Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/46/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matka F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Q. XXX, otec C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. W., V. XXX/XX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -73 zo dňa 13.02.2023, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vo výroku I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. N. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 230,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.11.2022. Zároveň vyčíslil dlh na výživnom za obdobie od 01.11.2022 do 31.01.2023 vo výške 320,- eur s tým, že otec je povinný splácať zameškané výživné v mesačných splátkach po 15,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia pod stratou výhody splátok v prípade nesplatenia čo i len jednej splátky. Vo výroku II. súd konštatoval zmenu rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -17 zo dňa 24.05.2013 a posledným výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ust. , , , , Zákona o rodine, resp. a . V odôvodnení rozsudku uviedol, že došlo k zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, keď obidvom rodičom pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, u oboch rodičov došlo k zvýšeniu príjmu a pomery sa zmenili aj u maloletého dieťaťa, ktoré je študentkou strednej školy. Pri výške vyživovacej povinnosti vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj z možností a schopností oboch rodičov. O trovách konania rozhodol súd v zmysle .

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Rozsudok podľa neho je nepreskúmateľný, výsledok nezodpovedá záverom vykonaného dokazovania, čím súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa jeho názoru súd nesprávne vyhodnotil matkou udávané výdavky v súvislosti so zabezpečením potrieb dieťaťa, najmä čo sa týka zubného strojčeka a navrhol doplniť dokazovanie o dotaz na zdravotnú poisťovňu, či tieto náklady boli preplatené, či bolo o ich kompenzáciu požiadané. Ako nespravodlivosť voči jeho osobe vnímal odôvodnenie rozhodnutia, kde súd uviedol, že nad rámec bežného výživného sa na zabezpečení potrieb dieťaťa ničím nepodieľa. V minulosti spoločne s matkou sa rozhodli založiť si rodinu v obci A., ktoré bolo k výkonu jeho povolania vzdialené denne akceptovateľnou trasou, pričom po rozvode sa matka sama bez jeho súhlasu rozhodla presťahovať cca 60 km, čo logicky zapríčinilo, že vzťahy medzi ním a dcérou boli touto skutočnosťou ovplyvnené. Výčitka, že celá starostlivosť odvtedy bola len na matke, je nenáležitá,

nakoľko matka sa sama rozhodla so svojim novým partnerom si založiť rodinu v C.. Súd sa tiež žiadnym spôsobom nevysporiadal so zvýšením rodinných prídavkov a daňového bonusu, čo v súčasnej dobe predstavuje sumu 200,- eur, čo nie je zanedbateľná položka. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Od poslednej úpravy výživného na mal. N. uplynulo 10 rokov, pričom v súčasnej dobe má dcéra 16 rokov, navštevuje strednú školu. To ovplyvnilo odôvodnený nárast nákladov na zabezpečenie jej potrieb. Priemerné bežné výdavky na zabezpečenie starostlivosti o maloletú sú v rozpätí od 330,- až 370,- eur mesačne, pričom tu ešte nie sú zarátané mimoriadne výdavky ako napr. darčeky k Vianociam a sviatkom. Otec maloletej bol vopred oboznámený s tým, že dcéra bude potrebovať zubný strojček, pričom on uvedený zdravotný problém nijako neriešil. S výškou výživného v celom rozsahu súhlasila, navyše pokiaľ z príjmu otca odráta výživné na jeho syna A. a mal. N., ostane mu na zabezpečenie potrieb 870,- eur, čo je aj po odpočítaní daňového bonusu u nej väčšia suma, ako ostane jej na zabezpečenie ostatných výdavkov. Navyše v tomto prípade daňový bonus a rodinné prídavky sú dávky štátu poskytované maloletým deťom a nijak nenahrádzajú vyživovaciu povinnosť rodiča.

4. Vo vyjadrení otec maloletého dieťaťa uviedol, že stanovené výživné má pre neho likvidačný charakter, nie je v jeho možnostiach ho uhrádzať v takto stanovenej výške. Jeho životná úroveň mu nedovoľuje viesť taký život, ako žije matka so svojim terajším partnerom, keď absolvujú spoločné výlety a dovolenky. On vedie veľmi skromný život. 5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a a postupom bez nariadenia pojednávania podľa odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jednotlivých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

6. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu odvolací súd zistil, že v tomto prípade súd prvej inštancie rozhodoval o zvýšení vyživovacej povinnosti. Naposledy bolo výživné stanovené v roku 2013, kedy maloletá N. bola žiačkou materskej školy. V súčasnej dobe je žiačkou strednej školy, zvýšili sa výdavky súvisiace so zabezpečením jej školských potrieb, ale aj výživy, ošatenia, resp. ostatných aktivít. Po rozvode manželstva obidvom rodičom pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti a matka mal. N. býva s ďalšou dcérou Z. a so svojim priateľom, je zamestnaná ako administratívny pracovník s príjmom 800,- - 850,- eur mesačne v čistom. Otec maloletej býva v rodinnom dome, jeho mesačný príjem predstavoval v priemere 1.210,- eur. Na mal. syna A. prispieva výživné 110,- eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného otec dosahoval príjem 690,- eur. Okrem bežných výdavkov matka hradí dcére aj výdavky spojené s nosením zubného strojčeka, resp. ďalšie výdavky súvisiace s lyžiarskym výcvikom, školským plesom a ostatnými aktivitami. Pokiaľ teda ide o rozsah vyživovacej povinnosti, odvolací súd má za to, že výživné bolo určené v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine v § 62 a § 75. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka maloletej zabezpečuje jednak bývanie ako aj ďalšiu starostlivosť, keď otec sa okrem platenia bežného výživného prakticky na ostatných výdavkoch nepodieľa.

7. Súd prvej inštancie tak v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. zdôvodnil. Nakoľko v odvolaní otec neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by neboli preskúmané súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s a vyslovil, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).