Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoCsp-31-2022.pdf
PDF · 110.33 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. C. E. XXX/XX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Milan Kukučka, s. r. o., so sídlom Nitra, Farská 7, IČO: 52 007 308, o zaplatenie 4 368,28 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24. februára 2022 č. k. 17Csp/49/2019-220 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4 368,28 eura spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 313,08 eura, počnúc od 28. 11. 2017 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 150 ods. 1, § 151 ods. 1 CSP, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 565, § 524 ods. 1, 2, § 39, § 559 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4 368,28 eura, pričom svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu F. G. H. I., Bratislava poskytla žalovanému peňažné prostriedky na základe Zmluvy uzavretej dňa 31. 05. 2013 č. 005834156R. Z dôvodu, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzavretej zmluvy a to, že neplatil v stanovených termínoch splátky, porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu vyhlásil splatnosť úveru. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaná suma predstavuje sumu 4 368,28 eura, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 3 313,08 eura, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 729,58 eura, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 304,63 eura a z neuhradených poplatkov vo výške 20,99 eura. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba uplatnená žalobcom je v celom rozsahu dôvodná. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď právny predchodca žalobcu konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný bol fyzickou osobou nepodnikateľom, ktorému bol úver zo strany právneho predchodcu žalobcu poskytnutý a z toho dôvodu súd prvej inštancie právny vzťah medzi stranami posúdil v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že právny
zástupca žalovaného v predmetnom spore namietal aktívnu legitimáciu právneho zástupcu žalobcu, a to z dôvodu nesplnenia podmienky platného postúpenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, bolo nutné, aby sa súd prvej inštancie v rámci zisťovania skutkového stavu a následného právneho posúdenia zaoberal v základe tým, či v nadväznosti na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 Zákona o bankách došlo k platnému právnemu úkonu postúpenia pohľadávky z banky na žalobcu a či právny úkon postúpenia pohľadávky nie je pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. So žalobcom predloženého výpisu platieb žalovaného na predmetnom úverovom prípade bolo zistené, že žalovaný nevykonával platby dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 291,21 eura mesačne riadne a včas a v dohodnutej výške, v dôsledku čoho bol právnym predchodcom žalobcu vyzvaný na úhradu dlžných splátok, a to poslednou výzvou zo dňa 07. 03. 2016, pričom z predmetnej výzvy bolo jednoznačne preukázané, že právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného s upozornením, že ku dňu 06. 03. 2016 predstavuje jeho dlh z omeškaných splátok čiastku 620,19 eura a zároveň bol vyzvaný na úhradu dlžnej čiastky s tým, že ak dlžnú čiastku neuhradí, úver bude vyhlásený za splatný. K predmetnej výzve bola zo strany právneho predchodcu žalobcu predložená aj doručenka, z ktorej vyplýva, že si ju žalovaný nevyzdvihol v odbernej lehote, pričom mal súd za to, že sa predmetná listina dostala do dispozičnej sféry žalovaného, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie a je už len na žalovanom povinnosť zabezpečiť si v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok (rozsudok NS SR 5Cdo 36/2020). Zo strany právneho predchodcu žalobcu tak bola splnená podmienka potrebná pre zosplatnenie úveru a ktorá má aj zásadný význam pri aplikácii § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Keďže ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, je nutné zohľadniť aj ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. V predmetnej veci právny predchodca žalobcu využil svoje právo vyplývajúce mu z § 565 Občianskeho zákonníka a vyzval žalovaného na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých zo splátok najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podľa úverovej zmluvy žalovaný mal predmetný úver splácať v 48. mesačných splátkach, pričom deň splatnosti splátky bol dohodnutý na 25. deň v mesiaci a výška mesačných splátok podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami sporu predstavovala čiastku vo výške 291,21 eura mesačne. