Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-92-2011.pdf
PDF · 90.27 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/92/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Anny Kovaľovej a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci žalobcov 1. M. L., nar. XX.X.XXXX, bytom A., ul. Ľ. Z. XXX/X a 2. M. L., rod. C., nar. XX.X.XXXX, bytom A., ul. Ľ. Z. XXX/X, proti žalovanému L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom C., C. XX/X, o zaplatenie 3.319,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súd Prešov zo dňa 28. 9. 2010, č. k. 16C 346/2008-73 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
P o t v r d z u j e uznesenie zo dňa 25. 3. 2011, č. k. 16C 346/2008-97.
Z r u š u j e uznesenie zo dňa 13. 5. 2011, č. k. 16C 346/2008-109 a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom, oprávneným spoločne a nerozdielne, sumu 3.319,39 Eur so 6,5 % úrokom z omeškania ročne od 3.12.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žalovanému ďalej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom, oprávneným spoločne a nerozdielne trovy konania 199,16 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého medzi účastníkmi konania bola dňa 7.5.2007 uzavretá zmluva označená ako zmluva o pôžičke, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobcovia ako veritelia požičiavajú a prenechávajú žalovanému ako dlžníkovi sumu 100.000,- Sk. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že žalovaný ako dlžník sa zaväzuje požičanú sumu započítať na úhradu dohodnutej kúpnej ceny pri predaji nehnuteľností, ktoré mu patria a ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. L. alebo že im túto sumu vráti v lehote 10 dní od písomnej výzvy, a to v prípade, že by z akýchkoľvek dôvodov k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Prevzatie sumy 100.000,- Sk od žalobcov potvrdil žalovaný svojim podpisom na potvrdení vyhotovenom dňa 7.5.2007. Listom zo dňa 12.11.2008, ktorý bol žalovanému doručený 13.11.2008, žalobcovia žalovaného vyzvali k tomu, aby im sumu 100.000,- Sk vrátil, a to do 10 dní od doručenia výzvy.
Súd vec právne posúdil podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, § 489 OZ, § 498 OZ, § 451 ods. 1, 2 OZ, § 563 OZ a § 516 ods. 2 OZ a dospel k nasledovným záverom.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal súd za to, že žalobný návrh podaný bol dôvodne. Žalovaný ani nepoprel, že od žalobcov prevzal sumu 100.000,- Sk a tým, že svoj záväzok voči žalobcom z hľadiska dôvodu jeho vzniku označil ako zálohu na kúpu jeho domu, nepoprel ani právny dôvod vzniku tohto záväzku a z tohto hľadiska ani nebolo významným, že zmluva, na základe ktorej žalobcovia žalovanému poskytli sumu 100.000,- Sk, bola označená ako zmluva o pôžičke. V citovanom ustanovení § 498 Občianskeho zákonníka je totiž upravené, ako sa hľadí na to, čo bolo poskytnuté pred uzavretím zmluvy niektorým z účastníkov. V súlade s touto zákonnou úpravou, t.j. tým, že na toto plnenie sa hľadí ako na zálohu, je tak stanovená aj vyvrátiteľná domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzavretím zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie iba vzniknúť, považuje za zálohu na dohodnuté budúce plnenie. Pokiaľ sa účastníkmi zamýšľaná kúpa nehnuteľnosti žalobcov od žalovaného nerealizovala, stala sa žalobcami poskytnutá záloha žalovanému nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia okamihom, keď žalobcovia ustúpili od úmyslu kúpiť od žalovaného nehnuteľnosti a žalovaný ich sám relevantne z dôvodu, že bolo začaté exekučné konanie ani nemohol predať, čím odpadol právny dôvod plnenia, ktoré žalovanému poskytli žalobcovia a vznikol tak záväzok žalovaného vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie. Žalobcovia ako veritelia vyzvali žalovaného k vráteniu sumy 100.000,- Sk v lehote 10 dní od doručenia výzvy datovanej dňom 12.11.2008, uplynutím desiateho dňa po tom, ako žalovaný túto výzvu žalobcov prevzal, čo bolo 13.11.2008, dostal sa do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Nakoľko však žalobcovia žiadali priznať úrok z omeškania až odo dňa podania žaloby na súde, pričom súd je žalobným návrhom viazaný a nemôže priznať viac ako bolo žiadané, priznal žalobcom nárok na úrok z omeškania v súlade s petitom ich žalobného návrhu. Žaloba bola súdu doručená dňa 3.12.2008. Uvedený dátum je preto počiatkom obdobia, od ktorého má žalovaný žalobcom zaplatiť úrok z omeškania. Výšku úroku z omeškania súd určil v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. K rozhodnému obdobiu bola výška základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 3,25 %, čo znamená, že žalovaný je povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške jej dvojnásobku, t.j. 6,5 %, nie ako žiadali žalobcovia. To bolo dôvodom zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti, ako to vyplýva z výroku rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobcovia boli v konaní úspešní, súd preto uložil neúspešnému žalovanému zaplatiť im náhradu trov titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu, ako to uviedol vo výroku rozhodnutia.
Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa vôbec neakceptoval jeho písomné vyjadrenie a ani to, že všetky zameriavania geodetmi dal vyhotoviť za požičané peniaze od jeho rodičov. Chceli to však žalobcovia ešte pred uzatvorením pôžičky. Straty a náklady žalovaného súd vonkoncom neakceptoval. Ďalej uviedol, že o skutočnosti, že dňa 28. 9. 2010 má byť pojednávanie, sa dozvedel až z rozsudku. Asi mesiac predtým bol telefonicky vyzvaný od policajta na prevzatie zásielky. Bol tam však viackrát a toho policajta na policajnej stanici v Lipanoch nenašiel. Zvýraznil, že vo veci nebol vôbec vypočutý. Je si vedomý, že pôžičku treba splatiť, ale nemôže súhlasiť s takýmto postupom súdu. Žiada, aby boli akceptované jeho odôvodnenia, ktoré postúpil písomne na súd a aby bol vo veci riadne vypočutý, pričom chce navrhnúť aj vypočutie svedkov.
V písomnom podaní doručenom súdu 13. 12. 2010 odvolanie doplnil a žiadal, aby mu boli uhradené náklady na geometrický výmer 6.500,- Sk + 500,- Sk cestovné. Ďalej žiadal, aby JUDr. E. sa podieľala 30% na splácaní pôžičky.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť nasledovné.
Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Z obsahu spisu, písomného vyjadrenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Lipanoch zo dňa 13. 8. 2010 je zrejmé, že bolo vykonané doručenie súdnej zásielky pre žalovaného, ktorú menovaný osobne prevzal a podpísal dňa 12. 8. 2010. Z doručenky súdneho doručovateľa, ktorá sa nachádza v spise vyplýva, že obsahom zásielky bolo predvolanie na pojednávanie na deň 28. 9. 2010. Žalovanému teda nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, keďže nepožiadal o odročenie pojednávania, pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil a o pojednávaní bol riadne a s dostatočným predstihom upovedomený. Na námietky žalovaného, že o termíne pojednávania vo veci nevedel a nebol ani raz vypočutý, teda nemožno prihliadať.
Čo sa týka návrhov, aby mu boli uhradené náklady na geometrický plán, či návrh, aby sa JUDr. E. podieľala na splácaní pôžičky, tieto pred súdom prvého stupňa uplatnené žalovaným neboli a neboli ani predmetom tohto konania. Podľa ust. § 216 ods. 1 O.s.p. ustanovenia § 97 a § 98 pre odvolacie konanie neplatia. Z uvedených dôvodov ani na hore uvedené návrhy žalovaného nebolo možné zo strany odvolacieho súdu prihliadať.
