Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_8Cpr-1-2011.pdf
PDF · 119.68 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cpr/1/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu : T. T., nar. X.XX.XXXX, bytom U.. X. XXXX/X, Ž., právne zastúpeného JUDr. Annou Kokavcovou, advokátkou so sídlom Framborská 58, Žilina, proti žalovanému : Manett K s.r.o. so sídlom Baltická 1362/13, 040 12 Košice, IČO 44 968 655, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Brostl, s.r.o. so sídlom Kováčska 6, Košice, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o základe
rozhodol:
Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného doručené žalobcovi dňa 3.10.2011 je n e p l a t n é.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.10.2011 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru doručeného žalobcovi dňa 3.10.2011 a náhrady mzdy. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný mu listom zo dňa 3.10.2011 okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/ a Zákonníka práce z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, ktorú mal žalobca porušiť tým, že dňa 30.9.2011 požiadal o čerpanie riadnej dovolenky na ten istý deň, s ktorou však zamestnávateľ nesúhlasil a žalobca napriek tomu pracovisko opustil, čím opustil chod prevádzky. Žalobca skutkovo namieta dôvodnosť vymedzeného dôvodu okamžitého skončenia pracovnej disciplíny, lebo dňa 30.9.2011 čerpal riadnu dovolenku, ktorú mal deň predtým dňa 29.9.2011 schválenú a podpísanú svojou nadriadenou (v listinnom dôkaze ďalej „predmetný“ dovolenkový lístok - pozn. súdu).
Žalovaný sa k veci samej vyjadril písomne dňa 4.1.2012 tak, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za právoplatné, o predmetnom dovolenkovom lístku žalovaný nemal vedomosť a vie dosvedčiť, že uvedená dovolenka nebola odsúhlasená konateľom spoločnosti Ing. Tiborom Labaničom, ani poverenou osobou Ing. Martinou Galociovou a ani vedúcou prevádzky Michaelou Kozlíkovou.
Na pojednávaniach konaných dňa 29.2.2012 a 26.3.2012 sa sporové strany pridržiavali svojich základných skutkových postojov.
Na pojednávaní konanom dňa 29.2.2012 právne zastúpený žalobca najmä namietal, že žalobca môže vychádzať z predloženého dovolenkového lístka, je hanbou žalovaného ako zamestnávateľa, že žalobca dovtedy dovolenkový lístok nevidel.
Na pojednávaní konanom dňa 29.2.2012 právne zastúpený žalovaný najmä uvádzal, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, lebo na 30.9.2011 mu nikdy nebola udelená dovolenka. Toto zamýšľa žalovaný preukázať výsluchom účastníkov a navrhovanými svedkami. Neúčasť žalobcu dňa 30.9.2011 na pracovisku bola zvlášť závažným porušením pracovnej disciplíny, lebo došlo k ohrozeniu činnosti prevádzky žalovaného.
Na pojednávaní konanom dňa 26.3.2012 právne zastúpený žalobca vychádzal z toho, že výpoveď svedkyne Kozlíkovej je účelová, napr. pokiaľ by neúčasť žalobcu v daný deň v práci mala byť ohrozením prevádzky. Podporne môžu navrhnúť na výsluch aj asistentku advokátskej kancelárie zastupujúcej žalobcu, ktorá vypĺňala predmetný dovolenkový lístok svojou rukou. Je rozporné, ak svedkyňa bola upozornená dňa 30.9., že nemá žalobcovi vypisovať dovolenku, keď na tento deň vypísala žalobcovi dovolenku dňa 29.9., čo nepoprela. Je proti povahe veci, aby ak žalobca získal dovolenkový lístok vyplnený bez dátumu dovolenky, prečo by ho prišiel vyplniť do advokátskej kancelárie, teda k inej osobe. Ak aj zamestnankyňa žalovaného ako svedkyňa tvrdí, že dovolenkový lístok vypísala bez toho, aby bol vyplnený, v tomto nesie určitú zodpovednosť a táto situácia nemôže byť hodnotená v neprospech žalobcu.
