Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BB-76S-28-2022.pdf
PDF · 183.72 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-76S/28/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: Technické plyny, s.r.o. v likvidácii, so sídlom 1. mája 882/46, 020 01 Púchov, IČO: 36 739 511, právne zastúpený: JUDr. Vlastimil Petřek, PhD., advokát, so sídlom Námestie sv. Egídia 6/11, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100300151/2022 zo dňa 14.02.2022, takto
rozhodol:
Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. U žalobcu bola vykonaná Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“) daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2019. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 100760249/2021 zo dňa 05.05.2021 (ďalej aj len „Protokol“), ktorý bol doručený žalobcovi v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) dňa 26.05.2021.
2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101827342/2021 zo dňa 29.09.2021 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5.000,- Eur na DPH podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2019. Správca dane konštatoval, že daň vyrubená riadnym daňovým priznaním doručeným dňa 24.11.2019 je 4.522,07 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní je 9.522,07 Eur a rozdiel dane je v sume 5.000,- Eur.
3. V zdaňovacom období september 2019 si žalobca uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr č. 19V0900009 a 19V0900002 za dodanie tovaru (fľaše pre chladivo, dopravný pás) od dodávateľa SHARMEEN s.r.o., Levická 54, 949 01 Nitra, IČO: 51 641 291 (ďalej len „SHARMEEN s.r.o.“, ktorý bol ku dňu 26.03.2021 medzičasom z obchodného registra ex offo vymazaný). Správca dane na základe dokazovania vykonaného v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní dospel k záveru, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie tovaru od dodávateľa uvádzaného na faktúrach. Tým, že žalobca predložil faktúry ešte nepreukázal, že deklarovaný nákup a predaj tovaru sa uskutočnil práve takým spôsobom, ako je na nich uvedené. Správca dane dokazovaním pri výkone daňovej kontroly zistil, že dodávateľovi SHARMEEN s.r.o. nevznikla daňová povinnosť tak, ako je uvedené na preverovaných faktúrach predložených kontrolovaným daňovým subjektom a teda žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na odpočítanie DPH z predmetných dodávateľských faktúr od dodávateľa
SHARMEEN s.r.o. Správca dane poukázal na to, že preverovaním zistil, že nebolo preukázané, že tovar uvedený na faktúrach predložených k výkonu daňovej kontroly bol reálne dodaný dodávateľom SHARMEEN, s.r.o. ani, že bol žalobcom použitý na účely vlastných dodaní tovarov ako platiteľa. V rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správca dane vykonal úkony, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, žalobcu vyzval na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia a na jeho vyjadrenie k predloženým dokladom a k oznámeným pochybnostiam a oboznámil ho s výsledkami zisťovania. Tým zabezpečil právo žalobcovi oboznámiť sa so zistenými skutočnosťami a predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správca dane zároveň poukázal na to, že svojím konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania. Dodržal zásadu zákonnosti a riadil sa všeobecne záväznými právnymi predpismi (hmotnými aj procesnými), zásadu objektívnej pravdy, keď zisťoval a zistil v náležitom rozsahu skutkový stav veci, zásadu úzkej súčinnosti správcu dane a účastníkov konania, keď vytvoril dostatočné podmienky, aby žalobca mohol realizovať svoje práva, a na druhej strane, aby si plnil zákonnú povinnosť súčinnosti – dobrovoľnej účasti, zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď hodnotil každý dôkaz samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty na zabezpečenie presného, pravdivého a úplného zistenia skutkového stavu. Pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane konštatoval, že žalobca splnil formálne podmienky, nakoľko disponoval faktúrami vystavenými od dodávateľa. Rovnako ani daňové priznania neboli spochybňované po formálnej stránke. Bolo však spochybnené dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom SHARMEEN s.r.o. a žalobcovi sa nepodarilo preukázať splnenie vecných podmienok, t.j. že došlo k dodaniu tovaru dodávateľom SHARMEEN s.r.o. Podľa správcu dane žalobca teda vierohodným spôsobom nepreukázal, že boli splnené podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH, preto mu nebolo priznané právo na odpočítanie dane.
4. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že správca dane konal účelovo, postupoval pri vykonávaní dokazovania selektívne s cieľom prispôsobiť výsledok daňovej kontroly a následného rozhodnutia vopred vytýčenému cieľu – neuznať žalobcovi odpočet dane ako odvetu za to, že konateľ v snahe chrániť zdravie svoje a svojej rodiny (a v neposlednom rade i zamestnancov správcu dane) neposkytoval v určitom okamihu súčinnosť podľa predstáv zamestnancov správcu dane. Z uvedených dôvodov považoval žalobca rozhodnutie správcu dane za nezákonné, skutkový stav za nedostatočne zistený, a preto žiadal, aby ho správca dane vo vyššie uvedenom smere revidoval.
5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100300151/2022 zo dňa 14.02.2022 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci, získané dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a na základe toho neuznal žalobcovi odpočítanie dane v celkovej sume 5.000,- Eur z dodávateľských faktúr od deklarovaného dodávateľa SHARMEEN s.r.o. za dodávanie fakturovaných plnení, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď vierohodne nepreukázal, a ani preverovaním správcu dane sa nepreukázalo, že dodanie fakturovaných plnení sa reálne uskutočnilo tak, ako bolo deklarované na dodávateľských faktúrach, čím sa nepreukázalo splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH.
