faktúru spoločnosti G. za sprostredkovanie na sumu približne 4 200 000,- Sk, v tej dobe už bol konateľom. Na základe ďalšej dílerskej zmluvy uzatvorenej na začiatku tohto obchodu firma V. Y. poslala jeho spoločnosti H. faktúru za tieto služby a za ďalšie sprostredkovateľské služby, čo sa týka tesnení. On zaplatil z výšky svojho zisku dane. P. zisku zostala vo firme a ďalšia časť bola vyfakturovaná spoločnosti V. Y.. On vyfakturoval spoločnosti G. sumu za služby do konca roku 2003, ale ona mu poslala peniaze na dvakrát až v januári 2004. Na konci roku zaplatil dane z jeho zisku a na účet mu prišlo 4 200 000,- Sk. Z toho odviedol ďalšiu províziu firme V. Y. a on deklaroval len daň zo svojho zisku na konci roka. Daň zo zisku odviedol preto na konci roka a potom v januári 2004 mu prišla tá suma. Je si vedomý, že následne mal urobiť opravné daňové priznanie, ale nejako sa na to pozabudlo.
Vo vzťahu k faktúre spoločnosti Y. a faktúre č. XX/XX/XX z XX.XX.XXXX jednal s pánom H. zo spoločnosti V. Y.. Faktúra bola vyplatená v hotovosti na príjmový doklad pánovi H.. Týkala sa výkonu služieb pre danú spoločnosť ohľadom tesnení. Ku skutku v bode 2) rozsudku uviedol, že medzi spoločnosťou H. a firmou pána I. vznikla dílerská zmluva, na základe ktorej mala spoločnosť H. vypracovať letáky na predaj kabeliek a kufríkov. Táto dílerská zmluva bola taktiež vypracovaná medzi spoločnosťami H. a V. Y.. V. Y. vypracovala letáky pre pána I., určitú časť prebral obžalovaný osobne a určitá časť zostala v RR Y.. Jednu časť roznášali oni a jednu časť RR Y.. Podklady si on vyžiadal na základe daňovej kontroly v spoločnosti RR Y., tá mu ich dodala a podklady zostali na daňovom úrade. Všetko vzniklo s tým, ako bol v H. vykonaná daňová kontrola. Daňový úrad tento obchod neuznal, vyhodnotil ho ako nevykonaný, ale on bol vykonaný. V danej súvislosti malo prísť k neodvedeniu dane. Firma pána S. sa volala E. Y. Y. a obchodovala s mäsom. Spoločnosť H. sprostredkúvala predaj mäsa a v dôsledku toho vznikli medzi H. a RR Y. dílerské zmluvy. Daňový úrad však na základe daňovej kontroly tento obchod neuznal, pretože v mraziarňach Poprad pátrali po mäse, ktoré tam mala mať H. s.r.o. uložené. Medzi H. a E. Y. však bola dohoda, že to odkúpené mäso bude uložené u E. Y. v mraziarňach, E. Y. mala dohodnutú konkrétnu mraziareň. Keď sa pracovníci daňového úradu v mraziarňach v K. pýtali, či tam má spoločnosť H. alebo K. G. uskladnené nejaké mäso, tak im skladníci povedali, že spoločnosť H. ani K. G. nepoznajú. To preto, lebo mäso bolo uložené v chladiacich boxoch na meno pána S.. Jeho k výkonu kontroly nikto neprizval. Daňový úrad preto pozastavil platenie DPH na základe faktúr, ktoré obžalovaný uhradil pánovi S., pretože obchod považoval za neuskutočnený. Po určitej dobe bolo uskladnené mäso narušené, alebo zle uložené a pri kontrole bolo toto mäso dobropisované a na základe dobropis mala spoločnosť H., s.r.o. zaplatiť daňovému úradu DPH. Keďže ale obžalovanému daňový úrad nevyplatil DPH za tovar, on už nemal z čoho túto daň zaplatiť. Faktúry medzi E. Y. Y. a tiež vystavené RR Y. sa uhrádzali väčšinou v hotovosti na príjmový doklad a to isté bolo medzi RR Y. a E. Y. Y.. Keď on uhradil faktúry firme E. Y. Y., tak sa stal majiteľom mäsa, to ale zostalo v mraziarňach. On uhradil E. Y. Y. všetky faktúry, jednal s pánom S..
