Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_K2-24C-232-2002.pdf
PDF · 69.9 KB
Case nature
Area
Subarea
K2-24C/232/2002
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom C. XX/XXX, D. E., proti žalovanému – úpadcovi: F. G. – SaS Slovensko, s miestom podnikania Krmanova 10, Košice, IČO: 10 690 450, správca úpadcu JUDr. Juraj Gavalčin, so sídlom Platanova 5, Košice, o zaplatenie 33.193,92 eura (1.000.000,- Sk), takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom postúpeným bývalému Okresnému súdu Košice II dňa 6.5.2002 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 33.193,92 eura (1.000.000,- Sk).
2. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 17.5.2002, č. k. 4K 64/02 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka F. G. – SaS Slovensko, s miestom podnikania Krmanova 10, Košice, IČO: 10 690 450. V dôsledku vyhláseného konkurzu na majetok žalovaného bolo konanie v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) 328/1991 Zb. zákona o konkurze a vyrovnaní účinného ku dňu vyhlásenia konkurzu prerušené (ďalej len „zákon č. 328/1991 Zb.“).
3. Súd výzvou zo dňa 22.3.2024 v súlade s § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) vyzval správcu majetku úpadcu (žalovaného), JUDr. Juraj Gavalčin, so sídlom Platanova 5, Košice, ako aj žalovaného (úpadcu) výzvou zo dňa 25.4.2024, či navrhujú pokračovanie v tomto konaní. Zároveň súd poučil správcu konkurznej podstaty a žalovaného, že v zmysle § 47 ods. 4 ZKR má nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v stanovenej lehote správcom ani dlžníkom účinky späťvzatia žaloby. Ak v stanovenej lehote nenavrhne pokračovanie v konaní správca, súd bude v konaní pokračovať s dlžníkom, ak pokračovanie v určenej lehote 30 dní navrhne dlžník.
4. Podaním doručeným súdu dňa 17.4.2024 správca konkurznej podstaty nesúhlasil s pokračovaním v konaní. Žalovanému (úpadcovi) bola výzva doručená dňa 31.5.2024, ten sa však v uvedenej lehote nevyjadril.
5. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb., vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené.
6. Podľa § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 1.1.2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze
veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
7. Podľa § 206j ZKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
8. Z citovaných ustanovení ZKR je zrejmé, že aj v konaniach začatých pred účinnosťou zmeny ZKR (1.1.2020) je novelizované ustanovenie § 47 ods. 4 ZKR aplikovateľné, a teda v prípade, že správca ani „dlžník“ nevyjadria v súdom stanovenej lehote súhlas s pokračovaním v konaní, absencia takého návrhu má účinky späťvzatia žaloby, ktorými boli iniciované súdne konania prerušené.
9. Nielen zo samotného znenia § 47 ods. 4 ZKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 390/2019 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a teda k tomuto ustanoveniu, vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Podľa dôvodovej správy k § 47 ods. 4 ZKR: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodných prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.“
10. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a zisteným stavom veci súd zistil, že sú splnené podmienky na zastavenie tohto konania, nakoľko zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ úpadca a správca majetku úpadcu ostanú nečinní a na výzvu súdu, aby podali návrh, resp. udelili súhlas s pokračovaním v konaní nereagujú. Správca konkurznej podstaty v tomto prípade vyjadril svoj nesúhlas s pokračovaním v konaní, čo má rovnaké účinky ako nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní a úpadca na výzvu súdu nereagoval.
11. Súd uvádza, že späťvzatím žaloby sa rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého vyplýva, že na prejednaní ním podaného návrhu na začatie konania (žaloby) netrvá. Aplikujúc ustanovenie § 47 ods. 4 posledná veta ZKR je zrejmé, že v danom prípade sa na vyvolanie účinkov späťvzatia žaloby procesný úkon žalobcu nevyžaduje, pretože tieto nastanú po splnení zákonom predpokladaných podmienok priamo zo zákona, a to v danom prípade márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní (v prípade správcu majetku úpadcu), resp. súhlasu s pokračovaním v konaní (v prípade žalovaného).
12. S poukazom na uvedené súd konanie o výroku I zastavil.
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a contrario tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu z dôvodu, že konanie bolo zastavené, keď vzhľadom na dôvod zastavenia konania nebolo možné urobiť záver o zavinení na jeho zastavení. V tejto súvislosti súd pokladá za potrebné uviesť, že zavinenie na zastavení konania je nutné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva. V danom konaní išlo
o okolnosť, ktorá nastala bez toho, aby niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu, ktorá by viedla k zastaveniu konania. Účinky späťvzatia žaloby v tomto konaní nastali priamo zo zákona, pričom súd v takom prípade nemá možnosť skúmať dôvody späťvzatia žaloby. Vzhľadom na uvedené súd stranám náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení konania a o trovách konania možno podať odvolanie na Mestský súd Košice do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 357 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).