6. Faktúry a skutočnosť, že doklady vystavil dodávateľ, ktorý je platiteľom DPH, nie sú dostatočným dôkazom na preukázanie, že dodanie tovaru sa uskutočnilo. Daňový subjekt je povinný preukázať hodnovernými a overiteľnými dôkazmi, a správca dane je oprávnený preveriť, kým a ako sa plnenie uskutočnilo. Žalobca predložil faktúry, ale v rámci preverovania správcu dane sa nepreukázalo reálne dodanie fakturovaného tovaru deklarovaným dodávateľom tak, ako to bolo deklarované na faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane. Dodávateľská faktúra ako dôkaz sama nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby. Uskutočnenie dodania tovaru alebo služby, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (dodávateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej (reálnym preukázaním dodania fakturovaného plnenia). V súlade s § 45 ods. 2 a § 24 ods. 1 Daňového poriadku je práve daňový subjekt ten, kto nesie dôkazné bremeno pri uplatnení práva na odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii, mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky ale preveruje súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, keď dostatočne hodnoverne nepreukázal, a vykonaným šetrením správcu dane sa nepotvrdilo, že reálne došlo k dodaniu fakturovaných plnení od deklarovaného dodávateľa pre žalobcu tak, ako to deklarovali predložené podklady (nesplnenie podmienky v § 49 ods. 1 zákona o DPH – nepreukázaný vznik daňovej povinnosti pri tomto fakturovanom plnení). Podľa žalovaného správca dane viedol dokazovanie v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku, postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 6 Daňového poriadku a neuprel žalobcovi práva vyplývajúce z § 45 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, na vyjadrenie sa k predloženým dokladom a k oznámeným pochybnostiam a oboznámil ho s výsledkami svojho zisťovania. Žalobca sa k zaslanému Protokolu vyjadril o 1 pracovný deň po určenej lehote, napriek tomu sa správca dane predmetným vyjadrením zaoberal a vyhodnotil, že daňový subjekt nepredložil v rámci vyrubovacieho konania také dôkazy, ani vysvetlenia, ktoré by mali vplyv na zistenia správcu dane uvedené v Protokole zo dňa 05.05.2021. Správca dane všetky skutočnosti zistené daňovou kontrolou vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo najavo. Správca dane svoje rozhodnutie vydal a odôvodnil v súlade s § 63 Daňového poriadku. 7. K odvolacej námietke žalobcu, že nebol zistený dostatočne skutkový stav a že správca dane nemal dostatok dôkazov na rozhodnutie, žalovaný uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje na odpočítanie dane z faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval predložené doklady a hodnotil ich nielen po formálnej stránke, ale preveroval predovšetkým ich skutočný obsah a zisťoval skutkový stav (všetky skutočnosti a skutkové okolnosti), pretože k preukázaniu dodania tovaru deklarovaným dodávateľom predloženie samotnej faktúry nie je postačujúce. Žalovaný opäť zdôraznil, že kontrolovaný daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Doklady predložené ku kontrole, aj keď formálne spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie, že daňový subjekt splnil podmienku nároku na odpočet DPH, resp. oslobodenia od dane. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, resp. uplatňuje oslobodenie od dane pri dodávkach tovaru do iných členských štátov. Žalovaný uviedol, že žalobca v danom prípade nepreukázal jednoznačne a overiteľne uskutočnenie obchodu osobou uvedenou na dodávateľskej faktúre. Rovnako nepreukázal jednoznačne a overiteľne ani použitie tovaru na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ (neboli predložené skladové karty s chronologickými skladovými zápismi príjmu a výdaja), čím nebola splnená ďalšia podmienka pre priznanie nároku na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane využil tiež inštitút dožiadania na preverenie plnenia u dodávateľa, vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov, avšak nezískal dôkazy, ktoré by preukazovali nárok na odpočítanie DPH z predmetných dodávateľských faktúr od spoločnosti SHARMEEN s.r.o. Správca dane preverovaním daňového subjektu SHARMEEN, s.r.o. navyše zistil, že spoločnosť je nekontaktná, so správcom dane nespolupracovala, nepredkladala účtovné doklady, nereagoval na výzvy a konateľ spoločnosti bol občan Maďarskej republiky. Materiálna existencia tovaru a fyzické vykonanie prepravy medzi dodávateľom SHARMEEN, s.r.o. a žalobcom teda nebola preukázaná. Správca dane umožnil kontrolovanému daňovému subjektu počas celého priebehu daňovej kontroly dokazovanie ním uvádzaných skutočností, ale kontrolovaný daňový subjekt nepredložil správcovi dane dostatočné dôkazy, ktoré by preukazovali, že skutočnosti deklarované daňovým subjektom sú v súlade so skutkovým stavom veci. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly so správcom dane dostatočne nekomunikoval, nereagoval na výzvy správcu dane, nepredkladal požadované doklady a vysvetlenia.
8. Podľa predložených dokladov žalobca predal v preverovanom období tovar (dopravný pás rovnakého označenia – SAMPLA L 10/M SUPERGRIP š. 1000 mm) odberateľovi QUIRIS s.r.o. Z dôvodu preverovania dodania tovaru kontrolovaným daňovým subjektom do vyššie uvedenej spoločnosti zaslal správca dane dožiadanie a podľa odpovede na dožiadanie, odberateľ QURIS s.r.o. potvrdil nákup dopravného pásu od žalobcu, ale ako však vyplynulo z obhliadky skladových priestorov uvedenej spoločnosti a vyhotovenej fotodokumentácie, spoločnosť QUIRIS s.r.o. mala v čase obhliadky na
sklade viacero druhov dopravných pásov rôznych rozmerov. Uvedené vyhodnotil správca dane ako skutočnosť, že síce konateľ odberateľskej spoločnosti QUIRIS s.r.o. obchody potvrdil, avšak týmto sa nepreukázala skutočnosť o pôvode tovaru. Na základe obhliadky skladových priestorov správca dane vyvodil záver, že spoločnosť QUIRIS s.r.o. obchoduje s rôznymi druhmi toho istého tovaru, s rôznymi rozmermi, a teda nie je možné s určitosťou potvrdiť, že predmetný dopravný pás nakúpený od žalobcu je totožný s dopravným pásom, ktorý mal žalobca nakúpiť od dodávateľa SHARMEEN s.r.o. Žalobca sa ani nevyjadril aké preventívne opatrenia vykonal predtým ako začal spolupracovať s dodávateľom SHARMEEN s.r.o., o pôvod tovaru sa nezaujímal, neuviedol medzi kým, kedy, kde a akou formou sa uskutočnili rokovania o dodaní tovaru, nepredložil obchodnú dokumentáciu. Spoločnosť, ktorá je uvedená na faktúrach predložených žalobcom k odpočítaniu dane, nepredložila príslušným správcom dane svoje účtovníctvo, teda neumožnila skontrolovať deklarovaný zdaniteľný obchod a správnosť odvedenia dane. V kontexte vyššie uvedeného žalovaný zdôraznil, že zdokladované zistenie nekontaktnosti v prípade daňových subjektov vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov znejúcich na ich meno a odôvodňuje pochybnosť o ich pravosti a o pravdivosti údajov v nich uvedených. V prípade, ak sa daňový subjekt správcovi dane vyhýba alebo svojim konaním znemožňuje správcovi dane vykonať úkon, je sám nedôveryhodný a nemožno tak prijať za vierohodný dôkazný prostriedok znejúci na takýto subjekt. Žalobcom teda nebolo hodnoverne preukázané, že tovar uvedený na faktúrach predložených k daňovej kontrole bol reálne dodaný dodávateľom SHARMEEN s.r.o. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania postupoval v zmysle platných právnych predpisov, prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a vykonal všetky úkony súvisiace s čo najúplnejším a najobjektívnejším zistením skutočností potrebných pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný zdôraznil, že správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov (dodržiavanie ustanovení § 70 a 71 zákona o DPH), ale skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov, čo viedlo k správnemu určeniu daňovej povinnosti. Žalobca ani vo vyrubovacom konaní nepredložil doklady, ktoré správca dane opakovane žiadal v súvislosti s obchodovaním so spoločnosťou SHARMEEN s.r.o. Žalobca nepodal správcovi dane počas celej daňovej kontroly, či vyrubovacieho konania (napriek opakovaných výzvam) ani jedno vyjadrenie v súvislosti s preverovanými zdaniteľnými plneniami. Jediné, čo daňový subjekt predložil, boli formálne doklady (dodávateľské faktúry od dodávateľa SHARMEEN s.r.o, odberateľská faktúra, dodací list pre odberateľa QUIRIS s.r.o. a objednávka odberateľa QUIRIS s.r.o.). Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keďže správca dane spochybnil vierohodnosť a pravdivosť dokladov, ktoré mu boli predložené a vyjadril pochybnosti o prijatom plnení od dodávateľa SHARMEEN s.r.o. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že v prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie DPH musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti na to by mal, z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať. Správca dane svoje rozhodnutie nezaložil na skutočnosti, že dodávateľ je nekontaktný, ale na podklade, že nebolo preukázané, že boli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane.
