Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-136-2011.pdf
PDF · 80.4 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/136/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci žalobcu: S. R., G., so sídlom v U., R. XX, Z.: XX XXX XXX, právne zastúpeného G. X. O., Y., so sídlom v U., R. Y. R. XX, Z.: XX XXX XXX proti žalovanej: J. W., bytom W., G. XXXX/XX, štátna občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 3,98 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. marca 2011, č.k. 11C/268/2010 - 22, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol a zároveň žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489 a § 494 Občianskeho zákonníka a s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 a 3, § 8 ods. 2 a 3 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení platnom v rozhodnom čase. Uviedol, že z dikcie ustanovení citovaného zákona o koncesionárskych poplatkoch je zrejmé, že Slovenský rozhlas má právo domáhať sa nedoplatku na súde až po splnení povinnosti spočívajúcej vo výzve platiteľa. V predmetnej veci však žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by sa dalo preukázať, že by táto povinnosť bola splnená. Na preukázanie uvedenej skutočnosti nie je postačujúce, že Slovenský rozhlas výzvu napísal. Na to, aby účinky tejto povinnosti mohli byť splnené, sa predpokladá, že výzva sa dostala do sféry koncesionára (inak by určenie takejto povinnosti zákonom nemalo zmysel). Žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. V zmysle § 120 ods. 1 a § 132 O.s.p. platí totiž zásada, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní. Mal za to, že žalobca nepreukázal hmotnoprávne náležitosti vzniku nároku na zaplatenie koncesionárskeho poplatku. Nepreukázal splatnosť tohto poplatku, pretože nepredložil dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že žalovaná bola na zaplatenie riadne vyzvaná. Na adrese uvádzanej žalobcom (kde jej výzva mala byť doručená) žalovaná v čase doručovania nebývala, ani nebýva. Z tohto dôvodu jej výzva na uvedenú adresu ani nemohla byť doručená. Súd prvého stupňa preto žalobu žalobcu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tomto konaní bola plne úspešná žalovaná, a preto jej patrí náhrada trov konania. Žalovanej však preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby toto rozhodnutie odvolací súd zmenil a rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3,98 Eur a trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania. Uviedol, že podával viacero návrhov s podobným obsahom, avšak proti viacerým žalovaným, rozhodol sa využiť ust. § 42 ods. 1 O.s.p., ktoré mu umožňuje urobiť podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, pričom v zmysle § 7 vyhlášky č. 542/2002 Z. z. Národného bezpečnostného úradu podstata zaručeného elektronického podpisu spočíva práve v tom, že na takto podpísaný dokument sa hľadí ako na tlačový dokument podpísaný vlastnoručným podpisom. Podanie spĺňalo všetky náležitosti, ktoré zákon pre podanie vyžaduje. K návrhu boli tiež pripojené relevantné dôkazy, rovnako podpísané zaručeným elektronickým podpisom, na ktoré sa žalobca vo svojom návrhu odvoláva. Prílohy, ktoré boli uložené na DVD nosiči, boli originálmi vzhľadom na skutočnosť, že jeden originál bol vyhotovený v listinnej - písomnej podobe a takto napr. odoslaný žalovanému (výzva Slovenského rozhlasu z 20.10.2005) a rovnaký dokument bol v elektronickej forme podpísaný zaručeným elektronickým podpisom určený na archiváciu a použitie v súdnych sporoch. Uviedol, že žalobca súdu predložil aj výzvu Slovenského rozhlasu zo dňa 20.10.2005, ktorou Slovenský rozhlas vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku a zároveň jej oznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu. Túto výzvu zaslal Slovenský rozhlas žalovanej. Žalovaná na túto výzvu nereagovala. Mal za to, že žalobca predložením výzvy v spojení s ďalšími listinnými dôkazmi preukázal, že žalovanú vyzval v zmysle ust. § 7 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z. Skutočnosť, že Slovenský rozhlas vyzval žalovanú, potvrdzuje aj listinný dôkaz, ktorý navrhovateľ súdu predložil a to potvrdenie Slovenského rozhlasu. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, či súčasťou súdneho spisu boli všetky dôkazy, ktoré navrhovateľ súdu predložil v elektronickej forme, ktoré boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Ak by však vychádzal z toho, že v druhom odseku odôvodnenia rozsudku sú uvedené všetky listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, je podľa jeho názoru potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa sa neoboznámil so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré navrhovateľ súdu predložil. Ak neboli vykonané tieto dôkazy, je daný odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Ak však prvostupňový súd vykonal tieto dôkazy, je zrejmé, že na ich základe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a preukázané skutočnosti naďalej považoval za nepreukázané, ide teda o odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.
Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v intenciách § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa nasledovné:
Z prechodného ustanovenia § 13 ods. 7 zákona č. 68/2008 Z. z., ktorým bol zrušený zákon č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch vyplýva, že na vyberanie a vymáhanie koncesionárskych poplatkov, na ktoré vznikla platiteľovi povinnosť do 31.03.2008, je potrebné použiť predchádzajúcu právnu úpravu a teda zákon č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V danom prípade bolo potrebné predmetnú vec posúdiť práve podľa predchádzajúcej právnej úpravy, pretože predmetom uplatneného nároku boli nezaplatené koncesionárske poplatky za obdobie roku 2004 (mesiace 5/2004, 6/2004 a 9/2004), teda pred účinnosťou novej právnej úpravy. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď na danú vec aplikoval zákon č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. <. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení rozhodnom v čase.
Z dikcie ust. § 8 ods. 2, 3 citovaného zákona o koncesionárskych poplatkoch súd prvého stupňa správne vyvodil, že Slovenský rozhlas sa má právo domáhať nedoplatku za používanie rozhlasového prijímača na súde až po splnení zákonom stanovenej povinnosti spočívajúcej vo výzve platiteľa poplatku a márnom uplynutí určenej lehoty na dobrovoľné plnenie povinnosti. V predmetnej veci žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by bolo preukázané, že by táto povinnosť bola skutočne splnená. Odvolací súd zastáva názor, že na to, aby účinky tejto povinnosti mohli byť splnené, je nevyhnutné, aby sa výzva na splnenie povinnosti dostala do sféry dispozície platiteľa poplatku a na preukázanie uvedenej skutočnosti preto nie je postačujúce, že právny predchodca žalobcu túto výzvu vyhotovil, prípadne i zaslal.
Vzhľadom na to že žalobca v konaní nepreukázal, že by výzva bola žalovanej doručená, či už ním alebo jeho právnym predchodcom, v tomto smere v konaní neuniesol dôkazné bremeno. V zmysle § 120 ods. 1 v spojení s § 132 O.s.p. má dôkazné bremeno zásadne ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní. V tejto súvislosti z oznámenia Mestského úradu v W. vyplýva, že žalovaná bola prihlásená k trvalému pobytu na adrese W., R. XXXX/X v období od 14.06.1995 do 24.03.2004, z čoho je zrejmé, že v čase vyhotovenia výzvy dňa 20.10.2005, kde je ako doručovacia adresa uvedená adresa W., R. X, už žalovaná na predmetnej adrese nebývala a na túto adresu jej teda výzva ani nemohla byť riadne doručená. Z ustanovení zákona č. 212/1995 Z. z. zároveň nevyplýva, že pokiaľ platiteľ poplatku neoznámi zmenu pobytu, možno mu výzvu účinne doručovať na poslednú známu adresu.
Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovenú podmienku uplatnenia predmetného nároku na súde. V priebehu konania bola spochybnená pravdivosť obsahu listiny označenej ako „Potvrdenie“ doloženého žalobcom. Dôkazné bremeno pravdivosti takejto listiny pritom zaťažuje toho, kto takúto listinu predložil ako dôkaz, teda žalobcu (iná situácia by bola napríklad pri doložení poštovej doručenky, ktorá ma charakter verejnej listiny). Odvolací súd preto zastáva názor, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení § 8 ods. 2, 3 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov, t. j. že by výzva na zaplatenie koncesionárskeho poplatku bola žalovanej doručená a že by následne žalovanej márne uplynula lehota na dobrovoľné plnenie. Aj odvolací súd mal z týchto dôvodov za to, že žalobca v tomto smere v danej veci neuniesol dôkazné bremeno, čoho dôsledkom bolo zamietnutie žaloby.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu návrhom neuplatnila a tiež jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .