Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Er-1007-2010.pdf
PDF · 87.53 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/1007/2010
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s r. o., so sídlom Jiráskova 12, Lučenec, IČO: 36 039 039, proti povinnej Š. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. C.. I.. J. XXXX/XX, A. E., právne zastúpenej JUDr. Ľubošom Rackom, advokátom so sídlom Námestie osloboditeľov 35, Liptovský Mikuláš, pre vymoženie pohľadávky 35,05 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským, so sídlom Exekútorského úradu Hronského 1811, Vranov nad Topľou, pod sp. zn. Ex 7284/10, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Povinnej sa p r i z n á v a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 45,67 Eur, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Ľubošovi Rackovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským sa dňa 02. 08. 2010 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 7284/10 na vymoženie pohľadávky vo výške 35,05 Eur s príslušenstvom, priznanej vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 15. 08. 2007, č. k. 1Ro/502/2007 - 10. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 025011* zo dňa 30. 09. 2010, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 35,05 Eur, trovy predchádzajúceho konania 93,58 Eur a trovy exekúcie.
Písomným podaním zo dňa 24. 05. 2011 požiadala povinná o zastavenie exekúcie. Svoj návrh odôvodnila tým, že po vydaní exekučného titulu a pred začatím exekučného konania došlo k zániku dlhu, keď povinná uhradila vymáhanú pohľadávku dňa 22. 08. 2007. Povinná k uvedenej platbe omylom priradila variabilný symbol 141965 podľa poštovej poukážky, ktorá bola prílohou výzvy na úhradu dlhu plynúceho z platobného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 01. 12. 1997, č. k. Ro/7270/1997 - 2. Podľa vyjadrenia povinnej nemohol oprávnený započítať plnenie povinnej zo dňa 22. 08. 2007 na úhradu dlhu podľa platobného rozkazu sp. zn. Ro/7270/1997, pretože tento povinná splnila platbou zo dňa 14. 02. 2007 na účet Slovenskej poisťovne, ktorý bol uvedený v platobnom rozkaze. Povinná zároveň navrhla, aby súd podľa § 128 Občianskeho súdneho poriadku vykonal dokazovanie a vyžiadal od obchodnej spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., správu, či jej povinná poukázala sumu 2 940,- Sk a na čo bola táto platba použitá, resp. či bola vrátená povinnej alebo či bola odovzdaná oprávnenému.
Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinnej zo dňa 17. 01. 2012 trval na vykonaní exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie považuje za dôvodný. Platbu povinnej oprávnený zaevidoval dňa 23. 08. 2007 a na základe variabilného symbolu bola zúčtovaná na pôvodnú pohľadávku plynúcu z platobného rozkazu Ro/7270/1997. Pokiaľ ide o sumu 2 940,- Sk, túto oprávnený neeviduje. Oprávnený zároveň tvrdí, že číslo účtu, ktorý povinná uviedla, nebol účtom Slovenskej poisťovne, a. s. Nakoľko oprávnený neeviduje žiadnu úhradu pohľadávky pod variabilných symbolom č. 189567, žiadal, aby bol návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý ako nedôvodný.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Predmetná exekúcia sa vykonáva na základe platobného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 15. 08. 2007, č. k. 1Ro/502/2007 - 10, ktorým bolo povinnej uložené do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť oprávnenému sumu 1 056,- Sk, nahradiť trovy konania vo výške 500,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 2 319,- Sk právnemu zástupcovi oprávneného alebo, aby v tej istej lehote podala odpor na tomto súde. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. 09. 2007.
Povinná spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložila aj fotokópiu príkazu na úhradu zo dňa 22. 08. 2007, z ktorého vyplýva, že na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX zaplatila sumu 1 056,- Sk pod variabilným symbolom č. 138965 a sumu 3 875,- Sk, ku ktorej priradila variabilný symbol č. 141965.