Následne obžalovaný svoje stanovisko k trestnej činnosti prehodnotil a uviedol, že sa k spáchaniu trestnej činnosti uvedenej v oboch bodoch obžaloby priznáva a je mu ľúto, že prišlo až ku konaniu pred súdom.
Svedkyňa - poškodená F.. D. J. je splnomocnenou zástupkyňou Daňového úradu Trnava. Uviedla, že na daňovom úrade pracuje ako kontrolórka dane z príjmu právnických osôb. Ku skutku v bode 1) rozsudku uviedla, že o vykonanej daňovej kontrole bol vypracovaný protokol č. XXX/XXX/ XXXXX/XXXX z XX.X.XXXX, ktorý bol prerokovaný s obžalovaným dňa XX.XX.XXXX. Následne bolo dňa XX.X.XXXX vydané rozhodnutie Daňového riaditeľstva č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, ktorým bol zmenený protokol o výsledku daňovej kontroly z 904 800,- Sk na XXX 800,- Sk. Daňovú kontrolu vykonala ona s kolegyňou F.. L.. Daňová kontrola bola ukončená dorubením dodatočnej výšky dane ako 909 800,- Sk, čo bol rozdiel v dani 904 800,- Sk, ktorý bol daňovému subjektu H., s.r.o., E. Q. vyrubený dodatočným platobným výmerom. Uvedená spoločnosť sa voči tomu odvolala. Následne bola preskúmavaná faktúra č. XXXXXXXXXX z 15.12.2003 od dodávateľa RR Y., s.r.o., K.. Išlo o zaúčtovanie do nákladov na účet 518 - ostatné služby - sprostrdkovateľská provízia vo výške 3 480 000,- Sk na základe zmluvy o sprostredkovaní z 8.1.2003. Daňový úrad vyzýval obžalovaného na preukázanie sprostredovateľskej provízie, avšak jej vyplatenie nebolo preukázané. Teda nebolo preukázané, čo tvrdili V. P. a pán H., ktorý vystavil faktúru spoločnosti RR Y., s.r.o., K.. Výsledky daňovej kontroly boli s kontrolovaným subjektom prerokované písomne i ústne. Ohľadne faktúr z 15.12.2003 pán H. z RR Y. s.r.o., tvrdil že sa jednalo o mäso, ale obžalovaný tvrdil, že sa jednalo o tesnenie. Aj v odvolacom konaní však suma 480 000,- Sk zostala nepreukázaná.
Svedkyňa - poškodená F.. G. H. je splnomocnenou zástupkyňou Daňového úradu Y.. Uviedla, že na daňovom úrade Trnava pracuje ako kontrolór na oddelení dane z pridanej hodnoty a v spoločnosti H., s.r.o., E. Q. vykonala daňovú kontrolu k dani z pridanej hodnoty. Bližie podrobnosti si však vzhľadom na odstup času už nepamätala. Výsledky kontroly sú však vždy konfrontované s daňovým subjektom. DPH v prípade dobropisovaných faktúr sa vyúčtuje tak, že sa tie faktúry účtovne vymínusujú, takže sa vymínusuje i DPH.
Svedkyňa F.. S. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje ako kontrolór na oddelení dane z pridanej hodnoty Daňového úradu Trnava. Svedkyňa si už na žiadne podrobnosti nevedela pre odstup času
spomenúť a preto jej boli predložené jej výpovede z prípravného konania z č.l. 50-58 vyšetrovacieho spisu. Z prečítaných výpovedí vyplynulo, že spolu s F.. H. vykonala 11.7.2005 daňovú kontrolu k dani z pridanej hodnoty u subjektu H. s.r.o., E. Q. na základe podnetu Krajského riaditeľstva PZ v Trnave. Výsledkom bol predpis k dodatočnej dane k DPH za 1. a 2. štvrťrok 2004 vo výške 3 112 270,- Sk. Celkovo bol rozdiel dane na vstupe a výstupe za 1.štvrťrok 2004 1 XXX 906,- Sk. Ďalej správca dane neuznal nárok na odpočet DPH za 2.štvrťrok 2004 - mesiac apríl, v sume 334 661,- Sk. Daňový subjekt nepodal za 2.štvrťrok - máj, jún 2004 dodatočné daňové priznanie. Správca dane tak celkovo neuznal nárok na odpočítanie DPH v sume 1 702 703,- Sk. Za obdobie 3. a 4.štvrťroka sa vo výpovedi nevedela detailne vyjadriť. Výpoveď F.. S. S. realizovaná v prípravnom konaní, ani prípadné predloženie dodatočných daňových dokladov nič nemení na výsledkoch daňovej kontroly a na výške škody.