9. Na základe vyššie uvedeného žalovaný považoval odvolaciu námietku žalobcu, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav za neopodstatnenú, pretože správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval všetky predložené doklady, hodnotil ich nielen po formálnej stránke, ale preveroval ich skutočný obsah. Zároveň žalovaný poukázal na to, že sám žalobca v odvolaní neuviedol aké konkrétne skutočnosti neboli dostatočne zistené a neuviedol žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali závery správcu dane. Zistené skutočnosti preto vytvorili dostatočné právne východiská pre závery správcu dane o prijatom rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu posúdil žalovaný odvolaciu námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave za neopodstatnenú.
10. Ohľadom odvolacej námietky žalobcu, že správca dane konal účelovo, nevykonal navrhnuté dôkazy, čím v danej veci postupoval pri vykonávaní dokazovania selektívne s cieľom prispôsobiť výsledok daňovej kontroly a následného rozhodnutia vopred vytýčenému cieľu, žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu dochádzalo k zámerným časovým prieťahom, ako aj k nesúčinnosti. Správca dane žalobcu opakovanie vyzýval na predloženie k daňovej kontrole potrebných dokladov, neskôr ho opakovanie vyzýval na predloženie dôkazov, ako aj opakovane predvolával konateľa žalobcu – A. B. C., aby sa dostavil k správcovi dane a podal vysvetlenia, vyjadrenia, doložil dôkazy a odstránil tak pochybnosti správcu dane. Žalobca však nepredložil žiadne dôkazy a vyjadrenia preukazujúce uskutočnenie dodávateľskými faktúrami deklarovaných plnení a prestal preberať poštové zásielky. Konateľ žalovaného dôvodil svoju nesúčinnosť so správcom dane zlou pandemickou situáciou v súvislosti s ochorením COVID-19, neskôr ochorením, karanténou a strachom o zdravie a život seba a svojej rodiny.
Nepreberanie pošty dôvodil dobrovoľnou karanténou, neskôr práceneschopnosťou. Dňa 19.03.2021 žalobca podal opätovne elektronicky potvrdenie o pokračovaní práceneschopnosti, z ktorého ale vyplynulo, že odo dňa 18.03.2021 mal povolené vychádzky v čase od 10:00 hod. do 12:00 hod. a tiež v čase od 14:00 hod. do 16:00 hod., z čoho vyplýva, že v čase vychádzok si mohol prevziať poštové zásielky, ktoré boli uložené na pošte a taktiež mohol splnomocniť osobu na preberanie poštových zásielok, ako to v telefonickom rozhovore so správcom dane sám pripustil. V kontexte vyššie uvedeného žalovaný taktiež uviedol, že žalobcovi nič nebránilo v tom, aby splnomocnil osobu na konanie voči správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu. Dôkazy a vyjadrenia mohol podať aj elektronicky v zmysle § 14 Daňového poriadku. Žalobca počas daňovej kontroly dvakrát splnomocnil inú osobu za účelom nahliadnutia do spisu z daňovej kontroly, avšak nikdy nie za účelom súčinnosti so správcom dane vo veci odstránenia pochybností, ktoré vznikli počas daňovej kontroly. Ani po nahliadnutí do spisu a oboznámení sa s dokumentmi, ktoré neboli prevzaté v odbernej lehote žalobca nereagoval, nepodal správcovi dane potrebné dôkazy a vyjadrenia. Dňa 09.04.2021 a 05.05.2021 zaslal konateľ žalobcu opäť potvrdenie o pokračovaní v PN. Na podklade vyššie uvedeného správania žalobcu žalovaný dospel k názoru, že námietka žalobcu ohľadom mocenského postavenia správcu dane je irelevantná. Naopak z celého konania správcu dane možno podľa názoru žalovaného usúdiť, že správca dane viedol dokazovanie, poskytoval žalobcovi nepretržitú súčinnosť a opakovane ho vyzýval na predloženie dokladov, dôkazov a vysvetlení.
11. Ohľadom odvolacej námietky žalobcu, že správca dane nevykonal navrhnuté dôkazy, žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení k zisteniam v Protokole síce navrhol vypočuť konateľa spoločnosti SHARMEEN s.r.o. – D. E. F. v Maďarsku a žiadal vykonať miestne zisťovanie a dokazovanie za účelom preverenia existencie zdaniteľných plnení, avšak k spoločnosti SHARMEEN s.r.o. a k výsluchu vyššie uvedenej osoby správca dane v predkladacej správe k odvolaniu poukázal na to, že z evidencie, ktorú vedie (z Informačného systému finančnej správy – ISFS) zistil, že uvedená osoba už bola opakovane prevolávaná v rámci iných konaní, pričom sa zásielka vrátila s poznámkou pošty „nezastihnutý“ a druhá zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou poštového doručovateľa „Insufficient – non existent adress“, z čoho vyplýva, že vypočutie svedka bolo nemožné, resp. neprimerane zložité, preto správca dane konateľa spoločnosti SHARMEEN s.r.o. na výsluch nepredvolal. Správca dane na základe predloženého dodacieho listu zo spoločnosti SHARMEEN s.r.o. nevykonal ani nové dokazovanie a miestne zisťovanie u nekontaktného daňového subjektu. V súvislosti s uvedeným žalovaný zdôraznil, že sám žalobca nepreukázal odkiaľ a kým presne bol predmetný tovar dodaný jemu a kto vykonal prepravu.
12. Na základe vyššie opísaných zistení žalovaný v napadnutom rozhodnutí záverom konštatoval, že správca dane vydal rozhodnutie, v odôvodnení ktorého uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie, vyhodnotil vykonané dôkazy, vysporiadal sa s námietkami žalobcu a uviedol úvahy, ktoré viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu a k prijatým záverom. Zo strany správcu dane nedošlo k porušeniu procesných zásad daňového konania. Správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s ustanoveniami § 44 Daňového poriadku. Daňová kontrola vola vykonávaná v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Žalovaný mal za to, že žalobca ani v podanom odvolaní nepredložil také konkrétne dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane v daňovej kontrole zistený a vo vyrubovacom konaní vyhodnotený.
Správna žaloba žalobcu – žalobné body
13. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že sa cíti byť rozhodnutím a postupom žalovaného, keď tento potvrdil rozhodnutie správcu dane, ukrátený na svojich právach. Postup žalovaného a napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za nezákonný v celom rozsahu, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
14. Žalobca uviedol, že zotrváva na všetkých vyjadreniach obsiahnutých v odvolaní, ktoré je súčasťou administratívneho spisu.