Zo súdneho spisu 1Ro/502/2007 súd zistil, že oprávnený pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu vyzval povinnú, aby do 15. 02. 2007 zaplatila priloženou poštovou poukážkou sumu 4 748,- Sk, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2 000,- Sk, trov právneho zastúpenia vo výške 940,- Sk, úroku z omeškania 1 056,- Sk a príslušenstva vo výške 752,10 Sk. Predmetná výzva zo dňa 05. 02. 2007 mala pridelené číslo 141965 (číslo spisu). V poradí druhou výzvou zo dňa 30. 04. 2007 oprávnený prostredníctvom advokáta JUDr. Petra Škultétyho opakovane vyzval povinnú na úhradu pohľadávky, a to na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Oprávnený návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 11. 07. 2007 odôvodnil tým, že povinná neuhradila pohľadávku plynúcu z platobného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 01. 12. 1997, č. k. Ro/7270/1997 - 2, ktorým súd povinnej uložil zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného (v čase konania Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Strakova 1, Bratislava) sumu 2 000,- Sk a trovy konania vo výške 940,- Sk na účet vedený v O., a. s. P., č. ú. XXXXXXX/XXXX. Nakoľko povinná nehradila rozhodnutím priznanú pohľadávku, oprávnený si ako postupník zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 12. 2006, uplatnil úroky z omeškania vo výške 1 056,- Sk, náhradu trov konania 500,- Sk a náhradu trov právneho zastúpenia 2 319,- Sk.
Povinná si exekučný titul prevzala do vlastných rúk dňa 17. 08. 2007, pričom dňa 22. 08. 2007 uhradila na účet oprávneného sumu 3 875,- Sk (1 056,- Sk + 500,- Sk + 2 319,- Sk). Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že povinná uhradila na účet oprávneného sumu 3 875,- Sk. Spornou je skutočnosť, či predmetnou úhradou došlo k splneniu dlhu plynúceho z exekučného titulu alebo dlhu, ktorý povinnej vznikol na základe právoplatného platobného rozkazu zo dňa 01. 12. 1997, č. k. Ro/7270/1997 - 2.
Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyplýva, že oprávnený neeviduje žiadnu úhradu povinnej ohľadne pohľadávky vedenej pod variabilným symbolom č. 189567. Zo súdneho spisu 1Ro/502/2007 mal súd preukázané, že oprávnený v návrhu na vydanie platobného rozkazu, ako ani v priložených listinných dôkazoch, neuviedol, že si uplatňuje pohľadávku pod č. 189567 a rovnako nežiadal, aby povinná konkretizovala úhradu spomínaným číslom ako variabilným symbolom. Naopak, spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu predložil výzvu na zaplatenie zo dňa 05. 02. 2007, na ktorej bolo vyznačené číslo spisu 141965. Povinná v zákonnej lehote 15 dní uhradila na účet oprávneného sumu 3 875,- Sk, pričom ako variabilný symbol uviedla práve č. 141965. Skutočnosť, že oprávneným uplatnená pohľadávka v konaní vedenom pod sp. zn. 1Ro/502/2007, z ktorého vzišiel exekučný titul, je ním vedená pod č. 189567 nevyplýva ani z návrhu na začatie konania ani z predložených listín. Povinnej bol spolu s platobným rozkazom doručený aj návrh oprávneného spolu s prílohami. Preto pokiaľ povinná po doručení platobného rozkazu uhradila súdom priznanú pohľadávku a pri platbe uviedla variabilný symbol uvedený v predsúdnej výzve oprávneného, možno spravodlivo konštatovať, že povinná si splnila svoj dlh v plnom rozsahu pred začatím exekučného konania. Pokiaľ ide o návrh povinnej na vykonanie dôkazu vyžiadaním listinných dôkazov od Allianz - Slovenskej poisťovne, a. s., vzhľadom na výsledok konania súd považuje vykonanie tohto dôkazu za nepotrebné a nehospodárne.
Pokiaľ ide o tvrdené započítanie úhrady vo výške 3 875,- Sk, ktorá bola pripísaná na účet oprávneného dňa 23. 08. 2007, k dlhu povinnej vo výške 2 940,- Sk plynúceho z platobného rozkazu zo dňa 01. 12. 1997, č. k. Ro/7270/1997 - 2, súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by si oprávnený predmetnú úhradu započítal na túto pohľadávku, mohol by tak urobiť len v časti úhrady vo výške 2 940,- Sk. Zostávajúcu časť vo výške 935,- Sk však oprávnený vôbec nezohľadnil v návrhu na vykonanie exekúcie, keď žiadal vymôcť pohľadávku z exekučného titulu v plnom rozsahu.
