Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45Csp-65-2021.pdf
PDF · 195.43 KB
Case nature
Area
Subarea
45Csp/65/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou A. B. C. v spore žalobcu: D. C. C., so sídlom E. XX, XXX XX F. - E. G. C. E., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený A. A. H., advokátom, so sídlom E. XX, XXX XX F. - E. G. C. E. proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X/XXX, XXX XX I., právne zastúpený A. J. K., advokát s.r.o., so sídlom J. E. XXXX/X, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 4.751,46 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.705,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.705,84 eur od 30.03.2019 do zaplatenia zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 26.10.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.751,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.751,46 eur od 30.03.2019 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 17.09.2017 zmluvu o pôžičke č. 6265545/1720028009, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 5.300,-eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 90,28 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 10.833,60 eur. Z uvedenej sumy žalovaný celkovo uhradil sumu 1.893,05 eur. Žalobca poukázal na ust. § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom zo dňa 26.01.2019 - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žlobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle uvedeného ustanovenia a dňa 19.03.2019 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 24.03.2019 - oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Ku zosplatneniu došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením splátky uvedenej v predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 9.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 4.751,46 eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. V zmysle čl. 15.2 sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu. Zmluvnú pokutu evidovanú v priloženom prehľade splátok a úhrad v stĺpci „pokuta“ v sume 571,19 eur si žalobca neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 6.567,85 eur (označené v prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „splátka“). Uvedenú sumu (ďalej ako istina) tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu (suma splátok) a suma po zosplatnení: počet splátok, výška splátky, suma splátok (počet * výška), suma po zosplatnení, spolu istina (eur) 17 90,28 1.534, 76 5.033,09 = 6.567,85 eur. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil sumu 1.893,05 eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Uvedená suma je v prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „úhrada“. Súčasťou pohľadávky sú aj náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi - náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Uvedené náklady žalobca eviduje v prehľade splátok a úhrad (v stĺpci „MP3“) vo výške 76,66 eur, istina + náklady - úhrady = dlžná suma 6.567,85 eur + 76,66 eur – 1.893,05 eur = 4.751,46 eur. Náklady na vymáhanie pohľadávky si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 76,66 eur. Zostatok pohľadávky evidovaný v prehľade splátok a úhrad (stĺpec „zostatok“) vo výške 5.322,65 eur, zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 571,19 eur (stĺpec „Pokuta“), ktorú si žalobca neuplatňuje.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.01.2022 uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok. Žalobca neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca nepreukázal, že by nárok na zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky označený v prehľade úhrad a splátok ako MP3 bol v súlade so zákonom, v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca nepredložil doručenku k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/ XXX/XXXX zo dňa 28.01.2011. Keďže žalobca nepredložil listinný dôkaz o tom, že sa oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dostalo do sféry dispozície žalovaného, žalobca nepreukázal, že žalovaný mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, a preto neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Taktiež zo strany žalobcu nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky v zmysle § 565 posledná veta Občianskeho zákonníka.
4. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 22.02.2022 sa vyjadril, že dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení dlhu v zmysle čl. 9 bod 9.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie zákonnej 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovaného. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. Žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby, predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom. Vo vzťahu k overovaniu bonity klient spĺňal štandardné riskové podmienky, klient podpisom zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé, prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaný mal možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporoval. Zmluvné podmienky boli žalovaným riadne podpísané. Žalovaný zároveň z titulu zamestnanca preukázal výšku jeho mesačného príjmu, aj mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalovaný uviedol v žiadosti príjem 742,-eur, príjem bol preukázaný predloženými výplatnými páskami za mesiace 07/2017 až 08/2017, v ktorých mal čistú mzdu vo výške 763,80 eur a 774,59 eur. Príjem bol zároveň preverený dopytom do C. J.. Žiadateľ uviedol rodinný stav: slobodný, počet nezaopatrených detí a vyživovaných osôb: 0, uviedol mesačné finančné náklady vo výške 0,-eur. Pre zistenie skutočných finančných nákladov klienta bol vykonaný dopyt do registra NRKI zo dňa 17.09.2017, ktorým boli zistené reálne mesačné finančné náklady v registri NRKI vo výške 65+274=339,-eur. Žalobca vo vzťahu k položke MP3, teda nákladom spojených s vymáhaním pohľadávky uvádza, že žalovaný v zmluve svojím podpisom súhlasil so zmluvnými podmienkami aj čo sa týka všetkých nákladov. V zmysle čl. 9 bod 9.4 zmluvných podmienok sú súčasťou pohľadávky aj náklady, ktoré navrhovateľovi vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré sa označujú ako MP3.