Na pojednávaní konanom dňa 26.3.2012 žalovaný v právnom zastúpení vychádzal z toho, že nepopiera to, že okrem údajov vyplnených svedkyňou W. predmetný dovolenkový lístok bol vyplnený v kancelárii PZ žalobcu, ale k takémuto vyplneniu mohlo dôjsť až dodatočne po tom, ako svedkyňa W. tento dovolenkový lístok podpísala a druhou možnosťou je to, že by v advokátskej kancelárii bol vyplnený iný dovolenkový lístok, o ktorom nemôžu preukázať, že následne bol daný žalovanému na podpis. Žalovaný preto vychádza z výpovede svedkyne, že v dátume dovolenky bol dovolenkový lístok vypísaný až neskôr, teda podpísaný bol ako nevyplnený a na tieto okolnosti žalovaný navrhuje výsluch svedkyne Moniky Urbanovej, ktorá bola prítomná pri odovzdávaní predmetného dovolenkového lístka zo strany svedkyne žalobcovi. Navrhujú tiež doplnenie dokazovania znalcom z odboru grafológie na stotožnenie pôvodcu písma, teda na určenie toho, kto ktorú časť dovolenkového lístka vyplnil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Anny Kokavcovej (ktorá vyhlásila, že priamo bola zúčastnená deja), splnomocnenej zamestnankyne žalovaného N.. T. R. (generálne splnomocnenej na zastupovanie žalovaného pri právnych úkonoch dňa 28.2.2012 čl. 29 spisu, ktorá zároveň pojednávaní čl. 35 spisu upresnila svoje postavenie u žalovaného ako dcéra a asistentka konateľa a ďalej osobne vypovedala ako zúčastnená deja, pričom ale z hľadiska kontaktu súdu voči žalovanému súd považuje za procesne prednostné plnomocenstvo udelené na celé tunajšie konanie advokátovi čl. 26 spisu s chybným datovaním v údaji roka 3.2.“2011“, keďže východiskovo môže mať účastník aj viac zástupcov, zastúpenie advokátom je z hľadiska kontaktu súdu prednostné a navyše advokát vystupoval na pojednávaniach s konkludentným súhlasom splnomocnenej zamestnankyne N.. T. R.), svedkyne T. W. a listinnými dôkazmi.
Po analogickom poučení podľa § 131 O.s.p. právna zástupkyňa žalobcu osobne vypovedala, že bola osobne pri tom, keď jej asistentka vypĺňala predmetný dovolenkový lístok pre žalobcu. Takto potvrdzuje autenticitu predmetného dovolenkového lístka s tým, že po tomto vyplnení tam nebolo uvedené iba meno toho, kto by dovolenku schválil ani jeho podpis, ani pečiatka zamestnávateľa.
