Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-177-2010.pdf
PDF · 101.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8Er/177/2010
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného: B. H. M., M..L..T.., so sídlom W. Č..XX, Z., IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.233,18 € s prísl., takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala na návrh oprávneného podaný na Exekútorskom úrade W.. V. L. dňa 15.3.2010, v konaní Ex XXX/XXXX a pred Okresným súdom Čadca pod spisovou značkou 8Er 177/2010 na základe poverenia číslo 5502 025980* zo dňa 20.4.2010 z a s t a v u j e .
O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Čadca na návrh oprávneného vydaným poverením č. 5502 025980* zo dňa 20.4.2010 v konaní 8Er 177/2010 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora W.. V. L..
Dňa 14.3.2011 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora, ktorým predložil vec súdu podľa § 57 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len Exekučný poriadok) na rozhodnutie.
Povinnosťou exekučného súdu je počas celého exekučného konania skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať. Ak exekučný súd zistí prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, je povinný z úradnej moci a v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania rozhodnúť o zastavení exekúcie, resp. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej následnom zastavení. Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je i spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej moci nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Pritom zastaveniu exekúcie po zistení takejto prekážky nebráni ani už vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Vydané poverenie nepredstavuje procesnú prekážku brániacu zastaveniu exekúcie.
Exekučným titulom, na podklade ktorého je daná exekúcia vedená, je rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou M. F. H., M..L..T.., so sídlom N. Č.. XX, Z., sp. zn. XX/XX/XX zo dňa 1.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.1.2010 a vykonateľnosť dňa 12.1.2010. Predmetným rozsudkom bol žalovaný (povinný) zaviazaný zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 1.233,18 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 1.8.2008 do zaplatenia a trovy konania v sume 49,79 € a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo
c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.
Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Vyššie citované ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní umožňuje, dokonca ukladá exekučnému súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok a zastaviť exekučné konanie aj bez návrhu, teda z úradnej moci, ak zistí nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Predmetné ustanovenie má vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu lex specialis. Preskúmanie rozhodcovského rozsudku je možné po stránke jeho formálnej aj materiálnej vykonateľnosti. Exekučný súd pristupuje k preskúmaniu rozhodcovského rozsudku tak, ako keby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti, teda či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatky uvedené v § 40 písm. a/ a b/ alebo či nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ustanovením § 45 zákona číslo 244/2002 Z. z. je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Bez toho, aby súd nepreskúmal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul aj po jeho materiálnej stránke, v zmysle § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nemôže posúdiť alebo vyvodiť záver, či rozsudok je alebo nie je v súlade s predmetným ustanovením. Ak rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto posudzovanie je potom neoddeliteľne späté aj s posúdením platnosti zmlúv, prípadne iných právnych úkonov, ktoré sú základom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorý sa preskúmava.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom sp. zn. XX/XX/XX zo dňa 1.12.2009 vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX zo dňa 22.3.2005, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému pôžičku vo výške 98.028 Sk, ktorú sa povinný zaviazal splatiť v 36 splátkach vo výške 2.723,- Sk v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý tvoril prílohu zmluvy. Žalovaný k 25.11.2009 celkovo splatil zo svojho záväzku len 2.984,05 € s tým, že naposledy zaplatil splátku dňa 25.4.2008. Týmto svojim konaním sa dostal do omeškania so splácaním pôžičky, čím oprávnenému vznikol nárok na predčasné splatenie nezaplatenej pohľadávky a nárok na zaplatenie sankcií podľa zmluvných dojednaní.