Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/8/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár, v právnej veci mal. dieťaťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u otca, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov: matka: C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D., E. F. - G. XX, H. D. a otec: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. - G. XXX, H. D., v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovský práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd zveruje A. B., nar.XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný mal. dieťa zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

II. Matka maloletého dieťaťa je povinná prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa mesačne počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je matka povinná uhrádzať k rukám otca, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

III. Styk matky s mal. dieťaťom sa neupravuje.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ (ďalej aj ako otec) sa návrhom doručeným dňa 23.5.2023 domáhal zverenia maloletej A. do jeho osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany matky vo výške minimálneho zákonného výživného, ktoré bude matka uhrádzať k rukám otca vždy do 25. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že po odchode matky zo spoločnej domácnosti zabezpečuje maloletej celodennú starostlivosť. Matka dieťa navštevuje a je s ním v dennom kontakte. Doposiaľ od matky nežiadal, aby na dieťa finančne prispievala, nakoľko je bez príjmu. S matkou sa vie dohodnúť vo veciach týkajúcich sa mal. A., je slobodný, nezamestnaný, v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.03.2023, poberateľom dávky pomoci v hmotnej núdzi a prídavku na dieťa. Vykonáva príležitostnú brigádnickú činnosť. Matka dieťaťa je slobodná a tiež nezamestnaná. Navrhovateľ prispieva rodičom na domácnosť, elektrinu 50 Eur a nájom 40 Eur mesačne.

3. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Z predloženého rodného listu mal súd za preukázané, že mal. A. B. sa narodila dňa XX.X.XXXX z matky C. B., nar. XX.X.XXXX a otca A. B., nar. XX.X.XXXX.

Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine vyplývalo, že matka mal. dieťaťa je slobodná, nezamestnaná, vyživovaciu povinnosť má iba k mal. A.. Matka pri pohovore uviedla, že sa nevie vyjadriť, či súhlasí so zverením dcéry do osobnej starostlivosti otca. Býva u príbuzných otca dcéry. Matka sa k nákladom na dcéru a k jej zdravotnému stavu vyjadriť nevedela. Informácie o dieťati pri sociálnom zisťovaní uviedol otec. Príjmom otca je dávka v hmotnej núdzi vo výške 161 eur mesačne a prídavok na dcéru vo výške 60 eur mesačne. Otec uviedol, že vykonáva brigádnické práce, pri ktorých si dokáže zarobiť od 20 do 30 eur za jeden deň. Vyživovaciu povinnosť má iba k mal. A.. Mal. A. je toho času v starostlivosti otca, dieťa je zdravé, kŕmené bežnou stravou. Mesačné náklady na zabezpečenie oblečenia a obuvi pre dieťa sú cca 50 eur. Otec s dcérou bývajú v rodinnom dome jeho rodičov, bývanie zohľadňuje potreby dieťaťa, hygiena domácnosti je na primeranej úrovni. Náklady na bývanie sú vo výške 40 eur mesačne. Otec prispieva na zabezpečenie stravy rodičom vo výške 100 eur mesačne. Podľa vyjadrenia otca, matka spočiatku dieťa navštevovala, no teraz ho žiadnym spôsobom nekontaktuje. V závere svojej správy kolízny opatrovník odporučil zveriť mal. do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazať minimálnym výživným. Otec dieťaťa má lepšie osobnostné aj materiálne predpoklady pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dieťa.

4. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a rozhodol vo veci samej. Na pojednávanie sa nedostavila matka, ktorá svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnila.

5. Z výpovede otca vyplynulo, že tento trvá na podanom návrhu, pričom nevie, kde sa matka maloletej nachádza a kde býva, o dieťa sa matka vôbec nestará.

6. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní vyplynulo, že návrhu je potrebné vyhovieť, nakoľko je v najlepšom záujme mal. dieťaťa.

7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

8. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

9. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

14. V čase vyhlásenia tohto rozsudku suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 36,80 eur mesačne na jedno dieťa.

15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa , (ďalej len ako „CMP“), v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého.

17. Na základe takto vykonaného dokazovania a z listinných dôkazov, ktoré boli vykonané počas pojednávania (návrh, rodný list, vyjadrenie otca, správa kolízneho opatrovníka) vyplynulo, že otec sa v čase podania návrhu a v čase vyhlásenia rozsudku osobne stará o maloletú dcéru, je prijímateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 161 eur a prídavku na dieťa vo výške 60 eur mesačne, privyrába si brigádnicky. Mesačné výdavky na maloletú otec vyčíslil na sumu 50 eur mesačne. Matka je nezamestnaná, toho času bez príjmu, zdržiava sa na neznámom mieste, o dieťa sa nestará, nezaujíma, neprispieva na jeho výživu. Matka v priebehu konania nereagovala na výzvy súdu, nezúčastnila sa pojednávania, nevedela sa vyjadriť k zdravotnému stavu dieťaťa, k nákladom na jeho výživu, svoj postoj nezaujala ani k otázke osobnej starostlivosti o dieťa.

18. Po zohľadnení dôkazov súd prvým výrokom zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca, nakoľko tento disponuje osobnostnými aj materiálnymi predpokladmi pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dieťa. V konaní bolo preukázané, že rodičia toho času už nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne navrhovateľ, o dieťa je zo strany otca riadne postarané, má zabezpečené bytové podmienky a prostredie, v ktorom je vychovávané spĺňa kritéria na zdravý vývin. Počas šetrenia neboli zo strany kolízneho opatrovníka v starostlivosti o dieťa zistené žiadne nedostatky. Matka o maloleté dieťa stratila záujem, vedie tulácky život, je bez domova.

19. V otázke určenia výživného zo strany matky, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd určil matke povinnosť prispievať na výživu maloletej v minimálnej zákonom stanovenej výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené, neplnoleté dieťa, keďže je matka nezamestnaná, bez akéhokoľvek finančného či materiálneho zabezpečenia. Z uvedeného dôvodu nie je ani predpoklad platenia výživného vo vyššej sume.

20. Styk matky s maloletou dcérou súd neupravil z dôvodu, že navrhovateľ styk nežiadal upraviť a matka v priebehu konania takýto návrh nepodala.

21. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

23. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( , / ďalej len ako „ “/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( ) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.