Svedok F.. K. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v súčasnosti už nie je asi 2 roky konateľom spoločnosti E. Y. Y., s.r.o., G.. V čase, keď v danej spoločnosti pracoval ako konateľ, táto sa zaoberala obchodom s potravinami a mäsom. Spolupracovali i so spoločnosťou H. s.r.o., E. Q., ale s obžalovaným osobne do kontaktu neprišiel. Spoločnosti H. s.r.o., odpredali mäso, služby jej neposkytovali žiadne. Objednávka prebehla telefonicky, odberatelia ak sú menšie firmy, si odber uskutočňujú sami. Tovar odobratý obžalovaným bol uskladnený v mraziarňach v Poprade, časť Matejovce. Bolo im platené aj v hotovosti. Obžalovaný asi na pokladni zaplatil pánu S., ktorý bol ich ekonómom. Pán S. prevzal peniaze a obžalovaný si odviezol tovar. Pokiaľ však nebolo za tovar reálne zaplatené, vlastníkmi mäsa zostávala spoločnosť E. Y. Y.. K presnému spôsobu platenia a odoberania tovaru sa však nevedel vyjadriť. Myslí si, že faktúry vystavené obžalovanému tento vôbec nezaplatil. Často sa stávalo, že tovar, na ktorý boli vystavené faktúry zostával u nich vo firme. Odberateľ totiž buď nemal sklad, alebo si tovar neodviezol hneď. Myslí si, že účtovali skladné, ale presne to už nevedel uviesť. Jednotliví odberatelia nemali s E. Y. Y. samostatné zmluvy o skladovaní. Ak napriek viacerým upozorneniam odberateľ za tovar nezaplatil, tak faktúry boli dobropisované, teda stornované, a tovar opäť prešiel do vlastníctva spoločnosti E. Y. Y..
Svedok F.. S. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase spáchania trestnej činnosti vykonával účtovníctvo pre spoločnosť E. Y. Y., s.r.o., G.. Spoločnosť E. nemala vlastné skladové priestory a preto využívala na uskladňovanie mäsa mraziarne Košice, K. - Matejovce, H. a G.. Q. si tovar buď hneď odobrali, alebo mohol ostať v mraziarňach. E. Y. Y. v tom prípade nežiadala od odberateľa skladné, skladovanie bolo zakalkulované do ceny. Vlastníctvo zo spoločnosti E. na odberateľa prechádzalo na základe vystavenia faktúry ku dňu uskutočnenia zdaniteľného plnenia, uvedeného vo faktúre. Faktúra obsahovala dátum vyhotovenia, dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia a splatnosti. Vlastníctvo prešlo na odberateľa ku dňu uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Keďže mäso podliehalo skaze, tak oni sledovali dátum splatnosti faktúry. Ak nebola uhradená, tak urgovali odberateľa a upozornili ho i na dátum expirácie. To robili z dôvodu, aby ak tovar nebol riadne zaplatený, mohli faktúry dobropisovať a rýchlo nájsť nového odberateľa. Doba, po ktorej pristúpili k dobropisovaniu bola rôzna, závisela od doby expirácie mäsa. Správne mal byť tovar, vo vzťahu ku ktorému prešlo vlastnícke právo na odberateľa, označený alebo mal byť „daný bokom“. Kvôli manipulačným problémom sa však tento postup nie vždy dodržiaval. Niekedy sa to robilo tak, že na paletu sa nalepil papier formátu A4 s označením odberateľa alebo vlastníka. Keďže mäso je tovar genericky určený, často sa stalo, že ak saq blížil termín expirácie a iný odberateľ potreboval ihneď odobrať rovnaký druh mäsa, tak sa mu dalo mäso pôvodne určené pre iného odberateľa. Kvôli rozporom vo výpovedi bola svedkovi predložená na vysvetlenie rozporov jeho výpoveď z prípravného konania z č.l. 89-91 a 503-505. Svedok uviedol, že to čo uviedol pred vyšetrovateľom je pravda, len na hlavnom pojednávaní si s odstupom času už nevedel spomenúť na viaceré podrobnosti. Spomenul si však, že časť mäsa, ktoré obžalovaný zaplatil, bolo v mraziarňach naďalej vedené ako vlastníctvo spoločnosti E., až kým si ho obžalovaný neodobral a to z dôvodu, že mraziarne mali zmluvu so spoločnosťou E.. Tak to bolo i v prípade, ak obžalovaný nezaplatil faktúru a následne musela byť faktúra dobropisovaná.