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov(ďalej len ako "zákon o spotrebiteľských úveroch"), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa čl. 6 ods. 1., smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách(ďalej len ako "smernica"), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice "nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Oprávnený ako dodávateľ úveru pri uzatváraní predmetnej Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX- XXXXX zo dňa 22.3.2005 konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Táto činnosť vyplýva z výpisu z obchodného registra a súdu je známa aj z jeho rozhodovacej činnosti, keď oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Zmluvu s povinným oprávnený uzatvoril ako s fyzickou osobou nepodnikateľom. Povinný pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a to vzhľadom na jeho označenie v zmluve o revolvingovej pôžičke, kde jeho identifikačné znaky predstavujú len meno, priezvisko adresa trvalého pobytu, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu, čo sú identifikačné znaky typické pre označenie fyzickej osoby. Ak by konal v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti, bol by označený identifikačnými znakmi typickými pre označenie podnikateľa v zmysle obchodného zákonníka, či zákona o živnostenskom podnikaní, t.j. obchodným menom, sídlom či miestom podnikania a identifikačným číslom, takáto identifikácia však v zmluve absentuje. Preto je súd toho názoru, že sú naplnené kritéria spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, pretože spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Za účelom zistenia, či spotrebiteľská zmluva v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné podmienky, súd podrobil Zmluvné dojednania, ktoré tvoria prílohu zmluvy o revolvingovej pôžičke a nároky z ktorých si oprávnený v rozhodcovskom konaní uplatnil, preskúmaniu. Pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu, z ktorého vychádza plnenie v rozhodcovskom rozsudku, je rozhodcovská doložka obzvlášť podstatná, preto súd prioritne skúmal povahu rozhodcovskej doložky z hľadiska jej prijateľnosti.
V bode č. 16 Zmluvných dojednaní je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej bodu 16.1. akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 16.2. tejto zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Podľa bodu 16.2. Zmluvných dojednaní akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: V.. Q. L., V.. V.I. M., V.. W. W.. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ.
Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa názoru súdu neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Nekalý charakter takejto rozhodcovskej doložky vidí súd najmä v nasledujúcom:
- predovšetkým nebola dojednaná individuálne, ale splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli naformulované vopred a teda spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť takéto zmluvné dojednanie, len ho prijať alebo odmietnuť ako celok (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
- všeobecné podmienky sú napísané drobným, nahusteným a ťažko čitateľným textom, čo podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s ich obsahom,
- v niektorých prípadoch, aj v tomto, značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán spôsobuje aj geografická vzdialenosť od miesta bydliska spotrebiteľa do miesta konania rozhodcovského konania (Bratislava), na rozdiel od oprávneného, ktorý tu má sídlo,
- spotrebitelia nie sú konkrétne informovaní o dôsledkoch rozhodcovskej doložky,
- konanie sa uskutočňuje podľa interných pravidiel rozhodcovských pravidiel, ktoré neboli spotrebiteľom sprístupnené.
Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj zmluvné dojednania. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/ EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky "nekalosti" už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným, navyše v sídle vzdialenom od bydliska povinného viac ako 200 km. Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej veci rozhodoval je podnikateľský subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený zmluvy o úvere uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude prináležať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie.
Výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dôsledkom nekalej povahy rozhodcovskej doložky je, že nedovoľuje rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú, na rozdiel od iných neprijateľných zmluvných podmienok, ale dopadá na celé exekučné konanie, a teda musí byť zastavené v celom rozsahu, pretože rozhodca, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, odvodil svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je v zmysle zákona neplatná.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom k uvedenému, keďže súd dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom sp. zn. XX/XX/XX dňa 1.12.2009 má vady z materiálnej stránky, vydal ho rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú, a tým neplatnú v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, v dôsledku ktorej skutočnosti je tento rozsudok v rozpore s ustanoveniam zákona, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanoveniami smernice, súd v súlade s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku ex offo a v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v nadväznosti na vyššie uvedené ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a Občianskeho zákonníka exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom W.. V. L. pod spisovou značkou Ex XXX/XXXX a pred Okresným súdom Č.F. pod spisovou značkou 8Er 177/2010 zastavil.
O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia po ich vyčíslení súdnym exekútorom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. ( 374 ods. 4 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).