Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/92/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a Mgr. Jána Odnogu na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. novembra 2023 prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Považská Bystrica v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom C. D., E. XXX/XX, ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 26.04.2023 a takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 26.04.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) bol A. B. podľa oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 21.08.2020, v ktorej sa mu kládlo za vinu, že sa mal dopustiť pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , , Tr. zák. s poukazom na , a Tr. zák. na skutkovom základe, že

po tom čo sa dňa 8. júla 2018 v rieke Váh v Púchove utopila jeho dcéra F. B., za jej smrť vinil viaceré osoby, najmä B. G., H. I. a B. J. a preto následne

1/ v presne nezistenom čase v letnom období v roku 2019, na ihrisku pri VII. Základnej škole v Považskej Bystrici, sa pred F. F. a F. J., vyjadril, že on už nemá čo stratiť, najskôr odsleduje B. G., bude za ňou jazdiť na východ, kde bývala, aby vedel jej časový harmonogram, počká si ju z diskotéky, nasype jej niečo do drinku, následne ju zavedie do lesa, vopred vykope jamu, nachystá veľký sud s vodou, zavesí ju za nohy, zviaže ju a zavesí ju do suda iba po hlavu, aby sa topila ako jeho dcéra F. B. alebo ju zavesí do toho suda a odreže jej ruky alebo ju obleje kyselinou a potom ju zakope do pripravenej jamy, aby sa nenašla, následne na adresu H. I. uviedol, že si ju počká, zláka ju na drink alebo ju zavolá ku Váhu, kde sa utopila jeho dcéra a tam by ju utopil alebo ju utopí v sude ako B. G., že si to ešte dôkladne premyslí, aby mu nikto nič nemohol dokázať, pričom vytvorí odstup od dcérinej smrti, aby to nevyzeralo, že to má súvis s jej smrťou, pričom od F. F. a F. J. žiadal, aby mu robili alibi,

2/ v presne nezistenom čase v mesiaci október v roku 2019, v reštaurácii Olympia, v Považskej Bystrici, pred K. L. uviedol, že prisahal na hrobe svojej dcéry, že pomstí jej smrť a na rade je B. J., zároveň K. L. ukázal fascikel s písomnými poznámkami, v ktorom mal fotky dievčat, s ktorými bola jeho dcéra v deň, keď sa utopila, pričom tam mal detailne popísané, kam ide, čo urobí, kde bol, mal tam rôzne časy, pričom K. L. povedal, že ich sleduje, chvíľu počká a keď prejde nejaký čas, tak udrie a následne v presne nezistenom čase v mesiaci december 2019 na ul. F. v C. D., pred F. F. uviedol, že jeho dcéra leží na cintoríne a B. J. si behá po vonku, že žije a takto to nebude, pričom uviedol, že sa postará, aby B. J. dopadla ako jeho dcéra, že ide po nej,

3/ v presne nezistenom čase v mesiaci december 2019, na starom cintoríne, v Považskej Bystrici, pri hrobe F. B., tam sa nachádzajúcej F. F. uviedol, že sa mala utopiť radšej ona, mala skapať, že on už nemá čo stratiť a keď nemá deti on, tak ich nebude mať ani F., čím mal na mysli maloleté deti F. F., A. a F. F.,

čím takýmto konaním vzbudil u poškodenej F. F. dôvodnú obavu o život a zdravie jej maloletých detí, pričom zároveň vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie B. G. a H. I., nakoľko v súvislosti s tým, že ich vinil za smrť svojej dcéry a nevedel sa vyrovnať s jej smrťou, mali dôvodnú obavu, že by mohol svoje vyhrážky aj naplniť, prípadne svoje vyhrážky dokonať,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prokurátorka odvolanie, zahlásiac ho do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení v neprospech obžalovaného.

V jeho písomných dôvodoch uviedla aj nasledovné (citácie):

Rozsudok okresného súdu nepovažujem za zákonný a opodstatnený, lebo súd nesprávne vyhodnotil zabezpečené dôkazy.