Svedok Y. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že od roku 1995 bol konateľom spoločnosti G. & M., s.r.o., G.. Spoločnosť sa zaoberá výrobou a predajom tesniacej techniky na výmenníky tepla a rôzne iné aparáty. V roku 2002 najímal externých spolupracovníkov na zistenie a zmeranie stavu tesniacej techniky v spoločnosti N., a.s. Cieľom bolo zistenie informácií o stave už namontovanej tesniacej technike.
Kvôli tomuto si najal i V. P., ktorý zastupoval spoločnosť H., s.r.o. Dňa 20.12.2002 prišlo k podpísaniu dílerskej zmluvy. Za H., s.r.o., zmluvu podpísala H. P.. Na základe vystavenej faktúry č. XXXXXX z XX.XX.XXXX potom uhradila spoločnosť G. & M. spoločnosti H. s.r.o., sumu vo výške okolo 3 a pol milióna SK, bez DPH. Prenú výšku si už nepamätá. Spoločnosť G. & M., s.r.o., nikdy neobchodovala so spoločnosťou RR Y., s.r.o., K.. Obžalovaného mu ešte koncom roka 2003 predstavil pán P. ako nového konateľa spoločnosti H.. Oni prišli spolu a priniesli mu tú faktúru. Firma H. uskutočnila pre nich okolo 500 meraní tesniacej techniky. Bolo potrebné ísť na konkrétnu prevádzku a odmerať tesnenia, vyčistiť staré vyhodené tesnenia. On pánovi P. nedovolil, aby to robil pod hlavičkou H., pretože by mu zobral know-how. Pána P. si v prevádzkach, kde vykonával tesnenia spájali so spoločnosťou G. & M..
Svedok M. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol konateľom a majiteľom spoločnosti RR Y., s.r.o., K.. So spoločnosťou H. s.r.o., spolupracoval, ale už si nevedel spomenúť v akých veciach a v akom období. Matne si spomenul, že predmetom spolpráce bolo vystrihovanie nejakých tesnení. On mal tlačiareň v objekte svojej firmy. Za každý úkon spolupráce mu spoločnosť H. s.r.o. vystavila faktúru na základe predchádzajúcej zmluvy. Za čas spolupráce s H. s.r.o. bol aj odsúdený, pretože obchodným partnerom neuhrádzal faktúry.
Svedkyňa O. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vykonávala účtovníctvo pre spoločnosť H. s.r.o., E. Q.. Bližšie sa ku skutkom vyjadriť nevedela. Myslí si, že uvedená spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov. K obratu spoločnosti sa nevedela vyjadriť.
