Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Co-70-2023.pdf
PDF · 78.63 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/70/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD., a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX D., zastúpená JUDr. Petrom Kerecmanom, advokátom so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 36 588 725, proti žalovaným: 1/ E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX D. a 2/ UNIQA pojišťovna, a. s. so sídlom Evropská 810/136, Vokovice, Praha 6, IČO: 49 240 480, vo veci organizačnej zložky: UNIQA poisťovňa, a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Krasovského 3986/15, Bratislava, IČO: 53 812 948, zastúpená advokátskou kanceláriou CLS Čavojský & Partners, s.r.o. so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, o náhradu škody na zdraví s príslušenstvom a trov konania, o odvolaní žalovanej v 2/ rade proti uzneseniu pôvodného Okresného súdu Svidník, v súčasnosti Okresného súdu Bardejov, pracovisko Svidník, č.k. 2C/41/2022-124 zo dňa 26.4.2023 takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd konanie zastavil. Žalovaným (poznámka odvolacieho súdu - v 1/ a 2 rade) nepriznal náhradu trov konania.
2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou domáhala od žalovaných zaplatenia sumy 17.618,49 eur s prísl. a náhrady trov konania z titulu náhrady škody na zdraví. Žalobkyňa dňa 1.3.2023 oznámila prvoinštančnému súdu, že berie žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiada zastaviť. K tomuto úkonu pristúpila, pretože v konaní sa nechala zastúpiť advokátom a po konzultácii jej zdravotného stavu s odbornými lekármi dospela k záveru o späťvzatí žaloby. O trovách konania žiadala rozhodnúť tak, že súd ich náhradu stranám neprizná. Poukázala na svoju majetkovú situáciu a svoj stav. Pri dopravnej nehode, kde jej bolo poškodené zdravie, bola dlhodobo práceneschopná, podstúpila viacero operácií. Jej mzda predstavuje 770 eur mesačne, majetok väčšej hodnoty nevlastní. Nepriznanie náhrady trov konania žalovaným im nespôsobí citeľnú ujmu, na rozdiel od nej. Žalovaní nenamietali zastavenie konania. Prvoinštančný súd podľa § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP rozhodol o zastavení konania, pretože žalobkyňa využila svoje dispozičné právo a vzala žalobu späť pred začatím prvého pojednávania. Podľa § 262 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP a § 257 CSP prvoinštančný súd rozhodol o trovách konania. Podľa § 256 ods. 1 CSP vzniká povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzala žalobkyňa v celom rozsahu späť po konzultácii jej zdravotného stavu s odbornými lekármi a jej advokátom, je možné ustáliť, že procesne zavinila zastavenie konania.
Pri rozhodovaní o trovách konania prvoinštančný súd vychádzal z § 257 CSP, ktoré je možné použiť len výnimočne pri dôvodoch hodných osobitného zreteľa. Prvoinštančný súd mal za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú jednak v zlej finančnej situácii žalobkyne, nakoľko po dopravnej nehode, ktorú sama nespôsobila, bola dlhodobo práceneschopná. Preto žalobkyňa podala aj žalobu na súd na priznanie náhrady škody na zdraví, pričom žaloba sama o sebe nebola zjavne bezdôvodná a mala reálny základ v spôsobenej škode na zdraví žalobkyne a strate jej príjmu pri dlhodobej práceneschopnosti. Skutočnosť, že žalobkyňa v priebehu konania zobrala svoj návrh späť ešte neznamená, že by vo veci samej nebola v konaní úspešná. Práve to, že žalobkyňa v tomto prípade zobrala svoju žalobu späť, má za následok ukončenie náročného sporu, čo je predovšetkým v prospech žalovaných, nie žalobkyne. Navyše, nepriznanie trov žalovaným nespôsobí žiadnu citeľnú ujmu. Preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 CSP.
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 2/ rade, ktorý namietal výrok o trovách konania. Uviedol, že v danom prípade pri zastavení konania podľa § 256 CSP sa nezisťuje uplatnený nárok čo do merita veci, či bola žaloba podaná dôvodne alebo nie. Závisí to od zodpovednosti z procesného hľadiska za zavinenie zastavenia konania. Prvoinštančný súd sa však zaoberal výsledkom sporu, hoci zo strany prvoinštančného súdu nebolo vykonané v tomto smere žiadne dokazovanie a závery prvoinštančného súdu o dôvodnosti podanej žaloby sú predčasné. Prvoinštančný súd neozrejmil a nevysvetlil okolnosti, ktoré mali vplyv na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v 2/ rade, uviedol len zlú finančnú situáciu žalobkyne, žiadne iné dokazovanie nevykonal. V tomto smere záver súdu prvej inštancie sa javí žalovanému v 2/ rade za nespravodlivý. V danom prípade nie sú naplnené predpoklady nepriznania náhrady trov konania žalovanému v 2/ rade, pretože rozhodnutie nemôže závisieť len od výšky imania tohto „nadnárodného subjektu“. Ekonomická sila protistrany v tomto konaní nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý by tejto strane nebolo možné náhradu trov konania priznať. Aplikácia ust. § 257 CSP predstavuje skôr výnimku ako pravidlo pri aplikácii zásady zodpovednosti za výsledok konania. Prvoinštančný súd nezohľadnil okolnosti výnimočné v danej veci, ako aj okolnosti na strane niektorej zo strán sporu. V prejednávanej veci nebola totiž preukázaná existencia akejkoľvek výnimočnej okolnosti, ako ani existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto žalovaný v 2/ rade žiadal, aby odvolací súd uznesenie v časti II. výroku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Eventuálne žiadal, aby odvolací súd uznesenie v časti druhého výroku zmenil tak, že žalovaný v 2/ rade má voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu a priznal žalovanému v 2/ rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
4. K odvolaniu zaujala písomné stanovisko žalobkyňa, ktorá žiadala, aby odvolanie žalovaného v 2/ rade bolo považované za nedôvodné. Napadnuté rozhodnutie obsahuje presvedčivé, jasné a zrozumiteľné odôvodnenie a je založené na správnom právnom posúdení veci. Prvoinštančný súd dostatočne zistil skutkový stav veci. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie aj vo vzťahu k zlej finančnej situácii žalobkyne, aj k jej majetkovým pomerom a boli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa.