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu sa rozhodol pristúpiť k uplatneniu práva zosplatenia úveru a to až na základe poslednej výzvy na úhradu pohľadávky s dátumom zo dňa 07. 03. 2016, v ktorej upozornil žalovaného, že je ku dňu 06. 03. 2016 v omeškaní so splácaním dlhu pričom k tomuto dátumu výška jeho omeškaných splátok predstavuje čiastku 620,19 eura. Z predmetnej výzvy právneho predchodcu žalobcu je zrejmé, že žalovaný bol v omeškaní so splátkou splatnou dňa 25. 02. 2016, 25. 01. 2016 a 25. 12. 2015 ( § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Zároveň banka žalovaného upozornila, že ak nebude plniť, využije právo a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, pričom listom zo dňa 26. 05. 2016 žalovanému oznámila, že pre porušenie ustanovenia zmluvy sa stala pohľadávka predčasne splatnou, a to k 25. 05. 2016. Z výpisu z prehľadu splátok je preukázané, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátok dohodnutých riadne v zmluve, pričom uhradil splátky len čiastočne, a nie v plnej výške. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci boli zo strany právneho predchodcu žalobcu splnené kumulatívne zákonné predpoklady na uplatnenie práva veriteľa zosplatniť dlh žalovaného podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a ďalej, že existovala dohoda o možnosti tzv. zosplatnenia úveru (§ 565 Občianskeho zákonníka) mal súd za to, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca je aktívne legitimovaný v predmetnom spore na uplatnenie si pohľadávky. Súd prvej inštancie napokon uviedol, že žalobca preukázal platné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spĺňajúcej všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 11 000 eur, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky, vrátane dohodnutých úrokov a poplatkov, právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť v 48 mesačných splátkach v sume 291,28 eura. Prehľadom splátok a úhrad žalobca v spore preukázal históriou platenia úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo spotrebiteľskej zmluvy riadne a včas, s úhradou splátok sa dostal do omeškania, pričom žalovaný v priebehu konania nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne existencie a trvania zmluvného vzťahu so žalobcom, nepoprel ani rozsah svojho záväzku voči žalobcovi, tiež nepreukázal, že by do dňa rozhodnutia súdu v celom rozsahu splnil svoj záväzok vrátiť žalobcovi, nepreukázal, že dlžnú sumu alebo jej časť uhradil, resp. že jeho záväzok zanikol iným spôsobom a vzhľadom na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie ustálil, že žaloba je dôvodná, žalobca odôvodnil a preukázal nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom a preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie pod3a ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Vytkol súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napádané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyslovil presvedeenie, že právny predchodca žalobcu nebol oprávnený postúpi? poh3adávku zo spotrebite3skej zmluvy na inú osobu ako je iná banka, t. j. žalobcu, nako3ko takéto postúpenie je absolútne neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 Obeianskeho zákonníka v spojení s ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Obeianskeho zákonníka). Na základe uvedeného je žalovaný presvedeený, že žalobca v tomto spore nie je aktívne legitimovaný. Žalobca v tomto súdnom konaní nepreukázal splnenie všetkých potrebných kumulatívnych podmienok, ktoré vyžaduje Zákon o bankách v ust. 92 ods. 8 na platné postúpenie poh3adávky, kei nepreukázal splnenie podmienok zo strany pôvodného verite3a - ESOB na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pod3a § 53 ods. 9 Obeianskeho zákonníka. Pod3a predložených výziev žalobcu nie je zrejmé, s ktorými splátkami a v akom rozsahu mal by? v omeškaní. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia oh3adne špecifikácie splátky, ktorá spôsobila splatnos? celého dlhu. Z dôkazov, ktoré predložil žalobca, nie je možné s ureitos?ou ustáli?, s ktorou splátkou sa dostal do omeškania, ei túto splátku neskôr uhradil, a taktiež nie je možné ustáli?, ei boli následne splnené všetky podmienky, ktoré vyžaduje zákon k platnému postúpeniu poh3adávky z banky na nebankový subjekt. Notifikaená povinnos? pod3a § 53 ods. 9 Obeianskeho zákonníka, ktorá bola obsiahnutá vo výzve zo doa 07. 