15. Žalobca v prvom poukázal na to, že bolo podané takzvané jednoduché odvolanie: „Proti tomuto Rozhodnutiu podáva daňový subjekt o d v o l a n i e , pretože daňový úrad konal účelovo, nevykonal navrhnuté dôkazy, čím v danej veci postupoval pri vykonávaní dokazovania selektívne s cieľom prispôsobiť výsledok daňovej kontroly a následného rozhodnutia vopred vytýčenému cieľu – neuznať našej spoločnosti odpočet ako odvetu za to, že konateľ v snahe chrániť zdravie svoje a svojej rodiny (a v neposlednom rade i zamestnancov správcu dane) neposkytoval v určitom okamihu súčinnosť podľa predstáv zamestnancov daňového úradu. Z uvedených dôvodov považujeme rozhodnutie za nezákonné, skutkový stav je zistený nedostatočne, správca dane nemá pre svoje rozhodnutie dostatok dôkazov a máme za to, že rozhodnutie je výsledkom zneužitia mocenského postavenia zo strany správcu dane ako štátneho orgánu, preto žiadame, aby daňový úrad v naznačenom smere revidoval svoje rozhodnutie.“, ktoré nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti. Z uvedeného dôvodu žalobca namietal, že správca dane nepostupoval v zmysle § 13 ods. 3 Daňového poriadku a nevyzval žalobcu na doplnenie vyššie citovaného odvolania, ktoré neobsahovalo dostatočne konkretizovanie odvolacích námietok a záverečný návrh. V odvolaní tak nedošlo k vymedzeniu skutkových a právnych otázok, ktoré mali byť pred odvolacím orgánom riešené a z uvedeného dôvodu malo byť odvolanie posúdené ako nespôsobilé na jeho prerokovanie správnym orgánom. Keďže teda neboli v odvolaní uvedené odvolacie dôvody a záverečný návrh podľa § 74 ods. 4 písm. c) a e) Daňového poriadku, bol podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný povinný postupovať podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku a rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
16. Žalobca ďalej namietal, že vychádzajúc za administratívneho spisu, z priebehu a ukončenia daňovej kontroly je potrebné prijať záver, že daňová kontrola nie je doposiaľ ukončená, pretože Protokol nebol zákonným spôsobom doručovaný a doručený, vyrubovacie konanie z uvedeného dôvodu nezačalo. Poukázal na to, že protokol z daňovej kontroly nepredstavuje zákonný podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia a keďže vyrubovacie konanie nezačalo, nemôže byť jeho výsledkom tak prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a rovnako ani napadnuté rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu. V kontexte vyššie uvedeného citoval zákonné ustanovenia § 3 písm. k), § 28 ods. 2, § 29 ods. 1 prvá veta a § 29 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o e-Govermente“), taktiež § 46 ods. 8, § 3 ods. 1, § 31 ods. 1 písm. b), § 32 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a § 32 ods. 7 Daňového poriadku pojednávajúce o doručovaní písomností pri správe daní elektronickými prostriedkami, ktorými zákonnými ustanoveniami sa žalovaný podľa vyjadrenia žalobcu neriadil. Žalobca zdôraznil, že Daňový poriadok v § 30 ods. 1 upravuje tzv. prioritný spôsob doručovania, a teda správca dane doručuje písomnosti elektronickými prostriedkami. Až v prípade, ak písomnosť nemožno doručiť vyššie uvedeným spôsobom, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom: a) Poskytovateľa poštových služieb b) Iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis c) Verejnej vyhlášky, tzn. sekundárnym spôsobom doručovania písomností.
17. Žalobca namietal, že správca dane Protokol č. 100760249/2021 zo dňa 05.05.2021, ktorého súčasťou bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole mu bol doručený dňa 26.05.2021 v zmysle ustanovenia § 31 ods. 3 Daňového poriadku (15-ty deň od uloženia zásielky na pošte). V súlade s ustanovením § 68 os. 1 Daňového poriadku, vyrubovacie konanie v tomto prípade začalo dňa 27.05.2021 a lehota na vyjadrenie sa žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole v zmysle výzvy na vyjadrenia sa plynula do 08.07.2021 (hoci podľa správcu dane vyrubovacie konanie začalo dňa 01.06.2021). Žalobca má za to, že Protokol, ktorý je svojou povahou a obsahov závažným dokumentom, slúžiaci podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku niekedy aj ako jediný dôkazný prostriedok, ktorý tvorí podklad pre ďalšie vyrubovacie konanie mu zo strany správcu dane mal byť doručovaný v nadväznosti na § 17 zákona o e-Govermente a s poukazom na § 30 ods. 1 Daňového poriadku doručovaný elektronicky. V danej veci je podľa vyjadrenia žalobcu nesporné, že mal zriadenú elektronickú osobnú schránku na komunikáciu s finančnou správou a preto bolo povinnosťou správcu dane písomnosti doručovať do jeho elektronickej osobnej schránky. V danej veci takto správca dane nepostupoval, čím porušil ustanovenia Daňového poriadku o doručovaní písomností do vlastných rúk. Žalobca zároveň uviedol, že mu nie sú známe prekážky na strane správcu dane, ktoré by bránili elektronickému doručovaniu vyššie uvedeného Protokolu (napr. výpadok elektriny, poruchy technického vybavenia) a teda neexistoval žiaden právny a ani vecný dôvod na doručovanie písomností poštovým podnikom nota bene osobe, o ktorej správca dane vedel, že je práceneschopná a preto zo zdravotných a pandemických dôvodov sa
vyhýba kontaktu s inými osobami na verejných miestach (a to aj na pošte). Keďže správca dane porušil prioritný spôsob doručovania, t.j. elektronicky podľa § 30 ods. 1 Daňového poriadku a bezdôvodne mal pristúpiť k doručovaniu poštou, nie je možné podľa vyjadrenia žalobcu v prípade neprevzatia písomnosti – Protokolu zo dňa 05.05.2021 uplatniť fikciu doručenia podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku. Z uvedeného dôvodu žalobca predpokladá, že mu predmetný protokol z daňovej kontroly nebol doručený a na základe tejto právnej skutočnosti nezačalo vyrubovacie konanie, v čoho dôsledku vyjadrenia a úkony žalobcu a správcu dane v nezačatom vyrubovacom konaní strácajú právny význam, sú vykonané mimo procesného rámca vyrubovacieho konania a preto je aj rozhodnutie správcu dane nezákonné. K vyššie uvedenému žalobca ďalej poukázal na to, že v rámci prioritného spôsobu mu bolo možné doručovať aj zamestnancami správcu dane podľa § 30 ods. 1 Daňového poriadku, čo by v danom prípade podľa názoru žalobcu bolo nielen možné, ale navyše aj účelné a išlo by vždy o tzv. prioritné doručovanie s možnosťou uplatnenia fikcie doručenia. Žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu správca dane k tomuto prioritnému spôsobu doručovania nepristúpil, nota bene v situácii, kedy bol zrejmé, že žalobca (pozn. súdu – konateľ žalobcu) je dlhodobo práceneschopný. Následkom nesprávneho postupu správcu dane pri doručovaní bola podľa názoru žalobcu skutočnosť, že sa o obsahu Protokolu dozvedel až pri nahliadnutí do administratívneho spisu dňa 29.06.2021, a tak mal v značnej miere obmedzený priestor na realizáciu jeho práva na vyjadrenie a predloženie dôkazov a zostával mu čas na vyjadrenie de facto iba 7, resp. 9 pracovných dní, keďže vyrubovacie konanie podľa správcu dane začalo dňa 01.06.2021 (vychádzajúc z fikcie doručenia podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku) a podľa žalovaného začalo dňa 27.05.2021 (vychádzajúc z výsledkov reklamačného konania Slovenskou poštou a.s.), teda v oboch prípadoch išlo o kratšiu lehotu, ako je zákonom požadovaná lehota.