5. Žalovaný v podaní zo dňa 18.03.2022 sa vyjadril, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, avšak táto povinnosť nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pri získavaní relevantných informácií pritom veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (majú byť preukázané relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov, tak aby získal objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa. Veriteľ vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval, čím hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti stanovené v § 7 ods. 1 ZoSÚ, úver sa tak považuje v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov a zároveň veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalovaný poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 27.11.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa 27.10.2016. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru upravuje ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Zo systematického zaradenia týchto ustanovení v Občianskom zákonníku ako aj logického výkladu vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne 2 úkony, prvým úkonom je výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a druhým úkonom je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, uvedený právny názor potvrdil vo svojom rozhodnutí Krajský súd Žilina zo dňa 26.04.2018 sp. zn. XXXX/XX/XXXX. Keďže žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu do dispozičnej sféry žalovaného pred doručením žalobného návrhu, neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu. Podľa interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN dostupnej na internete, po zadaní požadovaných údajov vypočítaná RPMN vo výške 16,45%, zmluva preto obsahuje nesprávny údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa vo výške 17,90%, čo má za následok absenciu údaja o RPMN, a preto je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov. Obligatórnou náležitosťou v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bola aj úrokovú sadzba spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. Z dikcie daného ustanovenia vyplýva, že obligatórnou náležitosťou nie je len uvedenie úrokovej sadzby, ale aj ďalších náležitostí vzťahujúcich sa k úrokovej sadzbe (žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 26.02.2020 sp. zn. XXX/XXX/XXXX).
6. Uznesením č.k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 26.07.2022 súd pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu a to tak, že do konania na miesto doterajšieho žalobcu: K. L. F., M. vstupuje ako žalobca D. C. C..
7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.05.2023 uviedol, že v danom prípade sa právnym nástupcom spoločnosti N. O. P., M. stala K. L. F., M., pohľadávku v danej veci postupoval bankový subjekt K. L. F., M., preto sa na takéto postúpenie vzťahuje ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2018 sp. zn. XXXX XXX/XXXX publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR vo veciach občianskoprávnych č. 8/2018: „ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky, postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon". Najvyšší súd SR ako najvyššia súdna autorita v oblasti interpretácie a aplikácie zákonov v rozsudku sp. zn. XXXX/XX/XXXX z 28.3.2018, v uznesení sp. zn. XXXX/XXX/XXXX z 24.4.2018 a v uznesení Najvyššieho súdu SR z 20.11.2019 sp. zn. XXXXX/XX/ XXXX okrem iného uviedol, že pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách sa vyžaduje pri postúpení pohľadávky, aby podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách boli splnené ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky, teda v čase postupovania pohľadávky. Je teda právne irelevantné, ak žalobca poukazuje na moment doručenia žaloby žalovanému, keďže z uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyplýva, že podmienky pre platné postúpenie pohľadávky musia byť splnené ku dňu postúpenia a nie následne po doručení žaloby. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka za predpokladu, že postúpenie pohľadávky prebehlo v súlade so zákonom. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003 sp. zn. X Q. XXX/XX je už dávno prekonané, čo potvrdzujú uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky a to kumulatívne. Po zániku spoločnosti N. O. P. M. sa dňa 01.01.2018 stala právnym nástupcom K. L. F. M.. Keďže v danom prípade postupovala pohľadávku K., M. v postavení bankového subjektu, na ktorý sa vzťahuje ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, bolo jej povinnosťou vypracovať výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže tak neurobila, neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z dikcie ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo zákonodarca zdôraznil slovami „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky" jednoznačne vyplýva, že toto ustanovenie sa vzťahuje výlučne na banku alebo pobočku zahraničnej banky. Od 01.01.2018 sa právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti stala K. L. F., M.. Za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať predžalobnú upomienku a tiež ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, tieto dokumenty sa vzťahujú na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a nie na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pohľadávku postúpila až K. L. F. M. ako právny nástupca spoločnosti N. O. P. M., a preto je potrebné predložiť výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách vystavenú K. L. F. M. (žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín zo dňa 28.10.2020 sp. zn. XXXXXXX/XX/XXXX). Keďže právny predchodca žalobcu pri skúmaní bonity žalovaného hrubo porušil § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., čo má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov, veriteľ tak nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Podľa ust § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu (zákon č. 483/2001 Z.z.) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Keďže neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, predžalobnú upomienku, ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti treba považovať za neplatné právne úkony, a preto, žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, zároveň keďže v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru čo je v rozpore s ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z.z., preto rovnako zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, žalobca teda nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu.
8. Žalovaný v podaní zo dňa 29.09.2023 uviedol, že žalobca nepostupoval v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čím hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti, úver sa tak považuje za bezúročný a bez poplatkov, veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. XXXXXX/XX/XXXX zo dňa 22.03.2023. Zároveň neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. XXXXXXX/XX/XXXX zo dňa 27.10.2022, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 31.08.2017, Krajský súd v Košiciach sp. zn. XXXXXX/XX/XXXX zo dňa 12.05.2021.
9. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.08.2023 sa vyjadril, že berie žalobu čiastočne späť o zaplatenie sumy 1.629,18 eur a to z dôvodu, že žalovaný dňa 11.10.2021 uhradil sumu 70,95 eur, dňa 24.11.2021 uhradil sumu 337,75 eur, dňa 17.02.2022 uhradil sumu 346,26 eur, dňa 22.04.2022 uhradil sumu 633,25 eur, dňa 30.05.2022 uhradil sumu 240,97 eur, zároveň berie žalobu späť v časti o zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 76,66 eur a navrhuje, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 3.045,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy zo sumy 4.674,80 eur od 30.03.2019 do 11.10.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne sumy 4.603,85 eur od 31.03.2019 do 24.11.2021, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.266,10 eur od 25.11.2021 do 17.02.2022, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.919,84 eur od 18.02.2022 do 22.04.2022, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.286,59 eur od 23.04.2022 do 30.05.2022, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.045,62 eur od 31.05.2022 do dňa zaplatenia. Žalobca je názoru, že nijakým výkladom ust. § 53 ods. 9 OZ, nemožno vyvodiť záver, že zákonodarca vyžaduje 2 úkony pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, jednak výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ku ktorým musí byť preukázané doručenie oboch listín. Takýto výklad predmetného ustanovenia je podľa žalobcu príliš extenzívny. Žalovaný sa doručením upozornenia podľa § 53 ods. 9 OZ, za ktoré sa dá považovať predžalobná upomienka s obsahom takéhoto upozornenia oboznámil. Následne pôvodný veriteľ využil možnosť predčasného zosplatnenia úveru, ku ktorému úkonu síce žalobca nepredkladá doručenku alebo doklad preukazujúci odoslanie listiny na poštovú prepravu, nakoľko predmetná listina o zosplatnení úveru má deklaratórny charakter, pričom účinky nastávajú spätne oboznámením sa žalovaného s obsahom listiny o zosplatnení úveru. Žalovaný tak pozitívne vedel aj s ohľadom na bod 9.2 zmluvných podmienok, aké dôsledky bude mať pre neho nezaplatenie splatnej splátky, pre ktorú pôvodný veriteľ zosplatnil úver v celosti. Nakoľko bol žalovaný preukázateľne v omeškaní viac ako 90 dní, v zmysle ustanovení zmluvy a zmluvných podmienok, bol žalovaný formou predžalobnej upomienky zo dňa 26.01.2019 upozornený na možnosť zosplatnenia pohľadávky v celosti (doručenka). Keďže u žalovaného nedošlo k náprave finančnej disciplíny, právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru v celosti ku dňu 19.03.2019 (oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.03.2019). Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu. Pre neplnenie si zmluvných záväzkov bola pohľadávka následne v súlade s ust. § 92 zákona o bankách legitímne postúpená na nového veriteľa spoločnosť D. C., C.. Žalovaná pohľadávka je primárne pohľadávkou nebankového subjektu, spoločnosti N. O. P., M., ktorej vlastníkom sa banka stala až následne, v dôsledku zlúčenia subjektov. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že občiansky preukaz žalovaného nebol žiadnym spôsobom odcudzený, jeho overená fotokópia bola predložená pri podpise zmluvy spolu s potvrdením o bankovom účte vedenom vo K., M., klient spĺňal štandardné podmienky, žalovaný podpisom zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé, žalovaný preukázal výšku jeho mesačného príjmu, ktorý zdokladoval výplatnými páskami, žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval nášho právneho predchodcu o zmene finančných pomerov, ktoré by znemožnili žalovanému riadne splácanie poskytnutého úveru, zo strany žalovaného nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky.
10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 09.11.2023, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 27.10.2023 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím vo veci v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 29.09.2023 ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalovaného na pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti.
11. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:
12. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 1 ods. 2 a 6 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch): (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. (6) Ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1 až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6, § 8, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až l) a o) a t), ods. 4 a 6 až 8, § 11, § 12, § 14, § 16, § 18 až 23 a § 25 až 27.
16. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch: (1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
18. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch: (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
19. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch: (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. (2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
20. Podľa § 17 ods. 1 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu postúpenia, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
21. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
23. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
24. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
25. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
26. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia (k 22.04.2022), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
30. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP: (1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
31. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
32. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu a s využitím citovaného zákonného ust. § 145 ods. 2 CSP rozhodol súd o zastavení konania v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.705,84 eur s príslušenstvom (čiastočné späťvzatie pred prvým pojednávaním, čo do sumy uhradených splátok spolu 1.629,18 eur a sumy 76,66 eur ako nákladov na vymáhanie pohľadávky) a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (I. výrok).
33. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu a teda na právny vzťah založený touto zmluvou aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (okrem iných) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).
