Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/203/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v právnej veci navrhovateľa: GEOSAN DEVELOPMENT SK a.s., Vincenta Hložníka 2, Bratislava, IČO: 35 929 073, zastúpeného B & S Legal s.r.o., advokátska kancelária, Grösslingová 5, Bratislava, IČO: 35 929 049, proti odporcom: 1/ SLOVINTEGRA, a.s., Tematínska 5/A, Bratislava, IČO: 31 392 318, zastúpeného Allen & Overy Bratislava, s.r.o., advokátska kancelária, Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava, IČO: 35 857 897, 2/ SI REAL, s.r.o., Tematínska 5/A, Bratislava, IČO: 36 292 788, zastúpeného Allen & Overy Bratislava, s.r.o., advokátska kancelária, Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava, IČO: 35 857 897, 3/ GEOSAN GAMA s.r.o., Vincenta Hložníka 2, Bratislava, IČO: 35 947 101, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade trovy konania k rukám právneho zástupcu odporcov vo výške 653,42 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi v 3. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 30.07.2009 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 29.05.2009 uzatvorená medzi spoločnosťou GEOSAN GAMA s.r.o. (ktorá bola neskôr pripustená do konania ako odporca v 3. rade) a odporcom v 2. rade, ktorej predmetom je prevod nehnuteľností, je absolútne neplatná. Uviedol, že navrhovateľ i odporca v 1. rade sú spoločníci odporcu v 3. rade (pričom každému patrí obchodný podiel s výškou vkladu 50 % základného imania) a v zmysle ich dohody mal navrhovateľ vystupovať ako aktívny investor, ktorý zabezpečí zrealizovanie projektu výstavby bytových domov na nehnuteľnostiach a odporca v 1. rade ako finančný investor, ktorý bude financovať projekt. Súčasťou tejto dohody bolo, že odporca v 1. rade poskytne odporcovi v 3. rade úver na nadobudnutie nehnuteľností (a na úhradu nákladov súvisiacich s vykonaním projektu) a navrhovateľ bude znášať riziko úspešnosti projektu vo výške 50 % na základe jeho ručiteľského vyhlásenia v deň uzatvorenia záložnej zmluvy, t.j. 30.11.2005, čo však bolo možné až po realizácii ostatných spôsobov zabezpečenia. Dňa 27.01.2009 bolo odporcovi v 3. rade doručené oznámenie odporcu v 1. rade zo dňa 20.01.2009 o začatí výkonu záložného práva zo záložnej zmluvy predajom za cenu minimálne do výšky trhovej ceny, na čo Y. X. pre F. J. Y. U. vyznačila začatie výkonu záložného práva na S. T. Č.. XXXX. Odporca v 1. rade zabezpečil vyhotovenie geometrického plánu č. 9/2009 zo dňa 17.02.2009 a následne vykonal záložné právo priamym predajom nehnuteľností odporcovi v 2. rade, s ktorým v mene odporcu v 3. rade uzatvoril dňa 29.05.2009 kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti dotknuté zmenami podľa geometrického plánu s kúpnou cenou 2.685.884,88 eur bez DPH. Vklad vlastníckeho práva odporcu v 2. rade bol povolený dňa 11.06.2009. Listami zo dňa 08.07.2009 a 17.07.2009 odporca v 1. rade vyzval navrhovateľa na úhradu istiny vo výške 2.101.771,26 eur (nesplatenej istiny úveru) s príslušenstvom z titulu ručiteľského vyhlásenia. Navrhovateľ však ručí iba za 50 % nesplatenej istiny úveru s príslušenstvom. Nakoľko má