18. Ohľadom samotnej poštovej doručenky na podklade ktorej správca dane uplatnil fikciu doručenia Protokolu žalobca uviedol, že je na nej podpis adresáta, ktorý svojím podpisom prevzal písomnosť – Chromeková, zároveň je však na tejto doručenke vykázané – adresát nebol zastihnutý v mieste doručenia, a na doručenke bol zaznamenaný neúspešný pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenia dňa 10.05.2021. Opakované doručenie sa však nekonalo – neexistuje o tom záznam na doručenke. Ak nebol realizovaný opakovaný pokus o doručenie, nebol daný dôvod na uloženie písomnosti na pošte – na doručenke nie je uvedený deň uloženia zásielky. Ak teda neexistuje dátum uloženia zásielky, nie je daný dátum od ktorého sa počíta 15-dňová lehota na vyzdvihnutie zásielky, a teda neexistuje dátum, kedy došlo k uplynutiu úložnej lehoty, preto podľa vyjadrenia žalobcu nemožno prijať záver, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote a teda uplatniť fikciu doručenia uplynutím 15 dní. Žalobca tvrdil, že v danej veci je potrebné vychádzať z údajov na doručenke, a nie z výsledkov reklamačného konania. Doručenka neobsahuje všetky požadované údaje o opakovanom doručovaní, ani o dátume uloženia zásielky a tieto nedostatky podľa názoru žalobcu nemožno obísť konštatovaním, že doručenie bolo preukázané na základe sledovania zásielok na stránke Slovenskej pošty a.s. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
19. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol argumentáciu, ktorá je zároveň aj obsahom preskúmavaných rozhodnutí. 20. K námietkam týkajúcim sa postupu pri odstraňovaní nedostatkov odvolania žalovaný uviedol, že podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku odvolací orgán preskúmava napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní, a ak vyjdú na preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne prihliadne. V zmysle uvedeného znenia zákona odvolací orgán vždy v odvolacom konaní skúma právne a skutkové okolnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a jeho výroku, aj bez toho, a by na ne poukazoval alebo ich namietal odvolávajúci sa daňový subjekt. Rovnako aj v tomto prípade odvolací orgán/žalovaný na základe predloženého administratívneho spisu v prvom rade skúmal, či postup správcu dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní bol v súlade s ustanoveniami daňového poriadku a žalovaný nezistil nedostatky alebo nezákonnosť v postupe správcu dane. V prípade, že by v postupe správcu dane boli zistené nedostatky, ktoré by mali podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, žalovaný by rozhodnutie správcu dane v odvolacom konaní nepotvrdil. Rovnako žalovaný skúmal správnosť vyhodnotenia zisteného skutkového stavu správcom dane v súlade s ustanoveniami hmotnoprávneho predpisu – Zákona o DPH a takisto nezistil, že by správca dane vyvodil zo zisteného
skutkového stavu nesprávne závery v súvislosti so splnením/nesplnením zákonných podmienok na odpočítanie DPH. Žalovaný tiež vyhodnotil, že podané odvolanie spĺňalo zákonné náležitosti podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku a bolo spôsobilé na preskúmanie, pretože: a) bol označený prvostupňový orgán, b) bolo označené číslo napadnutého rozhodnutia, c) bol uvedený dôvod podania odvolania, d) podľa ustanovenia v písm. d) sa uvádzajú dôkazy, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi, listinné dôkazy predloží daňový subjekt ak je to možné, e) boli uvedené navrhované zmeny. Žalovaný tiež poukázal na to, že sám žalobca v podanej žalobe v tejto súvislosti uviedol: „V danej veci bolo podané tzv. jednoduché odvolanie“, ktoré potom citoval. Žalobca v podanej žalobe tiež uviedol, že „Zotrvávajúc na všetkých vyjadreniach obsiahnutých v odvolaní, ktoré je súčasťou administratívneho spisu, dodávame k uvedeným dôvodom, pre ktoré žalobca požadoval zrušenie Rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica...“ Uvedenými vyjadreniami v žalobe sám žalobca podľa tvrdenia žalovaného potvrdzuje, že jeho odvolanie obsahovalo zákonné náležitosti a bolo spôsobilé na preskúmanie v odvolacom konaní. Tvrdenie žalobcu v žalobe, že bol žalovaný povinný považovať odvolanie za nespôsobilé na prerokovanie podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku a v situácii, kedy mu bolo odvolanie postúpené, bolo potrebné postupovať podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku a rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, považoval žalovaný za úplne nesprávne, pretože ani prípadné odvolávajúcim sa nesprávne formulované odvolanie by nemalo žiadny vplyv na zákonnosť samotného odvolaním napadnutého rozhodnutia. V zmysle § 74 ods. 4 Daňového poriadku, na ktoré poukázal žalobca, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zruší a vráti na ďalšie konanie vtedy, ak sú na to dôvody, a teda nie preto, že by napríklad odvolanie bolo odvolávajúcim nesprávne formulované. Na základe uvedeného odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo žalovaným preskúmané v rozsahu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 74 ods. 2 Daňového poriadku a bolo o ňom rozhodnuté tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 74 ods. 4 Daňového poriadku, preto žalovaný považoval žalobnú námietku týkajúcu sa obsahu odvolania a jeho vplyvu na zákonnosť posudzovaného prvostupňového rozhodnutia za neopodstatnenú.
21. K námietkam týkajúcim sa doručenia protokolu z daňovej kontroly žalovaný uviedol, že v zmysle § 30 ods. 1 Daňového poriadku správca dane doručuje písomnosti elektronickými prostriedkami. Podľa § 32 ods. 2 Daňového poriadku elektronický dokument musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu (zákon o e-Govermente). Podľa § 165b Daňového poriadku – prechodné ustanovenia účinné od 30.12.2012 sa podľa § 32 postupuje najskôr od 01.01.2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia Finančného riaditeľstva zverejneného na jeho webovom sídle. Finančná správa SR vychádzajúc z ustanovení zákona o e-Govermente a Daňového poriadku, doručuje dokumenty elektronicky prostredníctvom svojho špecializovaného portálu FS len pre oblasť spotrebných daní. Za ostatné druhy daní nedoručovala dokumenty v roku 2021 elektronicky ale v súlade s § 30 ods. 2 Daňového poriadku, to znamená prostredníctvom poštového podniku, iným orgánom, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo prostredníctvom verejnej vyhlášky. V roku 2021, keď bol doručovaný Protokol z daňovej kontroly na DPH, teda správca dane nebol povinný doručovať písomnosti žalobcovi elektronicky. Na základe uvedeného považoval žalovaný i túto žalobnú námietku žalobcu za neopodstatnenú.
