Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Saz/6/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov E., A. XX, zastúpeného zákonným zástupcom: E. B. B., otec žalobcu, nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov E., A. XX, a právne zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnková 8, Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BA12-7391-015/2023-AV zo dňa 27.09.2023 o zaistení žalobcu takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnková 8, Nové Zámky, č. PPZ-HCP-BA12-7391-015/2023-AV zo dňa 27.09.2023, ktorým žalovaný zaistil žalobcu: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti.

N a r i a ď u j e žalovanému, aby žalobcu: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, bezodkladne p r e p u s t i l zo zaistenia.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 06.10.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd) dňa 30.10.2023 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BA12-7391-015/2023-AV zo dňa 27.09.2023 o zaistení žalobcu, zároveň žiadal nariadiť jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia a priznať plnú náhradu trov konania.

administratívne rozhodnutie

2. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-7391-015/2023-AV zo dňa 27.09.2023 zaistil žalobcu dňa 27.09.2023 podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o pobyte cudzincov) na účel výkonu administratívneho vyhostenia; v súlade s zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 27.12.2023 a žalobcu umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov (ďalej aj ÚPZC).

3. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol dňa 27.09.2023 v čase o 04:25 zadržaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Šahy v meste Šahy. Nakoľko žalobca resp. jeho zákonný zástupca nevedel ani po poskytnutí potrebnej súčinnosti hodnoverným spôsobom

preukázať svoju totožnosť, hliadka ho predviedla dňa 27.09.2023 o 11:30 hod. na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky (ďalej aj OCP PZ Nové Zámky) k ďalším úkonom podľa zákona o pobyte cudzincov.

4. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch bolo zistené, že žalobca nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Vzhľadom na to, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky oprávnený pobyt žalovaný vydal dňa 27.09.2023 podľa § 82 odsek 1 písmeno b/ zákona o pobyte cudzincov rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobkyne č. PPZ-HCP-BA12-7391-010/2023-AV (ďalej aj rozhodnutie o administratívnom vyhostení), pričom v predmetnom rozhodnutí nebola určená konkrétna krajina, do ktorej má byť žalobca vyhostený, nebola mu určená lehota na vycestovanie a bol zároveň vylúčený odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu, preto sa rozhodnutie jeho doručením stalo vykonateľným, t.j. dňa 27.09.2023.

5. Žalobcovi resp. jeho zákonnému zástupcovi bola daná možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia o zaistení vyjadril k podkladom i k spôsobu jeho zaistenia, prípadne aby navrhol ich doplnenie, no žalobca ani jeho zákonný zástupca túto možnosť nevyužili.

6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že z vyjadrení žalobcu resp. jeho zákonného zástupcu je nepochybné, že nemohol konať podľa § 89 odsek 1 písmená a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov, nakoľko títo nevedeli preukázať zabezpečené ubytovanie a taktiež nespĺňajú podmienku finančného zabezpečenia ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky.

7. Dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 27.12.2023 žalovaný odôvodnil tým, že stanovená doba zaistenia je nevyhnutná na vykonanie všetkých dostupných úkonov smerujúcich k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá presne určiť nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. Žalovaný v spolupráci s ÚPZC bude vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Dôležitým faktorom od ktorého sa bude odvíjať dĺžka zaistenia žalobcu je jeho spolupráca pri úkonoch smerujúcich k vystaveniu náhradného cestovného dokladu. Taktiež sa bude zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie.