odporca v 1. rade právo požadovať od navrhovateľa splnenie záväzku odporcu v 3. rade len po vyčerpaní ostatných spôsobov zabezpečenia, t.j. po riadnom vykonaní záložného práva podľa záložnej zmluvy, navrhovateľ sa domnieva, že kúpna zmluva zo dňa 29.05.2009 je absolútne neplatná, a preto k riadnemu vykonaniu záložného práva platne nedošlo. Z toho dôvodu ani nemôžu byť splnené podmienky na uplatnenie ručenia navrhovateľa. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe navrhovateľ odôvodnil tým, že jeho právne postavenie ohľadom splnenia podmienok na uplatnenie splatnosti ručiteľského záväzku je neisté, a to kvôli absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, v dôsledku ktorej nebolo riadne vykonané záložné právo k nehnuteľnostiam. Až riadnym vykonaním záložného práva by sa mohol odporca v 1. rade domáhať uspokojenia pohľadávky zo zmluvy o úvere od navrhovateľa na základe jeho ručiteľského vyhlásenia. Absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy navrhovateľ odôvodňuje rozporom s dobrými mravmi, a to konkrétne tým, že účelom jej uzatvorenia bolo nadobudnutie kontroly nad nehnuteľnosťami zo strany odporcu v 1. rade ako záložného veriteľa, keďže uvedený nehnuteľný majetok bol na základe kúpnej zmluvy predaný odporcovi v 2. rade (SI REAL, s.r.o.), ktorého jediným spoločníkom je odporca v 1. rade (SLOVINTEGRA, a.s.). Konanie odporcu v 1. rade týmto obchádza zákonný zákaz prepadného záložného práva, na ktorý navrhovateľ upozorňuje v súvislosti s ustanovením , čo je v rozpore so zákonnými požiadavkami na konanie záložného veriteľa. Ďalej tvrdí, že kúpna zmluva bola uzavretá účelovo s cieľom splniť podmienku stanovenú v ručiteľskom vyhlásení, potrebnú na uplatnenie nárokov z ručenia voči navrhovateľovi, čo je tiež v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ tvrdí, že odporca v 1. rade pri výkone záložného práva nepostupoval s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu, čím porušil ustanovenie . Podľa jeho názoru, odporca v 1. rade predal nehnuteľnosti za neprimerane nízku cenu, pričom ako rozdiel medzi cenou, za ktorú pôvodne kúpil nehnuteľnosti odporca v 3. rade dňa 30.11.2005 a kúpnou cenou, za ktorú odporca v 1. rade nehnuteľnosti predal dňa 29.05.2009, uvádza sumu minimálne vo výške 467.537,41 eur. Vzhľadom na to, že odporca v 1. rade nepredal nehnuteľnosti za cenu minimálne vo výške trhovej ceny obdobných nehnuteľností v čase a mieste ich predaja, má navrhovateľ za to, že kúpna zmluva je neplatná podľa a článku 5 záložnej zmluvy, t.j. z dôvodu výkonu záložného práva nedovoleným spôsobom.

Podaním doručeným súdu dňa 06.11.2009 navrhovateľ žiadal, aby súd pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane odporcov ako odporcu v 3. rade, a to spoločnosť GEOSAN GAMA s.r.o., o čom súd rozhodol uznesením č. k. -373 zo dňa 29.03.2010.