Zástupca znaleckej organizácie M. - U., s.r.o. zapísanej v odbore ekonómia a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling F.. S. I., K.., vypracoval znalecký posudok , ktorého úlohou bolo posúdiť celkovú finančnú situáciu spoločnosti H., s.r.o, E. Q., vyjadriť sa k obchodným transakciám a zisku spoločnosti v rozhodnom období, k otázke, či sa na jej účtoch nachádzali finančné prostriedky a ako boli vynaložené, k príjmom a výdavkom spoločnosti v súvislosti s daňovými povinnosťami, atď. Na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že na základe znaleckého dokazovania zistil, že obchodné transakcie medzi spoločnosťami H., s.r.o., E. Q. a E. Y. Y., s.r.o., G. a RR Y., s.r.o., K. možno z ekonomického hľadiska považovať za premyslené a cielené daňové úniky a neoprávnené čerpania zdrojov štátu z dane z pridanej hodnoty a následne i dane z príjmov. Najmä sa to týka transakcií medzi spoločnosťami H., s.r.o., E. Q. a RR Y., s.r.o., K.. N. H. nemala dostatočnú solventnosť a v roku 2003 bola 11 mesiacov neaktívna, teda nevykazovala žiadne zdaniteľné plnenia ani reálne obchodné transakcie preukazujúce zisk. Na všetky obchodné činnosti a transakcie, ktoré spoločnosť H., s.r.o., vo svojom mene fakturovala, mala vždy sprostredkovateľa, ktorým bola spoločnosť RR Y., s.r.o. Spoločnosť H., s.r.o., sa preto javí iba ako fiktívna, resp. fakturačná spoločnosť, ktorá vykonávala iba obchodný medzičlánok (umelé navyšovanie obchodných cien) medzi odberateľmi , resp. dodávateľmi a spoločnosťou RR Y., s.r.o. V roku 2003 bol jediným príjmom na bankový účet spoločnosti H. kreditný úrok a finančné prostriedky boli použité na úhradu bankových poplatkov. Spoločnosť H. vykonávala fiktívne obchody, pretože nemala vytvorené podmienky ani priestory, aby určitú činnosť - napríklad reklamné predmety či predaj mäsa - mohla vôbec vykonávať. Pri predaji mäsa neexistovala zmluva medzi mraziarňami a spoločnosťou, ktorá mäso kupovala, nebola vykonávaná priebežná inventarizácia skladových zásob, neexistoval systém skladových výdajok a príjemiek. Spoločnosť H. nemala napríklad žiadne výdaje na udržiavanie skladovej činnosti ohľadne údajne kúpeného mäsa.
Znalkyňa v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo F.. Z. E. vypracovala v prípravnom konaní znalecký posudok, ktorého úlohou bolo posúdiť vedenie evidencie o nákladoch a výnosoch, posúdenie vykazovania DPH za rok XXXX a možnosti odpočtu DPH spoločnosti H., s.r.o. za roky 2003 a 2004, a posúdenie jej príjmov a výdajov za rok 2003. Znaleckým dokazovaním zistila, že za I. a II. štvrťrok roku 2004 si spoločnosť H. s.r.o. neoprávnene uplatnila odpočet dane z pridanej hodnoty za obchody so spoločnosťou E. Y. Y., s.r.o. a RR Y., s.r.o. Za II. a IV. Štvrťrok XXXX si neoprávnene uplatnila odpočet dane z pridanej hodnoty za obchody so spoločnosťou RR Y., s.r.o. Dodávateľská faktúra č. 15/12/03 z 29.12.2003 od dodávateľa RR Y., s.r.o. za sprostredkovanie obchodov vôbec nespĺňa náležitosti účtovného dokladu a preto nemala byť zaúčtovaná do účtovných záznamom H. s.r.o. V danom prípade sa menil zákon o DPH a preto nároky transakcií do 1.5.2004 sa nedali uznať ako zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k obchodom so spoločnosťou E. Y. Y. s.r.o. všetky obchody prebehli len účtovne, teda obžalovaný reálne to mäso neodobral. Nejaký veľký pohyb na účtoch spoločnosti
H. s.r.o. nebol. Vykazovala síce nejaké činnosti, ale predložené daňové doklady neboli v súlade so zákonom. Spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, väčšina činností sa vôbec nedala z daňového hľadiska uznať - napríklad vykonávanie stavebných a iných prác. Spoločnosť nemala napríklad ani žiadne výdavky na pohonné hmoty.
Z čítanej zápisnice o výpovedi svedkyne F.. M. S. z č.l. 98-100 vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že na daňovom úrade v Trnave pracuje ako správca dane. Daňové priznania spoločnosti H., s.r.o. E. Q. k dani z príjmov právnických osôb za rok 2003 a daňové priznania k DPH za jednotlivé štvrťroky roka 2004 boli po odbornej stránke v poriadku, len v daňovom priznaní za IV. Štvrťrok 2004 bola formálna chyba, keď nebol doplnený a opravený neúplný údaj. Táto chyba však nemala vplyv na odpočítanie DPH alebo na daňovú povinnosť.