Splnomocnená zamestnankyňa žalovaného N.. T. R. po analogickom poučení podľa § 131 O.s.p. na pojednávaniach osobne vypovedala tak, že ona sama vypísala žalobcovi dovolenku na 27.9.2011 a 29.9.2011. U žalovaného sa dovolenkové lístky nevypisovali. Dovolenky sa schvaľujú tak, že keď má zamestnanec záujem, tak vedúci predajne osloví brand managera so sídlom v Košiciach, alebo ju ako asistentku konateľa a oni keď túto dovolenku schvália, tak tá platí. Dovolenku na 27.9.2011 a 29.9.2011 podanú na osobnú žiadosť žalobcu ona schválila, a tiež sa so žalobcom dohodli, že sa dňa 29.9.2011 stretnú za účelom dohody o skončení pracovného pomeru. Žalobca sa telefonicky snažil dojednať iné podmienky skončenia pracovného pomeru a na osobnom stretnutí predložil pozmenený návrh, než ktorý mu ona predložila na vytlačenie, s čím ona nesúhlasila. Žalobca chcel skončenie pracovného pomeru k 5.10., ale ona iba k 30.9., pričom keby sa dohodli tak ako ona - L.. R. chcela, schválila by mu dovolenku na 30.9., keby to bol posledný deň pracovného pomeru žalobcu. Keďže sa nedohodli, ona niekoľkokrát ráno pred 8.30 hod. volala vedúcej predajne L.. W., že žalobca túto dovolenku nemá schválenú. Následne sa dozvedela, že žalobca 30.9. meškal, dostavil sa cca o 10.47 hod., a to už považovala za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, lebo dostaviť sa mal o 8.30 hod. Preto bola vystavená listina okamžitého skončenia pracovného pomeru a na jej osobné doručenie využili p. T., lebo zamestnankyne predajne sa žalobcu báli. Nebolo zaužívané, aby keď zamestnanec má schválenú dovolenku o tom dostal doklad, ale nebol dôvod, aby mu takýto doklad nevydali, keď si ho on vyžiada. Ona ani pred začatím tohto konania nevedela, že doklad o schválenej dovolenku v dňoch 27. a 29. bol žalobcovi vydaný. Pokiaľ ona vie, tak takýto doklad na 27. a 29.9. bol podpísaný vedúcou predajne p. W., ktorá sa navyše aj vyjadrila, že podpísala určitý (ďalší) dovolenkový lístok, ale pred svedkami s tým, že sa malo jednať o dovolenku na 29.9., a nie na ďalší deň. Žalobca bol problémový zamestnanec, požičal si peniaze, ktoré až dodatočne vrátil, lebo najprv to zapieral. Tiež žalovanému spadol systém, keď žalobca využíval internet na osobné účely na stávkovanie v stávkových kanceláriách a nechal otvorenú predajňu cez noc v rozpore s internými predpismi žalovaného. Na žalobcu bola aj podaná sťažnosť. Tiež sa klientka sťažovala, že bola žalobcom urazená. O týchto problémoch bol vykonaný pohovor a boli o ňom spísané záznamy. Pre dodržiavanie kódexu správania k zákazníkom a image značky, sa chceli so žalobcom dohodnúť iným spôsobom ako okamžitým skončením pracovného pomeru, a možnosťou bola tá dohoda skončenia pracovného pomeru, ktorú vypracovala ona, ale s takou žalobca nesúhlasil.
Na pojednávaní konanom dňa 26.3.2012 vypovedala svedkyňa T. W. tak, že u žalovaného je zamestnaná na pozícii shop manager, L.. R. je majiteľka obchodu a jej nadriadená a žalobca je ich bývalý zamestnanec. Vie, že ona - L.. W. dávala žalobcovi dovolenku na lístku na dni 27. a 29.9.2011, ale žalobca sa ešte dostavil dňa 29.9.2011. Ona mu vtedy dovolenku na 30.9. nechcela dať, lebo na to bola upozornená p. Galociovou, aby mu ju nedávala. Ona - L.. W. dovolenkové lístky nikdy nevypĺňala, ale dovtedy to riešila cez ďalšiu osobu. Dňa 29.11. sa stalo to, že žalobca prišiel s nevyplneným dovolenkovým lístkom, existuje ďalší svedok na to, že tento lístok bol nevyplnený. Žalobca ten lístok ani nenechal na pracovisku ale povedal, že ho pošle na firmu. Je to predmetný sporný dovolenkový lístok ako na čl. 10 spisu, ona L.. W.