22. Ohľadom námietky žalobcu, že sa o obsahu protokolu dozvedel až pri nahliadnutí do spisu dňa 29.06.2021 a tak mal obmedzený priestor na realizáciu jeho práva na vyjadrenie sa a predloženie dôkazov, a že správca dane nemá riadne vykázané doručenie Protokolu žalovaný uviedol, že o výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol zo dňa 05.05.2021, ktorého súčasťou bola aj výzva, ktorou bol žalobca vyzvaný, aby sa vyjadril k zisteniam uvedeným v Protokole. Zásielka sa dňa 31.05.2021 vrátila správcovi dane s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Protokol s výzvou na vyjadrenie sa bol žalobcovi doručený v zmysle ustanovenia § 31 ods. 3 Daňového poriadku dňa 26.05.2021, t.j. 15-ty deň od uloženia, ako vyplýva zo sledovania zásielok na stránke Slovenskej pošty a.s. (aj v zmysle následného reklamačného konania na Slovenskej pošte a.s.). Dňa 29.06.2021 konateľ žalobcu A. B. C. nahliadol u správcu dane do spisu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2019 a vyhotovil si fotografie dokladov vlastným mobilným zariadením. Dňa 08.07.2021 uplynula lehota na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Potokole, v uvedenej lehote sa žalobca k zisteniam nevyjadril. Žalobca dňa 09.07.2021 z dôvodu nefunkčnosti elektronického portálu Finančnej správy doručil na e-mailové adresy zamestnancov správcu dane vykonávajúcich daňovú kontrolu u žalobcu „Vyjadrenie k Protokolu z daňovej kontroly – september 2019“. Žalovaný poukázal na to, že aj napriek skutočnosti, že žalobca podal vyjadrenie k Protokolu oneskorene (o 1 pracovný deň), správca dane sa predmetným vyjadrením žalobcu zaoberal. V doručenom vyjadrení k Protokolu žalobca uviedol, že pri nahliadnutí do spisu zistil, že v administratívnom spise sa ako dôkaz o doručení nachádza
nedoručená zásielka, ktorá mala obsahovať predmetný Protokol, ale na doručenke boli podľa žalobcu uvedené úplne iné čísla, ktoré ani jedno nekorešponduje s číslom protokolu z daňovej kontroly za september 2019, ktorým je č. 100760249/2021, čo znamená, že správca dane nedisponuje dôkazom o tom, že tento protokol bol zákonným spôsobom podľa § 31 Daňového poriadku doručovaný a boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia. Z kópie doručenky je vidieť neúspešný 1. pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 10.05.2021. Druhý pokus o doručenie nebol zrejme bezvýsledný, pretože na doručenke je uvedený podpis potvrdzujúci príjem tejto písomnosti – podpis Chromeková. Žalobca tvrdil, že správca dane neustálil, či ide o osobu oprávnenú prijímať písomnosti do vlastných rúk právnickej osoby a poukázal na zmätočnosť pri doručovaná uvedenej zásielky. Žalovaný ohľadom tejto námietky žalobcu uviedol, že správca dane preukázal, že odoslal na doručovanie združenú zásielku, ktorá bola riadne označená číslami protokolov a v uvedenej obálke sa nachádzali protokoly z daňových kontrol za zdaňovacie obdobie september 2019 a október 2019. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu o tom, že číslo na doručenke nekorešponduje s číslom protokolu je neopodstatnené. Ďalej žalovaný poukázal na to, že správca dane vo svojom rozhodnutí vysvetlil, že sa mu dňa 31.05.2021 vrátila zásielka s označením pošty „neprevzaté v odbernej lehote“. Na predmetnej vrátenej zásielke sa síce nachádzal podpis „C.“, avšak bez dátumu prevzatia a zásielka bola vrátená aj s jej obsahom. Správca dane označenie pošty o neprevzatí zásielky považoval za opodstatnené, keďže písomnosť, celá obálka s doručovanými protokolmi sa vrátila správcovi dane späť neotvorená aj s jej obsahom. Správca dane preto vyhodnotil písomnosť za doručenú v zmysle § 31 ods. 3 zákona Daňového poriadku, t.j. 15-ty deň od jej uloženia na pošte. Správca dane v záujme preukázania doručenia písomnosti obsahujúcej protokol z daňovej kontroly zaslal reklamáciu na Slovenskú poštu a.s. zodpovednú za doručenie písomnosti, ktorou žiadal o vyjadrenie sa pošty k doručovaniu predmetnej zásielky. Dňa 23.07.2021 prijal správca dane výsledok reklamačného konania Slovenskej pošty a.s., z ktorého vyplynulo, že predmetná zásielka bola podaná dňa 07.05.2021, prvý pokus o doručenie zásielky bol vykonaný dňa 10.05.2021, opakovaný pokus o doručenie bol vykonaný dňa 11.05.2021. Dňa 27.05.2021 bola zásielka vrátená späť z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote. Doručenka bola podpísaná omylom. Slovenská pošta a.s. tým, potvrdila, že písomnosť nebola žalobcom prevzatá v odbernej lehote a teda písomnosť s predmetným protokolom z daňovej kontroly za september 2019 bola žalobcovi doručená v zmysle § 31 ods. 3 Daňového poriadku. V kontexte uvedeného žalovaný zastáva názor, že správca dane preukázal doručenie protokolu z daňovej kontroly.
23. Ohľadom námietky žalobcu, že prvostupňový správny orgán považuje za doručenie Protokolu fikciou dátum 31.05.2021 podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku, pričom žalovaný považuje za deň doručenia Protokolu dátum 26.05.2021, vychádzajúc z výsledkov reklamačného konania Slovenskou poštou a.s. žalovaný uviedol, že na strane 2 rozhodnutia správcu dane je síce uvedený dátum 31.05.2021 ako dátum doručenia predmetného protokolu, avšak ide o zjavný omyl správcu dane pri písaní uvedeného rozhodnutia. K uvedenému žalovaný ozrejmuje, že dňa 27.05.2021 Slovenská pošta a.s. vrátila neprevzatú písomnosť správcovi dane, ktorému bola neprevzatá písomnosť obsahujúca protokol z daňovej kontroly za september 2019 preukázateľne vrátená dňa 31.05.2021, preto dátum 31.05.2021 nie je dátum doručenia protokolu žalobcovi, ale dátum vrátenia neprevzatej zásielky späť správcovi dane. Správca dane na strane 3, predposledný odsek svojho rozhodnutia správne uviedol, že vyrubovacie konanie začalo dňa 27.05.2021, čo bolo v súlade so zistenými skutočnosťami o doručovaní protokolu. Protokol s výzvou na vyjadrenia sa k zisteniam uvedeným v protokole bol v zmysle ustanovenia § 31 ods. 3 zákona č. 536/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov žalobcovi doručený dňa 26.05.2021, t.j. 15-ty deň od uloženia, ako vyplýva zo sledovania zásielok na stránke Slovenskej pošty a.s., aj v zmysle výsledku následného reklamačného konania, ako to už žalovaný opísal vyššie vo svojom vyjadrení.
