Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CoP-23-2012.pdf
PDF · 89 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoP/23/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kupkovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti I. H., nar. X.XX.XXXX a S. H., nar. X.X.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, deti rodičov F. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C., G. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Marcelom Mašanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavova 2, Poprad a I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C., Z. XXX/XX o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu v Poprade č.k. 15P/75/2011-198 zo dňa 16.11.2011 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu v Poprade č.k. 12C/65/2009-29 zo dňa 24.9.2009 v časti výživného na maloleté deti tak, že znížil výživné na maloletú I. zo sumy 170 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne a na maloletého S. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne od 1.11.2011 so splatnosťou vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky detí. V prevyšujúcej časti návrh otca zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že otec detí požiadal o zníženie výživného na maloletú I. zo sumy 170 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne a na maloletého S. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 26 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného došlo na jeho strane k zmene pomerov a nie je schopný plniť stanovené výživné.
Vykonaným dokazovaním zistil, že posledná úprava výživného na maloleté deti bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. 12C/65/2009, ktorým bolo manželstvo rodičov právoplatne rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné na maloletú I. vo výške 170 eur mesačne a na maloletého S. vo výške 120 eur mesačne. V čase poslednej úpravy sa vychádzalo z príjmov otca za rok 2008 vo výške 4.231.162 Sk, zohľadnili sa výdavky vo výške 3.916.883,- Sk a daň v sume 27.368,- Sk. Matka bola na materskej dovolenke, poberala iba rodičovský príspevok vo výške 200 eur mesačne. V súčasnej dobe došlo k zmene pomerov na strane otca. Zistil, že otec detí odpredal svoj podiel vo firme Echon s.r.o. svojmu bratovi za hodnotu základného imania vo výške 2.400 eur v decembri 2010. Otec je momentálne konateľom firmy Veyron s.r.o. ktorá vznikla
za účelom prenájmu nehnuteľnosti na Z. ulici v C.. Podľa otca vo firme nedosahuje žiaden príjem. Otec tvrdil, že k poklesu príjmu a predaju firmy došlo z dôvodu hospodárskej krízy, pričom podľa daňového priznania v roku 2009 vykázal príjem 4269,76 eur a v roku 2010 príjem 2513,24 eur. Otec predložil potvrdenie o zdravotnom stave avšak nie je práceneschopný, lebo podľa neho by to situáciu neriešilo, pretože v dôsledku neplatenia odvodov do sociálnej poisťovne by mu neboli vyplácané nemocenské dávky. Matka detí je v súčasnej dobe nezamestnaná. Je evidovaná na úrade práce. Nie je poberateľkou sociálnej dávky. Žije s priateľom a maloletými deťmi v trojizbovom byte a na nákladoch domácnosti vo výške 190 eur mesačne sa podieľa jej priateľ. Maloletý S. navštevuje materskú školu, kde platí 35 eur mesačne. Maloletá I. navštevuje štvrtý ročník základnej školy. Dieťa má zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom. Dopláca za lieky 20 eur mesačne. Dieťa sa stravuje v školskej jedálni, kde platí 18 eur mesačne. Navštevuje aj základnú umeleckú školu, kde platí polročne poplatok 40 eur. Vychádzajúc z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine porovnal pomery v čase posledného rozhodnutia a v súčasnosti a zistil, že na strane otca došlo k zníženiu príjmu, ktoré odôvodňuje zníženie výživného. Prihliadal na to, že k ukončeniu podnikateľskej činnosti otca došlo z dôvodu odpredaja svojho podielu, ktorý odpredal bratovi za sumu 2400 eur. Z firmy Veyron s.r.o. otec nemá stály príjem. Poukázal však na skutočnosť, že otec detí pokiaľ by si bol riadne plnil odvodové povinnosti do zdravotnej a sociálnej poisťovne v čase, keď mal príjem, mohol poberať s ohľadom na svoj zdravotný stav nemocenské dávky. Sám sa pripravil o možnosť takéhoto príjmu, z ktorého by mohol uspokojovať aj potreby detí. Zobral do úvahy aj možnosti úspor na strane otca v decembri 2010 za odpredaj podielu vo firme. Jeho výdavky, s ohľadom na skutočnosť, že býva u svojich rodičov, ktorí mu zabezpečujú bývanie a stravu nie sú vysoké. Prihliadol aj na vek a potreby detí, príjem matky a jej osobnú starostlivosť a dospel k záveru, že je dôvodným zníženie výživného na maloletú I. zo sumy 170 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne a na maloletého S. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne. Zníženie výživného podľa návrhu otca na maloletú I. na sumu 30 eur mesačne a na maloletého S. na sumu 26 eur mesačne by bolo jednoznačne v rozpore so záujmami maloletých detí, preto v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. l, písm. a) O.s.p.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie otec detí a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a znížil výživné na maloletú I. na sumu 30 eur mesačne a na maloletého Dominika na sumu 26 eur čo predstavuje 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo by zodpovedalo jeho finančnej situácii. Tvrdil, že od vyhlásenia rozhodnutia sa podstatne zmenili jeho finančné pomery. Od podania návrhu uplynulo 10 mesiacov. Vtedy jeho príjem predstavoval sumu 209,44 eur, v súčasnej dobe nemá žiaden príjem ani z podnikateľskej ani inej činnosti. Od rozvodu žije u svojich rodičov spolu s bratom v trojizbovom byte. Vzhľadom na jeho finančnú situáciu sa o neho starajú rodičia, ktorí zabezpečujú jeho potreby. Na domácnosť neprispieva, lebo nemá z čoho. Súd prvého stupňa síce znížil výživné, avšak neprihliadol na všetky podstatné skutočnosti. V roku 2008 mal príjem a nemal problém platiť výživné na deti vo výške 290 eur mesačne. Jeho príjem sa podstatne znížil, predal svoj podiel vo firme ECHON s.r.o. za 2400 eur, pretože firma nevykazovala dostatočné zisky z dôvodu ekonomickej krízy a nedostatku pracovných aktivít. Z týchto peňazí platil výživné v roku 2011. Z firmy Veyron s.r.o. nemá príjem. Poukázal na to, že po rozvode odišiel zo spoločnej domácnosti iba s osobnými vecami a manželke nechal zariadený byt. Svoje deti má rád a v rámci svojich možností sa o ne stará a bude starať. Vyvracal odôvodnenie súdu prvého stupňa, že nemal splnené povinnosti do Sociálnej poisťovne a predložil o tom doklad, že všetky povinnosti má do 31.12.2008 splnené a má zaplatené aj odvody do zdravotnej poisťovne. Tvrdil, že finančný stav si neprivodil vlastnou vinou (úmyselne) tak ako z toho vychádzal súd prvého stupňa.
Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Zníženie výživného na otcom požadovanú sumu nie je v záujme maloletých detí.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie otca detí nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou vyživovacou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu.
Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia sú všetky okolnosti, ktoré by mohli by podkladom pre zmenu určeného výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia sú len tie okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas. Relevantnosť zmeny rozhodnutia sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi, významnými z hľadiska vyživovacej povinnosti, tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiále, vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive. Problematickejšie je to v prípadoch uzavretia súdnych zmierov. V takomto prípade je vždy potrebné vykonať príslušné zistenia na zistenie minulého stavu inými dôkaznými prostriedkami.
Z ustanovenia § 75 ods. l Zákona o rodine vyplýva, že výška výživného je závislá od odôvodnených potrieb oprávneného, ako aj schopností, možností a majetkových pomerov povinného. Na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného má súd povinnosť prihliadnuť aj vtedy, ak sa povinný bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako má povinnosť prihliadať aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.