Í. potvrdzuje, že ako vedúca útvaru tento dovolenkový lístok podpísala. K tomuto podpísaniu došlo tak, že vtedy tento dovolenkový lístok nebol vyplnený v horných riadkoch s menom zamestnanca a v ďalšom riadku o rozsahu dovolenky na 1 deň 30.9.2011. Ona sama pri tomto podpisovaní žalobcovi vyplnila dátum v hornej polovici dovolenkového lístka 29.9.2011 a dátum schválenia 29.9.2011. Ďalšie údaje na tomto dovolenkovom lístku už nie sú jej písmom. Ona poukazuje, že dovolenku na predošlé dni 27. a 29.9. vypísala žalobcovi na listine iného formátu. Neuvedomila si, že dovolenku, ktorá mala byť na 29.9. už žalobcovi vypísala, lebo sa zaoberala inou zamestnankyňou. Ona dôverovala žalobcovi, že si ten lístok vyplní na 29.9. Ona mu aj povedala, že dovolenka je na deň 29.9.2011. Keď zamestnanec chce voľno, musí to dať vedieť vopred. V deň 30.9.2011 preberali tovar, zaúčali novú zamestnankyňu, jedna zamestnankyňa bola skladníčka, ona sama sa musí zaoberať inými vecami, a preto v ten deň žalobca na pracovisku chýbal. Jeho absencia sa zapísala do dochádzkového systému, ktorý vedie ona - L.. W.. Ona hovorila s L.. R. niekoľkokrát a v ten deň, keď tam žalobca bol, L.. R. jej celkom zakázala, aby žalobcovi dávala dovolenku. Presne si nepamätá, čo vtedy p. R. hovorila o žalobcovi, ona - L.. W.Á. komunikuje s p. R. vo veľkom množstve telefonátov.
Z listinného dôkazu - z pracovnej zmluvy zo dňa 5.4.2011 súd zistil, že žalobca ako zamestnanec pracoval u žalovaného ako zamestnávateľa ako asistent predaja s nástupom od 5.4.2011 a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu jedného roka.
Listom zo dňa 30.9.2011 žalovaný podal voči žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nenastúpenia na pracovnú smenu dňa 30.9.2011, keď na pracovnú smenu nastúpil o 10.47 hod., pričom začiatok pracovnej smeny je o 8.30 hod. Požiadal o dovolenku na ten istý deň, žiadosť mu bola zamietnutá, ale žalobca napriek tomu pracovné pôsobisko opustil, čím ohrozil chod prevádzky. Tento list bol žalobcovi doručený dňa 3.10.2011, čo žalobca potvrdil svojim podpisom na rovnopise tohto listu.
Z listiny - dovolenkového lístka („predmetného“) súd zistil, že žalobca dňa 29.9.2011 požiadal žalovaného o dovolenku na jeden pracovný deň dňa 30.11.2011, a táto dovolenka s nástupom dňa 30.9.2011 mu podľa kolónky „schválil“ bola schválená žalovaným dňa 29.9.2011.
Listom zo dňa 3.10.2011 sa žalobca v právnom zastúpení domáhal ďalšieho zamestnávania, keď namietol neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, a tento list bol žalovanému doručený dňa 6.10.2011.
V okolnostiach sporu súd zistil, že v dňoch 10.9.2011 a 24.9.2011 boli so žalobcom spísané záznamy z ústneho upovedomenia o hrubom porušení pracovnej disciplíny.
Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len ZP) Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,
b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa § 81 ZP Zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám,
g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.
1) Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.
2) Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov.
3) Hromadné čerpanie dovolenky podľa odseku 2 nesmie byť určené na viac ako dva týždne, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o vážne prevádzkové dôvody, ktoré sa zamestnancom oznámia najmenej šesť mesiacov vopred, môže byť hromadné čerpanie dovolenky určené na tri týždne.
4) Hromadné čerpanie dovolenky podľa odseku 2 v umeleckých súboroch z povolania nesmie byť určené na viac ako štyri týždne. V divadle a v inej umeleckej ustanovizni, ktorej predmetom činnosti je interpretovanie hudobného diela, možno určiť hromadné čerpanie dovolenky v celej výmere.
5) Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.