8. V tejto súvislosti ďalej žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu, ktorý je štátnym príslušníkom Tureckej republiky, ktorý nedisponuje cestovným dokladom a odmieta spoluprácu s pracovníkmi útvaru policajného zaistenia pre cudzincov je potrebné vykonať úkony ako:

- overenie totožnosti žalobcu (prostredníctvom konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „KO MZVaEZ SR") na zastupiteľskom úrade krajiny, z ktorej pochádza žalobca;

- ak sa zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej pochádza účastník konania nachádza mimo územia Slovenskej republiky a je potrebné, aby pracovníci zastupiteľského úradu vykonali osobný pohovor so zaisteným cudzincom mala byť vykonaná eskorta žalobcu priamo na zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej pochádza (v mnohých prípadoch mimo územia Slovenskej republiky) na účel vykonania pohovoru;

- v prípade kladnej odpovede a po vykonaní uvedených úkonov sa odovzdáva žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu žalobcovi prostredníctvom KO MZVaEZ SR zastupiteľskému úradu krajiny, z ktorej pochádza;

- následne ak sú na základe zaslaných žiadosti vybavené požadované doklady pristúpi sa k vybavovaniu leteniek cez zmluvnú spoločnosť (čaká sa na odpoveď);

- ďalej sa bude zabezpečovať materiálne ako aj personálne zabezpečenie prepravy žalobcu ÚPZC.

9. Žalovaný s poukazom na povinnosti podľa § 90 odsek 1 písmeno d/ zákona o pobyte cudzincov ďalej uviedol, že v prípade, že zistí nové skutočnosti bude postupovať tak, aby žalobcovi nevznikla jeho zaistením žiadna bezdôvodná ujma.

10. Mal za to, že zaistenie žalobcu pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru č. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj Dohovor) je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej

republiky. Žalovaný považuje túto podmienku za splnenú, čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu.

11. Záverom konštatoval, že pri umiestňovaní žalobcu do ÚPZC Sečovce sa zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru ako i Dohovorom č. o právach dieťaťa (ďalej aj Dohovor o právach dieťaťa) s poukazom na čl. 9. Mal za to, že tým že maloleté deti umiestnil spoločne s ich matkou v jednom zariadení, chránil najlepšie záujmy maloletých detí a nepretrhol tak rodinné väzby členov tejto rodiny. Poukázal na skutočnosť, že do uvedeného zariadenia sa v samostatnom konaní umiestňuje aj otec maloletých detí. Tým, že nerozdelil rodinu, dodržal zároveň aj základnú zásadu zachovania rodiny a právo dieťaťa byť v opatere svojho rodiča, teda právo na rodinný život. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby zotrvalo so svojim rodičom a nebolo od neho odlúčené a odovzdané pracovníkom sociálnej kurately, čo by podľa názoru žalovaného bolo horším zásahom do jeho práv. Konštatoval, že ÚPZC Sečovce je zariadením, v ktorom sú vytvorené podmienky aj pre umiestnenie rodín s deťmi. Iba v ÚPZC Sečovce sú zriadené priestory pre umiestnené rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín s maloletými deťmi resp. maloletých v sprievode rodiča, teda zákonného zástupcu, ktoré spĺňajú všetky požiadavky na primerané, hygienicky spôsobilé ubytovanie, stravovanie a voľnočasové aktivity a sú vybavené tak, aby sa zabránilo ohrozeniu života alebo poškodeniu zdravia a aby umiestnenie nemalo negatívny vplyv na duševné zdravie detí, ktoré sú umiestňované spolu s rodičmi. Matka (otec, rodič) má spolu s maloletými deťmi poskytnuté ubytovanie, stravu ako aj zabezpečenú dostatočnú zdravotnú starostlivosť.

súdne konanie

12. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP- BA12-7391-015/2023-AV zo dňa 27.09.2023 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie) správnu žalobu zo dňa 06.10.2023. Žiadal toto rozhodnutie žalovaného zrušiť, žalovanému nariadiť, aby žalobcu bezodkladne zo zaistenia prepustil a priznať mu plnú náhradu trov konania.

13. V žalobe žalobca poukázal na to, že samostatnými rozhodnutiami žalovaného boli zaistený aj jeho rodičia: matka: F. B., nar. XX.XX.XXXX, otec: E. B. B., nar. XX.XX.XXXX a súrodenci žalobcu: B. B., nar. XX.XX.XXXX, B. B., nar. XX.XX.XXXX a E. D. B., nar. XX.XX.XXXX, všetci C. štátnej príslušnosti, ktorí pricestovali s ním.