Z čítanej zápisnice o výpovedi svedkyne S. K. z č.l. 81-82 vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že spracovávala účtovníctvo pre spoločnosť H. s.r.o., E. Q.. Daňové priznanie za uvedenú spoločnosť k dani z príjmov právnických osôb za rok 2003 a k O. za niektoré jednotlivé štvrťroky roka 2003 a 2004 podávala ona. Viac sa k veci nevedela vyjadriť.
Následne boli podľa § 269 Tr. poriadku prečítané ostatné listinné dôkazy produkované v prípravnom konaní, a to:
- protokoly daňového úradu Trnava č.l. 152 - 188
- zápisnice o ústnom pojednávaní č.l. 189 - 2011
- dodatočné platobné výmery, rozhodnutia č.l. 212 - XXX
- daňové priznania k DPH za rok 2003 č.l. 272 - XXX
- faktúry č.l. 317 - 406
- odpovede z bánk a výpisy z účtov č.l. 407 - XXX
- výpis z obchodného registra č.l. 473 - 479
- odpis z registra trestov, správy a posudky na obžalovaného č.l. 480 - XXX
- účtovný denník č.l. 502
- daňové priznania, účtovné výkazy a listinné doklady spoločností H. s.r.o., E. Y. Y., RR Y. s.r.o. G. č.l. 742 - 935
- dožiadanie mraziarne Poprad, E. Y. Y., vyjadrenie - súvaha č.l. 936 - 984
- zápisnica o vydaní veci č.l. 985
- účtovná dokumentácia H. s.r.o. č.l. 986 - XXXX
- zápisnica o vrátení veci č.l. 1104
- listinné doklady daňového úradu Púchov č.l. XXXX - 1125
- zápisnica o vydaní veci č.l. 1126 - 1128
- zápisnica o vrátení veci č.l. 1130
- posudky, správy, výpis z registra trestov na obžalovaného č.l. 1131 - 1142, 1198 - XXXX, 1206, XXXX
- 1217, XXXX - 1223,
- rodné listy detí, prehlásenie, správy o ochorení manželky, potvrdenie o návšteve školy č.l. 1225 - 1232
Z prečítaných listinných dôkazov v podstate vyplynulo, že oba skutky mali byť spáchané tak, ako to uvádzal prokurátor v obžalobnom návrhu. To vyplýva predovšetkým z protokolov o vykonaných daňových kontrolách, výpisov z účtov, účtovnej evidencie, podaných daňových priznaní a samotných faktúr. Obžalovaný nebol doteraz súdne trestaný, nebol priestupkovo postihnutý, z miesta trvalého bydliska je pozitívne hodnotený. Je otcom troch maloletých detí K. (narodený XXXX), S. (narodený XXXX) a E. (narodená XXXX). O deti sa stará s manželkou E. G., s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Podľa lekárskeho nálezu a potvrdenia neurologického oddelenia Fakultnej nemocnice v Trnave, trpí manželka obžalovaného roztrúsenou sklerózou, kvôli ktorej musela byť v januári 2012 i hospitalizovaná.
Na základe takto vykonaného dokazovania zistením skutkového stavu veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, bolo podľa názoru súdu, obžalovanému spáchanie žalovanej trestnej činnosti plne preukázané. Súd v prvom rade poukazuje na samotné priznanie sa obžalovaného, ktorý skutky i oľutoval, ako i na výpovede svedkov J., H., Z., Y., S., znalcov F.. I., F.. E. a ostatné listinné dôkazy. Z kompaktu
výpovedí svedkov i znalcov vyplynulo, že obchodné operácie spoločnosti H. s.r.o., E. Q. boli z prevažnej časti fiktívne, spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a z jej účtovníctva nie sú napríklad zjavné žiadne reálne výdavky na reálny chod spoločnosti tak, aby mohli byť realizované deklarované obchodné operácie. Bolo jasne preukázané, že faktúra spoločnosti RR Y. s.r.o., K. č. 15/12/03 bola len fiktívna s cieľom umelo znížiť základ dane z príjmu právnických osôb za rok 2003. Y. obchodné operácie so spoločnosťou E. Y. Y. s.r.o., G. boli čisto fiktívne a ako fiktívne treba vyhodnotiť i faktúry nadväzujúce na tieto údajné obchodné operácie.