03. 2016 (na ktorú je aplikovaná fikcia dorueenia zásielky spotrebite3ovi) nebola vykonaná najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Takáto skutoenos? z dokazovania nevyplynula. Žalobca tak nepreukázal, že by k uplatneniu práva vyhlási? úver za predeasne splatný v celosti v zmysle § 565 Obeianskeho zákonníka došlo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, za stavu, kei banka súeasne vopred, v lehote nie kratšej ako 15 dní, upozornila dlžníka na uplatnenie tohto práva. Oznámenie právneho predchodcu žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo doa 26. 05. 2016 je preto nutné považova? za neplatný právny úkon, ktorý nemôže vyvola? žiadne právne úeinky. Žalovaný ialej v podanom odvolaní vzniesol námietku premleania nároku žalobcu z dôvodu, že žalobca nešpecifikoval, s ktorými splátkami mal by? v omeškaní a ktorá splátka by mala ma? za následok predeasné zosplatnenie poh3adávky v súlade s § 53 ods. 9 Obeianskeho zákonníka, prieom dôvodnos? vznesenej námietky premleania zakladá o druhú vetu ust. § 103 Obeianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Obeianskeho zákonníka. Vychádzajúc z odôvodnenia napádaného rozsudku, a teda z tvrdenia, že by mal by? v omeškaní so splátkou splatnou 25. 12. 2015, resp. vychádzajúc z platobnej histórie úhrad, pod3a ktorej sa javí, že by mal by? ešte predtým v omeškaní so splátkou splatnou 25. 10. 2015, trojroená premleacia doba by v danom prípade zaeala plynú? odo doa zroenosti nesplatenej splátky, a to od 25. 10. 2015 resp. 25. 12. 2015 pre celý zosplatnený dlh. Pri zoh3adnení týchto skutoenosti bola žaloba podaná po uplynutí trojroenej premleacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 101 Obeianskeho zákonníka.
3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, udávajúc, že v posudzovanom prípade došlo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 25. 05. 2016. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 25. 05. 2016 tak začala v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa 25. 05. 2016) a uplynula by najskôr dňa 25. 05. 2019. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 17. 01. 2019, mal za to, že svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby. Nad rámec uvedeného poukázal na skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávky došlo po termíne konečnej splatnosti pohľadávky, ktorý bol 25. 06. 2017. Zároveň v súvislosti s námietkou premlčania poukázal na ustanovenie § 366 CSP a uviedol, že ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhol ako vecne správny potvrdiť.
4. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný s tým, že sa v plnom rozsahu pridržiava obsahu ním podaného odvolania. Má za to, že podaná žaloba nie je dôvodná, nako3ko u žalobcu absentuje aktívna legitimácia. V prípade, ak by aj bol žalobca aktívne legitimovaný v tomto spore, tak doposia3 nepreukázal splnenie všetkých potrebných kumulatívnych podmienok, ktoré vyžaduje Zákon o bankách v ust. § 92 ods. 8 na platné postúpenie poh3adávky.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
6. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 4 368,28 eura spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 3 313,08 eura od 28. 11. 2017 do zaplatenia, ako i náhradou trov konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 11. 2016, uzatvorenej medzi postupcom F. G. H. I., Bratislava a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 31. 05. 2013 Zmluvu č. 005834156R, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 4 368,28 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 3 313,08 eura, z riadneho úroku vo výške 729,58 eura, z úroku z omeškania vo výške 304,63 eura a z poplatkov vo výške 20,99 eura. Žalovaný po postúpení pohľadávky v prospech žalobcu nevykonal žiadne úhrady.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
9. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
10. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
11. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
12. Prejednávajúc podané odvolanie žalovaného, s ohľadom na jeho rozsah a odvolacie dôvody, je potrebné uviesť, že toto odvolanie nebolo spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech žalovaného, a tak rozhodnúť v zmysle požiadavky odvolateľa.
