Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27P-1-2012.pdf
PDF · 83.84 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/1/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr., Ing. Miroslavom Manďákom, vo veci starostlivosti o maloletého A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J. ako kolíznym opatrovníkom, syna O. O., bytom Z. XXX a O. G., bytom J. J., S. XXX/XX, o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu tohto znenia:
"Rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.11.2007 č. k. 31P/303/2007-20, ktorým bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť otca k mal. A. X., nar. XX.XX.XXXX vo výške 66,39 € ( 2.000,- Sk ) s a m e n í tak, že toto výživné s a z v y š u j e na čiastku 90,- €, ktoré je odporca p o v in n ý platiť k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.01.2012.
Nedoplatok na výživnom takto vzniknutý za obdobie od 01.01.2012 do 31.03.2012 vo výške 70,83 € s a otec z a v ä z u j e splatiť v mesačných splátkach po 20,- €, vždy spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku."
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 20.11.2007, č. k. 31P/303/2007-20 bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť otca k maloletému vo výške 66,39 € (2000,- Sk) mesačne.
Návrhom zo dňa 05.01.2012 požiadala matka o zvýšenie takto stanoveného výživného na čiastku 150,- € mesačne, s účinnosťou od 01.01.2012 s odôvodnením, že od poslednej úpravy došlo na strane maloletého k výrazným zmenám.
Otec vo svojom prednese uviedol, že je schopný platiť výživné maximálne vo výške 90,-€ mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca ako účastníkov konania ako i oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 31P/303/2007-20 zo dňa 20.11.2007 sa zisťuje, že pri poslednej úprave výživného rodičia uzavreli rodičovskú dohodu tak, že otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého
čiastkou 66,39 € mesačne. V tom čase bol maloletý vo veku 7 mesiacov, bol zdravý a nemal zvýšené výdavky nad mieru obvyklú u detí v jeho veku. Matka bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 4.560,-Sk mesačne, rodinné prídavky vo výške 540,-Sk mesačne a taktiež pracovala ako robotníčka v P. autokábel S., s.r.o. U., kde dosahovala predpokladaný príjem 10.000,-Sk mesačne. Otec dieťaťa bol v tom čase zamestnaný ako údržbár v P. autokábel S., s.r.o. U., kde dosahoval čistý priemerný mesačný príjem vo výške 15.590,-Sk.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že maloletý je v súčasnosti vo veku 5 rokov a nastúpil do škôlky v Z.. Od doby ako nastúpil do škôlky je maloletý častejšie chorý, inak nemá zdravotné problémy. Záujmy nepestuje zatiaľ žiadne. Výdavky na výživu teda nemá maloletý zvýšené nad mieru obvyklú u detí v jeho veku. Matka je od 01.01.2012 nezamestnaná, riadne evidovaná na úrade práce. Od 20.01.2012 si brigádnicky privyrába na dohodu, z čoho v mesiaci január 2012 dosiahla príjem vo výške 10,-€ a v mesiaci február 2012 príjem vo výške 80,-€. Matka iný príjem nemá, ani ďalšie vyživovacie povinnosti.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že od 01.09.2011 je nezamestnaným, keď posledný pracovný pomer ukončil tak, že dal svojmu zamestnávateľovi výpoveď. V súčasnosti si otec privyrába brigádnicky v A. P., z čoho má čistý mesačný príjem okolo 500,-€.
V priebehu pojednávania uzavreli rodičia rodičovskú dohodu a požiadali súd o jej schválenie.
Kolízny opatrovník doporučil rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko táto je v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1 a 2 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jednoznačne ustálil, že žalobný návrh bol podaný dôvodne, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého ako i na strane jeho matky.
Pokiaľ sa jedná o situáciu maloletého, k zvýšeniu jeho nákladov došlo v súvislosti s tým, že maloletý nastúpil do škôlky. Náklady maloletého na uspokojenie základných životných potrieb sú navyše zvýšené i v dôsledku ekonomického vývoja na Slovensku, keď sa celkovo zvýšili životné náklady a od poslednej úpravy výživného uplynuli viac ako 4 roky. V súčasnosti má maloletý navyše zvýšené výdavky s tým, že od nástupu do škôlky je častejšie chorý. Inak maloletý nemá zvýšené výdavky nad mieru obvyklú u detí v jeho veku.
Pokiaľ sa jedná o pomery rodičov, u otca k výraznejšej zmene nedošlo, nakoľko podľa vlastného vyjadrenia v súčasnosti dosahuje príjem okolo 500,-€ mesačne, teda príjem porovnateľný s tým, čo dosahoval v čase poslednej úpravy. U matky však na rozdiel od poslednej úpravy došlo k výraznej zmene, keď od 01.01.2012 je nezamestnanou. Matka si privyrába brigádami, z čoho dosiahla v mesiaci január 2012 príjem 10,-€ a v mesiaci február 80,-€.
Vzhľadom na vyššie popísané zmeny pomerov, a to ako na strane maloletého tak i na strane jeho matky, keď nakoniec výživné už nebolo upravované viac ako 4 roky, súd dôvodil, že zvýšenie výživného zo sumy 66,39 € mesačne na čiastku 90,-€ mesačne sa javí ako primerané, v súlade so zákonnými kritériami vyššie uvedenými. Vychádzajúc z vyššie popísaných zmien, rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a dohodu rodičov o zvýšení výživného z čiastky 66,39 € na čiastku 90,-€ mesačne schválil, a to s účinnosťou od 01.01.2012.
S tým súvisí i otázka nedoplatku na výživnom. Pokiaľ bolo výživné zvýšené o čiastku 23,61 € mesačne, činí za dobu 3 mesiace nedoplatok na výživnom čiastku 70,83 €. Súd umožnil otcovi úhradu tohto nedoplatku v mesačných splátkach po čiastkach 20,-€, pretože táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jak potrebám maloletého dieťaťa, tak i celkovej situácii otca.
Možnosť otca splatiť nedoplatok na výživnom v mesačných splátkach pod stratou výhody splátok znamená, že ak nebudú dohodnuté splátky dodržané, môže maloleté dieťa žiadať zaplatenie celého dlhu, toto právo však môže použiť len do splatnosti najbližšej budúcej splátky.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.