Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5C/10/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Partizánskom v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Ďurianom v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., IČO: 35697270, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 6/A, proti žalovanému L. T., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom v L.U.C., V.U.Á. Č.. XXXX/X, ktorého pobyt nie je známy, zastúpenému C. K., pracovníčkou tunajšieho súdu, ako opatrovníkom, o zaplatenie 478,25 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 262,85 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 262,85 € od 21.05.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Dňa 21.07.2011 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu zo dňa 11.05.2011, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 549,79 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 594,79 € od 21.05.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania ako neuhradených telekomunikačných služieb a zmluvnej pokuty. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení K. zo dňa 22.11.2006 v znení dodatku k nej zo dňa 18.11.2008, pričom pri uzavretí dodatku odpredal žalovanému 1 ks mobilného telefónu za zníženú kúpnu cenu. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od januára 2010 do marca 2010 porušil zmluvné povinnosti a v zmysle uvedeného dodatku mu vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu v sume 331,94 €. Dlh žalovaného tak pozostáva z neuhradených služieb v sume 262,85 € a zo zmluvnej pokuty v sume 331,94 €, t.j. celkom v sume 594,79 €. Pretože žalovaný na výzvu na zaplatenie nereagoval, uplatnil si žalobca svoju pohľadávku s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania voči nemu žalobou.

Pred vydaním platobného rozkazu doručil žalobca súdu písomné podanie zo dňa 05.09.2011 (č.l. 25 spisu), ktorým vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 116,54 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 116,54 € od 21.05.2010 do zaplatenia (594,79 € - 478,25 €) späť; súčasne žalobca týmto podaním zmenil žalobu v časti príslušenstva, pričom namiesto pôvodného sa popri istine 478,25 € voči žalovanému domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 478,25 € od 07.08.2008 do zaplatenia. Podľa (ďalej len „“) žaloba v znení uvedeného čiastočného späťvzatia a zmeny žaloby v časti príslušenstva zostala po vydaní platobného rozkazu predmetom konania bez potreby osobitného procesného rozhodnutia o čiastočnom späťvzatí.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

O žalobe žalobcu rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č.k. -29 zo dňa 07.09.2011, ktorý však musel uznesením č.k. -56 zo dňa 07.02.2012 podľa prvá veta zrušiť, nakoľko sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Uznesením č.k. -59 zo dňa 07.03.2012 ustanovil súd žalovanému opatrovníka v osobe C. pracovníčky tunajšieho súdu, pretože miesto jeho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť. Nakoľko v prejednávanej veci ide o tzv. drobný spor ( ) pre ustanovenie opatrovníka žalovanému ako účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, neplatí obmedzenie podľa tretia veta

Žalobca ani opatrovník žalovaného sa pojednávania nariadeného na deň 26.03.2012 nezúčastnili, hoci naň boli predvolaní riadne a včas (č.l. 58 spisu), žalobca svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 19.03.2012 (č.l. 61 spisu), ktorým súčasne nepožiadal o odročenie pojednávania a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, opatrovník žalovaného svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v ich neprítomnosti, keď v zmysle pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal nasledujúce dokazovanie:

Zo zmluvy o pripojení K. zo dňa 22.11.2006 v znení dodatku k nej zo dňa 18.11.2008 (č.l. 5-8 spisu, ďalej len „zmluva o pripojení“), súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému ako zákazníkovi 1 ks tzv. SIM karty za účelom umožnenia prihlásenia sa do siete žalobcu a používanie elektronických komunikačných služieb v dohodnutom užívateľskom programe podľa zmluvy, žalobca poskytol žalovanému na kúpu mobilného telefónu zn. Samsung SGH-L770 zľavu zo spotrebiteľskej ceny. Žalovaný sa v zmluve o pripojení zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu na výzvu žalobcu ak poruší svoje zmluvné povinnosti (najmä povinnosť zaplatiť cenu poskytnutých služieb) a to v 10.000,- Sk (331,94 €); zmluvu o pripojení uzavrel žalovaný ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie.

Zo Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete žalobcu (č.l. 19 spisu, ďalej len „všeobecné podmienky“), súd zistil, že sa v nich žalobca zaviazal predkladať žalovanému prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné (článok 5 bod 5.2 písm. a/) a po skončení zúčtovacieho obdobia vystaviť žalovanému doklad o vyúčtovaní alebo faktúru, ktorými vyúčtuje ceny poskytovaných služieb počas zúčtovacieho obdobia (článok 11 body 11.6, 11.8 a 11.10). Žalovaný sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby na základe dokladu o vyúčtovaní (článok 6 bod 6.2), pričom zodpovedá za včasné uhradenie vyúčtovanej ceny poskytnutých služieb vo faktúre (článok 11 bod 11.9). Žalobca má nárok na úroky z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny poskytnutej alebo požadovanej služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie inak v zákonom stanovenej výške (článok 11 bod 11.14). Zmluva a všeobecné podmienky ako aj právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, ktoré nie sú v zmluve alebo všeobecných podmienkach výslovne upravené sa riadia o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ak tieto nie sú upravené v tomto zákone tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov (článok 17 bod 17.5). Písomnosti sa považujú za doručené uplynutím troch pracovných dní od preukázateľného podania písomnosti na pošte adresované na poslednú známu adresu pre zasielanie faktúr a písomností (článok 16 bod 16.2 písm. a/).