5. K vyjadreniu žalobkyne zaujal písomné stanovisko žalovaný v 2/ rade, ktorý zotrval na svojom odvolaní a odvolacom návrhu. Poukázal na to, že na jeho strane neboli zistené žiadne také dôvody, pre ktoré by žalovanej v 2/ rade neboli priznané trovy konania aplikovaním ust. § 257 CSP.
6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu v rozsahu suspenzívneho účinku odvolania, t.j. v rozsahu odvolania voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému v 2/ rade, preskúmanie vykonal v súlade s ust. § 397 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie prvoinštančného súdu o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2/ rade je predčasné.
7. V danom prípade rozhodovanie o náhrade trov konania vychádzalo z ust. § 256 ods. 1 CSP, kde prvoinštančný súd v bode 11 svojho uznesenia správne konštatoval zodpovednosť žalobkyne za zavinenie zastavenia konania. Uvedené konštatovanie je základný princíp, ktorý je aplikovateľný pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania. Ust. § 257 CSP je ustanovením, ktoré predstavuje odchýlku od zodpovednosti za zastavenie konania. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. V takom prípade súd nemusí zaviazať úspešnú stranu sporu na náhradu trov konania.
Dôvody hodné osobitného zreteľa sú formulované v ust. § 257 CSP a vychádzajú jednak zo splnenia podmienky 1. existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, a súčasne 2. výnimočnosti okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú buď neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadu výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu, prípadne nízky príjem. Výnimočné okolnosti môžu byť vo veci a na strane účastníkov, resp. strán sporu. Ust. § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie obidvoch týchto podmienok (dôvody hodné osobitného zreteľa a súčasne výnimočné okolnosti). Ust. § 257 CSP nie je určené na odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami sporu. Osobitná výnimočnosť tejto aplikácie § 257 CSP musí byť v súdnom rozhodnutí náležite odôvodnená, vysvetlená na konkrétnom prípade v prejednávanej veci. Musí sa vždy prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých strán sporu, musí sa vziať do úvahy nielen to, aké sú pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale aj to, aký bude dopad aplikácie § 257 CSP na pomery účastníka na opačnej procesnej strane. Výnimočné alebo významné z hľadiska aplikácie tohto zákonného ustanovenia môže byť aj to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj strán sporu k veci, ako strany pristupoval k priebehu procesných povinností v konaní a podobne. Prvoinštančný súd sa musí podrobne a konkrétne s danou situáciou vysporiadať a vyhodnotiť dopad aplikácie ust. § 257 CSP na obe sporové strany.
8. Prvoinštančný súd sa vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade týmito okolnosťami nezaoberal, a len vo všeobecnosti pri úvahe o aplikácii ust. § 257 CSP hodnotil situáciu na strane žalobkyne bez toho, aby žalobkyňa zdokladovala okolnosti okrem dokladov, ktoré sú v spise, s kým žije v spoločnej domácnosti, aké má vyživovacie povinnosti, aké má výdavky na domácnosť, na svoj zdravotný stav, prípadne iné výdavky v rámci domácnosti. Všetky tieto okolnosti, a to nielen na strane žalobkyne, ale aj na strane žalovaného v 2. rade, spočívajúce v okolnostiach osobitného zreteľa a výnimočných okolnostiach je potrebné vyhodnotiť aj na strane žalovanej v 2/ rade a až následne rozhodnúť, či aplikácia moderačného ustanovenia § 257 CSP je alebo nie je dôvodná. Úvaha súdu musí byť konkrétna, týkajúca sa oboch sporových strán.
9. Preto odvolací súd pre nedostatok dôvodov a nepreskúmateľnosť tejto úvahy vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade napadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Úlohou prvoinštančného súdu bude medzi žalobkyňou a žalovanou v 2/ rade opätovne zistiť okolnosti dôležité pre aplikáciu ust. § 257 CSP a úvahu v zmysle vyššie uvedených názorov odvolacieho súdu riadne uviesť do písomného vyhotovenia súdneho rozhodnutia.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).