Poškodená F. F. opakovane podrobne popísala priebeh skutku. K namietanému časovému odstupu od prvého skutku do podania trestného oznámenia poškodenou F. F. konštatujem, že možno uveriť a pochopiť jej vysvetlenie, že reálnu a dôvodnú obavu z konania obžalovaného začala mať, až keď zostala v domácnosti sama s maloletými deťmi po tom, ako jej manžel nastúpil do výkonu trestu. Je pravdou, že skutočnosť, ktorú uvádzala v trestnom oznámení, a to, že trestné oznámenie podala po tom, ako jej to v telefonáte povedal manžel F. už z výkonu trestu, F. F. poprel, toto však vo svojej výpovedi neskôr poprela aj sama F. F., kedy uviedla, že sa začala báť, až keď zostala sama a prispeli k tomu aj SMS obžalovaného ohľadom krádeže venca, kedy jej písal, aby mu prišla do očí povedať, že je zlodej.

Okrem výpovede poškodenej F. F. je obžalovaný zo spáchania skutku usvedčovaný výpoveďami svedkýň F. J. a K. L., ktoré vypovedali opakovane a boli poučené o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a krivej prísahy. Ich výpovede boli bez rozporov a boli konzistentné. Napriek tomu, že v prípade svedkyne F. J. ide o kamarátku poškodenej F. F. a v prípade K. L. ide o matku poškodenej F. F., uvedené skutočnosti samy osebe nemôžu znižovať dôveryhodnosť ich výpovedí a zároveň u uvedených svedkýň absentuje údajný motív pomsty poškodenej F. za angažovanie sa obžalovaného v trestnej veci M. F. F..

K namietanej absencii objektívnej stránky trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák. je potrebné uviesť, že vyhrážka musí byť prednesená takým spôsobom, resp. za takých okolností, že môže vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia, pričom ujmu z prípadnej realizovanej hrozby môže priamo pociťovať sám adresát na sebe alebo osoba, na ktorej adresátovi záleží alebo aj iná osoba, ktorej záujmy sú adresátovi vyhrážky v podstate ľahostajné, avšak vyhrážajúca sa osoba predpokladá, že by vzhľadom na morálnu vyspelosť adresáta vyhrážky mohli byť účinné.

V danej trestnej veci je poškodenou F. F., ktorá v dôsledku vyhrážania sa obž. B. pociťovala dôvodnú obavu o život a zdravie svojich detí, ale tiež aj dôvodnú obavu o život a zdravie B. G. a H. I., pričom s prihliadnutím k mimoriadne surovému popisu spôsobov zabitia B. G. a H. I. obžalovaný mohol predpokladať, že toto jeho vyhrážanie je spôsobilé vzbudiť takúto dôvodnú obavu F. F. o ich život a zdravie a tieto vyhrážky budú účinné, a to najmä za situácie, že obž. B. poškodenej F. F. vyčítal, že s ním nespolupracuje vo „vyšetrovaní“ utopenia ich dcéry a vedela, že z jej smrti obviňoval viacerých ľudí a tiež že chce, aby bol za to niekto potrestaný.

Zároveň uvádzam, že dôvodná obava o zdravie a život o zdravie a život bola jednoznačne preukázané aj u poškodených B. G. a H. I.. Poškodená B. G. uviedla, že keď sa dozvedela o vyhrážaní obžalovaného voči jej osobe, strašne zle to znášala, začala sa báť, žiadala aj o ochranu a bolo to hrozné pre jej psychiku. Nechodila vtedy ani von a keď tak, nikdy nie sama. Rovnako poškodená H. I. uviedla, že keď sa to dozvedela, dostala strach, musela zmeniť spôsob svojho života, veľakrát musela zmeniť svoju zaužívanú trasu, nikdy nechodila sama a museli s ňou chodiť kamaráti a z práce ju vozievala kolegyňa. Uviedla, že aj v súčasnosti (v čase výsluchu) má strach.

V tejto súvislosti zároveň v krátkosti poukazujem aj zistené závery znalca MUDr. Stanislava Kollára, ktorý skúmal duševný stav obžalovaného a ktorý síce nezistil u obžalovaného duševnú poruchu, ale konštatoval nespracovanú smrť dcéry F., fixáciu na ňu a to, že na jednej strane sa cíti spoluzodpovedný za jej smrť a zároveň hľadá vinníkov jej smrti a chce, aby bol vinník stotožnený a potrestaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že súd na základe zisteného skutkového stavu, po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne, mal konanie obž. A. B., s prihliadnutím na spôsob vykonania činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku, právne kvalifikovať ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b), d) Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. j) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 140 písm. b) Tr. zák. a mal mu uložiť primeraný trest.