Podľa § 68 ods. 1, 2 ZP
1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
Podľa § 70 ZP Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Súd rozsudkom o základe sporu určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného doručeného žalobcovi dňa 3.10.2011, lebo neuznal skutkové odôvodnenie predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, keďže v deň 30.9.2011 žalobca čerpal dovolenku schválenú žalovaným ako jeho zamestnávateľom. Dokladom o tejto dovolenke žalobcu bol práve predmetný dovolenkový lístok vystavený dňa 29.9.2011 o dovolenke na deň 30.9.2011.
V tomto spore boli splnené základné predpoklady okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu, keď žalovaný skončil pracovný pomer žalobcu písomne, dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru riadne skutkovo vymedzil, a písomné okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi ako jeho zamestnancovi aj doručil. Na druhú stranu žalobca sa domáhal nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru v zákonnej lehote dvoch mesiacov. Vec bola sporná v zmysle námietok žalovaného, ktorý k predmetnému dovolenkovému lístku namietal Ad 1/ to, že táto dovolenka nebola žalobcovi schválená a Ad 2/ to, že žalobca získal tento dovolenkový lístok ako dôkaz o určení dovolenky zo strany zamestnávateľa práve na deň 30.9.2011 manipulatívnym spôsobom tak, že najprv získal podpis príslušnej zamestnankyne jeho zamestnávateľa oprávnenej potvrdzovať mu dovolenku, a až následne k tomuto podpisu si dopísal dátum.
Prvá z námietok žalovaného, že dovolenka na deň 30.9.2011 nebola žalobcovi schválená, bola zjavne nedôvodná, lebo nebolo vecou žalobcu ako zamestnanca, aby skúmal splnenie interných predpokladov schválenia dovolenky práve na deň 30.9.2011, o ktorom získal doklad. V tejto časti sporu súd najmä zistil, že tento dovolenkový lístok v časti schválenia dovolenky dňa 29.9.2011 bol podpísaný p. W., vedúcou predajne, teda za zamestnávateľa osobou, ktorá podľa predchádzajúcej skúsenosti žalobcu bola oprávnená vystaviť žalobcovi ako zamestnancovi doklad o schválení dovolenky, čo v okolnostiach sporu nesporne vyplynulo z vystavenia potvrdenia o schválenej dovolenke v predchádzajúcich dňoch 27.9. a 29.9.2011. V tomto zmysle nemôže byť z hľadiska žalobcu podstatné, či p. W. mala interné oprávnenie schválenie konkrétnej dovolenky na 30.9.2011 potvrdiť.
K druhej námietke žalovaného vo vzťahu k tvrdenému manipulatívnemu správaniu žalobcu dňa 29.9.2011 pri získaní potvrdenia o schválenej dovolenke na dovolenkovom lístku súd poznamenáva, že v tomto konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru je okrem zistenia východiskových predpokladov (písomná forma, doručenie, lehoty) potrebné meritórne posúdiť, či práve dňa 30.9.2011 sa žalobca dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny. Lenže dňa 30.9.2011 žalobca už disponoval dokladom o nariadení alebo schválení dovolenky zo strany jeho zamestnávateľa na tento deň, preto nebolo možné vyhodnotiť, že by práve v uvedený deň 30.9.2011 sa žalobca dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Súd nechce úplne rezignovať na potencionálny význam otázky, či bolo vôľou zamestnávateľa dňa 29.9.2011 vykonať špecifický právny úkon nariadenia alebo schválenia dovolenky na deň 30.9.2011, už len s ohľadom na zásady Zákonníka práce, jednak súladu s dobrými mravmi, ale tiež v kontexte najmä povinností zamestnávateľa vo vzťahu k právu zamestnanca na prácu. Aj keď Zákonník práce bližšie nedefinuje formálne náležitosti nariadenia alebo schválenia dovolenky zamestnancovi, je príznačné, že v pracovno-právnych vzťahoch je pravidelnou náležitosťou právneho úkonu jeho písomná forma a aj nariadenie alebo v prípade žiadosti zamestnanca schválenie dovolenky, je právnym úkonom špecifického druhu v pracovno-právnych vzťahoch. Preto či už zamestnávateľ dovolenku sám nariaďuje, na čo má zamestnávateľ právo podľa cit. ust. § 111 ZP, alebo ju na žiadosť zamestnanca schvaľuje, je treba vykonaniu tohto špecifického právneho úkonu venovať náležitú pozornosť. Predmetný dovolenkový lístok je dostatočne prehľadný na to, aby osoba, ktorá potvrdzuje schválenie dovolenky, ho podpísala, iba ak je riadne vypísaná rozhodujúca časť textu, na ktorý deň je dovolenka schválená. Inak ak právny úkon za žalovaného nebol vykonaný riadne a vôľa nebola prejavená úplne, je objektívne širší priestor pre jednostranné správanie účastníka pracovnoprávnych vzťahov.