24. K námietke žalobcu ohľadom toho, že má za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej žalovaný uviedol, že správca dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, zistený skutkový stav posudzoval podľa ustanovení Zákona o DPH, preto žalovaný prvostupňové rozhodnutie správcu dane ako vecne a právne správne potvrdil. Žalovaný mal za to, že žalobca v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní, ale ani v odvolaní a ani v podanej žalobe nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane v daňovej kontrole zistený a vo vyrubovacom konaní vyhodnotený. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu zamietol a žalobcu zaviazal znášaním trov konania zo svojho.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
25. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 20.10.2023. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.11.2023. Zároveň Správny súd v Banskej Bystrici poznamenáva, že bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z., pričom podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici vedie už na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej iba ako „Správny súd“).
26. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
27. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
28. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 134 os. 1 a 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
30. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
31. Podľa § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.
32. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
33. Podľa § 2 písm. a) Daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
34. Podľa § 4 ods. 1 Daňového poriadku, správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec.
35. Podľa § 6 ods. 1 Daňového poriadku, na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa osobitných predpisov. Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad.
36. Podľa § 30 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. Ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a) poskytovateľa poštových služieb, b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis, c) verejnej vyhlášky.
37. Podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku, písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.
38. Podľa § 44 ods. 1 až 3 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane; to neplatí, ak je správcom dane obec.
39. Podľa § 68 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené. Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole, c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.
40. Podľa § 72 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Daňového poriadku, proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. Odvolanie sa podáva orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len "prvostupňový orgán"). Odvolanie možno podať do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. Odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj a) označenie prvostupňového orgánu, b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, c) dôvody podania odvolania, d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy, e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti,
prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 až 10, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní.
41. Podľa § 73 ods. 2 a 5 Daňového poriadku, ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo odo dňa doručenia doplneného odvolania na výzvu prvostupňového orgánu spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt. Prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 4.
42. Podľa § 74 ods. 2, 3 a 9 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. Odvolací orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 8.
43. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.
44. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov, ktorý napadnutému rozhodnutiu predchádzal za nezákonný v celom rozsahu z dôvodov, že zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
45. Žalobca v podanej žalobe v prvom rade poukazoval na to, že podal vo veci takzvané jednoduché odvolanie, a že toto odvolanie neobsahovalo všetky náležitosti odvolania, ktoré sú vymedzené v § 72 ods. 4 Daňového poriadku, konkrétne v § 72 ods. 4 písm. c) a e) Daňového poriadku, pričom podľa žalobcu ho mal sám správca dane vyzvať na odstránenie vád odvolania podľa § 72 ods. 5 v spojení s § 13 ods. 8 Daňového poriadku, konkrétne ho mal usmerniť, akým spôsobom má tieto nedostatky odstrániť, aj s poučením o následkoch spojených s neodstránením nedostatkov odvolania. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedenú námietku žalobcu poukazuje na to, že z ustanovení Daňového poriadku týkajúcich sa odvolania vyplýva, že odvolanie okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 13 Daňového poriadku (kto podanie podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva aj dôvody podania) musí obsahovať aj náležitosti vymedzené v § 72 ods. 4 Daňového poriadku, konkrétne označenie prvostupňového orgánu, číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, dôvody podania odvolania, dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta
len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt je povinný predložiť aj listinné dôkazy a navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. V prípade, že odvolanie má všetky zákonom požadované náležitosti, bolo podané včas, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, môže o ňom rozhodnúť sám orgán verejnej správy prvého stupňa, ak mu v plnom rozsahu vyhovie (§ 73 ods. 1 Daňového poriadku). Ak prvostupňový správny orgán takto nerozhodne o odvolaní, je povinný ho postúpiť do 30 dní odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie odvolania, alebo odo dňa doručenia doplneného odvolania na výzvu prvostupňového orgánu spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou, na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, pričom o tomto postupe upovedomí dotknutý daňový subjekt/účastníka konania (§ 73 ods. 2 Daňového poriadku).
46. V prejednávanej veci z predkladacej správy orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 6/11502244/2021 zo dňa 18.11.2021 vyplýva, že správca dane nevyhodnotil, že by odvolanie žalobcu nemalo všetky požadované náležitosti a predložil ho spolu so svojim stanoviskom k odvolacím námietkam žalovanému. Žalovaný následne odvolanie žalobcu prejednal a rozhodol o ňom správnou žalobou napadnutým rozhodnutím. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného pritom nevyplýva, že by odvolanie žalobcu vyhodnotil tak, že neobsahuje náležitosti vymedzené v § 72 ods. 4 Daňového poriadku (konkrétne uvedené pod písm. c) a e). Pokiaľ by tomu tak bolo, bol by zvolený iný procesný postup a v závislosti od neho aj výsledný individuálny administratívno-právny akt. Zo žiadnej argumentácie žalovaného nevyplýva, že by odvolanie žalobcu považoval za odvolanie, v ktorom absentujú niektoré z náležitostí odvolania vymedzených v § 72 ods. 4 Daňového poriadku. Žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu vysporiadal v takom rozsahu, v akom ich žalobca predniesol (v rozsahu zodpovedajúcom formulácii odvolacích námietok, ktorú zvolil žalobca). Preto túto žalobnú námietku žalobcu správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny zároveň dopĺňa, že odvolacie konanie je ovládané dispozičnou zásadou. Je na účastníkovi konania, či právo na podanie odvolania ako riadneho opravného prostriedku využije a akým spôsobom ho realizuje, t.j. čo konkrétne a akým spôsobom bude namietať. Žalobca podal odvolanie a uviedol v ňom dôvod nesúhlasu s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy, teda uviedol odvolacie dôvody, konkrétne, že rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a z dôvodu zneužitia mocenského postavenia zo strany správcu dane. Je pravda, že žalobca zvolil stručnú podobu – formuláciu dôvodov odvolania, avšak žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia dal na tieto dôvody odpoveď. Zároveň z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že rozhodnutie správcu dane preskúmal v celom rozsahu, aj nad rozsah odvolacích námietok žalobcu, a voči týmto záverom žalovaného a súvisiacej argumentácii, obsiahnutým v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí, kedy bol vyhodnocovaný postup správcu dane a záver o nesplnení podmienok na odpočet DPH, žalobca nevzniesol žiadne konkrétne žalobné námietky.