S prihliadnutím na tieto skutočnosti považujem moje odvolanie za odôvodnené a navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne vyhovel môjmu odvolaniu, podľa zrušil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 26.04.2023 a podľa mu vrátil vec, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu. Uviedol aj nasledovné (citácie):

S rozsudkom vydaným Okresným súdom Považská Bystrica zo dňa 26.04.2023 č.k. -600 sa stotožňujeme a považujeme za zákonný a vecne a právne správny. Od počiatku konania ešte v prípravnom konaní sme poukazovali na nedôveryhodnosť poškodenej F. a taktiež sme upozorňovali na závažné rozpory v jej výpovediach. Prvostupňový súd dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo neuveril tvrdeniam poškodenej F., pričom ňou uvádzané skutkové okolnosti ktoré mali podstatný význam boli vyvrátené inými dôkaznými prostriedkami, a to najmä výpoveďami svedkov B., B., D. a D.. Uvedené rozpory sú tak závažné, že súd nemohol výpoveď F. vyhodnotiť inak ako nedôveryhodnú a v spojení s aktivizáciou obžalovaného v trestnom konaní jej manžela, je možné predpokladať aj motív poškodenej F., a to pomsta obžalovanému.

V nadväznosti na uvedené aj výpoveď svedkyne L. sa javí ako nedôveryhodná, keďže v prvotnej výpovedi uviedla, že všetko, čo vypovedala jej dcéra je pravda. Uvedené nemala v čase prvotnej výpovede ako vedieť, a teda mohla byť značne ovplyvnená práve svojou dcérou F.. Taktiež sa nepotvrdilo jej tvrdenie, že obžalovaný mal vo „fascikloch“ plán vraždy, ktorý sa však po preštudovaní uvedených materiálov sa v týchto nenachádza.

Prvostupňový súd taktiež správne vyhodnotil, že podľa opis skutku nebola naplnená ani objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania. Objektívna stránka uvedenej skutkovej podstaty trestného činu je vyhrážanie sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Trestný čin nebezpečného vyhrážania je tzv. verbálny trestný čin, teda spácha sa vyslovením vyhrážky s takým spôsobom, že je aktuálne spôsobilá vzbudiť u poškodenej osoby, voči ktorej táto vyhrážka smeruje dôvodnú obavu o jej život, zdravie alebo že jej spôsobí inú ťažkú ujmu. Ako sa vyjadrila poškodená F., táto nepociťovala žiadne ohrozenie sa bezprostredne po tom, ako obžalovaný mal vysloviť uvedené vyhrážky, obavu začala pociťovať až o niekoľko mesiacov, dokonca až mesiac po tom, ako jej manžel nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. V skutku 1/ a 2/ vyhrážky obžalovaného ani neboli adresovaná priamo poškodeným, ale tretím osobám, pričom na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by mal istotu, že sa o týchto vyhrážkach poškodené osoby dozvedia. V skutku 3/ je zas jediným svedkom poškodená F., ktorá ako sme už vyššie uvádzali má tendenciu zveličovať a klamať.

V nadväznosti na vyššie uvedené navrhujeme, aby odvolací súd v zmysle zamietol odvolanie prokuratúry ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečných návrhov: · prítomná prokurátorka krajskej prokuratúry sa v celom rozsahu pridržiavala písomne podaného odvolania podriadenej prokurátorky, ako aj konečného návrhu v ňom uvedeného,

