Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-2T/77/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka a prísediacich Ľudmily Bukovicsovej a Viktora Babáša v trestnej veci proti obžalovanému H. U. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. marca 2012 takto

rozhodol:

Obžalovaný:

H. U., nar. XX.XX.XXXX v C., okres X., bytom J. Q., L. Č.. XXX/XX, dôchodca,

j e v i n n ý, ž e

dňa 13.12.2004 o 00.30 h ako vodič autobusu zn. Scania Irizar K 113 evidenčného čísla I. XXX T. diaľkovej linky Praha - Košice, obsadený dvadsiatimi štyrmi cestujúcimi v priestore čerpacej stanice a parkoviska Deväť krížov v kilometri 166,7 v Českej republike, pri vychádzaní na diaľnicu D1 v snahe zaradiť sa z pripájajúceho jazdného pruhu do priebežného pravého jazdného pruhu v smere jazdy na Brno, nerešpektoval dopravnú značku „Daj prednosť v jazde“, v dôsledku čoho nedal prednosť po diaľnici D1 v pravom jazdnom pruhu smerom na Brno idúcemu nákladnému motorovému vozidlu zn. Mercedes Benz Actros 1841 LNRA evidenčného čísla XAX XXXX s prívesom zn. Kassbohrer APT 012 evidenčného čísla XAXXXXX, ktoré viedol F. G., čím porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia , , a ), ) Zbierky Českej republiky o premávke na pozemných komunikáciách, pričom nákladné motorové vozidlo zn. Mercedes pravou prednou časťou narazilo do ľavej zadnej časti autobusu zn. Scania v pravom priebežnom jazdnom pruhu, ktorý sa stal následkom nárazu neovládateľným, otočil sa do protismeru a zišiel do pravej priekopy, kde ostal ležať na ľavom boku proti smeru jazdy, pričom cestujúci v autobuse Q. U. utrpel smrteľné zranenie a to trhliny predĺženej a krčnej miechy pri zlomeninách krčnej chrbtice a rebier, trhliny pravých pľúc a zhmoždenie ľavých pľúc s menším zakrvácaním do hrudníka, D.. X. X. utrpel smrteľné zranenie a to zhmoždenie mozgového kmeňa s krvácaním pod mäkké pleny a do mozgových komôr so zlomeninou spodiny lebečnej, F. Q. utrpela smrteľné zranenie a to udusenie znemožnením dýchacích pohybov, k čomu došlo v dôsledku stlačenia tela k zemi prevráteným autobusom, T. T. utrpela smrteľné zranenie spočívajúce v oddelení časti hlavy od tela s čiastočným roztrieštením a zhmoždením mozgu, roztrhnutí a zhmoždení pľúc a sleziny, odtrhnutí srdca od veľkých ciev, roztrhnutí hrudnej aorty, trhlinách čriev, zlomení kostí lebky, chrbtice, rebier, pažných kostí a panvy, mal. T. T., nar. XX.XX.XXXX utrpela smrteľné zranenie spočívajúce v poškodení mozgu, pľúc, sleziny, ľadvín, miechy a poranení veľkých ciev v oblasti ľavej kľúčnej kosti a ľavej paže, Q. X. utrpela smrteľné zranenie spočívajúce v súčasnom poranení viacerých životne dôležitých orgánov a orgánových komplexov a súčasne došlo aj k vnútrodeložnému úmrtiu ľudského plodu Q. X., D.. P. L. utrpela zlomeninu štvrtého, piateho a šiesteho krčného stavca, dislokovanú zlomeninu časti vretennej kosti vľavo, čo si vyžiadalo liečenie a práceneschopnosť do 01.05.2005 a okrem toho znehodnotením cestovného kufra, straty dámskych náramkových hodiniek a zlatej náušnice jej bola spôsobená škoda vo výške 6.000,- Sk, F. Q., utrpel zlomeninu hrudnej kosti s dobou liečenia a práceneschopnosti nad 42 dní a v dôsledku poškodenia zimnej bundy mu bola

spôsobená škoda 2.000,- Sk, F.. P. E., utrpel drobné odreniny ľavého predlaktia a tržnozhmoždenú ranu prostredného článku III. prsta ľavej ruky s dobou liečenia do 7 dní, P. K. utrpel pohmoždenie a odreniny dolnej časti chrbta, pohmoždenie hrudnej chrbtice medzi lopatkami, odreniny oboch kolien a natiahnutie väzov ľavého členka, čo si vyžiadalo liečenie a práceneschopnosť do 07.02.2005, F.. E. F. utrpela pohmoždenie hlavy, poúrazovú bolesť hlavy, poúrazový bolestivý syndróm v krčnej chrbtici, obojstranné pohmoždenie pliec a ramien a mnohopočetné povrchové pohmoždenia, následkom čoho bola liečená a práceneschopná do 10.01.2005, pričom stratou okuliarov a mobilného telefónu zn. NOKIA jej bola spôsobená škoda vo výške 18.000,- Sk, Ľ. A. utrpela početné odreniny a pohmoždeniny v oblasti hlavy, krku, zadnej časti hrudníka, bedrovej chrbtice, ľavého predkolenia a psychickú traumu, čo si vyžiadalo liečenie a práceneschopnosť po dobu 4 týždňov, X. Q. utrpela zlomeninu kostrče a otras mozgu, čo si vyžiadalo liečenie a práceneschopnosť nad 42 dní, L. X. utrpela drobné poranenia, následkom čoho bola liečená a práceneschopná do 31.12.2004, okrem toho F. L. C. stratou mobilného telefónu bola spôsobená škoda 3.930,- Sk, F. O. stratou dioptrických okuliarov bola spôsobená škoda 2.000,- Sk, X. X. poškodením a stratou hodiniek, striebornej retiazky na krk, mobilného telefónu zn. Sagem MX7 a zimnej bundy bola spôsobená škoda vo výške 13.500,- Sk, Revíznej bratrskej pokladni Zdravotná poisťovňa Sliezska Ostrava v dôsledku liečenia Ľ. A. bola spôsobená škoda 12.230,- Sk, Odborovej zdravotnej poisťovni zamestnancov bánk, poisťovní a stavebníctva Praha 4 za liečenie X. Q. škoda vo výške 7.087,- Sk, Sociálnej poisťovni Lučenec za liečenie D.. P. L. škodu vo výške 30.993,- Sk, F. X. za pohrebné náklady súvisiace s pohrebom Q. X. bola spôsobená škoda 89.597,- Sk, L. Q. za pohrebné náklady za pohreb F. Q. škoda vo výške 110.906,- Sk a H. I. za pohrebné náklady za pohreb T. T. a T. T. škodu vo výške 122.822,90 Sk, poškodením diaľničných zvodidiel bola Riaditeľstvu ciest a diaľnic Českej republiky spôsobená škoda vo výške 21.771,- Sk, totálnym poškodením vozidla zn. Mercedes Benz Actros 1841 LNRA bola pre firmu Turinsky Transport, s.r.o., Praha 4, spôsobená škoda 5.435.730,- Sk a totálnym poškodením autobusu zn. Scania Irizar K 113 bola pre firmu Granus Trans Zvolen, škoda vo výške 3.932.832,- Sk,

t e d a

z nedbanlivosti spôsobil a zvýšil všeobecné nebezpečenstvo, taký čin spáchal preto, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho povolenia a uloženú mu podľa zákona, spôsobil ním škodu veľkého rozsahu, ťažkú ujmu na zdraví a smrť viacerých osôb,

t ý m s p á c h a l

trestný čin všeobeného ohrozenia podľa , , ,

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa súd poškodených:

- Revírní bratrskú pokladnu, Zdravotní pojišťovna, Michálkovická 108, 710 15 Slezská Ostrava,

- Ľ. A., nar. XX.XX.XXXX v A., okres O., Č. J., trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX O., Č. J.,

- Oborovú zdravotní pojišťovnu zaměstnancú bank, pojišťoven a stavebnictví, 140 21 Praha 4, Roškotova 1225/1,

- F. L. C., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom L. XXXX, Q. U.. C.., X. XXXXX, R., G., terajší pobyt P. XX, X. X, Č. J.,

- K. U., nar. XX.XX.XXXX v Ž. Z. O., trvale bytom X. XXX/XX, Ž. Z. O.,

- Granus Trans, s.r.o., Zvolen, Dukelských hrdinov 8, Zvolen,

- Sociálnu poisťovňu, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava,

- L. Q., nar. XX.XX.XXXX v B., okres X., trvale bytom P.. J. XXX/X, X.,

- H. I., nar. XX.XX.XXXX v O., okres X., trvale bytom T.. Ž. XXX/XX, X.,

- D.. P. L., nar. XX.XX.XXXX vo I., trvale bytom R.. L.. V. XXX/XX, E.,

- F.. E. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom X. XXXX/X, K.,

- F. Q., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom L.. P. Č.. XXXX/X K., prechodne bytom R.. B. Č.. XXXX, K.,

- I. U., nar. XX.XX.XXXX vo I., trvale bytom Z. XXXX/X, I.,

- F. O., nar. XX.XX.XXXX vo I., trvale bytom V. Č.. XXX,

- X. X., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom Z. A. XXX/XX, X., s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal na Okresný súd Rimavská Sobota obžalobu na obvineného H. U. pre trestný čin všeobecného ohrozovania podľa , , , na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v tejto obžalobe.

Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle návrhu podľa z dôvodu ust. vylúčil z vykonávania úkonov v trestnej veci obvineného H. U. všetkých sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota a podľa uvedenú trestnú vec odňal Okresnému súdu Rimavská Sobota a prikázal na ďalšie konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Revúca.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodených, výsluchom svedkov, prečítaním znaleckých posudkov, tak isto výsluchom znalca, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vychádzal pri tom z nasledovného stavu:

Obžalovaný H. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený deň, resp. noc, išiel ako vodič autobusu z Prahy, pričom pri odstavisku, keď sa autobus pripájal, bol v pripájacom jazdnom pruhu, pričom videl v spätnom zrkadle hrubú plnú čiaru a v tom čase išiel asi sedem kilometrovou rýchlosťou. Okrem toho, že situáciu kontroloval v zrkadle, tak sa aj mierne naklonil za účelom, či niečo ide v pravom jazdnom pruhu. Ani v spätnom zrkadle, ani otočením sa nič nevidel. Z autobusom zostal stále v tom pripájacom pruhu, pričom si všimol, že kolega, náhradný šofér, sa ukladá na spánok a myslel si, že si vykladá nohy hore tak, že mu kopol dozadu do sedadla. To však nebol on, ale bol to náraz. V tom čase však nevedel, o čo sa vlastne jedná. Od tohto nárazu až po čas, keď vychádzal otvorom z autobusu von, nakoľko autobus bol prevrátený na ľavej strane a teda jeho dvere, ako z vodičovej strany boli nefunkčné, takže do tohto momentu, kým cez ten otvor z autobusu vychádzal, to nevnímal a nevedel o čo sa vlastne jedná. Po vystúpení z autobusu a následnom príchode polície, mu policajti oznámili, že do ich autobusu narazil tam stojaci kamión, pričom ukázali na kamión, ktorý bol v ľavom jazdnom pruhu na zvodidlách. Podľa jeho názoru, bol tento kamión vzdialený od miesta nárazu dobrých 80 - 120 metrov. Dodal, že na mieste nehody mu policajti ani nevzali vodičský preukaz. Necíti sa byť vinný, ale veľmi ho mrzí, čo sa vlastne stalo. Na otázku senátu obžalovaný odpovedal, že on s autobusom nezavadzal a nerobil pohyb volantom na pripojenie. Jednoducho sa nepripájal do riadneho jazdného pruhu. Išiel 7 km rýchlosťou a mal čas sa pripojiť. Podľa jeho odhadu, pripájací pruh bol cca 50 m, možno aj viac a nebol dostatočne široký, aj napriek tomu sa tam autobus v celej svojej šírke zmestil. Dodal, čo sa týka autobusu Scania, ktorý v ten deň riadil, že s týmto bol asi 4 - 5 krát ako vodič v Prahe, poznal jeho technickú stránku. Pred dopravnou nehodou, keď dorazili do Prahy, prišli nad ránom okolo jednej hodiny, pričom bol riadne oddýchnutý, nakoľko spali na ubytovni v Prahe. Autobus riadil späť z Prahy, až na odstavisko Deväť krížov on. Čo sa týka úseku diaľnice od Deviatich krížov spätne smerom na Prahu, od pripájacieho pruhu je dobrá viditeľnosť cca 200 - 250 m. Jedná sa o cestu s jemným sklonom nahor a s jemne točenou zákrutou vľavo, keď sa človek pozerá spätne od odstaviska smerom na Prahu. Čo sa týka priamych jazdných pruhov, keď sa obzeral dozadu a tak isto do spätného zrkadla, oba tieto jazdné pruhy boli voľné. Je si o tom istý, že tam nešlo žiadne auto, ani v ľavom jazdnom pruhu. Podľa jeho názoru, kamión mohol obísť autobus, nakoľko jeden takýto jazdný pruh má viac ako 2,5 m, preto si nevedel vysvetliť, prečo narazil do autobusu. V pripájacom jazdnom pruhu videl značku „Daj prednosť v jazde“, ktorú aj rešpektoval tým, že zastal v pripájacom jazdnom pruhu a v spätnom zrkadle videl spočiatku hrubú neprerušovanú bielu čiaru, následne tri prerušované a vtedy došlo k nárazu. Ak je v prípravnom konaní z dôkazov vyplývajúce, že so svojim autobusom bol v pravom jazdnom pruhu, podľa neho je zle vyhodnotená situácia na mieste činu. V prípravnom konaní obžalovaný H. U. vypovedal prakticky zhodne ako na hlavnom pojednávaní.

Svedok F. G. - šofér nákladného automobilu zn. Mercedes Actros na hlavnom pojednávaní uviedol, že so svojou súpravou vyrážal z Mladej Boleslavy okolo 22.00 h. Na súprave mal naložené osobné autá. Na diaľnici D1 v Českej republike zastal na čerpacej stanici, kde si kupoval, pokiaľ si dobre spomína, noviny a čaj a zdržal sa tam asi 10 minút. Následne ďalej pokračoval po tejto diaľnici smerom na Brno, keď prichádzal k odstavisku „Deväť krížov“, tak na začiatku tohto odstaviska, v pripájacom pruhu videl autobus, ktorý sa práve pripájal do tohto pripájacieho pruhu, pričom pred ním v dostatočnom odstupe išli tak isto kamióny a tak isto za ním išli asi kamióny, pričom on išiel v pravom jazdnom pruhu. V ľavom jazdnom pruhu išli osobné autá. Keď teda prvý krát zbadal pripájací sa autobus, mohol byť vzdialený asi tak 300 m od neho. Keď pokračoval ďalej vo svojej jazde, tak mu autobus začal vchádzať do jeho jazdného pruhu, pričom nemohol zabrániť stretu s autobusom kvôli tomu, lebo v ľavom jazdnom pruhu išli autá a tak nastala zrážka. Narazil s touto súpravou do ľavej zadnej časti autobusu. Pokiaľ si dobre spomenul, tak išiel rýchlosťou asi od 80 - 85 km/h. Vozovka bola suchá, viditeľnosť bola dobrá, nebol žiaden problém. Čo sa týka polohy autobusu v čase nárazu, tak určite ľavé kolesá mal v jeho pravom jazdnom pruhu. Čo sa týka času, resp. momentu pripájania sa autobusu do pravého jazdného pruhu, bolo to už tesne keď k nemu prichádzal, preto začal brzdiť, ale to už bolo blízko, tak sa zrážke nedalo vyhnúť. Po tomto náraze ho odhodilo do ľavého jazdného pruhu, pričom nedošlo k zrážke s osobnými autami a trvalo niekoľko 100 m, kým sa mu podarilo túto súpravu zastaviť. Po vystúpení zo súpravy išiel k miestu nehody a keď tam prichádzal, tak tam už prichádzala aj Polícia Českej republiky a myslel si, že aj záchranka. Po náraze stačil zaregistrovať, že autobus sa stáča doprava a že sa prevracia. Po tejto nehode mu nebola spôsobená žiadna škoda, ani nebol nijako zranený. Keď spomínal, že v ľavom jazdnom pruhu išli osobné motorové vozidlá, tak nevedel povedať, či v čase nárazu tieto osobné motorové vozidlá stihli zabrzdiť alebo včas prešli, ale ku zrážke s osobnými motorovými vozidlami nedošlo. Vylúčil, že by mal v čase zrážky alebo pred tým mikrospánok. Po nehode sa s obžalovaným nestretol, stretli sa iba v čase, keď im policajti dávali fúkať. Nerozprávali sa však. Dodal, že v čase, keď zbadal pripájajúci sa autobus, z opatrnosti ubral plyn, nebrzdil však. Predpokladal, že keď ho autobus zbadá, tak mu nebude vchádzať do jeho jazdného pruhu. V podstate zhodne vypovedal svedok aj v prípravnom konaní.

Svedok L. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v tomto autobuse ako náhradný vodič. Čo sa týka jeho počínania a konania v tomto autobuse od kedy vyrazili do odstaviska „Deväť krížov“, v podstate sa jednalo o krátku jazdu, krátky časový úsek. Akurát si odkladal svoje veci a mal na starosti aj finančnú situáciu, tak peňaženku odkladal do priehradok, preto nevenoval pozornosť, čo sa robí na ceste v podstate neregistroval, zaregistroval len ten náraz. Po prevrátení otvoril ventil na možnosť otvorenia dverí, ktoré boli prakticky nad nimi. Následne fyzicky rukou dvere otvoril a pomáhal ľuďom, aby vystúpili z autobusu. Následne vystúpil aj on, tak isto obžalovaný a pátrali, čo sa vlastne stalo. Medzitým telefonovali záchranke, policajtom. Keď prišli policajti, odniesli ich do policajného vozidla, kde im bolo povedané, že vozidlo, ktoré do nich narazilo, bolo od nich vzdialené a odstavené až niekoľko metrov. On bol v tejto firme veľmi krátko, obžalovaný bol služobne starším vodičom. S autobusom, s ktorým sa stala nehoda, išiel s pánom U. prvý krát. Ten autobus bol pridelený jemu, bol to autobus používaný, nie nový. Technika jazdy oproti iným autobusom je v podstate rovnaká, rozdiel môže byť v radení rýchlostí. Tento autobus mal konkrétne elektronické riadenie rýchlosti prostredníctvom joysticku, iné typy autobusov mali radenie rýchlosti mechanické. Čo sa týka konkrétne tejto cesty, išli zo Zvolena do Prahy. Tam sa s obžalovaným striedali, nevie však po akých úsekoch. Z Prahy išiel až po dopravnú nehodu obžalovaný. V prípravnom konaní ešte uviedol, že s tým autobusom bol problém sa udržať v pripájacom sa jazdnom pruhu tak, aby sa nepresahovalo do pravého jazdného pruhu vzhľadom na šírku tohto pripájacieho pruhu. Na hlavnom pojednávaní k tejto záležitosti dodal, že jemu sa nestalo, aby niečo podobné musel riešiť, konkrétne na tom mieste, v tom esíčku, pred pripájacím sa jazdným pruhom. Tam sa rýchlo ísť nedá, ale následne v pripájacom sa jazdnom pruhu je potrebné s ohľadom na cestnú premávku plynule pridávať. Pripájajúci jazdný pruh bol jednak krátky a jednak bol taký úzky, že bolo prakticky nemožné sa v ňom udržať a nepresahovať do pravého jazdného pruhu. Dodal, že takúto situáciu vzhľadom na cestnú premávku riešiť nemusel, nakoľko, pokiaľ si dobre spomína, vždy bol pravý jazdný pruh voľný. V prípade, ak by voľný nebol, možno by bolo treba zastať.

Svedkyňa poškodená X. Q. v prípravnom konaní zobrala na vedomie poučenie policajného orgánu, že nemá právo podľa Slovenského uplatňovať škodu, ktorá jej vznikla pri dopravnej nehode v trestnom konaní na Slovenku, pretože obvinený U. spôsobil túto dopravnú nehodu pri výkone pracovných povinností a preto môže túto škodu uplatňovať iba cez spoločnosť Granus Trans, s.r.o., so sídlom vo Zvolene. Celú škodu si uplatňovala k náhrade pri Poisťovni Kooperatíva, a.s., so sídlom v

Prahe. Táto poisťovňa jej už aj vyplatila finančné odškodnenie za hmotnú škodu a tak isto aj za bolestné za jej zranenia, preto v trestnom konaní vedenom na Slovenku už žiadnu škodu neuplatňuje a nepripája sa ďalej ako osoba poškodená. Pri nehode utrpela zranenia zlomeninu kostrče, otras mozgu. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že bola priamou účastníčkou tejto nehody, sedela približne v prostriedku autobusu na ľavej strane v dvojsedadle sama. Čo sa týka samotného priebehu nehody, len registrovala náraz zozadu. Nevedela uviesť, v akej pozícii pripájacieho pruhu bol autobus. Nevedela sa ani vyjadriť, či vodič autobusu sa otáčal dozadu, či kontroloval cestnú premávku v spätnom zrkadle. Tak isto pred nárazom neregistrovala cestnú premávku v dvoch hlavných jazdných pruhoch.

