Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/147/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X/X, E., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľudmilou Dohnalovou, Brezová 2232/22, Topoľčany, a otca F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, E., zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Hrinkovou, Hečkova 18, Bratislava, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. – 46 zo dňa 17. augusta 2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. V konaní o návrhu matky maloletej A., ktorým sa táto domáhala vydania neodkladného opatrenia dočasným zverením maloletej do právoplatnosti rozsudku vo veci samej do jej osobnej starostlivosti, úpravou styku otca s maloletou a zaviazaním otca, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktorým ohrozuje zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin maloletej, Mestský súd Bratislava II uznesením zo dňa 17.08.2023 nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého dočasne do doby právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II sp. zn. upravil styk otca F. B. s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. B., nar. XX. XX. XXXX každý´ utorok a štvrtok od 15.00 do 18.00 hodiny a každú nedeľu od 8:30 do 12:30 hodiny (výrok I.). Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol (výrok II.) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).

2. Podľa odôvodnenia rozhodnutia je návrh matky dôvodný iba čiastočne, a preto z dôvodu potreby ochrany práv a právom chránených záujmov maloletej A. súd prvej inštancie neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletou a vo zvyšnej časti – v časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a v časti zaviazania otca maloletej, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktorým ohrozuje zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin maloletej, návrh matky zamietol. Súd prvej inštancie poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, jeho účel a podmienky nariadenia. Z obsahu návrhu mal súd prvej inštancie za zrejmé, že medzi rodičmi maloletej je konfliktná situácia a rodičia toho času spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa, preto dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bol styk s otcom dočasne upravený a prebiehal v pravidelných intervaloch a dieťa tak nestratilo citové väzby na otca. Súd prvej inštancie pri určovaní rozsahu styku prihliadal najmä na nízky vek maloletého dieťaťa a jeho denný režim. Uviedol, že určený styk s otcom zabezpečí primeranú intenzitu ich spoločného kontaktu a poskytne priestor pre budovanie a upevňovanie

ich vzťahu s možnosťou realizovania programu vhodného pre dieťa vo veku maloletej a súčasne dodržanie jej denného režimu. V časti týkajúcej sa zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, súd konštatoval, že matka žiadnym spôsobom neosvedčila, že v rodine existuje taká situácia, pre ktorú je potrebné upravovať výkon rodičovských práv a povinností formou neodkladného opatrenia čo do zverenia maloletého dieťaťa. Ďalšiu časť návrhu matky týkajúcu sa zaviazania otca maloletej k zdržaniu sa akéhokoľvek konania, ktorým ohrozuje zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin maloletej, súd prvej inštancie zamietol s odôvodnením, že navrhovateľka neosvedčila, že by došlo k ohrozeniu zdravia, dôstojnosti, duševného, telesného a citového vývinu maloletej, nakoľko konanie otca, ktoré je opísané v návrhu na začatie konania, nie je takej intenzity, aby vyvolávalo obavy o zdravý vývin maloletej.

3. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku I. podal otec maloletého dieťaťa v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava II č. -46 zo dňa 17.08.2023 zrušil. Uvádzal, že hlavným dôvodom nesúhlasu s uznesením je skutočnosť, že od narodenia dcéry nedochádza k postupnému rozširovaniu styku dcéry s otcom, čo je prirodzený a aj súdmi uplatňovaný spôsob styku s rodičom a styk s otcom prebieha v intenzite, ako keď sa narodila (a bola plne dojčená), resp. ešte v užšom rozsahu. S plynutím času – teda ako maloletá rastie a je staršia - je možné očakávať, že sa bude styk dcéry a otca rozširovať a nie, že zostane na úrovni stretávania sa s batoľaťom alebo že bude styk zužovaný. Poukazoval na to, že stretávanie sa s maloletou nemá progres, t. j. styk s ňou sa plynutím času a rastom A. postupne nerozširuje. Dieťa má takmer dva roky a stretávanie sa s otcom a jeho rodinou sa od narodenia nerozšírilo, hoci sa podstatne zmenili pomery u maloletej. Maloletá jedáva tuhú stravu, dojčenie nie je podstatnou súčasťou jej stravy, chodí, je samostatnejšia, otca pozná, jeho prostredie je jej známe, teší sa na otca a jeho rodinu, najmä starých rodičov. Na jednej strane súd odôvodňuje nariadené neodkladné opatrenie tým, že jeho vydanie je v záujme maloletého dieťaťa, a na druhej strane konštatuje, že konanie otca, ktoré je opísané v návrhu na začatie konania, nie je takej intenzity, ktorá by vyvolávala obavy o zdravý vývin maloletej, a teda možno ustáliť, že nejde o také konanie otca, ktoré by bolo v rozpore so záujmami maloletej a zároveň že nedošlo k ohrozeniu zdravia, dôstojnosti, duševného, telesného a citového vývinu maloletej. V tejto súvislosti poukazoval na to, že podľa ustálenej literatúry platí, že potreba právnej úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov. Ak súd o neodkladnom opatrení rozhodoval len na základe jednej skutočnosti, kedy matka neprišla dieťa nadojčiť, hoci mohla, a teda matka spôsobila situáciu, že dieťa malo byť na ňu v noci prisaté, tak došlo k situácii že súd rozhodol o neodkladnom opatrení na základe skutočnosti, za ktorú otec vôbec nemohol, ale spôsobila ju matka. Skutočnosť, že matka dieťa nenadojčila, hoci mohla, nemožno pripísať na vrub otcovi a nemožno ho postihnúť obmedzením styku s dieťaťom, resp. jeho nerozšírením. Je teda zrejmé, že otec svojím konaním nezaložil taký stav, kedy by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo by výkon rozhodnutia bol ohrozený. Podľa odvolateľa súd nevzal do úvahy skutočnosť, že maloletá rastie a že ich vzájomný styk je potrebné postupne predlžovať. Maloletá je vo veku (takmer 2 roky), kedy si prirodzene zvykne na dve domácnosti a ak obaja rodičia budú chápať rolu toho druhého rodiča v živote dieťaťa, tak pre dieťa bude prirodzené žiť v dvoch domácnostiach a mať rovnocenný vzťah k obom rodičom. Z prebiehajúceho konania a vyjadrení matky má otec za to, že matka vyhodnocuje jeho postoje negatívne, pričom svoj postoj k dieťaťu chápe ako ten správny. Napriek tejto rozdielnosti je zásadným, že na osobnostný vývoj dieťaťa majú jednoznačne vplyv obaja rodičia a v prípade, ak otec javí skutočný záujem o dieťa a plní si svoje rodičovské povinnosti v podobe platenia výživného, je nevyhnutné tento mu umožniť, nakoľko stretávanie s otcom je v záujme maloletého dieťaťa; každé dieťa má právo na styk so svojím rodičom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa - jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov, ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Otec tvrdí, že matka vo svojom návrhu uvádza niektoré skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde, a preto môžu negatívne ovplyvniť rozhodovanie súdu a postavenie otca vo vzťahu k starostlivosti o maloleté dieťa. Matku tehotnú z bytu nevyhodil, ale po výmene názorov sama z bytu odišla. Je si vedomý

skutočnosti, že maloletá A. ich navždy spojila a je potrebné, aby spolu komunikovali, o čo sa snaží v čo najvyššej miere. Otec maloletej A. sa už pred jej narodením chcel s matkou dohodnúť na starostlivosti o maloletú, avšak dohoda vždy stroskotala. Otec má záujem sa o maloletú starať so všetkými právami aj povinnosťami, nechce mať len povinnosti platiť výživné, ale chce sa aj aktívne zúčastňovať na jej výchove a výžive. Pracuje, pričom pracovný čas a vzdialenosť sídla jeho zamestnávateľa a bydliska matky mu neumožňovala dostaviť sa k matke na styk s maloletou ako doteraz navrhovala matka o 15,00 hod. Uvedené matke opakovane vysvetlil, táto skutočnosť je známa aj súdu, napriek tomu matka nepravdivo súdu uvádza že otec styk o 15,00 hod. bez udania dôvodu nevyužíva. Matka spomína vo svojom podaní incident zo dňa 17.11.2022, pričom uvádza, že ho vyvolali otec so svojou matkou, čo sa však nezakladá na pravde. Práve matka s maloletou na rukách hádzala veci po zemi a snažila sa zabuchnúť pred otcom vchodové dvere. Matka vo svojich podaniach tiež uvádza, že komunikácia s otcom je náročná, keď sa údajne nedokáže prispôsobiť potrebám maloletej, že požiadavky matky dlhodobo nerešpektuje a že maloletá nie je pripravená na celodenný pobyt u otca. Iba z dôvodu aby bol s maloletou aspoň v minimálnom rozsahu, súhlasí s návrhmi matky na styk, aby dcéru aspoň videl. Matke maloletej predkladá aj svoje návrhy, avšak s týmito ona vôbec nesúhlasí a toto dojednávanie môže navodiť dojem, že s otcom je zložitá komunikácia. Matka otca sa zúčastňuje na preberaní maloletej od jej matky rovnako tak, ako otec matky, nakoľko o toto matku otca požiadal otec matky. Jej prítomnosť viac krát zamedzila fyzickým atakom otca matky na otca maloletej, preto sa preberania maloletej matka otca bude aj naďalej zúčastňovať. Matka zrušila stretávanie sa maloletej s otcom, hoci maloletá bola u otca spokojná a šťastná. Matka uvádza, že otec si robí čo chce, že mení maloletej režim, že nerešpektuje jej zdravý fyzický a psychický vývin, že maloletá mala po pobyte u otca hnačku (údajne z dôvodu zmeny stravovania) a že účelovo berie maloletú mimo jej bydliska na celý deň a šikanózne núti matku, aby bola ona tá, ktorá sa prispôsobuje a precestuje XY kilometrov len preto, aby mohla maloletú dojčiť, avšak ak má otec prísť dvakrát za deň za maloletou, aby sa mohla maloletá nadojčiť a vyspať, to sa mu nepáči. Z uvedených tvrdení matky je zrejmé, že matka svojvoľne v rozpore so záujmom maloletej zrušila stretávanie sa dieťaťa s otcom a keď otec pre maloletú prišiel v stanovenom čase, neotvorila mu a maloletú mu neodovzdala. Uvedenú skutočnosť aj potvrdila. Odvolateľ má pochybnosti o dojčení maloletej, nakoľko po jej narodení matka trpela nedostatkom mlieka, súčasne sa presvedčil, že maloletá v takmer 2 rokoch na poobedňajší spánok nepotrebuje dojčenie, spokojne zaspala aj bez dojčenia, pričom dojčenia sa v prípade, keď matka neprišla, ani nedožadovala.