13. Obsahom podaného odvolania žalovaného bola i ním vznesená námietka premlčania nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, vo vzťahu ku ktorej považoval žalovaný nárok žalobcu za premlčaný. K uvedenému odvolací súd udáva, že žalovaný vzniesol námietku premlčania až v priebehu odvolacieho konania ako súčasť ním podaného odvolania proti napadnutému rozhodnutiu. Tento jednoznačný záver je zrejmý i napriek tomu, že z obsahu zápisnice z pojednávania pred súdom prvej inštancie zo dňa 25. 01. 2022 síce vyplýva, že v rámci predbežného právneho posúdenia veci
súdom v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 CSP sudkyňa vyslovila svoje predbežné právne závery i s ohľadom na plynutie premlčacej doby, avšak tak z obsahu tejto zápisnice, ako ani z obsahu celého spisu a ani zo zvukového záznamu o priebehu tohto pojednávania nevyplýva, že by žalovaný vzniesol námietku premlčania skôr ako v odvolacom konaní. Pokiaľ potom žalovaný vzniesol námietku premlčania až v rámci odvolacieho konania, mohol tak urobiť len za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 366 CSP. Žalovaný pritom v podanom odvolaní nijakým spôsobom nedokázal a ani netvrdil, že na jej uplatnenie sú naplnené zákonné predpoklady v zmysle ustanovenia § 366 CSP. Teda z hľadiska jej uplatnenia až v odvolacom konaní žalovaný neprezentoval žiadnu argumentáciu smerujúcu k prípustnosti novôt v odvolacom konaní. Z hľadiska okolností tejto veci potom treba uviesť, že žalovaným uplatnenú novotu v odvolacom konaní by bolo možné použil len za situácie, že žalovaný by preukázal, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. že nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uviedol až v rámci podaného odvolania, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalovaný nielenže v podanom odvolaní naplnenie týchto zákonných podmienok nepreukázal, ale ani netvrdil, teda, že v konaní nastali také pochybenia ako ustanovenie § 366 CSP predpokladá, a teda, že ním uplatnená novota je ako prípustná spôsobilá odvolacieho prieskumu. S ohľadom na uvedené je potom potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, takýto prostriedok procesnej obrany žalovaného vo forme hmotnoprávnej námietky, tak ako už odvolací súd uviedol vyššie, je neprípustnou novotou v odvolacom konaní, na ktorý odvolací súd nemôže prihliadať. Žalovanému nič nebránilo, aby tento prostriedok procesnej obrany využil v konaní pred súdom prvej inštancie, a nie až v rámci odvolacieho konania, pričom ani netvrdil, že túto hmotnoprávnu námietku nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny. Teda, pokiaľ žalovaný tento prostriedok procesnej obrany uplatnil až v rámci podaného odvolania proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, bez toho, že by bolo preukázané, že tak nemohol urobiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, na takúto neprípustnú novotu odvolacieho konania odvolací súd nemôže prihliadať.
14. V kontexte uvedeného odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť NS SR, keď NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/272/2020 uviedol, že po nadobudnutí účinnosti CSP možno v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) iba za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 366 CSP (ktoré však nie je prevzatím dovtedajšej úpravy § 205a ods. 1 OSP), pričom v ustanovení § 366 CSP bola úprava novôt v odvolacom konaní nanovo konštruovaná tak, aby zodpovedala celkovej koncepcii nového procesného kódexu. V ďalšom rozhodnutí NS SR, a to pod sp. zn. 1 Obdo/65/2017, vo vzťahu k vzneseniu námietky premlčania v odvolacom konaní, uviedol nasledovné: „Civilný sporový poriadok upravuje podmienky, za splnenia ktorých možno uplatniť námietku premlčania až v odvolacom konaní odlišným a prísnejším spôsobom ako OSP. Zatiaľ, čo ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa zaoberalo skutočnosťami a dôkazmi, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa a netýkalo sa námietky premlčania, ktorá nepatrí medzi skutočnosti a dôkazy, týkajúce sa skutkových tvrdení alebo aplikácie práva, ale je námietkou právnou, ustanovenie § 366 v spojení s ustanovením § 149 a § 152 CSP medzi novoty v odvolacom konaní zahŕňa aj hmotnoprávnu námietku, ktorou je okrem iného aj námietka premlčania. Z uvedeného vyplýva, že právna otázka - či sa koncentračná zásada konania, vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a OSP., týka uplatnenia námietky premlčania (ktorá bola riešená dovolacím súdom v rozhodnutí, na ktoré sa dovolateľ odvolával a ktorá by v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP mohla prípadne zakladať prípustnosť dovolania) - nie je rozhodujúca pre prejednávanú právnu vec“.
15. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke žalovaného, a síce, že žalobca nie je v tomto spore pasívne vecne legitimovaným subjektom, pretože postúpenie pohľadávky z bankového subjektu na žalobcu je absolútne neplatné pre rozpor so zákonom, je potrebné uviesť, že s takouto odvolacou argumentáciou žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje.