Svedkyňa poškodená Ľ. A. v prípravnom konaní uviedla, že po krátkej pauze na odstavisku „Deväť krížov“, po dialnici od Brna, v čase okolo 00.30 h dňa 13.12.2004, bol stanovený odchod tohto autobusu. V tom čase bol povrch parkoviska suchý, bola veľká zima, sychravo, viditeľnosť do diaľky bola veľmi dobrá, bolo vidieť, táto nebola ničím sťažená. Pri vychádzaní autobusu z parkoviska sedela na ľavej strane autobusu za vodičom, asi v piatej rade, presne to uviesť nevedela. Pri vychádzaní z parkoviska mohli ísť rýchlosťou, odhadovala, asi 50 km/h. Autobus vôbec nespomaľoval, ani nemenil rýchlosť alebo smer jazdy, až do okamihu, než došlo k stretu s kamiónom. Behom pohybu autobusu po náraze sa niekoľko krát pretočila a udrela do všetkých častí tváre. Mala poranenú krčnú chrbticu, pomliaždeniny a otras mozgu. Všetka zistená hmotná škoda jej bola vyplatená Poisťovňou Kooperatíva a.s., so sídlom v Prahe. Jednalo sa o odev, osobné veci, hodinky, preto v trestnom konaní na Slovensku už neuplatňuje ďalšiu hmotnú škodu k náhrade. Bola jej vyplatená aj škoda za bolestné a s tým, že už sa nepripája k trestnému konaniu. Naďalej sa však pripájala k trestnému konaniu s náhradou škody za zníženie spoločenského uplatnenia u jej osoby a tak isto za možné prípadné trvalé následky i následky na zmene jej psychického stavu v súvislosti s jej zranením, čo bude musieť byť posúdené s odstupom asi ďalších rokov. Na hlavnom pojednávaní tak isto uviedla, že už nežiada byť upovedomovaná ako svedkyňa poškodená a dodala, že podľa nej rýchlosť 50 km/h je pomalá rýchlosť.

Svedkyňa poškodená L. U., rod. X., vypovedala prakticky zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, keď uviedla, že dňa 12.12.2004 cestovala linkovým autobusom Praha - Košice domov do miesta svojho trvalého bydliska. Sadla si na ľavú stranu za vodiča, asi piate sedadlo. Keď sa autobus pohýnal z parkoviska, pozrela sa na hodinky a bolo presne 00.30 h dňa 13.12.2004. V pripájacom pruhu diaľnice autobus zastal, nakoľko aj ona sa nahla dopredu alebo autobus zabrzdil a videla, že vľavo prešiel dlhý kamión. Potom sa autobus pomaly pohol a chcel vyjsť na diaľnicu. Za chvíľu bolo ticho a potom bol prudký náraz asi o 30 sekúnd. Ešte predtým, keď ich minul ten kamión, pozrela sa dopredu cez čelné sklo a nevidela, že by po hlavnej ceste, smerom na Brno, bolo išlo nejaké iné motorové vozidlo. Potom zacítila náraz dozadu, pričom ju to potlačilo smerom dopredu, ku druhej sedačke a vedľa nej na ľavej strane, sa rozbilo bočné sklo. Zadnú časť autobusu otočilo do ľavej strany a potom autobus sa otočil a spadol vedľa vozovky do priekopy. Z autobusu vyšla zadnou stranou vonku, avšak vtedy necítila, že by bola nejaká zranená, nebola ani v Českej republike na ošetrení, ale potom, keď prišla domov, tak zacítila bolesť na ľavej strane rebier, pričom bola na ošetrení u svojho lekára v mieste trvalého bydliska. Bola práceneschopná od 13. 12. 2004 do 31. 12. 2004. K trestnému konaniu sa nepripája a náhradu škody si nežiada.

Svedok poškodený X. X. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedenej trestnej veci vystupuje ako poškodený. V prípravnom konaní si uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 13.500,- Sk a na tejto výške škody naďalej zotrval. K veci uviedol, že cestoval z Prahy do Prievidze, sedel približne v strede autobusu na ľavej strane za vodičom, konkrétne nie pri okne, ale v uličke. Na „Deviatich krížoch“ mali prestávku, po tejto prestávke sa vydali späť na cestu. Podľa jeho názoru vodič išiel v pohode a zodpovedne. Pripojil sa plynule do pripájacieho jazdného pruhu. Boli súbežne s inými jazdnými pruhmi. Ten kamión ich musel vidieť, tam nie je žiadna zákruta. Nevedel si vysvetliť, ako mohol do nich naraziť. Tak isto zotrval na tom, čo uviedol v prípravnom konaní, že autobus v čase nárazu určite nestál, ale vodič plynulo s autobusom išiel. V podstate keď sa pozeral dopredu na čelné sklo, pred nárazom nevidel nič, bola tma. Nevedel sa vyjadriť, či videl nejaké jazdné pruhy. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či autobus bol v čase zrážky v pripájacom jazdnom pruhu, resp. či zasahoval istou časťou do riadneho pravého diaľničného pruhu. Keď v prípravnom konaní uviedol, že videl ako sa vodič obzrel vľavo za seba, či môže prejsť na diaľnicu, tak môže povedať, že v tom čase určite neklamal, teda pripúšťal túto možnosť. Nevedel uviesť vzdialenosť nejakého zorného poľa, od kedy vodič mohol sledovať, či v pravom jazdnom pruhu ide nejaké vozidlo. Dodal však, že tento úsek diaľnice je na 100 percent rovný.

Svedkyňa poškodená D.. P. L. v prípravnom konaní uviedla, že dňa 12. 12. 2004 o 22.00 h nastúpila v Prahe na autobusovom nástupišti Florenc na autobus diaľkovej linky Praha - Košice, pričom išla do Lučenca. Sadla si na druhé dvojsedadlo vpravo za druhými dverami, sedela tam len sama, číslo dvojsedačky bolo 33 - 34. Po prestávke na odstavisku „Deviatich krížov“ si sadla na sedadlo bližšie k uličke a potom sa autobus pomaly pohol. Registrovala to, po chvíľke zacítila nejaký buchot, náraz a vnímala to len v podvedomí, bola síce pri vedomí, počula škripot, buchot. Keď všetko utíchlo, zistila, že sa nachádza asi v autobuse a počula ako jeden cestujúci predtým sediaci na opačnej strane zakričal, aby išli vonku, nakoľko to môže začať horieť. V tom čase nebola schopná sa pohnúť a zistila, že hlava jej padá na bok a necítila si v podstate celé telo. Bola pri vedomí a vie, že z autobusu ju vyložili hasiči, avšak ešte predtým jej lekár zložil stabilizačný golier. V nemocnici sa podrobila operácii krčnej chrbtice. Mala priložený spevňujúci korzet, zápästie ľavej ruky mala zlomené a mala ho v sadre. Následne o týždeň bola prevezená na Slovensko do nemocnice v Lučenci, kde bola hospitalizovaná štyri dni a následne prepustená do domáceho liečenia. Ako už uviedla, pri dopravnej nehode utrpela zlomeninu krčnej chrbtice troch stavcov a na uvedené zranenia bola práceneschopná od 13. 12. 2004 do 01. 05. 2005. Následne absolvovala rehabilitačný pobyt v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej a to tri týždne. V prípravnom konaní k náhrade škody uviedla, že túto si žiada uhradiť v plnej výške a taktiež si žiada uhradiť škodu, ktorá jej vznikla v súvislosti s rozdielom medzi jej priemerným zárobkom a vyplatenými nemocenskými dávkami, ale aj príjem, ktorý jej vznikol ako samostatne zárobkovo činnej osobe. K tejto škode na hlavnom pojednávaní len dodala, že výšku škody si vyčíslila a osobitne ako listinný dôkaz doložila vyšetrovateľovi. Na tejto škode v celkom rozsahu trvá.

F.. P. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 12.12.2004 cestoval z Prahy do Partizánskeho. Išiel domov. Sedel v autobuse na sedadle č. 13, to je sedadlo pri okne, v rade za vodičom. Nespomína si, aká už bola cesta z Prahy do Brna. Určite nespal. Následne sa pohli z odstaviska „Deväť krížov“ a pamätá sa toľko, že dávali prednosť dvom prichádzajúcim vozidlám a následne vodič autobusu s autobusom zastavil, pričom ľavé kolesá mal v riadnom jazdnom pruhu. Ešte si pomyslel, že do nich môže niekto naraziť a následne bol ten náraz. Keď zaregistroval, že vodič dával prednosť tým dvom prichádzajúcim vozidlám, tieto riadne prešli a tak sa začal vodič vysúvať do riadneho jazdného pruhu. Vtedy, aj keď sedel pri okne, nepozeral spätne, či prichádzajú nejaké vozidlá v riadnych jazdných pruhoch. Od vtedy si sa však stále pozerá. Touto nehodou mu boli spôsobené zranenia, mal poranenú ľavú ruku, na ktorej mal tržné rany a škrabance. Táto ruka mu bola aj zošívaná, na PN nebol. V podstate sa cíti byť poškodený, avšak nežiada si uplatniť žiadnu škodu. To, že autobus zastavil svojou ľavou časťou v riadnom jazdnom pruhu vnímal periférne, bočným oknom, dopredu nevidel.

Svedok T. A. v prípravnom konaní uviedol, že dňa 12.12.2004 išiel linkovým autobusom z Prahy do Brna. Sedel v prednej polovici autobusu na pravej strane uličky na sedadle bližšie do uličky. Keď autobus začal nadchádzať z odpočívadla na diaľnicu, tak podľa jeho názoru išiel dlhšiu dobu pomaly, takže sa chcel pozrieť predným sklom na cestu, ale nepamätá si, či niečo videl. Potom došlo k nárazu a ešte si pamätá, že autobus sa prevrátil na ľavú stranu. On sa držal madla na sedadle, v bezvedomí nebol. Potom sa šoférovi podarilo otvoril dvere a tak s ostatnými vychádzal z autobusu. Keď bol vonku, tak mobilným telefónom volal Políciu Českej republiky alebo záchranku, to si už nepamätal. Žiadne následky z tejto dopravnej nehody nemá. Žiadne nároky si v súvislosti s touto dopravnou nehodou neuplatňoval a rovnako mu nevznikla žiadna hmotná škoda.

Svedok poškodený F. L. C. v prípravnom konaní uviedol, že si spomína na svoju výpoveď, ktorú učinil dňa 13.12.2004. Bola to výpoveď po nehode, preto tieto spomienky boli čerstvé. Nehoda ho nijako nenarušila alebo neovplyvnila a nemá, čo by k tejto nehode dodal. Dodal, že si myslí, že to nebola vina vodiča, pretože pripojovací pruh bol príliš krátky a autobus nemal šancu nabrať rýchlosť, aby vošiel na diaľnicu. Pripojovací pruh je naviac v zatáčke, čiastočne schovaný za zvukovou bariérou. Nevedel ako rýchle mohol ísť ten kamión, ktorý ich autobus vytlačil, ale odhaduje, že asi 120 - 140 km/h, zatiaľ čo autobus nešiel rýchlosťou viac ako 40 km/h. Vodič autobusu nemal šancu. V súvislosti s uvedenou dopravnou nehodou sa pripojil k trestnému stíhaniu s nárokom na náhradu škody a to preto, že v súvislosti s dopravnou nehodou prišiel o mobilný telefón. Tento telefón mal hodnotu 3.000 Kč a požaduje uhradiť celú túto čiastku. Tak isto nasledujúci deň po nehode prišiel o dve vyučovacie hodiny, pretože učí v astro

- jazykovej škole. Týmto zmeškaním prišiel o dva krát 180 Kč.