14. Žalobca ďalej uviedol, že do krajiny pôvodu sa nemôže vrátiť, pretože je kurd z juhovýchodnej oblasti Turecka a doma v krajine pôvodu čelí utláčaniu a diskriminácii zo strany tureckých štátnych orgánov. Upriamil pozornosť na všeobecne dostupné informácie o situácii kurdov v Turecku ako i v Sýrii a v súvislosti s tým uviedol, že jeho vyhostením do Turecka dôjde k porušeniu čl. 3 Dohovoru. Namietal, že žalovaný sa napriek uvedenému v konaní o zaistení ani v odôvodnení rozhodnutia o administratívnom vyhostení nezaoberal skúmaním účelnosti a efektívnosti zaistenia žalobcu, nezaoberal sa skúmaním a vyhodnotením existencie prekážok vyhostenia. Žalovaný napadnuté rozhodnutie zakladá iba na dôvodoch poukazujúcich na formálny súlad príslušného rozhodnutia so zákonom o pobyte cudzincov. Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné a nezákonné. Žalovaný má povinnosť zaoberať sa v konaní skúmaním prekážok vyhostenia a to aj za situácie, že ich účastník konania priamo nenamieta, právne neklasifikuje a pod. O to väčšmi mal žalovaný tieto skutočnosti zisťovať, nakoľko v predmetnej veci sa jedná o rodinu s maloletými deťmi, ktorá vypovedá o útlaku ich národnostnej menšiny v krajine pôvodu.

15. Z napadnutého rozhodnutia, ani z rozhodnutia o administratívnom vyhostení nie je zrejmé, ako konkrétne skúmal a vyhodnocoval žalovaný jednotlivé prekážky vyhostenia a vo vzťahu ku ktorej konkrétnej krajine, aké konkrétne správy o bezpečnostnej situácii, prípadne iné dôkazy si za tým účelom zaobstaral, aby mohol dospieť k jednoznačnému a presvedčivému záveru o neexistencii rizika utrpenia vážnej ujmy žalobcu.

16. Ďalej žalobca mal za to, že jeho vyhostenie do prípadne inej tretej krajiny, než je jeho domovská krajina nie je realizovateľné, nakoľko žalobca spolu s rodičmi a súrodencami prechádzal územím iných krajín bez oprávnenia k pobytu a aj bez zadržania, pričom v jeho veci readmisné konanie začaté nebolo,

a preto neexistuje predpoklad pre zrealizovanie účelu zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené žalobca považuje jeho zaistenie za neúčelné a tým aj nezákonné.

17. V závere konštatoval, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiadnu právnu úvahu k skutočnosti, že sa vo veci žalobcu jedná o maloleté dieťa, a teda k posúdeniu prípustnosti zásahu do osobnej slobody maloletej osoby ako zraniteľnej osoby podľa § 88 ods. 8 a § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný nedostatočne odôvodnil zásah do základného práva na osobnú slobodu maloletej osoby, zaistenie žalobcu nie je v jeho najlepšom záujme, je v rozpore s čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa a tiež s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru.

18. Písomným podaním zo dňa 16.10.2023 sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že zaistením žalobcu smeroval k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je reálne vyhostenie žalobcu z územia Slovenskej republiky. Dobu zaistenia stanovil po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobcu, pričom vychádzal zo skutočnosti všeobecnej známej z jeho praxe, kde jednoznačnú dobu zaistenia nie je možné dopredu určiť, nakoľko táto doba závisí od viacerých nepredpokladaných faktorov. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je plne v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.

19. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo žalobcovi doručené na vedomie dňa 30.10.2023.

20. Súd nariadil na prejednanie a rozhodnutie veci pojednávanie na deň 09.11.2023. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca, jeho zákonný zástupca, jeho právny zástupca ako ani žalovaný, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Súd preto prejednal a rozhodol vec v súlade s a vzhľadom na neprítomnosť účastníkov konania a verejnosti vyhlásil rozsudok postupom podľa .

právny názor správneho súdu

21. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia [ až (ďalej aj )] preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.09.2023, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu i administratívneho spisu, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom žalovaného a na pojednávaní konanom dňa 09.11.2023 dospel k záveru o potrebe zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného podľa a bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia.