16. V prejednávanej veci bolo zrejmé, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol z bankového úveru, ktorý je regulovaný špeciálnou právnou úpravou, a to Zákonom o bankách, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom s charakterom lex specialis. Keďže k postúpeniu pohľadávky v danej veci došlo medzi bankou a nebankovým subjektom, okrem všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka je potrebné zohľadniť aj špeciálnu úpravu týkajúcu sa postúpenia pohľadávky podľa Zákona o bankách, zakotvenú v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Toto ustanovenie sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie vždy
je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá je dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu. Podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňujú platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.
17. Odvolací súd na rozdiel od žalovaného a zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že v danom prípade boli dodržané zákonné predpoklady v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. na to, aby bolo možné konštatovať, že právny predchodca žalobcu platne postúpil pohľadávku na žalobcu, ktorý je tak v tomto spore pasívne vecne legitimovaným subjektom. Jednou z podmienok, vyžadovanou ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách na platné postúpenie pohľadávky bankou je preukázanie doručenia písomnej výzvy banky na plnenie, ktorou výzvou v danom prípade bola výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 07. 03. 2016, ktorá sa preukázateľne dostala do dispozičnej sféry žalovaného (fotokópia nedoručenej zásielky, s poznámkou adresát nezastihnutý, ktorá zásielka sa v súlade s bodom 3.2. VOP považuje za doručenú dňom, kedy sa vrátila banke. V tomto ohľade odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020). Z obsahu spisu, z prehľadu splátok žalovaného (č. l. 26 spisu) je ďalej bezpochyby zrejmé, že po doručení výzvy na plnenie nasledovalo žalovaného nepretržité minimálne 90-dňové omeškanie s riadnym plnením splátok (tieto neplnil v stanovenej výške, resp. vôbec). Nesporne podmienkou na platné postúpenie pohľadávky bankou je i to, že predmetom postúpenia pohľadávky môže byť len pohľadávka, ktorá je splatnou. Odvolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí upriamil pozornosť na to, že splatnosť celej pohľadávky v zmysle uzavretej zmluvy, bez ohľadu na úkon právneho predchodcu žalobcu, a to vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 26. 05. 2016, bola dňom 25. 06. 2017. V kontexte nastolenej právnej otázky v tomto konaní, a to či pohľadávka postúpená bankou na žalobcu bola v čase postúpenia splatnou, je potrebné uviesť, že bez ohľadu na akúkoľvek polemiku strán sporu, ako i súdu prvej inštancie ohľadne platnosti/neplatnosti úkonu žalobcu o vyhlásení predčasnej platnosti úveru, je potrebné konštatovať, že pohľadávka zo zmluvy v čase postúpenia pohľadávky, a to s ohľadom na dátum jej konečnej splatnosti v zmysle zmluvy, bezpochyby splatnou bola. V kontexte uvedeného potom možno konštatovať len to, že všetky podmienky pre platné postúpenie pohľadávky bankou v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách splnené boli a žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom tohto konania. Tento záver bolo možné bezpečne prijať bez toto, že by bolo potrebné sa ďalej akokoľvek zaoberať tým, či vyhlásenie predčasne splatnosti úveru zo strany žalobcu bolo platné, resp. nie, pretože banka postúpila na žalobcu splatnú pohľadávku. Potom ani nie je dôvodné ďalej sa zaoberať odvolacou argumentáciou žalovaného ohľadne ním tvrdenie neplatnosti úkonu žalobcu - vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, keď táto argumentácia a ani odpoveď na ňu, už z hľadiska výsledku tohto sporu, nemá význam. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania udával, že v súvislosti s postúpením pohľadávky, ktorú žalobca postupoval vo výške vyčíslenej ku dňu 25. 05. 2016, nemôže byť relevantný dátum konečnej splatnosti úveru 25. 06. 2017, s takouto argumentáciu odvolací súd nesúhlasí, pretože pokiaľ žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní i s ohľadom na nenaplnenie podmienok § 92 ods. 8 Zákona o bankách, v kontexte uvedeného je relevantné len to, či bola pohľadávka splatnou, a nie to, v akej výške sa táto pohľadávka postupovala. V konečnom dôsledku je potrebné uviesť, že výška žalovanej istiny ako taká žalovaným namietaná v priebehu celého konania nebola a táto sa po celú dobu od postúpenia pohľadávky nezmenila.
18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).