Svedkyňa poškodená E. F. uviedla, že dňa 12.12.2004 nastúpila v Prahe do autobusu diaľkovej linky Praha - Košice, kde sedela na druhej alebo tretej dvojsedačke na pravej strane. Dňa 13.12.2004 asi okolo

00.30 h vychádzal autobus z odpočívadla „Deväť krížov“ na diaľnicu, pričom šiel pomaly v pripájacom pruhu. Pri tom dával prednosť dvom vozidlám idúcim od Prahy smerom na Brno. V tej dobe mal nízku rýchlosť, pričom pocítila náraz do autobusu, keď ju vyhodilo do uličky. Po náraze mala pocit, že autobus sa točil okolo svojej osi a potom zostal ležať na ľavej strane, na svahu. Po nehode nepociťovala žiadne zranenia, len ju bolela hlava a preto nešla do nemocnice. V nemocnici bola až doma v Topoľčanoch, kde jej zistili zranenia hlavy, krčnej chrbtice a pomliaždeniny ramena, na ktoré bola práceneschopná asi jeden mesiac. Pri dopravnej nehode stratila okuliare a mobilný telefón značky Nokia, čím jej bola spôsobená škoda vo výške 18.000,- Sk, ktorú žiada v trestnom konaní uhradiť.

Svedok poškodený F. Q. uviedol, že dňa 12.12.2004 sedel v autobuse idúcom z Prahy do Košíc na ľavej strane v predposlednom rade. Počas vychádzania z parkoviska „Deväť krížov“ nesledoval jazdu, len zrazu zacítil, že zozadu do autobusu niečo narazilo. Po náraze zostal v šoku, nepamätá sa, ako sa dostal z autobusu, len keď nastupoval do sanitky. Pri nehode utrpel prasknutie hrudnej kosti a po ošetrení z nemocnice odišiel. Mal zničenú zimnú bundu, ktorú kúpil za 2.000,- Sk, preto žiada túto škodu nahradiť v trestnom konaní.

Svedkyňa poškodená F. O. uviedla, že dňa 13.12.2004 o 00.30 h sedela v autobuse diaľkovej linky Praha - Košice v strede vozidla za vodičom. Pri vychádzaní z odpočívadla „Deväť krížov“ šiel autobus pomaly, len sa rozbiehal. Nezaregistrovala však, že by pri výjazde na diaľnici zastal. Nepočula náraz, že by nejaké vozidlo odzadu do autobusu narazilo, len si pamätá, že autobus sa nahýnal na tú stranu, kde sedela. Keď stála, stála nohami na tráve. Pri dopranej nehode neutrpela žiadne zranenia, len stratila dioptrické okuliare, ktoré kúpila za 2.000,- Sk. Túto škodu si žiada v trestnom konaní uhradiť.

Svedok J. B. v prípravnom konaní uviedol, že dňa 12.12.2004 o 22.00 h nastúpil ako cestujúci na autobusovom nástupišti v Prahe vo Florencii do diaľkového autobusu linky Praha - Košice. Spolu s ním nastupoval aj jeho známy Q. U. zo Zvolena. V autobuse boli voľné miesta, tak si sadol v pravo dozadu, na druhé dvojsedadlo dozadu. Na dvojsedadle sedel sám. Cesta po diaľnici prebiehala plynule, pomaly. O polnoci prišli na odpočívadlo „Deväť krížov“, kde autobus zastal a vodič vyhlásil 20 minút prestávku. Vyšiel z autobusu von a potom po uplynutí 20 minút znovu nastúpil do vozidla a sadol si na miesto bližšie k uličke. Autobus sa pomaly pohol a išiel po pripájacom pruhu smerom na diaľnicu. Autobus išiel pomaly, avšak nie si je istý, či pred výjazdom na diaľnicu v tom pripájacom pruhu autobus zastal. Potom zacítil prudký náraz, sedačku mu zatlačilo na krk a skočil do uličky a chcel od tohto nárazu, čo bol vzadu, utiecť dopredu. Batožine v autobuse uložená hore, začala padať, chytil sa len madla hore, kde sa ukladá batožina a potom cítil, že autobus sa nejako otáča a keď autobus bol v kľude, stál na nejakej sedačke, avšak rukou sa stále držal. V autobuse bol zmätok, zadné okno bolo rozbité, autobus ležal na ľavom boku vedľa diaľnice, prednou časťou smerom na Prahu. Cestujúci, ktorí neboli veľmi zranení, vyšli z autobusu cez zadnú časť vonku. Nevedel uviesť, či autobus, keď do neho odzadu narazil kamión, bol ešte v pripájacom jazdnom pruhu alebo už bol na diaľnici, ale svojou časťou bol ešte v pripájacom pruhu a časťou v pravom jazdnom pruhu. Pri dopravnej nehode neutrpel žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie.

Svedkyňa P. Q. v prípravnom konaní uviedla, že dňa 12.12.2004 o 22.00 h nastúpila na diaľkový autobus linky Praha - Košice, pričom sa vracala domov a chcela vystúpiť v Partizánskom. Po prestávke na odstavisku „Deviatich krížov“ nastúpila do vozidla a za volant si sadol ten istý vodič, ktorý riadil autobus z Prahy. Uviedla, že bolo presne 00.30 h, nakoľko hodiny mala pred sebou. Pred ňou na prvom dvojsedadle nesedel nikto. Sadla si celkom ku okienku a oprela sa o stĺpik ľavou stranou. Videla, ako sa autobus pohol z odpočívadla a išiel v pripájacom pruhu smerom na Brno. Videla, ako vodič, keď išli v tomto pruhu, sa pozeral do spätného zrkadla, či po diaľnici od Prahy nejde nejaké vozidlo. Keď boli s autobusom nejakom ešte nie na konci pripájacieho pruhu, tak vodič s autobusom zastal, nakoľko dával prednosť vozidlu idúcemu po diaľnici smerom na Brno, pričom vie, že to bolo osobné motorové vozidlo bielej farby, značku uviesť nevedela. Keď toto vozidlo prešlo, vodič sa znovu pozrel do spätného zrkadla vľavo a pohol sa dopredu smerom do pravého jazdného pruhu na diaľnicu a podľa nej už boli s autobusom už riadne zaradený vo svojom pravom jazdnom pruhu v smere jazdy na Brno. Vtedy zacítila, že do ich autobusu niečo narazilo, počula pukot plechov, výkriky zozadu a vodič, ktorý riadil autobus povedal tomu druhému vodičovi, ktorý sedel vpravo od neho, kde majú miesto druhí vodiči „pre Boha a to je čo?“ Pri dopravnej nehode utrpela rôzne modriny, hrču na hlave, avšak lekársku pomoc nevyhľadala. Žiadne iné zranenia neutrpela. Počas jazdy nespozorovala, že by vodič, ktorý viedol autobus bol v nejakej nepohode alebo bol nejako rozrušený.

Svedkyňa - poškodená K.I. U. na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní uviedla, že zastupuje poškodenú stranu, nakoľko pri tejto dopravnej nehode jej zahynula sestra Q. X.. K priebehu dopravnej nehody sa teda vyjadriť nevedela. Čo sa týka náhrady škody, tak k tomu sa vyjadrila v prípravnom konaní a takisto na hlavnom pojednávaní udala, že si žiada nahradiť škodu vo výške 39.597,- Sk, nakoľko 50.000,- Sk jej bolo preplatené poisťovňou Kooperatíva.

Svedkyňa poškodená L. Q. tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní uviedla, že pri dopravnej nehode jej zahynula jej dcéra F.. Nebola priamym účastníkom dopravnej nehody, preto sa k jej priebehu nevedela bližšie vyjadriť. Pripájala sa k trestnému stíhaniu ako zástupkyňa poškodenej strany a žiadala nahradiť škodu vo výške 118.600,- Sk, pričom doklady spojené s touto náhradou škody doložila v prípravnom konaní a na tom zotrvala.

Zástupkyňa poškodenej strany P.. T. L., ktorá pracuje v Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec, ako právny zástupca, vypovedala v prípravnom konaní ohľadom cestujúcej v autobuse D.. P. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., L.. V. Č.. XXX/XX. D.. P. L. pri tejto dopravnej nehode utrpela zranenia, ktoré si vyžiadali dlhodobé liečenie ako aj pracovnú neschopnosť od 13.12.2004 do 30.04.2005. V tejto dobe sociálna poisťovňa v rámci pracovnej neschopnosti menovanej jej vyplatila nemocenské ako zamestnankyni vo výške 30.993,- Sk. Menovaná bola aj dobrovoľný platca odvodov do poistného a na tom základe jej bola vyplatená za dobu pracovnej neschopnosti suma vo výške 3.449,- Sk, preto túto škodu si nárokujú uhradiť v plnej výške a pripájajú sa k trestnému konaniu. K tej istej veci a k tým istým skutočnostiam ako uviedla P.. L. bola vypočutá iná zástupkyňa Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec na hlavnom pojednávaní F.. F. F., ktorá v podstate uviedla tie isté skutočnosti ako v prípravnom konaní P.. L..

Svedkyňa poškodená H. I.C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pri dopravnej nehode jej tragicky zahynula jej dcéra T. T. a tak isto jej vnučka T. T.. Najviac poškodený na celkom je malý syn Z. Č., ktorý je sirotou a nemá ani otca, ani matku. Jedná sa o syna jej nebohej dcéry T., ktorý je vychovávaný v detskom domove. Všetci na neho zabudli, nedostal žiadne odškodné. Ako poškodená si nárokuje na náhradu škody, konkrétne túto škodu nevie vyčísliť. Následne v zmysle , sa prečítala časť výpovede svedkyne poškodenej H. I. z prípravného konania na č.l. 205 - 206, v ktorej poškodená uviedla, že to, čo bolo prečítané na č.l. 205 druhý odstavec jej výpovede - náklady vyčíslené na náhradu škody, na týchto nákladoch trvá v plnej výške. Tak isto trvá na tom, aby jej bol vyplatený rozdiel medzi jej čistým mesačným zárobkom a nemocenskými dávkami vyplatenými sociálnou poisťovňou tak, ako to uviedla vo svojej výpovedi dňa 28.02.2006 na č.l. 205 - 206.

Svedok poškodený P. K. - konateľ firmy Turinsky Transport so sídlom Praha 4, v prípravnom konaní uviedol, že čo sa týka škody na nákladnom motorovom vozidle Mercedes Benz Actros 1841 LNRA, evidenčného čísla XAX XXXX a prívesu zn. Kassbohrer APT 012, evidenčného čísla XAXXXXX, tak ku dňu výsluchu sa k výške tejto škody vyjadriť nevedel. Dodal, že prepravované osobné autá boli poistené ako náklad. Jednalo sa o úplne nové osobné automobily. Majiteľom týchto osobných automobilov v dobe nehody bol Ford Motor Hungaria.