34. Žalobca preukázal a žalovaný nezospornil existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.09.2017 poskytol právny predchodca žalobcu (N. O. P., M.) žalovanému úver vo výške 5.300,-eur (bezúčelový spotrebiteľský úver). Žalovanému bol poskytnutý úver pri dojednanej ročnej úrokovej sadzbe 17,90 % s mesačnými splátkami vo výške 90,28 eur, s dátumom prvej splátky 20.10.2017, splátky splatné v 20. deň v mesiaci, konečná splatnosť úveru bola dojednaná k 20.09.2027, celková čiastka úveru, ktorý musí dlžník zaplatiť 10.833,60 eur. Podľa bodu 9.2 zmluvy, spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak klient je v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
35. Súd poukazuje na to, že ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je toto ustanovenie tzv. lex specialis k ust. § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
36. Listom zo dňa 26.01.2019 právny predchodca žalobu zaslal žalovanému predžalobnú upomienku. V liste žalovaného upozornil, že má nedoplatok na splátkach v celkovej výške 360,96 eur, upozornil ho, že ak do 05.03.2019 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 11/2018, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Výzva bola žalovanému doručená dňa 13.02.2019.
37. Listom zo dňa 24.03.2019 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru, dlžná čiastka predstavuje k tomuto dňu sumu 5.441,38 eur.
38. Žalovaná pohľadávka bola na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 19.04.2022 (s poukazom na Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 v znení Dodatku č. 5 zo dňa 30.11.2021), uzatvorenej medzi spoločnosťami K. L. F., M. a N. O. P. M. ako postupcami a spoločnosťou D. C. C. ako postupníkom, postúpená na súčasného žalobcu.
39. Listom zo dňa 22.04.2022 právny predchodca žalobcu (K., M.) oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu k 19.04.2022.
40. Z listiny (prehľad splátok a úhrad) vyplýva, že žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil na úver sumu 1.893,05 eur.
41. Keďže žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy pre nesplnenie povinnosti žalovaného plniť svoj dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho mal úver zosplatniť v súlade s bodom 9.2. zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to listom zo dňa 24.03.2019, súd prioritne teda skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre zosplatnenie celého zvyšku dlhu, či bolo preukázané zosplatnenie úveru. Listom zo dňa 26.01.2019 právny predchodca žalobu zaslal žalovanému predžalobnú upomienku. V liste žalovaného upozornil, že má nedoplatok na splátkach v celkovej výške 360,96 eur, upozornil ho, že ak do 05.03.2019 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 11/2018, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Výzva bola doručená žalovanému dňa 13.02.2019. Nebolo sporné, že medzi účastníkmi zmluvy o úvere bola dohodnutá možnosť veriteľa vyhlásiť dlžný zostatok za okamžite splatný pre omeškanie so splácaním úveru (bod 9.2 zmluvy). Žalobca v žalobe a vo svojich vyjadreniach uvádzal, že úver zosplatnil dňa 19.03.2019, žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že k zosplatneniu úveru došlo k 19.03.2019. Listom zo dňa 24.03.2019 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru, dlžná čiastka predstavuje sumu 5.441,38 eur. Žalobca však nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému.
42. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v danom prípade išlo pôvodne o pohľadávku spoločnosti N. O. P., M., R., ktorá nebola bankou, a teda nejde o bankovú pohľadávku, súd má za to, že určujúcou skutočnosťou pre posúdenie povahy uplatnenej pohľadávky je, že zánikom spoločnosti N. O., M., sa jej právnym nástupcom stala banka (K. L. F., M.). S účinnosťou od 01.01.2018 došlo k rozdeleniu a k zlúčeniu spoločnosti N. O. P., M., pričom jej právnym nástupcom sa v tejto veci stala K. L. F., M., ktorá nadobudla práva a povinnosti veriteľa. Žalovaný sa tak dostal do právnej pozície klienta banky a súvisiaca pohľadávka získala povahu bankového záväzku (rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. XXXXXX/XX/XXXX zo dňa 11.07.2023). Splatnosť pohľadávky, ktorá má byť predmetom postúpenia, je však podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 92 ods. 8 zákona o bankách.
43. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, keď § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch potom upravuje oprávnenie postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tieto hmotnoprávne podmienky pre platné a zákonné postúpenie pohľadávky musia byť splnené kumulatívne. Ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Predmetná výzva potom pre jej platnosť musí byť dostatočne určitá, tzn. musí z nej byť zrejmé, pre nezaplatenie ktorej splátky má následne dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorým vyhlásením bude veriteľ požadovať zaplatenie celej pohľadávky. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právo na jednorazové splatenie celej neuhradenej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky spotrebiteľa. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka zase ustanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Nakoľko ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme § 565 Občianskeho zákonníka, je potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Veriteľ je potom časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Zo splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká. Súd má za to, že pre platné zosplatnenie celého úveru sa vyžaduje doručenie výzvy na úhradu omeškaných splátok a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ako následok nezaplatenia pohľadávky aj napriek doručenej výzve. Pretože až doručením predmetného oznámenia sa žalovaný mohol dozvedieť, že pohľadávka je splatná v celom rozsahu a žalobca je oprávnený postupovať v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. V predmetnom prípade žalovaný v konaní spochybnil doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.03.2019. Napriek nevyhnutnosti uniesť v tomto smere dôkazné bremeno preukázaním doručenia ako predžalobnej upomienky, tak aj oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti žalobca v konaní výslovne uviedol, že „oznámenie o vyhlásenie okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok“. Žalobca je toho názoru, že „predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom. Súd s súvislosti s týmto tvrdením poukazuje na právny názor Krajského súdu v Žiline, ktorý v uznesení sp. zn. XXXXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.10.2022 uviedol, že vzhľadom na námietky žalovaných o tej skutočnosti, „že im nebolo doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru datované dňom 26.02.2017, bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že predmetné oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru sa dostalo do sféry dispozícii žalovaných. V nadväznosti na uvedené je odvolací súd toho názoru, že „zodpovedanie otázky, či došlo k účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úverov je rozhodné pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanom spore tak, ako to prezumuje § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. z pôvodného žalobcu na súčasného žalobcu, podľa ktorého možno postúpiť iba pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými, ktorá je po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. V zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa pre prechod práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje, aby došlo k postúpeniu pohľadávky so všetkými právami s ňou spojenými a postupuje sa pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V predmetnom prípade nastala situácia, kedy žalobca v konaní nepreukázal, kedy bolo oznámenie o predčasnej splatnosti úveru žalovanému doručené, resp. keby bolo aspoň podané na poštovú prepravu (s tým, že sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného). Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právny záver vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 31.08.2017, ktorý uvádza, že k zosplatneniu úveru nedochádza automaticky po tom, ako sa žalovaný dostal do omeškania s platením viac ako troch splátok úveru. Splatnosť celej pohľadávky nenastáva totižto priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi či toto právo uplatní. Aj z toho záveru je nutné konštatovať povinnosť uskutočniť zosplatnenie a túto skutočnosť spotrebiteľovi oznámiť. Ohľadom doručovania oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobca v spore hodnoverne listinne nepreukázal, že predmetná listina bola vôbec doručovaná do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že žalovanému bolo právnym predchodcom žalobcu doručené oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru, a to i napriek tomu, že pre platné zosplatnenie celého úveru sa vyžaduje doručenie oboch uvedených písomností, t.j. výzvy na úhradu omeškaných splátok a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (rovnako napr. Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí zo dňa 12.05.2021 sp. zn. XXXXXX/XX/XXXX) a teda neboli dodržané podmienky uvedené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., následkom čoho je, že nebolo možné, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalovaného.
44. Žalobca v danom spore nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému. Pokiaľ ide o posúdenie platnosti zosplatnenia úveru, súd dospel k záveru o neplatnosti zosplatnenia úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právnym predchodcom žalobcu, keď v konaní nebolo preukázané doručenie oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru žalovanému. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa vyžadujú dva úkony a to výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Pre platné zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné nielen doručenie výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ale aj doručenie úkonu, ktorým došlo k zosplatneniu úveru. Uvedené vyplýva z ust. § 565 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že veriteľ má len možnosť úver zosplatniť, v ktorej súvislosti je zároveň časovo limitovaný, keď využitie práva na zosplatnenie musí uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po splátke, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá. V danom prípade nenastáva automaticky splatnosť poskytnutého úveru neuhradením čo i len jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace v zmysle § 53 ods. 9, s použitím § 565 Občianskeho zákonníka, ale naopak zosplatnenie úveru je právom veriteľa (nie však jeho povinnosťou, môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, ale aj nemusí), ktoré právo je viazané na prejav vôle veriteľa voči dlžníkovi, že takéto právo si aj uplatní. Z povahy takéhoto uplatnenia práva veriteľa vyplýva, že sa nemôže jednať o žiaden interný alebo navonok nerozpoznateľný úkon, postup veriteľa, ale naopak, musí sa jednať o taký prejav vôle realizovaný rozpoznateľným spôsobom navonok voči jeho adresátovi, t.j. o také uplatnenie tohto práva, ktoré je adresované dlžníkovi a ktoré je zároveň veriteľom realizované v zmysle zákonných podmienok. Z ust. § 565 posledná veta Občianskeho zákonníka zároveň vyplýva, že toto právo veriteľa je možné uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. V režime § 565 Občianskeho zákonníka nenastáva teda splatnosť celej pohľadávky omeškaním dlžníka so splatením niektorej zo splátok, ale je podmienená dispozitívnym úkonom veriteľa vo forme žiadosti o splnenie celého dlhu, na ktorý je veriteľ v dôsledku omeškania dlžníka oprávnený. Toto svoje právo veriteľ môže, ale nemusí využiť (ako vyplýva z citácie zákona...môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565..) Žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky, resp. jej neuspokojeného zvyšku je jednostranným adresovaným úkonom, ktorého účinky sú podmienené tým, že dôjde dlžníkovi. Zákon pre túto žiadosť osobitnú formu nepredpisuje, avšak vzhľadom na jej účinky vo vzťahu k zmene obsahu záväzkového vzťahu, je pri záväzkoch vzniknutých na základe písomných dohôd nevyhnutné zachovať písomnú formu. Žalobca v danej veci nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému, sám sa vyjadril, že toto oznámenie doručoval iba obyčajnou zásielkou, súd preto vyhodnotil zosplatnenie úveru ako neplatné. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepredložil dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že sa nielen výzva, ale aj oznámenie právneho predchodcu žalobcu dostali do dispozičnej sféry žalovaného, keď žalovaný výslovne popieral doručenie takejto výzvy, znáša žalobca následky takéhoto nepreukázania v podobe pre neho nepriaznivého rozhodnutia.