4. K odvolaniu otca matka ani kolízny opatrovník vyjadrenie nepodali.

5. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o dôvodnosti opravného prostriedku otca maloletej.

6. Podľa (, ), na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa (, ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

7. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam pred ich porušením či ohrozením. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného

opatrenia súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.

8. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i právne pomery, i keď len dočasne. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné vydať, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponecháva na voľnú úvahu súdu.

9. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia síce v zásade správne vychádzal z tejto charakteristiky neodkladného opatrenia a konania o ňom, v konečnom dôsledku však naplnenie podmienok nariadenia neodkladného opatrenia v tomto konkrétnom prípade úpravou styku otca s maloletou dôsledne nevysvetlil, keď neozrejmil najmä, aký dôležitý záujem maloletej A. je bez okamžitej úpravy jej styku s otcom ohrozený. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala matka maloletej a z podaní oboch rodičov je zrejmé, že ku styku otca s maloletou, dokonca v pravidelných intervaloch, dochádza, týmto záujmom zjavne nie je záujem dieťaťa na styku s jedným z rodičov, ktorý styk by doposiaľ nebol realizovaný, a tento nedostatok vzťahu by mal nepriaznivý dopad na psychický stav dieťaťa a jeho vývin.

10. Podstatou návrhu matky je tvrdenie, že otec maloletej v niektorých prípadoch nedodržal ústne dohodnuté, prípadne iba matkou stanovené podmienky styku, a znemožnil tak matke realizovať jej zámer dieťa v určitom čase dojčiť, či jej ho sťažil požiadavkou na to, aby dieťa dojčila v mieste, kde sa s otcom nachádzalo. Samotná matka však v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuvádza žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by sa otec o maloletú počas styku nad rámec ňou navrhovanej úpravy nebol schopný plnohodnotne postarať a zabezpečiť jej veku primeraný denný režim, ani že by tvrdené nedodržanie v minulosti rešpektovaných podmienok styku malo na zdravotný stav maloletej, jej fyzický či psychický vývin nepriaznivý následok. Aj s prihliadnutím na vek dieťaťa takmer dva roky (v súvislosti s vynechaním dojčenia) za takýto nepriaznivý následok intenzity odôvodňujúcej zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia nepovažoval súd tvrdenia matky o tom, že maloletá bola v noci nepokojnejšia, že, v jednom prípade, mala žalúdočné problémy pravdepodobne spôsobené zmenou stravy, prípadne, že po návrate od otca bola v prítomnosti matky vážna a mĺkva, hoci inak ide o veselé dieťa.

11. Odvolací súd tak, v rozpore s právnym názorom súdu prvého stupňa, v okolnostiach prípadu vyplývajúcich z podaní účastníkov naplnenie podmienok nariadenia neodkladného opatrenia nezistil a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním otca napadnutej časti podľa v spojení s zmenil tak, že návrh matky ako nedôvodný zamietol.

12. Odvolací súd nespochybňuje možnosť a význam úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom formou neodkladného opatrenia, má však za to, že v prípade maloletej A. a jej rodičov navrhovaná dočasná úprava styku do rozhodnutia vo veci samej (hoci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je súčasťou spisového materiálu vo veci samej) vzhľadom na zachovanie prvkov vzájomnej dohody rodičov nie je z hľadiska záujmov maloletej potrebná a mohla by, naopak, ako rozhodnutie vydané bez náležitého dokazovania na základe tvrdenia iba jedného z rodičov viesť k prehĺbeniu napätia medzi nimi. Rozdielne tvrdenia rodičov vo vzťahu k ich schopnostiam a možnostiam poskytovať maloletej dcére celodennú starostlivosť budú predmetom dokazovania súdu prvého stupňa vo veci samej.

13. V súvislosti s konfliktami rodičov, ktoré v konaní boli prezentované, odvolaciemu súdu súčasne nedá neapelovať na nich oboch, aby uprednostnili záujem dieťaťa nad vlastnými záujmami a snažili sa o čo najrýchlejšie a hladké doriešenie otázky ich vzájomného vzťahu a rešpektovanie ich vzájomných práv ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom rodičom musí byť zrejmé, že maloletá potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi

svojimi rodičmi na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok a v rámci vzniknutej situácie rodičia musia minimalizovať dopad prebiehajúcich konaní na psychiku dieťaťa.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa .

15. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).