Svedkyňa poškodená D.. P. P. v prípravnom konaní ako zástupkyňa Revírní bratrskej pokladny, Zdravotní pojišťovny, uviedla, že čo sa týka priamo dopravnej nehody, k jej priebehu sa vyjadriť nevedela. V súvislosti s touto nehodou došlo k zraneniu ich poistenca Ľ.R. A., nar. XX.XX.XXXX. Z uvedeného dôvodu ich poisťovňa uhradila za liečenie predmetných zranení dňa 20.12.2004 čiastku 9.336 Kč. S touto čiastkou sa pripájajú k trestnému stíhaniu ako poškodený a žiadajú, aby im túto vzniknutú škodu uhradil zamestnávateľ vodiča, teda Granus Trans, s.r.o., Zvolen.

V prípravnom konaní bol vypočutý aj zástupca poškodenej strany F.. X. Q., jednalo sa o poškodenú stranu Oborovú zdravotní pojišťovnu zaměstnancú bank, pojišťoven a stavebnictví. Tento svedok poškodený v prípravnom konaní uviedol, že trvá na náhrade škody, ktorú vyčíslil samostatným listinným dôkazom na č.l. 108, nakoľko ich poistencom bol X. Q.. Trestným činom bola spôsobená ich poisťovni majetková škoda vo výške 5.410 Kč na vynaložené náklady liečenia X. Q..

Svedok poškodený P. G. - zástupca spoločnosti Granus Trans, s.r.o., Zvolen, Dukelských hrdinov 8, Zvolen, v prípravnom konaní uviedol, že bol konateľom tejto spoločnosti do roku 2006. Jeho firma

okrem iného prevádzala pravidelnú diaľkovú prepravu do zahraničia do Českej republiky. Jeho firma vlastnila autobus značky Scania Irizar K 113, evidenčné číslo I. XXX T., ktorý vykonával prepravu na diaľkovej linke Praha - Lučenec. Dňa 13.12.2004 po polnoci sa dozvedel, že autobus na uvedenej linke mal dopravnú nehodu pri parkovisku „Deväť krížov“ v Českej republike, pričom vodičom, ktorý v tom čase riadil autobus, bol obžalovaný H. U. a druhým vodičom bol L. A.. Taktiež sa dozvedel, že pri tejto nehode došlo k usmrteniu 7 osôb a taktiež k poškodeniu ich autobusu a ku zraneniu ďalších osôb. Uvedený autobus mal poistený v poisťovni Kooperatíva, a.s., ktorá na základe poistenia plnila všetkým poškodeným náhradu škody, ktorá im vznikla pri dopravnej nehode. Jeho firme poškodením vozidla vznikla škoda vo výške 3.932 823,- Sk. Túto výšku škody si nárokuje v trestnom konaní a k trestnému stíhaniu sa nepripája.

Svedkyňa poškodená F. X.Š. uviedla, že v trestnom konaní sa nepripája k náhrade škody, lebo náklady spojené s pohrebom jej syna D.. X. X.Á. jej uhradila poisťovňa.

Svedkyňa poškodená I. U. uviedla, že dňa 13.12.2004 jej príslušníci polície oznámili, že v skorých ranných hodinách pri Brne zahynul pri dopravnej nehode jej syn Q. U.. V trestnom konaní žiada v súvislosti s pohrebnými nákladmi uhradiť náhradu škody vo výške 29.000,- Sk.

Svedok P.. D. J. bol vypočutý za organizáciu Riaditeľstvo ciest a diaľnic Českej republiky, ako splnomocnený zástupca. Uviedol, že pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu diaľničných zvodidiel, čím vznikla organizácii škoda vo výške 16.619 Kč. (v prepočte 21.771,- Sk), ktorú im však uhradila poisťovňa Kooperatíva, a.s..

V Ústave súdneho lekárstva lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne a Fakultnej nemocnice u svätej Anny v Brne, boli vykonané pitvy cestujúcich, ktorí utrpeli smrteľné zranenia pri dopravnej nehode. V pitevných protokoloch sú podrobne uvedené popisy zranení, príčiny smrti, ako i mechanizmu vzniku zranení.

Podľa pitevného protokolu č. S-2359/04 Q. U. utrpel pri dopravnej nehode trhliny predĺženej a krčnej miechy pri zlomeninách krčnej chrbtice a rebier, ako aj trhliny pravých pľúc a zhmoždenie ľavých pľúc s menším zakrvácaním do hrudníka.

Podľa pitevného protokolu č. 2380/04 bezprostrednou príčinou smrti D.. X. X. bolo zhmoždenie mozgového kmeňa s krvácaním pod mäkké pleny a do mozgových komôr pri zlomenine spodiny lebečnej.

V pitevnom protokole č. 2391/04 je uvedené, že bezprostrednou príčinou smrti F. Q. je udusenie znemožnením dýchacích pohybov, k čomu došlo v dôsledku stlačenia tela k zemi prevráteným autobusom.

V pitevnom protokole č. 2389/04 je uvedené, že bezprostrednou príčinou smrti T. T. je poranenie viac pre život nevyhnutných a dôležitých orgánov, pričom sa jednalo o oddelení časti hlavy od tela s čiastočným roztrieštením a zhmoždením mozgu, boli roztrhané a zhmoždené pľúca a slezina, srdce bolo odtrhnuté od veľkých ciev, hrudná aorta bola niekoľko násobne roztrhnutá, došlo k trhlinám pečene, zlomeninám kosti lebky, chrbtice, rebier, kľúčnej kosti, pažných kostí a panvy.

U maloletej T. T. podľa pitevného protokolu č. 2390/04 bezprostrednou príčinou smrti bolo súčasné poškodenie niekoľkých pre život dôležitých orgánov, pričom išlo najmä o mozog, pľúca, slezinu, ľadvinu, miechu a poranenie veľkých ciev v oblasti ľavej kľúčnej kosti a ľavej paže.

V pitevnom protokole č. 2392/04 je uvedené, že u Q. X. bolo bezprostrednou príčinou smrti súčasné poranenie viacerých životne dôležitých orgánov a orgánových komplexov.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru dopravy Ing. Milošom Šterbom. Zo znaleckého posudku vyplýva, že situácia v mieste výjazdu na diaľnicu je komplikovaná nutnosťou prejsť dvojité zatáčanie tvarov S. U dlhších vozidiel, ako sú kamióny, autobusy, toto vyvoláva potrebu pri vchádzaní na pripojovací pruh diaľnice tzv. „nadjazdu“, čím sa ľavý predný obrys vozidla väčšinou dostáva do pravého jazdného pruhu diaľnice. Pre vodiča vyplývajú dve základné možnosti limitované

vedľa rozhľadu vodiča tým, či v jazdnom pruhu diaľnice je voľno a podľa toho vchádzať priamo do pravého jazdného pruhu a akcelerovať alebo sa vracať späť do pripojovacieho pruhu. Zo svedeckých výpovedí možno dedukovať, že autobus do stretu šiel veľmi pomaly. Možno raz alebo dva krát zastavil po diaľnici, pred stretom míňalo autobus jedno alebo viac vozidiel. Jedna z cestujúcich sediaca na pravej strane u okna, videla odstavený pruh a jeden cestujúci uvádza, že autobusom akceleroval. Zo záznamu tachografu možno usudzovať, že najpravdepodobnejšou rýchlosťou pri strete šiel kamión okolo 75 km/h. Zo zanechaných stôp absencie interakcie zvodidiel s prednou časťou autobusu možno s prihliadnutím na pomerne vysoké umiestnenie miesta výslednice stredových síl uvažovať, že pri strete došlo k dvíhaniu a otáčaniu prednej časti autobusu tak, že spodná časť a hrana batožinového priestoru následne dopadla na pravé zvodidlá, ktoré sa len sploštili. To však spôsobili ešte väčšiu rotáciu, otočenie autobusu do protismeru a dopadu ľavými kolesami na svah za zvodidlá, čo spôsobilo prevrátenie autobusu na ľavý bok a skĺznutie zo svahu do konečnej polohy. Vznik nehody podľa prevedenej analýzy možno vidieť predovšetkým v pomalom pohybe autobusu v pravom jazdnom pruhu diaľnice v dobe, keď sa v tomto pruhu blížila nákladná súprava. Aj pri pomerne veľkej, ale nie nepredpisovej šírke autobusu, nemusel autobus pri priamej jazde presahovať do priebežného pruhu diaľnice. Bežným spôsobom vchádzania na diaľnicu, ktorý sa prevádza jazdou v pripojovacom pruhu a následne buď akceleráciou, či brzdením, bolo potrebné reagovať na skutočnosť, či v priamom diaľničnom pruhu obmedziť eventuálne idúce vozidlo. Orientáciu pre priamu jazdu dávalo vodičovi autobusu výrazne vodorovné značenie bielych čiar v mieste vjazdu na diaľnicu a preto nebol reálny dôvod, prečo by sa mal domnievať, že sa pohybuje v pripojovacom pruhu. Je možné sa dôvodne domnievať, že vodič autobusu po tom, keď ho prvé vozidlá minuli v ľavom jazdnom pruhu, predpokladal, že aj vodič ďalšieho blížiaceho sa vozidla, mu umožňuje vjazd do pravého jazdného pruhu tiež jazdou v ľavom jazdnom pruhu. Pokiaľ sa jedná o priame možnosti k odvráteniu nehody, boli predovšetkým závislé na rozpoznaní, že súprave nejde v ľavom jazdnom pruhu. Po tomto zistení už technicky pri pomalej jazde a dĺžke autobusu nemal vodič autobusu časové možnosti vrátiť sa do pripojovacieho pruhu. Jedinou reálnom možnosťou by bola prudká akcelerácia tak, aby sa rýchlosť autobusu dostala na rovnakú, či vyššiu ako u prichádzajúcej súpravy. Túto skutočnosť mohol vodič autobusu rozoznať porovnávaním so svetlami súpravy a vodiacimi čiarami na vzdialenosť do 100 m, čo reprezentuje asi 4 sekundy jazdy súpravy. Túto možnosť však vodič nevyužil a miesto toho pravdepodobne zastavil. Náhle smerové vychýlenie ťahača takejto súpravy, s pomerne vysokým umiestneným ťažiskom, by s vysokou pravdepodobnosťou malo za následok stratu smerovej stability a vlastnej havárie. V závere znaleckého posudku je uvedené, že skúmaním technicky prijateľných východzích podkladov, týkajúcich sa tejto nehody dospel znalec k záveru, že stred bol s veľkou pravdepodobnosťou odhodený od neadekvátneho spôsobu nájazdu autobusu riadeného obžalovaným do priebežného pruhu diaľnice. Spôsob nájazdu bol v rozpore s technickými možnosťami a spôsobmi danými dopravnými predpismi, čím vytvoril s autobusom v pravom jazdnom pruhu diaľnice prekážku, ktorá zapríčinila vznik nehody. Ako hlavnú technickú príčinu nehody znalec jednoznačne označil vjazd autobusu na diaľnicu, bez riadneho posúdenia dopravnej situácie jeho vodičom. Pokiaľ by vodič autobusu šiel v danom mieste takým spôsobom, aby pri vjazde na diaľnicu išiel v pripojovacom pruhu, k čomu mal síce mierene obmedzené, ale dosiahnuteľné možnosti, k nehode by nedošlo. Pokiaľ by vodič rozoznal včas nájazd autobusu do jeho jazdného pruhu, mohol by teoreticky zastaviť, avšak s veľkou pravdepodobnosťou by skôr došlo k vlastnej havárii súpravy. Tento znalec na základe znaleckého posudku vypracovaného pre advokáta iným znalcom, vypracoval doplnok svojho znaleckého posudku. V závere znaleckého posudku je uvedené, že aj znaleckým posudkom vypracovaným pre advokáta vodiča autobusu je potvrdený inicializačný vznik nehody v neadekvátnom spôsobe nájazdu autobusu riadeného H. U. do priebežného pruhu diaľnice. Vodič autobusu toto miesto dobre poznal a vedel akým spôsobom je nutné bezpečne z odpočívadla na diaľnicu jazdiť.