Vo vyjadrení k žalobnému návrhu, ktoré bolo súdu doručené dňa 11.01.2010 právny zástupca odporcov (v 1. a 2. rade) namieta, že neexistuje žiadny naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 29.05.2009. Tvrdí, že na odstránenie údajnej neistoty navrhovateľa nie je potrebné súdne určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ale že táto údajná neistota v právnom postavení by mala byť odstránená rozhodnutím súdu o vzájomnom návrhu odporcu v 1. rade voči navrhovateľovi, ktorý bol súdu doručený dňa 11.01.2010 súčasne s vyjadrením odporcov k žalobnému návrhu. Týmto postupom budú na jednej strane zohľadnené námietky navrhovateľa ohľadom skutočností, ktoré sú sporné, na druhej strane však nedôjde k nenáležitému zasahovaniu do právneho postavenia a vlastníckych práv odporcu v 2. rade a odporcu v 3. rade ako osôb, ktoré so sporom medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade nemajú nič spoločné. Za sporné otázky medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade považuje právny zástupca odporcov otázku, či boli splnené podmienky na to, aby mohol odporca v 1. rade uplatniť voči navrhovateľovi nárok na plnenie z titulu ručenia navrhovateľa za záväzky odporcu v 3. rade na základe prehlásenia ručiteľa, a taktiež je sporná výška plnenia, ktoré bude prípadne navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi v 1. rade na základe prehlásenia ručiteľa. Ďalej právny zástupca odporcov argumentuje, že spor medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade a právna neistota ohľadom sporných otázok sa nijak netýka právnych vzťahov medzi odporcami v 1. až 3. rade, a teda nesúvisí ani s platnosťou predmetnej kúpnej zmluvy. Naliehavý právny záujem navrhovateľa nie je daný aj z dôvodu, že určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nepovedie k úplnému vyriešeniu sporu medzi účastníkmi, resp. právnu neistotu navrhovateľa je možné odstrániť inak. Ako príklad uvádza vydanie súdneho rozhodnutia o vzájomnom návrhu odporcu v 1. rade, v rámci ktorého musí súd posúdiť aj prejudiciálne otázky splnenia podmienok pre uplatnenie nároku odporcu v 1. rade voči navrhovateľovi.

Odporca v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 11.01.2010 uplatnil proti navrhovateľovi vzájomný návrh o zaplatenie sumy 1.877.694,96 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia istiny a úrokov podľa zmluvy o úvere zo dňa 30.11.2005 a prehlásenia ručiteľa zo dňa 30.11.2005. Súd tento vzájomný návrh

uznesením č. k. -410 zo dňa 24.10.2011 vylúčil na samostatné konanie (vedené pod sp. zn. ).

Podaním zo dňa 10.02.2010, ktoré bolo na súd doručené dňa 15.02.2010, sa navrhovateľ domáhal, aby súd pripustil zmenu petitu návrhu na začatie konania. Okrem určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 29.05.2009 uzatvorenej medzi odporcom v 3. rade a odporcom v 2. rade, navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že odporca v 3. rade je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na S. T. Č.. XXXXX, T. X. Ú. T. U., Y. X. pre F. J. Y. U., pre K. U. Z., K. U. - J.. Č.. N., X.S. Ú. N.:

Z.) R. Y. R. Č. XXXX/XX K. T. XXX J., D. R.: K. R.,

Z.) R. Y. R. Č. XXXX/XX K. T. XXX J., D. R.: K. R.,

Z.) R. Y. R. Č. XXXX/XX K. T. XXX J., D. R.: K. R.,

Z.) R. Y. R. Č. XXXX/XX K. T. XX J., D. R.: M. R. G. Q.,

T.) R. Y. R. Č. XXXX/XX K. T. XX J., D. R.: M. R. G. Q.,

T.) R. Y. R. Č. XXXX/X K. T. XXXX J., D. R.: W. W. R.,

T.) R. Y. R. Č. XXXX/XX K. T. XXXX J., D. R.: W. W. R.,

T.) R. Y. R. Č. XXXX/X K. T. XXX J., D. R.: K. R.,

Z.) R. Y. R. Č. XXXX/X K. T. XX J., D. R.: K. R.,

C.) R. Y. R. Č. XXXX/X K. T. XXX J., D. R.: W. W. R.,

C.) R. Y. R. Č. XXXX/X K. T. XXXX J., D. R.: W. W. R.,

C.) R. Y. R. Č. XXXX/X K. T. XX J., D. R.: M. R. G. Q.,

C.) R. Y. R. Č. XXXX/X K. T. XX J., D. R.: M. R. G. Q.,

C.) R. Y. R. Č. XXXX/X K. T. XX J., D. R.: M. R. G. Q.,

C.) M. O., Y. Y. Č. XXXX, R. na R. Č. XXXX/XX G.