47. Žalobca ďalej namietal vadu v doručovaní Protokolu z daňovej kontroly a výzvy na vyjadrenie k Protokolu. Z administratívneho spisu je zrejmé, že Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane pod č. 100760249/2021 zo dňa 05.05.2021 vydal Protokol z daňovej kontroly, ktorý bol následne žalobcovi doručovaný spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole. Protokol, obsahom ktorého bola aj uvedená výzva, bol doručovaný prostredníctvom pošty na adresu sídla žalobcu. Zo zásielky, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, vyplýva, že poštovým doručovateľom bol vykonaný prvý neúspešný pokus o doručenie dňa 10.05.2021, opakované doručenie bolo realizované dňa 11.05.2021 a dňa 11.05.2021 bola zásielka uložená na pošte. Dňa 27.05.2021 bola predmetná zásielka ako „neprevzatá v odbernej lehote“ vrátená späť. Zásielka sa správcovi dane vrátila dňa 31.05.2021. Možno konštatovať, že správca dane pri doručovaní postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku.
48. Neobstojí ani argumentácia žalobcu, o povinnosti doručovania zásielok elektronickými prostriedkami. Je nepochybné, že Daňový poriadok v § 30 ods. 1 stanovuje správcovi dane povinnosť doručovať elektronickými prostriedkami. Podľa § 165b ods. 3 Daňového poriadku sa podľa § 32 (upravujúceho doručovanie elektronickými prostriedkami) postupuje najskôr od 01.01.2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia finančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle. Z ustanovenia § 165b ods. 3 Daňového poriadku vyplýva, že doručovanie elektronickými prostriedkami bolo možné najskôr od 01.01.2016, avšak vo vzťahu k jednotlivým druhom daní bolo dané finančnému riaditeľstvu zmocnenie upresniť neskorší termín, od ktorého bude tento spôsob doručovania možné uplatňovať, a to v oznámení zverejnenom na jeho webovom sídle. Na webovom sídle Finančnej správy
SR je od 28.12.2021 dostupné oznámenie, z obsahu ktorého je zrejmé, že od 01.01.2022 bude finančná správa postupovať vo vzťahu ku všetkým druhom daní elektronicky. Pri správe DPH, na rozdiel od správy spotrebných daní, kde výkon správy daní elektronickým doručovaním fungoval už predtým, sa takýto postup do 31.12.2021 neuplatňoval. Preto je nepochybné, že žalobcovi nebolo možné doručiť prvostupňové rozhodnutie a ani rozhodnutie žalovaného, ako ani Protokol z daňovej kontroly, vydané a doručované pred 01.01.2022, podľa § 30 ods. 1 Daňového poriadku elektronicky.
49. Žalobca ďalej namietal, že ak mu nebolo možno písomnosť doručiť elektronicky, táto mu mala byť doručovaná podľa druhej vety § 30 ods. 1 Daňového poriadku zamestnancom správcu dane, pričom svoju nesúčinnosť pri preberaní zásielok zdôvodňoval zlou pandemickou situáciou, ochorením COVID-19 a karanténou, neskôr práceneschopnosťou a že bolo legitímne chrániť svoje zdravie a vyhýbať sa kontaktom s inými osobami na verejných priestranstvách. Ani túto námietku žalobcu Správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Z ustanovenia § 30 ods. 1 Daňového poriadku nemožno vyvodiť povinnosť správcu dane doručovať žalobcovi písomnosti prostredníctvom svojich zamestnancov. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že umožňuje doručovať písomnosti priamo zamestnancami správcu dane v prípade, ak je to účelné a možné. Žalobca v prejednávanej veci nepreukázal, že by takáto situácia nastala, že by doručovanie Protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole bolo vo vzťahu k nemu účelné a možné prostredníctvom zamestnancov správcu dane. Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol, ktoré súviseli s pandémiou ochorenia COVID-19, nemožno považovať za splnenie podmienky účelnosti a možnosti, pretože tak ako žalobca poukazoval na to, že sa vyhýbal kontaktu s inými osobami na verejných priestranstvách, také isté dôvody by sa mohli vzťahovať aj na zamestnancov správcu dane, ktorí počas obdobia pandémie zapríčinenej ochorením COVID-19 taktiež boli povinní dodržiavať aktuálne obmedzenia a opatrenia stanovené v príslušných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Navyše je potrebné poukázať na to, že žalobca a aj konateľ žalobcu mal sídlo resp. bydlisko v Púchove a daňovú kontrolu vykonával Daňový úrad Banská Bystrica. Vzhľadom na vzdialenosť týchto miest nebolo preukázané, že doručovanie prostredníctvom zamestnancov správcu dane by bolo v prejednávanej veci možné a účelné, a to bez ohľadu na to, že sa doručovanie dotklo obdobia postihnutého pandémiou spôsobenou ochorením COVID-19. Navyše ide o taký spôsob doručovania, ktorý je na zvážení správcu dane pri zohľadnení konkrétnych okolností danej veci a vo všeobecnosti nie je možné považovať takýto postup, že by zamestnanci správcu dane doručovali písomnosti účastníkom konania v rámci celého Slovenska, ani za efektívny a za hospodárny. Na základe vyššie opísaných skutočnosti sa nemožno stotožniť s právnym názorom žalobcu zakladajúcim nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v dôsledku nesprávneho postupu správneho orgánu pri doručovaní Protokolu z daňovej kontroly č. 100760249/2021 zo dňa 05.05.2021 žalobcovi. Zároveň je potrebné konštatovať, že žalobca sa s obsahom predmetného protokolu oboznámil pri nahliadnutí do administratívneho spisu dňa 29.06.2021.
50. Záverom správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci vydané rozhodnutia daňových orgánov sú založené na tom, že žalobca nesplnil podmienky pre odpočet DPH stanovené v § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 59 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pričom konkrétne závery a dôvody, pre ktoré daňové orgány dospeli k takémuto záveru, žalobca nenapáda konkrétnymi žalobnými námietkami. Rozhodnutia daňových orgánov pritom neboli postavené na tom, že by konštatovali záver o nesplnení podmienok pre odpočítanie DPH len z dôvodu nekontaktnosti a nesúčinnosti deklarovaného dodávateľa. Z obsahu administratívneho spisu mal Správny súd ďalej za preukázané, že správca dane v rámci daňovej kontroly konal aktívne, preveroval všetky predložené doklady, hodnotil ich nielen po formálnej stránke, ale preveroval ich skutočný obsah. Žalobca na strane druhej počas celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neposkytol daňovým orgánom žiadne jednoznačné dôkazy a vyjadrenia preukazujúce uskutočnenie dodávateľskými faktúrami deklarovaných plnení a vo vzťahu k týmto orgánom sa správal neaktívne, priam vyhýbavo. V žalobe síce uviedol, že zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, avšak túto svoju námietku bližšie nešpecifikoval, preto pokiaľ nekonkretizoval dôvody uvedenej námietky s vymedzením konkrétnych dôsledkov, správny súd túto námietku vyhodnotil rovnako ako neopodstatnenú.
51. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd považoval správnu žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú, preto ju podľa § 190 ods. 1 SSP zamietol.
52. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal nárok na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
53. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.