Zo znaleckého posudku z odboru doprava, ktorý vypracoval znalec Zděnek Šamal, z jeho záverov vyplýva, že obhliadku miesta dopravnej nehody vykonal za prítomnosti obhajcu s odstupom troch mesiacov od nehody. Došlo ku zmene v zvislom dopravnom značení. Bola tak isto doplnená chýbajúca pozdĺžna čiara súvislá V1A v diaľke 25 m, zabraňujúca možnosti priameho vjazdu do pravého priebežného pruhu. Technický rozbor jednotlivých účastníkov nehodového deja bol podrobne analyzovaný a porovnávaný s priebehom a miestom stretu, vrátane následného pohybu vozidiel po stretu do konečnej polohy. Bolo vykonané porovnanie s plánkom miesta dopravnej nehody, protokolom o dopravnej nehode a s dostupnou fotodokumentáciou. Z technických dôvodov nebolo možné vykonávať na mieste skúmanie výhľadových pomerov. V nočnej dobe je orientácia značne sťažená vzhľadom k

pomerne úzkemu nájazdu do pripojovacieho pruhu. Znalec v posudku uvádza dve možné alternatívy miesta stretu a pohybu vozidiel pred stretom podľa výpovedí účastníkov v porovnaní so zaistenými stopami a konečným postavením vozidiel po nehode. Rýchlosť jazdy bola stanovená z vyhodnotení tachografických kotúčov. Znalec konštatuje, že príčinou dopravnej nehody nebola technický závada na vozidlách. Technické príčiny, ktoré mohli nepriamo ovplyvniť vznik dopravnej nehody, sú podrobne popísané v posudku. Jedná sa väčšinou o zlý výhľad alebo sťažený výhľad, neodpovedajúci pripojovací pruh, vrátane jeho vodorovného značenia. Zo strany účastníkov nehody prvá alternatíva: vodič autobusu vošiel do priebežného pruhu, alternatíva dva: možnosť jazdy nákladnej súpravy v odstavenom pruhu popri čerpacej stanici s následným vjazdom do pruhu pripojovacieho. Pokiaľ vodič autobusu pri vchádzaní na diaľnicu vošiel do priebežného pruhu v domnení, že nikoho neohrozuje (nikoho nevidel), potom už svojim ďalším konaním nemohol nehode zabrániť. Vodič nákladnej súpravy pri spozorovaní nadchádzajúceho autobusu vo vzdialenosti 500 m, mohol v takom prípade z jeho pohybu predvídať možné nebezpečenstvo znížením rýchlosti, prípadne vyhnutím sa vzniknutej situácie, by bolo možno nehode zabrániť alebo znížiť jej následky. Výpoveď vodiča autobusu je technicky prijateľná v rozbore druhej alternatívy s výnimkou, že nemohlo dôjsť ku stretu na konci prevej čiary, ako označil na náčrtku, ale cca 16 m za ňou. Vodič nákladnej súpravy s najväčšou pravdepodobnosťou nebol obmedzovaný idúci vozidlami za ním, mal teda možnosť vyhnúť sa v ľavo stretu a zabrániť dopravnej nehode.

Zo znaleckého posudku č. 18/2002 znalca Bc. Petra Triznu vyplýva, že všeobecná hodnota vozidla Scania Irizar K 113 evidenčného čísla I. XXX - T. vyrobného čísla vozidla 828882, predstavuje ku dňu 02.07.2002 čiastku 4.416 028,- Sk.

V prejednávanej trestnej veci bol vypracovaný aj znalecký posudok č. 334/11 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, pričom znalec RNDr. Miroslav Skácel bol vypočutý na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že sa podieľal na vypracovaní tohto znaleckého posudku a na záveroch znaleckého posudku trvá. Čo sa týka miesta zrážky, dá sa určiť v pozdĺžnom smere od východzieho bodu merania a tak isto priečnom. Čo sa týka priečneho určenia miesta zrážky, tak to možno určiť, že k zrážke došlo v priebežnom pravom jazdnom pruhu, kde sa pohyboval kamión a to 1,5 m od vodiacej čiary, ktorá rozdeľuje riadny jazdný pruh od pripájacieho pruhu. Vzhľadom k tomu, že vozidlá sa prekrývali v priečnom smere v šírke 1 m, oblasť zrážky sa teda nachádzala o vzdialenosti pol metra vľavo, pol metra vpravo od vyššie uvedeného ťažiska 1,5 m od vodiacej čiary. Celkom jednoznačne teda vylúčil, že k zrážke nedošlo v pripájacom pruhu, to z tohto dôvodu, že všetky objektívne zistené stopy, t. z. rycie stopy na vozovke, pochádzali od vozidla Mercedes, črepiny zo zadného skla autobusu Scania a ďalšie zadokumentované stopy sa nachádzali v priebežnom jazdnom pruhu. Miesto zrážky potom bolo potvrdené analytickým výpočtom, keď autobus sa vo výpočte pohyboval nad týmito objektívne zistenými stopami. Rovnako aj Mercedes, ktorý sa pohyboval po stopách, ktoré vznikli prejdením jeho kolies olejovú škvrnu, ktorá rovnako bola v priebežnom jazdnom pruhu. Pri vypracovaní znaleckého posudku tachografický záznam vozidla Scania, nebral do úvahy, čo podrobne vysvetlil v znaleckom posudku. V čase zrážky bola vypočítaná rýchlosť vozidla Scania autobusu na 17 km/h, čo sa týka vozidla Mercedes, tak to bolo 76 km za hodinu. Podľa tachografu bolo zaznamenané brzdenie pred samotnou zrážkou z rýchlosti 91 km/h. Z hľadiska podmienok, ktoré tam boli, to bola primeraná rýchlosť vozidla Mercedes. Podrobnou analýzou vzájomných polôh vozidiel pred stretom, dospeli k záveru, že vodič Mercedesu za daných podmienok, nebol schopný stretu so Scaniou zabrániť brzdením, teda autobus mu vytvoril náhlu prekážku. Čo sa týka možnosti zabránenia vyhnutím vľavo, boli odkázaní len na výpoveď vodiča, ktorý uviedol, že v ľavom jazdnom pruhu sa vedľa neho pohybovalo niekoľko vozidiel, tak pri vybočovaní sa obával kolízie s týmito vozidlami. Pokiaľ by tieto vozidlá v tomto jazdnom pruhu nešli, boli toho názoru, s ohľadom na výšku ťažiska súpravy Mercedes, že tento manéver mohol viesť k jeho rozkývaniu a prípadnej nehode. Na druhej strane vodič autobusu p. U. uviedol a potvrdili to aj svedkovia, že v priebehu doby vybočovania do priebežného jazdného pruhu, či tesne pred tým sa obzeral spätne a to cez spätné zrkadlo i naklonením a snáď aj priamym pohľadom. Na druhej strane konštatoval vzhľadom na rýchlosť súpravy Mercedes, ktorá bola vyjadrená v metroch za sekundu okolo 25 m v čase, kedy sa p. U. pozeral nazad, sa Mercedes nachádzal vo vzdialenosti niekoľko desiatok metrov, resp. približne do vzdialenosti 100 m, keď úsek diaľnice v tomto mieste bol priamy. Mercedes bol riadne osvetlený, teda objektívne mal p. U. Mercedes vidieť. Keď urobil manéver odbočením vľavo, nepochybne Mercedes prehliadol. Z technického hľadiska mal dostatok času, rádovo niekoľko sekúnd, keď mal čas na štandardnú reakciu a autobus mohol v pripájacom pruhu zastaviť. Nebol ničím nútený vybočiť do pravého priebežného jazdného pruhu. Ak zhrnul tieto okolnosti, obžalovaný mohol spoľahlivo tejto nehode zabrániť a to tým, že by zotrval v pripájacom pruhu a počkal, kým Mercedes prejde. Príčinou dopravnej nehody z technického

hľadiska, bolo jednoznačne správanie, nesprávna technika jazdy vodiča autobusu Scania, keď jeho vodič ohrozil vodiča súpravy Mercedes, idúceho v pravom priebežnom jazdnom pruhu, lebo ten ani pri správnej technike jazdy nemohol vzniku dopravnej nehody zabrániť. Je ťažko posúdiť, či rýchlosť 17 km/h, teda rýchlosť, ktorou sa pohyboval autobus v čase zrážky, bola dostatočná na pripojenie sa do pravého jazdného pruhu. Znalec predpokladal, že vodič túto rýchlosť ovplyvnil, či ovplyvňoval v závislosti od toho, že prehliadok vodiča Mercedesu a domnieval sa, že tento pruh je voľný. Objektívne však možno povedať, čím vyššia by bola jeho rýchlosť, tým bezpečnejšie by sa zaradil do tohto riadneho jazdného pruhu. Znalec následne odpovedal na otázky obhajcu, keď uviedol, že znalecké posudky, ktoré boli prílohou spisového materiálu z odboru dopravy, si znalci na Žilinskej univerzite prečítali, avšak pri celkovej analýze ich znaleckého posudku, ani k jednému z týchto znaleckých posudkov neprihliadli. Ani jeden z týchto znaleckých posudkov neopieral svoje závery o výpočty, ktoré rozvádzajú oni v znaleckom posudku. Podľa jeho názoru znalec Ing. Šterba zohľadnil stopy, ktoré na vozovke boli objektívne zistené. Ing. Šamal sa podľa jeho názoru tomu nevenoval. Doplnil to tým, že čo sa týka stôp zadokumentovaných Políciou Českej republiky, nie len stopy č. 2, čo sú črepiny, tieto boli všetky v pravom priebežnom jazdnom pruhu. Čo sa týka črepín na obrázku č. 4 str. 11, je veľmi dobre vidieť ich polohu. V priebežnom jazdnom pruhu je ich poloha výrazne odrezaná, pričom dôvod tohto odrezania vidia v tom, že časť črepín bola odhodená pravou časťou čela Mercedesu, takže ľavý okraj črepín, podľa názoru znalcov, sa kryje pravým okrajom prekrytia autobusu s Mercedesom, teda Mercedes v okamihu zrážky sa nachádzal naľavo od týchto črepín. Najviac v ich výpočte zrážky bolo zistené, že v tomto okamihu autobus Scania bol mierne natočený v ľavo, teda v okamihu zrážky svojou prednou časťou presahoval viac do priebežného jazdného pruhu, ako zadnou časťou. Čo sa týka vlastného posudku Ing. Šamala, jeho závery citoval znalec na strane 45 a ďalšie znaleckého posudku. Potom, čo si jeho posudok podrobne preštudovali, je vidieť, že jeho závery nie sú žiadnymi analýzami podložené a obsahujú viac menej úvahy. Na ďalšiu otázku obhajcu, či podľa jeho názoru analýza, ktorú uviedol jeho klient je prijateľná alebo neprijateľná, či ju vzhľadom k tvrdeniam obžalovaného vykonávali, znalec uviedol, že každý analýza má zmysel len vtedy, keď vychádza zo zistených stôp. Podľa názoru znalcov Žilinskej univerzity, analýzu verzie p. U., teda analýzu toho, že Mercedes narazil do jeho autobusu v pripájacom jazdnom pruhu nevykonávali, lebo to vylučovala existencia objektívne zistených stôp v priebežnom jazdnom pruhu. Tie tam boli a keby zrážku umiestnili do pripájacieho jazdného pruhu, nebolo by možné vysvetliť existujúce objektívne zistené stopy, ktoré svedčili o zrážke v mieste, ktoré vyššie popísali.