Z obsahu odvolania napokon vyplýva, že žalovaný si je vedomý toho, že pôžičku treba splatiť. Nesúhlasí len s postupom súdu, ktorým k rozhodnutiu dospel. Keďže odvolací súd vady v postupe súdu nezistil a súd prvého stupňa na základe správne zisteného skutkového stavu vec aj správne právne posúdil, odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
Napadnutým uznesením zo dňa 25. 3. 2011 č. k. 16C 346/2008-97 súd prvého stupňa nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov a zamietol žiadosť žalovaného o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vec právne posúdil podľa ust. § 138 ods. 1 O.s.p. a § 30 veta prvá O.s.p. Poukázal ďalej na to, že predpokladom oslobodenia účastníka od platenia súdnych poplatkov sú na jednej strane pomery účastníka a na druhej strane požiadavka, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Vychádzajúc zo žalovaným deklarovaných osobných, zárobkových a majetkových pomerov, v odvolaní žalovaného uvedených skutočností, ktoré dokladoval listinnými dôkazmi a predovšetkým z toho, že žalovaný v potvrdení o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch uviedol, že má voči žalobcom dlh v sume 100.000,- Sk z titulu zodpovedajúcim v tomto konaní žalovanej pohľadávke má súd prvého stupňa za to, že u žalovaného nie sú splnené kumulatívne podmienky dané ust. § 138 ods. 1 O.s.p. na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. U žiadateľa - žalovaného musia byť pomery odôvodňujúce priznanie mu oslobodenia od súdnych poplatkov a zároveň u žalovaného musí byť splnený predpoklad, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd prvého stupňa žiadosti žalovaného o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nevyhovel, a to práve z dôvodu nesplnenia predpokladov, že u žalovaného nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Vzhľadom k tomu, že súd v tomto konaní uznesením č. k. 16C 346/2008-40 zo dňa 22. 9. 2009 už rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalovanému a jeho žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol, pričom pomery u žalovaného pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov sa nezmenili, žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal a s prihliadnutím na dôvody, pre ktoré žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal, rozhodol o jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v súlade s § 30 veta prvá O.s.p. tak, že jeho žiadosť zamietol.
Žalovaný v podanom odvolaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa vyjadril nesúhlas. Poukázal na to, že je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, poberá iba minimálnu dávku v hmotnej núdzi od 26. 3. 2011 a je po PN po nemocničnom ošetrení. Nemá žiadnu finančnú hotovosť. Opätovne žiada, aby mu bol ustanovený zástupca z radov advokátov, ako aj aby bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Dôvody, ktoré v napadnutom uznesení uviedol súd prvého stupňa, sú správne a presvedčivé. Ak dospel k záveru, že u žalovaného ide o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné bránenie práva, nemožno tomuto záveru nič vyčítať. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v tejto veci ide o zjavné odďaľovanie splnenia povinnosti dlžníka nepochybne zaväzujúcich. Tomu zodpovedá aj vyjadrenie žalovaného v odvolaní proti rozsudku, že je si vedomý, že pôžičku treba splatiť. Nesúhlasí ale s takým postupom súdu, ktorým dospel súd k rovnakému záveru. Napokon k uvedenej kumulatívnej podmienke zakotvenej v ust. § 138 ods. 1 O.s.p. sa v podanom odvolaní žalovaný ani nevyjadril.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
Napadnutým uznesením zo dňa 13. 5. 2011 č. k. 16C 346/2008-109 súd uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie v sume 199 Eur podľa položky č. 1a sadzobníka súdnych poplatkov, podľa § 5 ods. 1 písm. a) v spojení s § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Žalobca v podanom odvolaní okrem iného uviedol, že proti rozhodnutiu, ktorým súd mu nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a neustanovil zástupcu z radov advokátov, podal odvolanie a doposiaľ súdom o tomto odvolaní nebolo rozhodnuté.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Treba prisvedčiť žalovanému, že do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia nie je otázka povinnosti zaplatiť súdny poplatok konečným spôsobom rozhodnutá.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
V odvolacom konaní vo veci samej neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcom sa ich náhrada nepriznáva, pretože o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.