C.) M. O., Y. Y. Č. XXXX, R. na R. Č. XXXX/XX. V treťom výroku zmeneného petitu návrhu navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že odporca v 1. rade je oprávneným zo záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam, ktoré bolo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 3. rade zo dňa 12.12.2005 a ktoré vzniklo na základe povolenia vkladu do X. Q. dňa 24.3.2006 R. Č.. T. - XXX/XX. Súd zmenu návrhu pripustil uznesením č. k. -415 zo dňa 12.12.2011.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, ako aj prednesom právnych zástupcov účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ a odporca v 1. rade sú spoločníci odporcu v 3. rade a každému patrí obchodný podiel s výškou vkladu 50 % základného imania. V zmysle ich vzájomnej obchodnej spolupráce sa navrhovateľ s odporcom v 1. rade dohodli, že navrhovateľ bude vystupovať ako aktívny investor, ktorý zabezpečí zrealizovanie projektu výstavby bytových domov na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve odporcu v 3. rade zapísaných na S. T. Č.. XXXX (W. Č.. XXXXX) a odporca v 1. rade ako finančný investor, ktorý bude financovať projekt.

V súlade s touto dohodou uzatvoril odporca v 1. rade ako veriteľ s odporcom v 3. rade ako dlžníkom zmluvu o úvere zo dňa 30.11.2005, v ktorej sa odporca v 1. rade zaviazal poskytnúť odporcovi v 3. rade sumu vo výške 4.315.209,45 eur. Na zabezpečenie svojich záväzkov voči odporcovi v 1. rade podľa zmluvy o úvere, odporca v 3. rade zriadil v prospech odporcu v 1. rade záložné právo k nehnuteľnostiam

(vo výlučnom vlastníctve odporcu v 3. rade zapísaných na S. T. Č.. XXXX), ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností dňa 24.03.2006 pod č. V-334/06 na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 12.12.2005.

Navrhovateľ vystavil vo vzťahu k odporcovi v 1. rade prehlásenie ručiteľa zo dňa 30.11.2005, v zmysle ktorého sa zaviazal uhradiť odporcovi v 1. rade 50 % z nesplatenej istiny a príslušenstva úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere. Zároveň bolo dohodnuté, že nároky z prehlásenia ručiteľa je možné uplatniť iba v prípade, že odporca v 1. rade uplatnil a realizoval ostatné spôsoby zabezpečenia vyplývajúce zo zmluvy o úvere.

Dňa 27.01.2009 bolo odporcovi v 3. rade doručené oznámenie odporcu v 1. rade zo dňa 20.01.2009 o začatí výkonu záložného práva zo záložnej zmluvy spôsobom predaja podľa článku 5 záložnej zmluvy, t.j. predajom za cenu minimálne do výšky trhovej ceny obdobných pozemkov v čase a mieste predaja pozemku, na čo Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislava vyznačila začatie výkonu záložného práva na liste vlastníctva č. 5468.

Odporca v 1. rade zabezpečil vyhotovenie geometrického plánu č. 9/2009 zo dňa 17.02.2009 a následne vykonal záložné právo priamym predajom nehnuteľností odporcovi v 2. rade, s ktorým v mene odporcu v 3. rade uzatvoril dňa 29.05.2009 kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti dotknuté zmenami podľa geometrického plánu s kúpnou cenou 2.685.884,88 eur bez DPH. Vklad vlastníckeho práva odporcu v 2. rade k nehnuteľnostiam bol povolený dňa 11.06.2009.

Listami zo dňa 08.07.2009 a 17.07.2009 odporca v 1. rade vyzval navrhovateľa na úhradu istiny vo výške 2.101.771,26 eur (nesplatenej istiny úveru) s príslušenstvom z titulu prehlásenia ručiteľa.

Podľa (ďalej len "") návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);

b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť.

Súd sa musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať navrhovateľ, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený ( ).