Zo správy Granus Trans Zvolen na č.l. 771 je uvedené, že vodič H. U. nastúpil do tejto spoločnosti pracovať dňa 20. júna 2004. Od 22. júna 2004 do 12. decembra 2004 vykonával celkom 56 jázd do Prahy a späť, z toho nehodovým úsekom v nočných hodinách prešiel 16 krát. Autobusom typu Scania vykonal jazdu 4 krát do Prahy a späť.

Táto spoločnosť zaslala aj vyčíslenie škody na č.l. 774, v ktorom je uvedené, že tento autobus bol u nich zaevidovaný dňa 9. marca 2003 v nadobúdacej hodnote 4.416.028,- Sk. Ku dňu 13.12.2004 po odpočítaní amortizácie jeho hodnota bola vyčíslená na 3.932.823,- Sk. Podľa vyjadrenia poisťovne Kooperatíva, a.s., uvedený autobus je neopraviteľný. Podľa kurzového lístka k 13.12.2004 bola hodnota českej koruny 1,31 Sk, podľa čoho boli aj vypočítané výšky spôsobnej škody slovenskú korunu. Podľa vykonaných dychových skúšok na alkohol, vodiči - obžalovaný H. U. a F. G. v čase jazdy nemali v krvi žiaden alkohol.

Okrem týchto listinných dôkazov je trestná činnosť zadokumentovaná aj protokolom o nehode spoločne s fotodokumentáciou, z ktorých je zrejmé miesto spáchania trestného činu. Tak isto prílohou a súčasťou spisového materiálu sú vyčíslenia škôd jednotlivých poškodených, tak isto lekárske potvrdenia, ktoré dokumentujú zranenia, ktoré poškodení v rámci dopravnej nehody utrpeli.

V spisovom materiáli na č.l. 730 - 735 sa nachádzajú záznamy tachografických kotúčov, ktoré boli zaistené z nákladného automobil zn. Mercedes Benz registračnej značky XAX XXXX a tak isto s autobusu značky Scania Irizar registračnej značky I. XXX T..

Z protokolu o mieste nehodového deja a tak isto z fotodokumentácie na č.l. 736 - 741 je zrejmé miesto dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 13.12.2004 okolo 00.30 h na pozemnej komunikácii diaľnice D1 v kilometri 166,7 v katastrálnom území obce Domašov okres Brno vidiek v Českej republike.

V spisovom materiáli na č.l. 743 a nasled. sa nachádza zoznam vecí nájdených a zaistených pri tejto dopravnej nehode, tak isto na týchto listoch spisového materiálu sa nachádza aj zoznam vecí, ktoré nájdené po dopravnej nehode, tak isto potvrdenie o ich vrátení a odovzdávajúci protokol o týchto veciach.

Z listinných dôkazov na č.l. 785 a nasled. vyplýva, že obžalovaný H. U. mal pracovnú zmluvu zo zamestnávateľom Granus Trans, s.r.o., Dukelských hrdinov 8, 960 0 1 Zvolen, zastúpená P. G., konateľom, s dňom nástupu do práce 07.12.2004. Havarovaný autobus mal riadnu licenciu, pretože na liste č. 787 sa nachádza overená kópia čísla 001 licencie č. 0198 na medzinárodnú prepravu cestujúcich autobusmi, ktorá je podnikaním.

Z listinných materiálov a dôkazov, ktoré sú na č.l. 806 a nasled. - expertíza škody na vozidle vyplýva, že náklady na opravu neboli stanovované, obvyklá cena vozidla Mercedes Benz Actros 1841 s poznávacou značkou XAX XXXX ku dňu 13.12.2004 bola 4.110.000 Kč. Východzia nová cena stanovená bez DPH bola vo výške 4.747.611 Kč, časová cena bez DPH bola stanovená na sumu 4.149.412 Kč a cena zbytku bez DPH bola stanovená na 30.000 Kč. Následne za týmito dôkazmi sa nachádza fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé poškodenie vyššie uvedeného nákladného vozidla.

Z listinného dôkazu na č.l. 833 a nasled. vyplýva, že aj poškodená strana, teda Turinsky Transport, s.r.o., mal koncesnú listinu s predmetom podnikania Silniční motorová doprava nákladní a tak isto aj licenciu č. 7441 pre Medzinárodní silniční přepravu zboží pro cizí potřeby. Na č.l. listu č.l. 836 a nasled. sa nachádza protokol o technickej prehliadke vozidla Mercedes Benz Actros, z ktorého vyplýva možnosť jazdenia po cestách na ktorých bola dopravná nehoda spáchaná. Z odborného vyjadrenia na č.l. 876 vyplýva, že zničený mobilný telefón zn. Sagem MX7, zakúpený v roku 2004 za 9.000,- Sk, ktorý bol zničený v mesiaci december 2004, bol ohodnotený na 8.500,- Sk. Pánske hodinky zakúpené v roku 2003 za 2.900, Sk boli ohodnotené na 2.500,- Sk, retiazka zo strieborného kovu o dĺžke 40 cm zakúpená v roku 2003 za 1.200,- Sk bola ohodnotená na 1.000,- Sk a zimná bunda zakúpená v roku 2004 za 400 Sk bola ohodnotená na sumu 300,- Sk. Dioptrické okuliare zakúpené v roku 2004 za 2000,- Sk boli ohodnotené za 1.800,- Sk.

Z lekárskych potvrdení na č.l. 877 - 884 vyplývajú jednotlivé zranenia a množstvo ošetrení jednotlivých poškodených pri tejto dopravnej nehode. Z evidenčnej karty ako vodiča obžalovaného vyplýva, že obžalovaný ešte v roku 1977 mal priestupok vypísaný zo starého systému, keď viedol vozidlo po použití alkoholu a tak isto 1 záznam zo dňa 20.06.2007, keď bol potrestaný pokutou vo výške 1.000 Sk a to porušením povinnosti účastníka cestnej premávky. Z charakteristiky z miesta bydliska vyplýva, že obžalovaný H. U. sa narodil XX.XX.XXXX v C., trvale bydliskom v J. Q., L. Č.. XX, rodinný stav - vdovec, iné údaje o menovanom nie sú v evidencii. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 7 krát súdom trestaný, naposledy Okresným súdom Lučenec a to rozhodnutím zo dňa 25.03.2003, ktorý nadobudol tak isto právoplatnosť dňa 25.03.2003, keď mu bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie so skúšobnou dobou v trvaní 6 mesiacov do 23.09.2003. V skúšobnej dobe sa osvedčil, právoplatné dňa 26.01.2004. Zo správy o stíhaní v priestupkovom konaní nevyplýva žiaden záznam. Túto správu podal Obvodný úrad v Rimavskej Sobote, odbor všeobecnej vnútornej správy.

Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie , súd dospel k záveru o vine obžalovaného.

Súd teda vyhodnotil vykonať dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že vina obžalovaného H. U. je preukázaná. Čo sa týka skutku, proti sebe stoja vlastne dve verzie celého incidentu a to verzia obžalovaného a verzia svedka vodiča Mercedesu Benz Actros F. G.. Tieto verzie oboch účatníkov dopravnej nehody, boli doplnené tak isto verziami jednotlivých cestujúcich v havarovanom autobuse. Tieto verzie však súd považuje a považoval za určité subjektívne názory jednotlivých cestujúcich, ktorí objektívne nevedeli zhodnotiť situáciu pred, počas a po dopravnej nehode,