Pre úplnosť súd uvádza, že zo súdneho spisu Ro/7270/1997 bolo zistené, že dňa 14. 02. 2007 (to znamená, po doručení výzvy oprávneného na zaplatenie zo dňa 05. 02. 2007) povinná nazrela do spisu a vyhotovila si z neho fotokópie. Z predloženého platobného príkazu č. 3696839 vyplýva, že dňa 14. 02. 2007 povinná uhradila sumu 2 940,- Sk na účet č. XXXXXXX/XXXX, ktorý sa zhoduje s číslom účtu uvedeným vo výroku platobného rozkazu. V prípade postúpenia pohľadávky sa môže dlžník zbaviť záväzku plnením postupcovi v prípade, ak postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže. Preukázaním má zákon na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Z výzvy na zaplatenie č. 141965 zo dňa 05. 02. 2007 pritom vyplýva, že postúpenie pohľadávky oznámil povinnej oprávnený ako postupník, pričom prílohou výzvy bola poštová poukážka a oznámenie o postúpení pohľadávky. Nakoľko postupník nedoručil povinnej zmluvu o postúpení pohľadávky, v súlade s § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinná mohla splniť dlh plnením postupcovi, t. j. pôvodnému veriteľovi.
Na základe vyššie uvedeného súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu zastavil, nakoľko pred začatím exekučného konania došlo k zániku dlhu plynúceho z exekučného konania.
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie potom, ako povinná uhradila pohľadávku v plnom rozsahu. Týmto svojim krokom potom zavinil zastavenie exekúcie. Tým, že si oprávnený uplatnil pohľadávku, ktorá už bola uhradená, bola povinná nútená podať návrh na zastavenie exekúcie. V súvislosti s tým jej vznikli trovy spočívajúce v právnom zastúpení.
Exekučný poriadok výslovne neupravuje možnosť náhrady tých trov, ktoré v rámci exekúcie vznikli povinnému. V ustanovení § 200 ods. 1 Exekučného poriadku zákon definuje trovy exekúcie ako odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času pri vykonaní exekúcie. Zákon zároveň oprávnenému a aj exekútorovi priznáva nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že Exekučný poriadok upravuje len možnosť náhrady trov exekučného konania v prospech súdneho exekútora a oprávneného. Pri aplikácii noriem exekučného práva je ale potrebné vychádzať z Exekučného poriadku v spojení s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Aplikácia ustanovení tohto všeobecného civilného a procesného právneho predpisu aj na konanie podľa Exekučného poriadku je výslovne zakotvená v ustanovení § 251 ods. 4 O. s. p. podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Platná právna úprava obsiahnutá v Exekučnom poriadku vo vzťahu k povinnému nepozná všeobecné uznávaný princíp zodpovednosti za výsledok konania. Pokiaľ by súd striktne vychádzal iba z ustanovení Exekučného poriadku, v prípade nedôvodne začatých exekúcií by sa povinní nemohli účinne domáhať priznania náhrady trov konania, ktoré im účelne vznikli pri bránení sa voči takto začatej exekúcii. Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať alebo brániť v reálnom uplatnení základného práva. Preto nie je v rozpore s právnymi predpismi, ak súd v rámci exekučného konania rozhodne o náhrade trov konania povinného, použijúc v súlade so zásadou princípu zodpovednosti za výsledok konania subsidiárne ustanovenia O. s. p. Súd zároveň poukazuje na to, že možnosť takéhoto rozhodnutia nemožno dôvodiť z úpravy obsiahnutej v ustanovení § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko táto úprava sa týka vzájomného vzťahu medzi oprávneným a súdnym exekútorom. Trovy exekúcie znáša spravidla povinný. Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Trovami exekúcie sú podľa legálnej definície iba trovy súdneho exekútora a nie trovy konania iného účastníka.
K zastaveniu predmetnej exekúcie došlo zavinením oprávneného a preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť povinnej trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia. Pri rozhodovaní súd vychádzal z ustanovení § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 O. s. p. Na základe uvedeného súd preto povinnej priznal náhradu trov podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vo výške 45,67 Eur. Tieto trovy pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby po 11,62 Eur a z dvoch náhrad hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky po 7,41 Eur, to všetko zvýšené o daň z pridanej hodnoty. S poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O. s. p. priznanú náhradu trov konania je oprávnený povinný zaplatiť advokátovi povinnej do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
O trovách exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku súdu neukladá povinnosť rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie v uznesení, ktorým súd rozhodne o zastavení exekúcie. Nie je preto v rozpore so zákonom, ak súd rozhodne o trovách exekúcie samostatným uznesením. Bude tomu tak, ak si súdny exekútor uplatní trovy exekúcie, predloží súdu ich špecifikáciu a kompletný exekútorský spis Ex 7284/10.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.