45. V konaní teda nebolo preukázané splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, keď žalobca v konaní nepreukázal, že by oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.03.2019 bolo žalovanému doručené, príp. sa aspoň dostalo do jeho dispozičnej sféry. Rovnako to uviedol aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí zo dňa 18.08.2020, sp. zn. XXXXXXX/XX/XXXX, podľa ktorého „vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru ako aj predchádzajúca výzva na úhradu dlhu s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru musí byť písomne preukázané a musí byť doručené dlžníkovi inak platí, že zmluvný vzťah trvá do času dojednaného v zmluve, t.j. do termínu konečnej splatnosti celého úveru. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy pred vyhlásením splatnosti celého úveru (§ 53 ods. 9 OZ), pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka, teda žalovaného, čo v tomto prípade nebolo splnené. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať a doručiť dlžníkovi, čo žalobca nepreukázal. Pokiaľ teda v konaní nebolo preukázané, že došlo k platnému zosplatneniu úveru, nie je možné konštatovať preukázanie splnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., ako ustanoveniu upravujúcemu oprávnenie postúpiť pohľadávku, pričom skutočnosti v ňom uvedené sú ďalšími predpokladmi (okrem už zmieneného § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka) pre postúpenie pohľadávky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a teda pre nepreukázanie splnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalovaného, nie je potom v konaní možné ustáliť, že postúpenie pohľadávky v zmysle Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 je platné. Súd tak konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie pohľadávky, a teda zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (právny predchodca žalobcu) zostal veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla, na základe čoho je nutné konštatovať, že v konaní nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu.
46. Žalobca zároveň v žalobe a vo svojich vyjadreniach uvádzal, že úver zosplatnil dňa 19.03.2019
- žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že k zosplatneniu úveru došlo k tomuto dátumu k 19.03.2019. Listom zo dňa 24.03.2019 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru, dlžná čiastka predstavuje sumu 5.441,38 eur, v tomto liste nebolo uvedené, že k zosplatneniu úveru má dôjsť ku dňu 19.03.2019. Podľa zmluvy o úvere mesačná splátka úveru bola splatná k 20. dňu v mesiaci, žalobca predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného na úhradu splátky splatnej v 11/2018 do 05.03.2019, inak bude oprávnený úver zosplatniť. Žalobca predložil oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.03.2019. Žalobca odvodzoval právo na zosplatnenie celého úveru od nezaplatenej splátky 11/2018 splatnej k 20.11.2018, k zospaltneniu úveru pre túto splátku mohlo tak dôjsť až najskôr po trojmesačnom omeškaní, teda najskôr od 21.02.2019 a najneskôr do 19.03.2019 (najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, § 565 OZ). Keďže žalobca zosplatnil úver dňa 24.03.2019 (iný dátum z oznámenia zo dňa 24.03.2019 nevyplýva) je zrejmé, že úver bol zosplatnený pre túto splátku po lehote. Dôsledkom toho je potom neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, pretože tento odporuje zákonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Nakoľko veriteľ využil svoje právo na zosplatnenie pohľadávky v rozpore so zákonom, na takéto zosplatnenie nebolo možné ani z týchto dôvodov prihliadať.
47. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou nemôže byť. Keďže zosplatnenie úveru súd vyhodnotil ako neplatné a žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, pričom v spotrebiteľskom spore zmena žaloby (ktorou je aj zmena podstatných skutkových tvrdení) nie je v zmysle ust. § 294 CSP prípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ, súd nemohol nárok posudzovať inak, napríklad ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný nárok vyplývajúci z iných skutkových tvrdení, ktorý žalobcom ani nebol uplatnený.