Obžalovaný ako konateľ spoločnosti H. s.r.o., E. Q. v bode 1) rozsudku spôsobil na základe fiktívnej faktúry zahrnutej do účtovníctva pri podávaní daňového priznania, že mu bola vyrubená nižšia daň vo vzťahu k dani z príjmov právnických osôb za rok 2003, než aká mu mala byť vyrubená podľa zákona. O. skrátil v rozsahu, ktorý s poukazom na § 89 ods.13 Trestného zákona č. 40/1961 Zb. je potrebné právne kvalifikovať ako značný rozsah. V bode 2) rozsudku obžalovaný ako konateľ spoločnosti H. s.r.o., E. Q. neoprávnene na základe deklarovania fiktívnych obchodných operácií si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2004, 2. štvrťrok 2004 - apríl, 3. a 4. štvrťrok 2004, v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech. Obžalovaný sa snažil zadovážiť si prospech, ktorý s poukazom na § 89 ods.13 Trestného zákona č. 40/1961 Zb. je potrebné právne kvalifikovať ako značný prospech.
Uvedeným konaním naplnil obžalovaný všetky znaky skutkovej podstaty trestných činov a to:
- v bode 1) rozsudku trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, účinného do 31.12.2005,
- v bode 2) rozsudku trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, účinného do 31.12.2005
Zavinenie zo strany obžalovaného vo vzťahu k obom skutkom je dané formou priameho úmyslu podľa § 4 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
Stupeň nebezpečnosti oboch trestných činov pre spoločnosť je s poukazom na § 3 ods.2 a 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. vyšší ako nepatrný. S poukazom na plynutie času sa síce nebezpečnosť trestnej činnosti znížila, rozhodne však neklesla do stupňa nepatrnosti.
Svojím konaním obžalovaný porušil záujem spoločnosti na správnom vymeraní dane a na riadnom uplatňovaní nárokov na vrátenie dane.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil zásadami uvedenými v § 31, 33, 34, 35, 40 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
Obžalovaný sa ku spáchaniu trestnej činnosti priznal a úprimne u oľutoval, čo súd považoval za poľahčujúcu okolnosť podľa § 33 písm. ch) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Ďalšou poľahčujúcou okolnosťou podľa § 33 písm. g) Trestného zákona bolo, že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život. Pri ukladaní trestu súd zároveň bral do úvahy, že k spáchaniu trestnej činnosti prišlo pred 8 rokmi, obžalovaný odvtedy žije riadnym životom a stará sa o tri maloleté deti a ťažko chorú manželku. Obžalovaný je jediným živiteľom rodiny, vedie riadny život, vzhľadom na závažné ochorenie manželky (skleróza multiplex) je rodina závislá výlučne na jeho starostlivosti a jeho príjme.
Keďže obžalovaný sa dopustil dvoch úmyselných trestných činov spáchaných dvoma skutkami, bolo potrebné pri ukladaní trestu uplatniť asperačnú zásadu podľa § 35 ods.2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
Takto určená výška trestu odňatia slobody (9 rokov 4 mesiace) by však bola podľa názoru súdu neprimerane prísna a preto s poukazom na ťažkú rodinnú situáciu obžalovaného, keď zabezpečenie výchovy a starostlivosti o deti a manželku leží prevažne na pleciach obžalovaného, považoval túto okolnosť súd za pomery páchateľa ktoré odôvodňujú uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej Trestným zákonom. Uloženie trestu vo výmere aplikovanej podľa asperačnej zásady by totiž úplne ochromilo o ohrozilo život rodiny obžalovaného a mohlo spôsobiť jej sociálnu dezintegráciu.
Okresný súd bol preto pri ukladaní konkrétnej výmeru trestu toho názoru, že vzhľadom na pomery páchateľa by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a účel trestu možno dosiahnuť i trestom kratšieho trvania. Preto postupom podľa § 40 ods.1, ods.5 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. ukladal trest pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby a v konkrétnom prípade výmeru trestu individualizoval vo výmere 3 roky.
Keďže obžalovaný nebol pred spáchaním trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho súd na výkon trestu do I. nápravnovýchovnej skupiny.
Takto uložený trest považuje súd za dostatočný s poukazom na potrebu individuálnej i generálnej prevencie a ochranu spoločnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do pätnástich (15)dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.