Z hľadiska postupu súdu tvrdenie je teoretickou etapou uplatnenia alebo bránenia práva v občianskom súdnom konaní, ktorá usmerňuje ďalšiu teoretickú etapu dokazovania. Súd by pripustil ďalšie dokazovanie, keby napr. žalovaný ako zamestnávateľ tvrdil, že žalobca ako zamestnanec sa dopustil iného manipulatívneho správania, ktorým by získal podpis oprávnenej osoby zamýšľaný k úplne inému úkonu, než je schválenie dovolenky, alebo keby pozmenil riadny prejav vôle zamestnávateľa v podstatnej časti. V tomto prípade pre podiel zamestnávateľa na vzniku sporu, prakticky keď žalovaný ako zamestnávateľ tvrdí, že pred tvrdeným porušením disciplíny zamestnanca sám zamestnávateľ neúplne prejavil svoju vôľu, čo vyplýva z výpovede svedkyne W., že ona mala vypísať neúplný dovolenkový lístok, by už súd nevyhodnotil, že došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zamestnanca v deň 30.9.2011. Preto už v konaní bol zjavne nadbytočný žalovaným navrhnutý dôkaz výsluchom svedkyne T. D., ktorá mala vypovedať, že dovolenkový lístok pre žalobcu bol p. W. podpísaný ako nevyplnený v časti dňa dovolenky a že p. W. mala pritom žalobcovi povedať, že aj takto schválená dovolenka je na deň 29.9.2011. Zjavne nadbytočný je aj dôkaz znalcom z odboru grafológie, lebo v konaní aj bez vykonania takéhoto dôkazu bolo nesporné, že predmetný dovolenkový lístok ako osobou, ktorá mala oprávnenie žalobcovi schválenie dovolenky potvrdiť, bol podpísaný p. W. a že predmetný dovolenkový lístok obsahoval písmo viacerých pisateľov. Napokon aj potencionálne nadbytočný by bol aj podporne navrhnutý dôkaz žalobcom na výsluch asistentky advokátskej kancelárie právnej zástupkyne žalobcu na potvrdenie toho, v akom štádiu ona predmetný dovolenkový lístok vypisovala. Súd si je vedomý, že nevykonané dôkazy by bolo možné hodnotiť až v prípade ich vykonania, aj v kontexte ďalších námietok, ktoré už odzneli. Lenže vykonávanie ďalších dôkazov súd zamietol pre nedostatok ani len ich potencionálneho významu.
Ďalšie okolnosti oboznámené v tomto súdnom spore, najmä že žalobca bol upozorňovaný na nedostatky v práci, a že bol v rokovaní o skončení pracovného pomeru dohodou, k čomu sa napokon dohoda nedosiahla, už neboli podstatné pre rozhodnutie o základe sporu vo veci samej.
Pre povahu tohto rozsudku o základe sporu, ktorého účelom je hospodárne vyriešiť ťažiskovú spornú otázku medzi účastníkmi, súd o náhrade trov konania nerozhodoval, čo prichádza do úvahy až pri rozhodovaní o celom predmete, resp. zvyšku predmetu tohto súdneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).