Určovací návrh v zmysle má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. Návrh spravidla nemôže byť opodstatnený ani tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa

Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo.

Určovací návrh má miesto jednak tam, kde možno pomocou neho eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovací návrh účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jeho prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacieho návrhu korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak v konkrétnom prípade nemožno očakávať, že ich určovací návrh bude plniť, nebude daný ani naliehavý právny záujem na takomto určení.

Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten-ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal vecou v jej merite (teda bez toho, aby skúmal vec z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení, že kúpna zmluva zo dňa 29.05.2009 uzatvorená medzi odporcom v 3. rade a odporcom v 2. rade je neplatná. Rovnako nie je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení, že odporca v 3. rade je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 10205 a ani na určení, že odporca v 1. rade je oprávneným zo záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam, ktoré bolo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 3. rade zo dňa 12.12.2005. Navrhovateľ nemal na podaní takého návrhu naliehavý právny záujem, pretože i v prípade vyhovenia tomuto určovaciemu návrhu by nedošlo k odstráneniu spornosti práva, resp. právnej neistoty navrhovateľa a ani by sa nezabránilo vzniku ďalších súdnych sporov medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade. To sa prieči samotnému zmyslu určovacích žalôb vo všeobecnosti, keďže na ich základe súd výrazným spôsobom zasahuje do právneho postavenia a vlastníckych práv tretích osôb. Prípadným vyhovením tomuto určovaciemu návrhu by nedošlo k zmene vlastníckych práv navrhovateľa a ani by to nemalo za následok vznik povinnosti navrhovateľa poskytnúť plnenie odporcovi v 1. rade podľa zmluvy o úvere zo dňa 30.11.2005 a jeho prehlásenia ako ručiteľa zo dňa 30.11.2005. Vyhovením návrhu by navrhovateľ nezískal kontrolu nad uvedenými nehnuteľnosťami, keďže by vlastnícke právo k nim opäť nadobudol odporca v 3. rade - právnická osoba, ktorá je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky samostatným a nezávislým subjektom práv a povinností.

Naliehavý právny záujem navrhovateľa taktiež nie je daný z dôvodu, že spornosť práva, resp. právnu neistotu navrhovateľa možno odstrániť inak, t.j. existuje iný spôsob, akým sa môže navrhovateľ domáhať svojich práv. Naliehavosť právneho záujmu navrhovateľa neexistuje už aj preto, že vzájomný návrh odporcu v 1. rade voči navrhovateľovi na zaplatenie sumy 1.877.694,96 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia istiny a úrokov podľa zmluvy o úvere zo dňa 30.11.2005 a prehlásenia ručiteľa zo dňa 30.11.2005 bol vylúčený na samostatné konanie (vedené pod sp. zn. ) uznesením č. k. -410 zo dňa 24.10.2011. V konaní vedenom pod sp. zn. by požadované určenie malo povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo

- čo je nezlučiteľné s existenciou naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení v tomto konaní.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu doručenom súdu dňa 30.07.2009 odôvodňuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení tým, že jeho právne postavenie ohľadom splnenia podmienok na uplatnenie splatnosti ručiteľského záväzku je neisté, a to kvôli absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, v dôsledku ktorej nebolo riadne vykonané záložné právo k nehnuteľnostiam. Navrhovateľ teda vyvodzuje existenciu naliehavého právneho záujmu zo záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Táto argumentácia však neobstojí, nakoľko záver o absolútnej neplatnosti zmluvy by predpokladal vyhodnotenie vykonaného dokazovania a ustálenie skutkových zistení z neho vyplývajúcich, čo by bolo možné až v súvislosti s rozhodnutím v merite veci. Existencia naliehavého právneho záujmu ako procesného predpokladu určovacej žaloby musí byť daná už na začiatku sporu. Súd túto otázku rieši už po podaní žaloby vychádzajúc z jej obsahu a prípadne aj pripojených listín, pričom nedostatok naliehavého právneho záujmu vedie k zamietnutiu žaloby bez toho, aby ju súd preskúmaval po vecnej

stránke, teda aby vykonával dokazovanie na existenciu samotného práva alebo právneho vzťahu, ktorý je predmetom určovacieho petitu. Nedostatok naliehavého právneho záujmu preto nemožno odôvodniť skutočnosťou, ku ktorej sa súd vyjadruje až v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

Navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 12.03.2012 a na pojednávaní dňa 26.03.2012 tvrdil, že jeho naliehavý právny záujem na určení, že kúpna zmluva zo dňa 29.05.2009 je neplatná, spočíva aj v tom, že uzatvorením predmetnej zmluvy bol ovplyvnený hospodársky výsledok odporcu v 3. rade a tým aj navrhovateľa, keďže je spoločníkom spoločnosti odporcu v 3. rade s výškou obchodného podielu 50 %. Opiera sa o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno uprieť naliehavý právny záujem na určení, že zmluvy, ktoré spoločnosť uzavrela s inými spoločníkmi alebo tretími osobami a ktoré môžu mať vplyv na výšku jeho podielu zo zisku spoločnosti, sú absolútne neplatné. Súd má za to, že naliehavý právny záujem navrhovateľa nie je daný ani v tomto prípade, nakoľko navrhovateľ nijak nepreukázal, akým spôsobom by sa jeho podiel zo zisku spoločnosti zmenil, ak by súd určil, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatná. Ak spoločnosť odporcu v 3. rade dosahovala negatívny hospodársky výsledok v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, tak v prípade určenia jej absolútnej neplatnosti by sa podiel na zisku navrhovateľa podľa názoru súdu nijak nezmenil (teda ani nezvýšil), a tým by sa právne postavenie navrhovateľa nestalo istejším.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona, súd zamietol určovací žalobný návrh navrhovateľa pre nesplnenie zákonnej podmienky existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na takomto určení a podaný žalobný návrh z hľadiska meritu veci ďalej neskúmal.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. v znení neskorších predpisov za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k žalobe a písomné vyjadrenie zo dňa 10.03.2010) vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny po 55,49 eur/1 úkon zníženej o 50 % (t.j. 27,75 eur/1 úkon), za 1 úkon právnej služby (písomné oznámenie zo dňa 08.09.2011) vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny po 57,00 eur/1 úkon zníženej o 50 % (t.j. 28,50 eur/1 úkon), za 2 úkony právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 23.01.2012 a 26.03.2012) vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny po 58,69 eur/1 úkon zníženej o 50 % (t.j. 29,35 eur/1 úkon), za 1 úkon právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 27.01.2010) vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny zníženej o 50 %, t.j. po 6,94 eur/1 úkon, za 3 úkony právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 28.02.2011, 11.05.2011 a 10.10.2011) vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny zníženej o 50 %, t.j. po 7,13 eur/1 úkon, 1 režijný paušál po 6,95 eur/1 RP, 3 režijné paušály po 7,21 eur/1 RP, 4 režijné paušály po 7,41 eur/1 RP, 2 režijné paušály po 7,63 eur /1 RP a DPH vo výške 54,45 eur, čo predstavuje trovy konania vo výške 326,71 eur na jedného odporcu, spolu za odporcu v 1. a 2. rade vo výške 653,42 eur.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola určená v súlade s vyhlášky MS SR č. v znení neskorších predpisov. Súd nepovažuje spôsob výpočtu tarifnej odmeny určený právnym zástupcom odporcov podľa vyhlášky MS SR č. za správny, nakoľko právna služba sa netýkala samotných nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, ale určenia neplatnosti kúpnej zmluvy ako právneho úkonu. Navyše, kúpnu cenu veci alebo práva nemožno stotožňovať so samotnou cenou veci alebo práva.

Súd odporcovi v 3. rade náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.