48. V zmluve o úvere bola dojednaná konečná splatnosť úveru ku dňu 20.09.2027. Keďže žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že došlo k zániku zmluvy a žalobca zároveň nepreukázal riadne a platné zosplatnenie úveru, súd vychádzajúc zo skutočnosti, že ide o stále tzv. „živý úver“ konštatoval zároveň aj neplatnosť postúpenia pohľadávky z K., M.. na D. C., C.. Podľa citovaného ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je možné postúpiť iba takú pohľadávku z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na tretiu osobou, ktorá je po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru (teda nastala splatnosť už aj poslednej splátky) alebo sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (teda došlo k jej predčasnému zosplatneniu). V danom prípade predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru súd vyhodnotil ako neplatné, zároveň v zmluve bol dojednaný termín konečnej splatnosti úveru ku dňu 20.09.2027, k postúpeniu pohľadávky malo teda dôjsť skôr ako nastala konečná splatnosť úveru - v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 22.04.2022 uvedené, že K., M. k 19.04.2022 postúpila pohľadávku na D. C., C..
49. Predpokladom platného postúpenia je postúpenie len takej pohľadávky, vychádzajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je po konečnom termíne splatnosti alebo ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa predpokladá nemožnosť postúpenia nesplatnej pohľadávky, pričom výnimkou je postúpenie iba splatnej pohľadávky, či už z dôvodu uplynutia jej pôvodnej doby splatnosti alebo na základe predčasného zosplatnenia. V každom prípade je predpokladom postúpenia pohľadávky postúpenie iba splatnej pohľadávky, t.j. zákonodarca mienil zabrániť postúpeniu nesplatných pohľadávok (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 24.04.2018, zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a Stanovísk NS SR č. 8/2018 pod por. č. 60, kde sa uvádza: „ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky, postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením je neplatný právny úkon“). Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na rozhodnutie zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 pod por. č. 4, kde sa uvádza: „ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná“. Znamená to, že ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch umožňuje postúpenie pohľadávky z banky na tretí subjekt, len ak táto pohľadávka, ktorá je predmetom postúpenia, je splatná, inak platí zákaz jej postúpenia na tretiu osobu.
50. Ak banka (K., M.) mienila ďalej postúpiť túto pohľadávku voči žalovanému, podliehala režimu zákona o bankách, avšak aj § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. s možnosťou postúpenia pohľadávky len v prípade splatnosti takejto pohľadávky. Z § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky vyplýva, že „...týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu“, pričom týmto osobitným predpisom je práve § 17 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného potom vyplýva, že aj v prípade banky je nevyhnutným predpokladom pri postúpení pohľadávky zo spotrebiteľského úveru splnenie podmienky v ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. že sa jedná o postúpenie pohľadávky voči spotrebiteľovi, ktorá je splatná. Vzhľadom na to, že na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade predčasné zosplatnenie úveru súd vyhodnotil ako neplatné, potom nedošlo k splneniu podmienky podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nedošlo teda ani k platnému postúpeniu pohľadávky medzi pôvodným žalobcom (K., M.) a žalobcom (D. C., C.). Keďže žalobca nenadobudol platne pohľadávku voči žalovanému, nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie nároku, pre tento nedostatok musel súd žalobu vo zvyšku zamietnuť a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (II. výrok).
51. Nad rámec uvedeného súd uvádza, má za to, že v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách sa vyžaduje kvalifikovaná výzva. Touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní a upozorniť ho, že po márnom uplynutí lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný subjekt bez súhlasu dlžníka. Uvedené pritom neobsahovala predžalobná upomienka zo dňa 26.01.2019, ani oznámenie zo dňa 24.03.2019, pričom z ich obsahu nemožno ustáliť, že by bolo úmyslom banky predmetnú pohľadávku postúpiť na inú osobu. Súd má za to, že spotrebiteľ musí byť vo výzve upozornený nielen na omeškanie, ale aj na jeho následok, t.j. na vôľu banky postúpiť pohľadávku a na možnosť zvrátiť postúpenie. K samotnému postúpeniu došlo ku dňu 19.04.2022 (ako vyplýva z oznámenia o postúpení zo dňa 22.04.2022), teda cca 3 roky po realizovaní predmetných výziev. Podľa obsahu týchto výziev je zrejmé, že účelom ich vyhotovenia bolo jedine dodržanie ustanovenia 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, aby sa pohľadávka mohla stať splatnou ešte pred uplynutím dojednanej konečnej splatnosti. Písomnosti vyhotovené veriteľom a doručované dlžníkovi podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v súvislosti s vyhlasovaním predčasnej splatnosti úveru a písomnosti vyhotovované veriteľom a doručované dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v súvislosti s osobitnými podmienkami postupovania pohľadávok sa navzájom nenahrádzajú, ani nekonzumujú. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia odvolacích súdov (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXXXXXX/XX/XXXX zo dňa 29.07.2020, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXXXXX/ XX/XXXX zo dňa 19.05.2021, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXXXXXX/XX/XXXX zo dňa 13.05.2021). Absencia riadnej výzvy na úhradu dlžníkovi pred postúpením pohľadávky preto spôsobuje nesplnenie podmienok stanovených zákonom pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle kogentného ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. V prípade, ak by aj zosplatnenie úveru bolo platné, žalobca sa nemohol platne stať veriteľom postúpenej pohľadávky z uvedeného dôvodu (absencia kvalifikovanej výzvy), preto by mu aj na základe uvedeného nesvedčila aktívna vecná legitimácia pre uplatnenie takejto pohľadávky na súde.
52. Súd ešte dodáva, že pokiaľ súd už pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu, nijako nebráni súdu, aby v predmetnom konaní skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu na terajšieho žalobcu a v nadväznosti na to, či je žalobca v danom spore aktívne vecne legitimovaný. Uznesenie súdu zo dňa 26.07.2022, ktorým bola pripustená zmena strany sporu na strane žalobcu, má povahu procesného rozhodnutia, ktoré nijako neosvedčovalo platnosť postúpenia pohľadávky a hmotnoprávnu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vstupujúceho do konania. Súd pri rozhodovaní podľa § 80 CSP predmetný návrh posudzoval len z hľadiska toho, či bol podaný oprávnenou osobou, ďalej či po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práva, o ktorom sa koná, a či ten, kto mal do konania vstúpiť na strane žalobcu, so svojim vstupom súhlasí (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.08.2018 sp. zn. XXXX XX/XXXX). Súd v tomto štádiu konania nebol oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. Otázkou, či tvrdené právo, ktoré malo byť prevedené, skutočne prešlo na iný subjekt sa totiž súd môže zaoberať len v rozhodnutí vo veci samej a nie pri skúmaní procesného nástupníctva (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.05.2018 sp. zn. XXXX XXX/XXXX, ako aj uznesenie S. C. G. sp. zn. XXXXX XXX/XXXX). Vydanie takého procesného rozhodnutia nezbavuje súd povinnosti skúmať aktívnu vecnú legitimáciu.
53. Súd tak konštatoval, že v predmetnej veci nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, z uvedeného dôvodu tak žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol a rozhodol teda tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (II. výrok). S poukazom na dôvod zamietnutia žaloby, z dôvodu hospodárnosti konania sa súd už podrobne nezaoberal ďalšími námietkami žalovaného (že žalobca nedostatočne skúmal bonitu klienta, nesprávna výška RPMN...). Zároveň súd poznamenáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. D. XXX/XX, D. XXX/XX, D. XXX/XX) základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
56. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP. Na návrh žalobcu bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 1.705,84 eur s príslušenstvom zastavené, keďže žalobca vzal žalobu v tejto časti späť. Žalobca zobral žalobu čiastočne späť, čo do sumy 76,66 eur s tým, že žalobca na uplatnenej žalobe v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky netrvá - v tejto časti procesné zavinenie na zastavení konania bolo na strane žalobcu. Žalobca zobral žalobu späť aj v časti spolu o zaplatenie sumy 1.629,18 eur, úhrady žalovaného uskutočnené po podaní žaloby na súd spolu v sume 1.558,23 eur a to: dňa 24.11.2021 uhradil sumu 337,75 eur, dňa 17.02.2022 uhradil sumu 346,26 eur, dňa 22.04.2022 uhradil sumu 633,25 eur, dňa 30.05.2022 uhradil sumu 240,97 eur - žalobca v tejto časti zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, v tejto časti konania o zaplatenie 1.558,23 eur bolo procesné zavinenie na zastavení uvedenej časti konania na strane žalovaného. Čo sa týka úhrady sumy 70,95 eur dňa 11.10.2021 - ide o vykonanie úhrady pred podaním žaloby na súd - teda procesné zavinenie na zastavení tejto časti konania bolo na strane žalobcu. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.751,46 eur s príslušenstvom, žalobca bol úspešný iba v časti o zaplatenie 1.558,23 eur s príslušenstvom, vo zvyšnej časti bol úspešný žalovaný (čo sa týka zamietnutia zvyšku žaloby a čiastočného zastavenia konania o zaplatenie sumy 147,61 eur s príslušenstvom). Súd tak vyčíslil sumu, v ktorej bol žalobca úspešný (1.558,23 eur s príslušenstvom) a žiadanú sumu 4.751,46 eur spolu s úrokmi z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku, čo predstavuje podiel 1.918,11 eur : 5.848,85 eur). Úspech žalobcu predstavuje 33%, úspech žalovaného 67%, čistý úspech žalovaného je 34%. Súd teda žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34% a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (III. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).