· obhajca obžalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátorky, ako aj konečného návrhu v ňom uvedeného, · obžalovaný súhlasil s tým, čo uviedol jeho obhajca a nič viac nedodal.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť celého oslobodzujúceho výroku napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a takto dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že predmetnou trestnou vecou sa v nedávnej minulosti už zaoberal v štádiu odvolacieho konania. Svojím uznesením sp. zn. zo dňa 26.01.2023 odvolací súd okrem iného podľa , , , zrušil skorší (odsudzujúci) rozsudok súdu prvého stupňa (zo dňa 04.08.2021) a podľa mu vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Toto svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil predovšetkým tým, že skorší rozsudok súdu prvého stupňa bol nepreskúmateľný, pričom záver súdu prvého stupňa ohľadom poškodenej F. F. a vierohodnosti jej výpovede bol prinajmenšom predčasný, ak nie aj nesprávny. Podľa názoru odvolacieho súdu práve posúdenie vierohodnosti výpovede poškodenej F. F. bolo veľmi podstatné pre záver o vine alebo nevine obžalovaného. Odvolací súd preto dospel k záveru, že doterajšia obrana obžalovaného nebola vykonaným dokazovaním dostatočne vyvrátená do tej miery, aby bolo možné bez najmenších pochybností rozhodnúť o jeho vine v zmysle podanej obžaloby. Po vrátení veci malo byť úlohou súdu prvého stupňa vec znovu prejednať so zameraním sa na odstránenie všetkých v rozhodnutí odvolacieho súdu konštatovaných pochybení, predovšetkým vykonať na hlavnom pojednávaní všetky dôkazy, na ktoré sa „odvolal“ v skoršom rozsudku, a tieto vyhodnotiť aj v zmysle ich vierohodnosti, oboznámiť na hlavnom pojednávaní dve zápisnice o trestnom oznámení poškodenej F. F. a pripojiť a v podstatných častiach oboznámiť na hlavnom pojednávaní aj spisový materiál týkajúci sa odsúdenia svedka F. F. pre drogovú trestnú činnosť (trestná vec Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. ) za účelom vyhodnotenia obrany obžalovaného, že sa mu poškodená F. F. svojou výpoveďou mohla chcieť pomstiť za to, že chodil na pojednávania v tejto trestnej veci, chcel v tomto konaní aj vypovedať, keďže mal vedomosti o jeho skutkoch, ktoré by mohli mať významný vplyv na výmeru trestu, ktorý by mohol dostať. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa po vrátení veci splnil všetky jeho pokyny a dokazovanie na hlavnom pojednávaní doplnil vo vyššie naznačenom smere.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Prokurátorka v dôvodoch svojho odvolania namietala len nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov, v čom videla pochybenia v zmysle

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, ktoré mu umožnili vo veci (spravodlivo) rozhodnúť v súlade s Napokon všetky tieto dôkazy súd prvého stupňa správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie

Ďalej odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením uviedol všetky skutočnosti, ktoré vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a prečo rozhodol v jeho prospech.

Na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa dospel aj odvolací súd k záveru, že vykonané dôkazy bez akýchkoľvek pochybností nepreukazujú, že sa stali skutky, resp. čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu, pre ktoré je obžalovaný stíhaný –

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo

preukazuje všetky okolnosti obžalobného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na tých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania.

Súd prvého stupňa správne zistil, že v rámci vykonaného dokazovania sa vytvorili dve skupiny dôkazov, ktoré sa navzájom vylučovali. Išlo jednak o dôkazy, ktoré boli v prospech obžalovaného, ako aj o dôkazy v jeho neprospech.

Nosným dôkazom tejto druhej skupiny dôkazov bola výpoveď poškodenej F. F., ktorá sa ani odvolaciemu súdu nejavila ako vierohodná. Poškodená v konaní uvádzala aj rozporuplné tvrdenia – skôr uvádzané skutočnosti neskôr menila (ako na to inak poukázala v písomných dôvodoch odvolania aj prokurátorka), prípadne boli tieto vyvrátené či spochybnené inými dôkazmi. V prípade tejto poškodenej nebola jednoznačne vyvrátená ani „možnosť,“ že mohla mať motív pomstiť sa obžalovanému za to, že sa aktívne „angažoval“ v trestnej veci jej manžela F. F.. Trestné oznámenie na obžalovaného pritom podala práve po právoplatnom odsúdení svojho manžela a s veľkým časovým odstupom od údajného vyslovenia vyhrážok zo strany obžalovaného, keď dovtedy (v čase ich údajného vyslovenia) tieto u nej nevzbudili obavy o zdravie a život seba i svojich detí. Naviac na vierohodnosť tejto poškodenej vrhali „negatívne svetlo“ výpovede svedkov J. B., B. D. a J. D. (teda súd prvého stupňa správne vyhodnocoval výpoveď tejto poškodenej aj v kontexte s inými vykonanými dôkazmi).