Citované zákonné ustanovenie vychádza z princípu potencionality príjmov a je inštitútom, ktorý výrazne ochraňuje oprávneného, v danom prípade maloleté deti, odkázané na výživu rodičov. Zákon o rodine tento princíp posilňuje. Záujem zákonodarcu spočíva v tom, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených od príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov. Snaha zákonodarcu siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých okolností mohli existovať. Zdôvodnenie vidí v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Takouto okolnosťou je zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem prípadne, ak povinný bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené, respektíve vykonával aktivitu smerujúcu k získaniu iného zamestnania. Za vzdanie sa majetkového prospechu sa považuje aj nevýhodné scudzenie majetku. Následkom princípu proporcionality je skutočnosť, že súd pri určení výživného vychádza z potencionálneho príjmu, t.j. príjmu
pred zmenou zamestnania, príjmu, aký by dosahoval pred zmenou zamestnania alebo podnikania, resp. majetkových pomerov, ako by obsahovali predmetné majetkové podstaty v prípade vzdania sa majetkového prospechu.
Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že až do konca roku 2010 otec sa vzdal nielen podnikania, v ktorom dosahoval príjem a mal možnosť ho aj ďalej dosahovať. Sám priznal, že odpredal svoj podiel v spoločnosti ECHON bratovi, lebo firma podľa neho nevykazovala dostatočný zisk. To znamená, že firma nejaký zisk dosahovala a jestvuje, iba ju riadi a vlastní jeho brat, pričom ako bolo zistené otec detí užíva majetok tejto firmy, ako sám potvrdil, a to motorové vozidlo. Ak by bola firma stratová, bola by daná do likvidácie prípadne do konkurzu, čo sa nestalo. Odvolací súd je toho názoru, že nejestvoval dôležitý dôvod, pre ktorý bolo potrebné odpredať obchodný podiel a tým sa zbaviť akéhokoľvek príjmu. Tvrdenie otca, že nemôže pracovať, lebo je nemocný a vypísanie práceneschopnosti nič nerieši lebo neplatil odvody taktiež považuje odvolací súd za účelové, pretože otec detí v štádiu odvolacieho konania predložil doklady o zaplatení odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne a teda má nárok na vyplácanie nemocenských dávok, prípadne sociálnych dávok, ktoré si však neuplatnil. Neuplatnenie nemocenských dávok, prípadne sociálnych dávok v danom prípade je treba považovať taktiež za účelové konanie zo strany otca v snahe minimalizovať výšku výživného. Sporná je aj skutočnosť odpredaja nehnuteľností a to polyfunkčného objektu na ul. Z. v C. svojim rodičom, ktorá pozostávala zo stavieb - budovy, dvoch dvojgaráží, dvoch garáží, a pozemkov o výmere 427 m2, ktorých tržná cena je pomerne vysoká. V kúpnej cene 159.456,- eur sa síce konštatuje započítanie pohľadávok, avšak o ich existencii nepredložil otec detí žiaden doklad ani ich nepreukázal. Ani z dohody o vyporiadaní BSM medzi rodičmi detí z 9.2.2010 nevyplýva, žeby predmetné nehnuteľnosti boli zaťažené dlhmi a v rámci vyporiadania BSM ich otec detí preberal bez dlhov. Pokiaľ dlhy existovali, mali byť vyporiadané ako pasíva.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil jednotlivé zistenia, prihliadol na možnosti a schopnosti otca detí mať príjem ako aj vlastniť majetok, ktorého sa aj podľa názoru odvolacieho súdu bezdôvodne zbavil. Správne zhodnotil sociálne pomery na strane matky a potreby maloletých detí a zníženie výživného tak, ako ho znížil súd prvého stupňa zodpovedá v súčasnej dobe možnostiam a schopnostiam otca, veku a potrebám detí s prihliadnutím na príjem matky a jej osobnú starostlivosť. So zreteľom aj na správne rozhodnutie o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 219 ods. l O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 146 ods. l, písm. c) O.s.p. Konanie starostlivosti súdu o maloleté deti je konaním, ktoré je možné začať aj bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.