hlavne z hľadiska, že sa jedná o určitú verziu, určitý pocit osoby, ktorá v návale rýchlosti nedokáže vnímať celkovú situáciu z pozície spolusediacich a nie ako vodičov. Tieto verzie jednotlivých spolcestujúcich v autobuse sa dosť značne líšili vo svojich koncepciách, hlavne v súvislosti a s poukázaním na tú skutočnosť, že sa rozchádzali v tom smere, že sa nevedelo určiť z týchto výpovedí, či autobus pred dopravnou nehodou stál, akceleroval, zastavil, resp. išiel plynule, pomaly vo svojom pripájacom jazdnom pruhu. Týmito výpoveďami sa v podstate neodstránila ani základná časť vrámci dokazovania a to je skutočnosť, či autobus v čase nárazu bol, resp. nebol ľavou časťou v riadnom jazdnom pruhu. Z týchto verzií vyplývajú vlastne tie skutočnsoti, že niektorí svedkovia, ako spolucestujúci v autobuse, túto dopravnú nehodu vnímali tak, že uvádzali, že vodič autobusu za nič nemôže, že išiel plynule, riadne sa chcel zaradiť, avšak v tom bol náraz zo strany kamionistu, ďalší zase uvádzali, že s určitosťou už autobus zasahoval do riadneho jazdného pruhu, ďalší uvádzali, že autobus pred zaradením do riadneho jazdného pruhu zastavil, ďalší uvádzali, že išiel plynule, nezastavoval. Ďalší uvádzali, že akceleroval a podobne. Keďže teda na mieste činu boli viacerí svedkovia, ktorí sa však k momentu zaradzovania sa autobusu do riadneho jazdného pruhu a jeho správanie sa pred týmto zaradením, nevedeli bližšie vyjadriť. Mimoriadne dôležitým dôkazom sa tu javí znalecký posudok a tak aj výsluch samotného znalca na hlavnom pojednávaní. Pri vyhodnocovaní reálnosti a pravdivosti oboch verzií sa senát priklonil v plnom rozsahu k verzii svedka - vodiča nákladného vozidla Mercedesu Benz Actros - F. G., nakoľko túto v plnom rozsahu potvrdzuje aj znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilina a výsluch znalca RNDr. Miroslava Skácela. Podľa znalcov z technického hľadiska možno konštatovať, že vodič autobusu mohol prichádzajúcu súpravu Mercedes vidieť, pretože v čase, kedy vchádzal do pravého jazdného pruhu sa táto nachádzala vo vzdialenosti 70 - 80 m za jeho vozidlom a medzi nimi nebola žiadna prekážka, ktorá by vzájomnej viditeľnosti bránila. Vodič autobusu Scania p. U. mohol stretu vozidiel zabrániť a to tým, že by neuskutočnil vjazd do pravého jazdného pruhu diaľnice v takom čaosovom okamihu, ako to vykonal počas nehodového deja a vošiel do neho až po tom, čo by súprava Mercedes prešla a to aj za stituácie, kedy pripojovací jazdný pruh bol relatívne úzky. Ak by v ňom išiel (ale mohol aj zastaviť, pretože išiel veľmi nízkou rýchlosťou) a presahoval by čiastočne do pravého - priebežného jazdného pruhu, ku zrážke vozidiel by nedošlo. V polohe zrážky totiž ľavý zadný roh autobusu presahoval do pravého - priebežného jazdného pruhu približne 1,5 m. Z výpovede vodiča ťahača Mercedes vyplynulo, že zabrániť kolízii vozidlom vyhnutím do ľavého jazdného pruhu nebolo možné, pretože v tomto pruhu išli iné vozidlá. Jeho výpoveď v tomto zmysle nemožno ani potvrdiť, ani vyvrátiť, ale pri postretovom pohybe sa jeho súprava do ľavého jazdného pruhu dostala bez kolízií s inými vozidlami. Z technického hľadiska by však bol vyhýbací manéver jeho súpravy v relatívne vysokej rýchlosti zvysoko umiestneným ťažiskom, vyplývajúcim z vysoko umiestneného nákladu veľmi problematický. Rýchosť jazdy vozidla Mercedes pred zrážkou vozidiel, bola podľa tachografu maximálne 93 km/h s prihliadnutím k povolenej tolerancii tachografu (mínus 6 km/h), najmenej 87 km/h. Vodič vozidla Mercedes prekročil povolenú rýchlosť svojho vozidla (s ohľadom na platnú legislatívu v ČR, povoľujúcu mu pohybovať sa rýchlosťou najviac 80 km/h), najmenej o 7 km/h, najviac o 13 km/ h. Vodič Mercedesu p. G. uviedol, že jeho vozidlo bolo vybavené omedzovačom rýchlosti nastaveným na 85 km/h. Je preto pravdepodobné, že išiel maximálnou rýchlosťou, ktorú mu obmedzovač rýchlosti umožňoval. Čo sa týka včasnosti reakcie, znalci uviedli, že vodič vozidla Mercedes začal štandardným spôsobom reagovať na pohyb autobusu Scania ako na podnet k začatiu konania, pre odvrátenie hroziacej kolízie v okamihu, kedy sa tento nachádzal ľavým predným rohom asi jednu tretinu v jeho jazdnom pruhu, ako opakovane ukazuje obrázok na č.l. 77 znaleckého posudku. Z hľadiska tejto včasnosti znalci záverom konštatovali, že z vyššie uvedených dôvodov nemožno z technického hľadiska hodnotiť včasnosť reakcie vodiča Mercedesu ako nesprávnu. Z technického hľadiska preto možno konštatovať, čo sa týka posúdenia techniky jazdy vodičov, že vodič jazdnej súpravy Mercedes bol nútený náhle meniť rýchlosť svojej jazdy, čo vyplývalo z analýzy časového zabránenia zrážiek vozidiel zo strany vodiča Mercedesu. Vodič autobusu Scania teda z technického hľadiska ohrozil vodiča jazdnej súpravy Mercedes. Z rýchlosti a vzdialenosti vozidla Mercedes bolo dané, že v okamihu vjazdu autobusu Scania do pravého priebežného jazdného pruhu diaľnice v čase, kedy to uskutočnil vodič autobusu a s ohľadom na ďalší pohyb tohto autobusu, dôjde ku vzniku kolíznej situácie. Z technického hľadiska je prijateľné, že vodičovi autobusu Scania k správnemu vyhodnoteniu rýchlosti a vzdialenosti Mercedesu, nič nebránilo. Pokiaľ vodič autobusu uviedol vo svojich výpovediach, že sa pozeral do spätného zrkadla, ešte sa ja nahol doľava a pozrel za seba smerom dozadu a nevidel, aby v smere od Prahy išlo nejaké vozidlo, potom znalci konštatovali, že súpravu Mercedes s ohľadom na jej vzdialenosť od jeho autobusu, nepochybne možnosť vidieť mal.

Znalci ako technickú príčinu vzniku dopravnej nehody konštatovali takto: z vykonaných analýz možnosti zabránenia dopravnej nehody a analýz techniky jazdy vodičov oboch vozidiel, uvedených v tomto posudku časti 6 vyplynulo, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča autobusu Scania, keď jeho vodič ohrozil vodiča súpravy Mercedes, idúceho v pravom priebežnom jazdnom pruhu, pretože ten ani pri správnej technike jazdy, nemohol vzniku dopravnej nehody zabrániť.

V rámci hodnotenia dôkazov súd konštatuje, že túto verziu znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, potvrdzujú v podstate aj znalecké posudky z odboru dopravy, ktoré boli vykonané pred týmto predmetným znaleckým posudkom, pričom znalecký posudok súdneho znalca p. Šamala, pracuje s dvomi verziami a síce, keď znalec mal odpovedať na otázku, že mal posúdiť technickú prijateľnosť výpovedí jednotlivých účastníkov nehodového deja, tak v prvej verzii výpoveď vodiča autobusu, podľa jeho názoru je technicky prijateľná v určitej časti rozboru s výnimkou, že nemohlo dôjsť k stretu na konci plnej čiary, ako označil v náčrtku a vodič nákladnej súpravy s najväčšou pravdepodobnosťou nebol obmedzovaný idúcimi vozidlami za ním a teda mal možnosť vyhnúť sa stretu vyhnutím sa vľavo. Znalecký posudok Ing. Miloša Šterbu z odboru dopravy je záverom konštatovaný vlastne tým spôsobom, že príčinou dopravnej nehody bol neadekvátny spôsob vchádzania autobusu, ktorý bol riadený obžalovaným H. U. do priebežného pruhu diaľnice, teda jeho závery sa v podstate zhodujú so závermi znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach vyvracajú verziu obžalovaného a preto obhajobu obžalovaného v priebehu celého incidentu považuje za účelovú, so snahou zmierniť trestný dopad pre svoju osobu.

Súd skutok právne kvalifikoval, ako trestný čin všeobecného ohrozenia, podľa , psím. b/, , , nakoľko obžalovaný H. U. z nedbanlivosti spôsobil a zvýšil všeobecné nebezpečenstvo, taký čin spáchal preto, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho povolania a uloženú mu podľa zákona. Spôsobil ním škodu veľkého rozsahu, ťažkú ujmu na a smrť viacerých osôb. Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane života alebo zdravia alebo záujem na ochrane majetku. Všeobecným nebezpečenstvom sa rozumie situácia, ktorá sa svojou povahou, rozsahom a intenzitou rovná nebezpečenstvu smrti, ťažkej ujmy na zdraví alebo hrozí škoda veľkého rozsahu. Obžalovaný spôsobil haváriu prostriedku hromadnej prepravy, nakoľko autobus sa za takýto prostriedok považuje, pri ktorej spôsobil smrť viacerým osobám. Smrťou sa podľa ustanovení rozumie biologická smrť mozgu, čo v tomto prípade bolo preukázané znaleckými posudkami. Viacerými osobami sa rozumejú najmenej tri osoby, v tomto prípade sa jednalo o smrť šiestich osôb. Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorým je zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, ochromenie údu, strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, poškodenie dôležitého orgánu, zohyzdenie, vyvolanie potratu, mučivé útrapy a porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej 42 dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Viacerými osobami sa rozumejú najmenej tri osoby, v tomto prípade sa jednalo o ťažkú ujmu na zdraví u viacerých osôb.

Konanie obžalovaného H. U. senát vyhodnotil podľa ako vedomú nedbanlivosť, nakoľko vedel, že môže spôsobom uvedeným v porušiť záujem spoločnosti na ochranu ľudského života, ľudského zdravia alebo majetku, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie nespôsobí. Vedomá nedbanlivosť je v Trestnom zákona vybudovaná na vedomosti, možnosti vzniku následku. V tomto prípade sa obžalovaný spoliehal, že k následku nedôjde, čo vylučuje úmyselné zavinenie a však zároveň naznačuje, že obžalovaný nesprávne vyhodnotil možnosť zabránenia vzniku následku. Kritérium nedbanlivosti je zachovanie určitej miery opatrnosti obžalovaného. Rozsah povinnej opatrnosti je stanovený predpismi o cestnej premávke. Subjektívne vymedzenie miery opatrnosti je individuálnym hľadiskom a je dané v tomto prípade znalosťami, skúsenosťami a schopnosťami obžalovaného. Súd konštatuje, že v tomto prípade je príčinná súvislosť medzi porušením povinnej opatrnosti a následkom, ktorý je fatálny. Obžalovaným mal a mohol si predstaviť, že takýmto príčinný vzťah sa môže rozvinúť, keď vchádzal autobusom do riadneho jazdeného pruhu.

Pri úvahe o druhu a výške trestu súd veľmi intenzívne zvažoval všetky právne relevantné okolnosti uvedené v Súd hodnotil všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. V prvom rade súd musí prihliadať na spôsob spáchania činu a jeho následok a práve tieto okolnosti, porušenie dôležitej povinnosti stanovenej obžalovanému zákonom o cestnej premávke, jeho nedisciplinovanosť pri riadení motorového vozidla a s tým spojená dopravná nehoda, ku ktorej došlo zavinením obžalovaného s následkom úmrtia šiestich osôb a poranení ďalších osôb, viedli súd k záveru, že na obžalovaného H. U. nie je dostačujúce pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby, hlavne na vysoký stupeň spoločenskej nebezpečnosti jeho konania, ale s prihliadnutím k následku by sa mal uložiť trest odňatia slobody nie na samej spodnej zákonom ustanovenej hranici trestnej sadzby. Súd uložil trest odňatia slobody pri zohľadnení osoby obžalovaného, jeho pomerov a možnostiach nápravy s prihliadnutím na zavinenie z nedbanlivosti vo výmere šiestich rokov. V takto stanovenom treste odňatia slobody vo výmere šesť rokov, sa podľa súdu najlepšie prejaví prvok individuálnej prevencie

- vychovať obžalovaného k riadnemu životu a prvok generálnej prevencie. Takto uložený trest si splní svoj represívny účel trestu tak ako to má na mysli Takáto výmere trestu postačí k náprave obžalovaného a zároveň ho senát okresného súdu pre výkon uloženého trestu podľa zaradil do I. NVS, nakoľko obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol.

Čo sa týka poškodených a ich nárokov na náhradu škody, súd rozhodol tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku, aj v súvislosti a so súhlasom návrhu p. prokurátora v záverečnej reči, ktorý uviedol a navrhol odkázať všetkých poškodených na občianske súdne konanie, nakoľko k spáchaniu týchto škôd došlo v súvislosti s výkonom povolania a nie je možné, aby od týchto škodách bolo rozhodované v trestnom konaní. Súd sa stotožnil s týmto návrhom a odkázal všetkých poškodených s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

To boli dôvody pre ktoré okresný súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.