Faktúrami (č.l. 11-17 spisu) fakturoval žalobca žalovanému spolu cenu poskytnutých služieb v sume 262,85 €; z faktúr ako aj z predloženej špecifikácie pohľadávky (č.l. 4 spisu) vyplýva, že nezaplatené boli faktúry za obdobie od januára 2010 do marca 2010.

Pokusom o pokonávku zo dňa 06.05.2010 (č.l. 9 spisu) vyzval žalobca žalovaného na úhradu pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 262,85 € a zmluvnej pokuty v sume

331,94 € najneskôr do 20.05.2010. Pokus o pokonávku doručil žalobca žalovanému dňa 10.05.2010 prostredníctvom pošty (č.l. 10 spisu).

Podľa o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení a , ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a uverejňovanie informácii pre užívateľa; ).

Podľa a o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa , podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa , účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa a prvá veta , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa a , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa a , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby. S účinnosťou od 01.11.2011 došlo k zmene právnej úpravy zmluvy o pripojení (), táto zmena však nemala dopad na prejednávanú vec, pretože k využívaniu služieb žalobcu žalovaným došlo v celom rozsahu len za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (). Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvami o pripojení posúdil súd ako občianskoprávny vzťah, aplikáciu účastníci konania nedojednali a žalovaný uzavrel zmluvy ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Cenu poskytnutých služieb v období od januára 2010 do marca 2010 fakturoval žalobca žalovanému spolu v sume 262,85 €, ktoré žalovaný riadne a včas neuhradil. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 262,85 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu prisúdil súd žalobcovi i úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 292,85 € od 21.05.2010 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 21.05.2010 predstavovala 1,00 % ročne (1,00 % + 8,00 % = 9,00 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, uplatnil si však úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne, pričom súd bol v tejto časti jeho žalobou viazaný ( ). Úroky z omeškania prisúdil súd žalobcovi od 21.05.2010, pretože žalobca poskytol žalovanému v pokuse o pokonávku lehotu na plnenie najneskôr do 20.05.2010, do omeškania sa tak žalovaný dostal nasledujúceho dňa 21.05.2010; čas plnenia záväzkov nebol medzi žalobcom a žalovaným v zmluve o pripojení dohodnutý ( ).

V prevyšujúcej časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 331,94 € spolu s uplatneným príslušenstvom z nej ako aj spolu s uplatneným príslušenstvom z istiny, ktoré nebolo prisúdené súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Pre prípad porušenia zmluvných povinností dojednali žalobca a žalovaný v zmluve o pripojení zmluvnú pokutu v sume 331,94 € (10.000,- Sk). Z dokazovania vyplýva, že žalovaný neuhradil cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas. Je zrejmé, že sporné zmluvy o pripojení možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľské zmluvy a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri ich uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvami o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. ). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie ( ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok v obidvoch zmluvách o pripojení, žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty.

Nakoľko sporné zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na ne aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti ( ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku

prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V zmluve o pripojení v znení dodatku k nej predstavuje výška mesačného poplatku za zvolený účastnícky program 8,26 € (248,90 Sk). Pri dobe viazanosti 24 mesiacov predstavuje dodávateľom garantované poskytovanie služieb povinnosť žalovaného zaplatiť za tieto služby najmenej sumu 198,24 € (24 x 8,26 €). Zmluvná pokuta bola pritom dojednaná v sume 331,94 € (10.000,- Sk), čo predstavuje ako 100 % z hodnoty služieb zvoleného účastníckeho programu; pokiaľ ide o hodnotu zabezpečovanej povinnosti, zmluvná pokuta v sume 331,94 € zabezpečovala zaplatenie dojednaného mesačného poplatku v sume 8,26 € (teda viac ako 40-násobok jeho hodnoty). Takáto výška zmluvnej pokuty predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty najmä od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za také ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Pre úplnosť je potrebné dodať, že zmluvná pokuta bola dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby riadne a včas, resp. pre prípad porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch zmluvy (dodatku k zmluve), ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Nakoniec žalobca si ako dodávateľ vyhradil v zmluve právo na náhradu škody v súvislosti s poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny odpredaného zariadenia (článok 3 Záverečné ustanovenia bod 3.7.) Prípadná predajná cena takéhoto mobilného telefónu alebo koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Nebolo povinnosťou žalovaného zaplatiť rozdiel týchto cien a je len na obchodnej politike žalobcu, že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu mobilného telefónu súd pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola vzhľadom na plynutie času po uzavretí zmluvy o pripojení nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia. Žalobca netvrdil a ani to nevyplýva z dokazovania, že by mu porušením povinnosti žalovaného zaplatiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas vznikla nejaká škoda, pričom podľa dojednania v zmluve o pripojení je oprávnený požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu (preto na prípadnú výšku škody spôsobenej porušením povinnosti nie je súd povinný pri rozhodovaní prihliadať). Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v . je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s príslušenstvom z nej ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na rozhodnutie súdu bol vo veci pomerne úspešnejší žalovaný (žalobca bol úspešný len čo do sumy 262,85 € s príslušenstvom, čo do sumy 331,94 € s príslušenstvom bol zamietnutím žaloby úspešný žalovaný; žalobca navyše späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 116,54 € s príslušenstvom zavinil v tejto časti zastavenie konania), ktorému vzniklo voči žalobcovi právo na náhradu pomernej časti trov konania. Keďže však žalovaný žiadne trovy konania nežiadal nahradiť a ani mu žiadne nevyplývajú zo spisu, súd mu náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach ( prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa ,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).