22. V súlade s ustanovením a , správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi a pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

23. Súd z dôvodu prehľadnosti opakuje, že žalobca bol preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zaistený dňa 27.09.2023 z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 27.12.2023 a rozhodol o jeho umiestnení do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.

24. Podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

25. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

26. Podľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.

27. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

28. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

29. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

30. Podľa čl. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, na účely tohto Dohovoru sa dieťaťom rozumie každá ľudská bytosť mladšia ako osemnásť rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr.

31. Podľa čl. 3 bodov 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, (1) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. (2) Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

32. Žalobca v konaní namietal účelnosť a efektívnosť jeho zaistenia, nakoľko sa v rozhodnutí žalovaný nezaoberal skúmaním a vyhodnotením existencie prekážok vyhostenia. Napadnuté rozhodnutie je formálne a bez predpokladu zrealizovania vyhostenia žalobcu. Žalovaný nezaujal žiadnu právnu úvahu k otázke prípustnosti zaistenia maloletej osoby z pohľadu dodržania medzinárodného princípu najlepšieho záujmu dieťaťa.

33. Po detailnom oboznámení sa s prejednávanou vecou má správny súd za to, že tieto námietky žalobcu sú dôvodné.

34. Správny súd na prvom mieste zdôrazňuje, že podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa.

35. Podľa konštantnej judikatúry kasačného súdu vo veciach zaistenia cudzincov (napr. sp. zn.1SZa/7/2016, sp. zn. ) žalovaný správny orgán je v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca je podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov preukázanie existencie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Rovnako tak v rozhodnutí o zaistení nesmie absentovať dôvodnosť zásadného zásahu do jeho osobnej slobody. Povinnosťou žalovaného je preto odôvodniť rozhodnutie o zaistení tiež z hľadiska účelnosti zaistenia, uvedenej v § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov. Reálnosť vyhostiteľnosti je podmienkou zaistenia cudzinca, a to z toho dôvodu, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Preto žalovaný musí s riadnou starostlivosťou pristupovať k prevereniu možnosti

vyhostenia cudzinca do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny. Ak nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné.

36. Vychádzajúc z rozhodnutia žalovaného o administratívnom vyhostení žalobcu č. PPZ-HCP- BA12-7391-010/2023-AV zo dňa 27.09.2023, v tomto nie je uvedené, kam má byť žalobca vyhostený. Zároveň však nemožno poprieť legálnu úpravu, keď zákon o pobyte cudzincov v § 77 ods. 1 pripúšťa za splnenia tam uvedených podmienok možnosť neurčiť krajinu, do ktorej má byť cudzinec vyhostený. Uvedená skutočnosť tak sama o sebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia o administratívnom vyhostení, resp. napadnutého rozhodnutia o zaistení. Preto nemožno úspešne argumentovať tým, že každé rozhodnutie o zaistení cudzinca na účely výkonu administratívneho vyhostenia, keď cudzinec nebol administratívne vyhostený do konkrétnej krajiny, je potrebné a priori považovať za nezákonné a nepreskúmateľné z dôvodu nepreukázania podmienky potenciálnej vyhostiteľnosti. Takýto záver by popieral platnú právnu úpravu (vrátane Dohovoru) a nevyplýva ani z judikatúry kasačného súdu, či ústavného súdu, ktorá zachovanie, či porušenie princípu vyhostiteľnosti akcentuje vždy v okolnostiach konkrétneho prípadu (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj NS SR) sp. zn. a sp. ).

37. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti právny názor NS SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. zo dňa 10.01.2020 podľa ktorého: „Neuvedenie krajiny do ktorej má byť cudzinec vyhostený síce v v druhej vete pripúšťa, avšak takýto údaj absentuje aj v rozhodnutí o zaistení, ktoré je predmetom tohto konania. Preto logicky nie je ani možné skúmať základnú podmienku zaistenia navrhovateľa, ktorou je jeho vyhostiteľnosť a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť, včasnosť a účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné zabezpečenia vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia. Pokiaľ teda rozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie uvedeného hľadiska, je z pohľadu kasačného súdu nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné“.