Rovnako sa odvolací súd stotožnil aj s ďalším záverom súdu prvého stupňa, že aj výpoveď svedkyne K. L. je potrebné hodnotiť ako nevierohodnú, keď zhodne ako poškodená F. F. skutočnosti, o ktorých neskôr vypovedala a o ktorých mala nadobudnúť vedomosť na stretnutí s obžalovaným (v mesiaci október 2019), neoznámila hneď po tomto stretnutí príslušným orgánom, ale vypovedala o nich až po podaní trestného oznámenia poškodenou F. F.. Pritom iné skutočnosti, o ktorých vypovedala, sa táto svedkyňa mala dozvedieť už len sprostredkovane, od poškodenej F. F.. Táto svedkyňa pri svojej vôbec prvej výpovedi v tejto veci hneď na začiatku výsluchu naviac sama spontánne uviedla, že „to, čo povedala jej dcéra (teda poškodená F. F.), je pravda,“ pričom v inkriminovanom čase sa mohla o obsahu výpovede svojej dcéry dozvedieť len od nej.

V prípade ostatných poškodených i odvolací súd dospel k záveru, že nebola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty stíhaného prečinu nebezpečného vyhrážania, keď poškodené B. G. a H. I. sa o údajných vyhrážkach obžalovaného dozvedeli až od polície, po podaní trestného oznámenia poškodenou F. F.. Napokon aj poškodená B. J. sa mala o údajných vyhrážkach obžalovaného dozvedieť len sprostredkovane, od svojej matky F. J. (ktorá to potvrdila), ktorá sa to dozvedela od poškodenej F. F.. Naviac táto poškodená vypovedala, že ani nemala strach a obavu o svoje zdravie a život.

Odvolací súd taktiež uvádza, že podľa znaleckých záverov bolo konanie obžalovaného v podobe vlastného vyšetrovania smrti svojej dcéry v kontexte jeho osobnosti zrozumiteľné a nebolo chorobne motivované. U obžalovaného nájdené fascikle taktiež neobsahovali žiadny plán vraždy ktorejkoľvek poškodenej v súvislosti s nešťastnou smrťou jeho dcéry, resp. žiadne také skutočnosti, ktoré by mali viesť k záveru, že obžalovaný ich mohol viniť za smrť svojej dcéry.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku prokurátorky, že svedkyne F. J. a K. L. vypovedali opakovane a boli poučené o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a krivej prísahy, k tomu odvolací súd uvádza, že samotná skutočnosť, že svedok je povinný vypovedať pravdu, ešte neznamená, že ju vždy i vypovie. Samotná hrozba trestného stíhania nemusí byť vždy dostatočný motivačný (aj odstrašujúci) faktor pre pravdivú výpoveď svedka. Ak by táto námietka prokurátorky mala byť aj dôvodná, úplne by potom stratila svoje opodstatnenie základná zásada trestného konania spočívajúca vo voľnom hodnotení dôkazov ( ), ktorej „základ“ spočíva aj v tom, že žiadnemu dôkazu sa nepriznáva a priori osobitný význam. Naviac aj výpovede týchto svedkýň vyhodnocoval súd prvého stupňa nielen jednotlivo, ale aj v súhrne s inými vykonanými dôkazmi, teda nielen s ohľadom na ich evidentne bližší vzťah k poškodenej F. F..

Odvolací súd preto sumarizuje, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými dôkazmi a okolnosťami významnými pre svoje rozhodnutie, ktoré podrobne, logicky a presvedčivo odôvodnil.

Z pohľadu vyššie uvedeného poukazuje odvolací súd aj na základnú zásadu trestného konania in dubio pro reo, t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného ( ). Použitie tejto zásady prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu danej veci, v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval súladne aj z pohľadu takejto zásady, pretože nebola vylúčená možnosť iného záveru, ako o vine obžalovaného.

Z takto rozvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a zákonný, a preto odvolanie prokurátorky ako nedôvodné podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.