Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-1311-2010.pdf
PDF · 82.11 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/1311/2010
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného : PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, IČO : 31 629 962, so sídlom Bratislava, Pluhová 2, proti povinnému : BIOKLEN s.r.o., IČO : 31 582 419, so sídlom Šaľa, Dóžova 1599/19 , o vymoženie uloženej povinnosti a ďalších trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom JUDr. Václavom Kunom pod spisovou značkou EX 783/2002 vyhlasuje za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavuje .
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného (spoločnosť PERSPEKTÍVA DRUŽTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze zanikla ex offo výmazom z Obchodného registra ku dňu 8.8.2007, ktorá spoločnosť Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005, postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom tohto exekučného konania na spoločnosť ZH Kredit, s.r.o. ), sa dňa 27.11.2002, začalo u súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu predmetné exekučné konanie.
Súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia v danej exekučnej veci tunajšiemu súdu nepodal, teda poverenie na vykonanie exekúcie v danom prípade udelené nebolo.
Dňa 14.12.2010 podal súdny exekútor na tunajší návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko dňa 9.4.2005 došlo ex offo k výmazu povinného z Obchodného registra. Súčasne súdny exekútor uviedol, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie a to celkovo vo výške 68,52 €, pričom súdu predložil aj ich špecifikáciu. Spolu s predmetným návrhom bola súdu predložená aj Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 7.7.2005 uzatvorená medzi spoločnosťou PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze a spoločnosťou ZH Kredit, s.r.o.
Súd v rámci skúmania podmienok konania zistil, že spoločnosť povinného bola v priebehu
exekúcie ku dňu 20. 2. 2003 zrušená a ku dňu 9.4.2005 ex offo z Obchodného registra vymazaná. Výmazu spoločnosti povinného predchádzalo vydanie uznesenia Krajským súdom Bratislava č.k. 8K 134/00 zo dňa 22.01.2003, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2003, a ktorým uznesením bol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti povinného zamietnutý pre nedostatok majetku. Súčasne tunajší súd zistil, že ku dňu 8.8.2007 bola ex offo z Obchodného registra vymazaná aj spoločnosť oprávneného. Na spoločnosť oprávneného bol taktiež vyhlásený konkurz a to uznesením Krajského súdu Bratislava uznesením č.k. 7K 70/01 zo dňa 20.04.2001. Následne bol vyhlásený konkurz Krajským súdom Bratislava zrušený a to uznesením č.k. 7K 70/01-1404 zo
dňa 22.02.2007 z dôvodu, že majetok oprávneného nepostačoval ani na úhradu výdavkov a odmeny správcu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2007. Na základe uvedeného sa PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, so sídlom Pluhová 2, 831 03 Bratislava, IČO 31 629 962, zapísaná v odd. Po, vložke č. 769/B vymazala z Obchodného registra v celom rozsahu. Ďalej súd zistil, že ešte pred tým ako spoločnosť oprávneného ku dňu 8.8.2007 zanikla, uzatvorila so spoločnosťou ZH Kredit, s.r.o. Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005, predmetom ktorého postúpenia bola pravdepodobne aj pohľadávka, ktorá mala byť vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní. Nakoľko však spoločnosť ZH Kredit, s.r.o. neurobila žiadne kroky smerujúce k tomu, aby vstúpila do predmetného exekučného konania ( z jej strany nebol podaný návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného ) exekúcia je tak neprípustná, pretože neexistuje oprávnený v prospech ktorého by bola vykonávaná. Súčasne výmazom povinného z Obchodného registra tento stratil právnu subjektivitu, a teda v danom prípade neexistuje ani povinný voči, ktorému by sa predmetná exekúcia vykonávala.
Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41
Podľa § 57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Exekučné konanie môže byť vykonávané len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého byť účastníkom konania. Výmazom povinného z Obchodného registra, tento stratil právnu subjektivitu ako i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Povinný zanikol výmazom ex offo dňa 9.4.2005 ( zanikol bez právneho nástupcu ) v zmysle čoho je predmetná exekúcia v súčasnosti vedená voči neexistujúcemu subjektu a súčasne aj v prospech neexistujúceho subjektu ( nakoľko pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní bola postúpená, avšak nový oprávnený do exekučného konania nevstúpil ), a teda ako taká je neprípustná. Preto súd danú exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a v spojitosti s ustanovením § 107 ods. 4 O.s.p. ju zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
O náhrade trov exekučného konania súd rozhodol tak, že túto súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko v danom prípade ide o situáciu, kedy súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov nevzniká. V zmysle ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie, prípade z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu, ktorým zánikom povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a teda v danom prípade bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie bola strata spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Povinný neexistuje ( zrušený bol ku dňu 20.2.2003, vymazaný ku dňu 9.4.2005 ). K výmazu povinného došlo na základe rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku povinného, kedy by bolo možné analogicky použiť ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného, a to z dôvodu nemajetnosti povinného. V danom prípade však na strane oprávneného došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá mala byť vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní, avšak nový oprávnený do prebiehajúceho exekučného konania nevstúpil a nepokračoval v ňom, čo znamená že v danom prípade niet oprávneného, v prospech ktorého by daná exekúcia bola vykonávaná, a teda niet oprávneného, ktorý by mohol byť zaviazaný na náhradu trov exekučného konania. Situácii kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie sa venoval aj Ústavný súd SR, ktorý v tejto súvislosti v rámci svojej rozhodovacej činnosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva ( Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70 ), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie ( kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu ), je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd konštatoval, že toto riziko, ktoré exekútor nesie je dôvodné a do značnej miery kompenzované jeho, v podstate, monopolným postavením pri výkone exekúcie. Pre úplnosť tunajší súd na záver uvádza, že samotná skutočnosť, že povinný ( príp. aj oprávnený ) stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, a nemožno mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie tejto povinnosti štátu, keďže Exekučný poriadok v žiadnom svojom ustanovení neustanovuje možnosť, resp. zákonné podmienky, z ktorých by bolo možné vyvodiť prechod povinnosti nahradiť trovy exekúcie na štát ( rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 377/08-13 ). Súd na záver uvádza, že v prípade ak by aj nastala situácia, že k náhrade trov by bolo možné zaviazať pre nemajetnosť povinného oprávneného, otázna by bola výška trov exekučného konania, nakoľko v danom prípade súdny exekútor aj napriek skutočnosti, že dňa 27.11.2002 bol u
neho podaný návrh na výkon exekúcie vôbec nepodal žiadosť o udelenie poverenia na jej vykonanie, z čoho je jednoznačne zrejmé, že nemá nárok na odmenu za výkon exekúcie, nakoľko jej výkonom nebol vôbec poverený. Čo sa týka hotových výdavkov, tak náhrada týchto by mu bola priznaná v minimálnom rozsahu, keďže exekúciu od 27.11.2002 vôbec nevykonával - neuskutočnil žiadne kroky smerujúce k vydaniu poverenia a k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, keď jej uspokojenie mohlo byť ešte úspešné. Jediným krokom ktorý v danej exekučnej veci vykonal bolo to že dňa 14.12.2010 podal na tunajšom súde návrh na zastavenie predmetnej exekúcie. Na základe vyššie uvedeného, súd rozhodol tak ako je uvedené v druhej vete výrokovej časti tohto uznesenia a súdnemu exekútorovi, náhradu trov predmetného exekučného konania nepriznal.
Súd vyhlásil predmetné exekučné konanie za neprípustné a na základe toho ho zastavil, nakoľko povinný bol vymazaný z Obchodného registra, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Povinný zanikol bez právneho zástupcu. O náhrade trov exekučného konania súd rozhodol tak, že túto súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.