38. Z napadnutého rozhodnutia ako aj následného vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že za naplnenie účelu zaistenia považoval žalovaný iba samotné rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu zo dňa 27.09.2023, žalovaný úplne opomenul skúmať vyhostiteľnosť žalobcu. V aktuálnom konaní zistená pasivita žalovaného preto viedla správny súd k záveru o tom, že zotrvanie žalobcu v zaistení by nebolo legitímne zdôvodnené a vykazovalo by znaky samoúčelnosti. Uvedené platí o to viac, že maloletý žalobca je zraniteľnou osobou, ktorú možno zaistiť podľa druhej vety § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.

39. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody, a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu. Rovnako vo viacerých prípadoch rozhodol, že umiestnenie detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, bolo porušením čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 3 Dohovoru.

40. V tomto kontexte súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovanú v rozsudku sp. zn. zo dňa 14.6.2016 (Judikát roka 2017). V súlade s predmetným rozsudkom správny orgán musí s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére), postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom v útvare policajného zaistenia a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, že najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa, nie je možné účinne dosiahnuť bez reflektovania na judikatúru ESĽP, ktorá ohľadne pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a ochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov, najmä tých, ktorí sú v sprievode rodičov, opakovane konštatovala porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 3 Dohovoru. Kasačný súd považoval za dôležité tiež zdôrazniť, že deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t.j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými dokonca falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku. Pritom poukazoval na rozhodovaciu prax ESĽP vyjadrenú v rozsudku zo dňa 19.01.2012 vo veci Popov proti Francúzsku sťažnosť č. 39472/07 a 39474/07, rozsudku zo dňa

12.10.2006 vo veci G. G. a H. G. v. Belgicko (sťažnosť č. 13178/03) a rozsudku zo dňa 19.01.2010 vo veci Muskhadzhiyeva i. v. Belgicko (č. 41442/07).

41. Vyššie uvedené závery možno aplikovať aj na prípad žalobcu, ktorý je v sprievode svojich rodičov.

42. Administratívny spis ani samotné napadnuté rozhodnutie pritom neobsahuje žiadne podklady, ktoré by zdôrazňovali naliehavosť zaistenia žalobcu (zraniteľnej osoby). Samotná skutočnosť, že žalobcovi bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení je základnou a logickou podmienkou pre aplikáciu dôvodu zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. K uvedenému preto musia podľa ods. 8 pristúpiť ďalšie okolnosti, odôvodňujúce nevyhnutnosť zaistenia. Tieto však neboli žalovaným prezentované v napadnutom rozhodnutí a napokon pre správny súd ani z obsahu administratívneho spisu nevyplývajú.

43. Za vyššie uvedených okolností správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (účelnosť a efektívnosť zaistenia, tiež jeho nevyhnutnosť podľa zákona o pobyte cudzincov) a zotrvanie žalobcu v zaistení by predstavovalo porušenie jeho práv, zaručených v čl. 3 ods.1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa. Z uvedeného dôvodu správny súd podľa napadnuté rozhodnutie zrušil a nariadil okamžité, bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

44. Záverom správny súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že za “spisy žalovaného správneho orgánu“ súdna prax považuje iba úplný, riadne zažurnalizovaný a originálny spisový materiál orgánu verejnej správy v danej veci, spisy musia obsahovať aj originály dokladov o doručení rozhodnutí, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.04.2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.04.2016). V preskúmavanej veci žalovanému možno vytknúť, že správnemu súdu predložil administratívny spis, ktorý nebol riadne zažurnalizovaný, jednotlivé listiny neboli chronologicky usporiadané a zviazané, pričom povinnosťou žalovaného je predložiť správnemu súdu kompletný, žurnalizovaný administratívny spis, čo v predmetnej veci absentuje.

45. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami a nasl. tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote siedmich dní odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.