Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23To-19-2012.pdf
PDF · 79.83 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/19/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. marca 2012 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici v trestnej veci obvineného
E. L.
nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom E. J., okr. X., prechodne bytom E., H. J. XX, E Q. Q. A.. a Q. A.,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici č.k. 1T/154/2010-145 zo dňa 03.10.2011 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku výrok, ktorým súd upustil od uloženia súhrnného trestu.
Pri nezmenenom výroku o vine sa obžalovaný podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d -s u d z u j e podľa § 222 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l), n) Tr. zák., § 37 písm., h) Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá, za súčasného uloženia probačného dohľadu. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa mu stanovuje skúšobná doba na 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe škodu vo výške 12.916,77 € (dvanásťtisícdeväťstošestnásť eur, sedemdesiatsedem centov) X. Q., B., B. XX, IČO: 31335004 a škodu vo výške 3.633,74 € (tritisícšesťstotridsaťtri eur a sedemdesiatštyri centov) Q. V. B., L. č. XX, E. J., R. XX, IČO: 31202900.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa z r u š u j e výrok o treste v rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici č.k. 1T/93/2010-118 zo dňa 10.11.2010, právoplatného toho istého dňa, ako aj všetky ďalšie výroky na zrušený výrok nadväzujúce.
Výroky o vine a náhradách spôsobenej škody podľa § 287 a § 288 Tr. por. zostávajú v obidvoch rozsudkoch týmto zrušením nedotknuté.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici č.k. 1T/154/2010-145 zo dňa 03.10.2011 bol obvinený E. L. uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., pretože ako správca bytového domu na ul. R. č. XX v E. J. a oprávnený konať v mene spoločenstva vlastníkov bytov L. č. XX, E. J., IČO: 31202900, potom, ako v období od mesiaca január roku 2009 do mesiaca september 2009 vrátane, pravidelne mesačne vyberal finančné prostriedky v dohodnutej výške od vlastníkov bytov na zabezpečenie chodu bytovky v celkovej výške 1.376,34 €, peniaze nevložil na za týmto účelom založený bankový účet, ani ich nepoužil na financovanie chodu bytovky, uhradil iba 3 faktúry za vodu X. V. a.s. X. B. v sume 259 €, ale ich použil pre vlastnú potrebu spolu s finančnými prostriedkami, ktoré boli vyzbierané v predchádzajúcom období v sumu 2.516,40 €, čím spôsobil spoločenstvu vlastníkov bytom dom č. XX so sídlom E. J., R. č. XX, IČO: 31202900 škodu v celkovej výške 3.633,74 €.
Súd prvého stupňa u obvineného upustil od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na odsúdenie z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T/93/2010-318 zo dňa 10.11.2010, ktorým rozsudkom bol obvinený uznaný vinným zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 roky, za súčasného uloženia probačného dohľadu a uloženej povinnosti nahradiť škodu počas plynutia skúšobnej doby, nakoľko tento trest súd považuje za dostatočný. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por., súd obvineného zaviazal k povinnosti nahradiť Q. vlastníkov bytov, L. č. XX, E. J., R. XX, IČO: 31202900, zastúpené splnomocnencom I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Q., O. č. XXX/XX, prechodne bytom E. J., R. XX, škodu vo výške 3.633,74 €.
Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote bol napadnutý odvolaním prokurátora okresnej prokuratúry. Odvolanie bolo podané proti výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu. Podľa názoru prokurátora, mal byť obžalovanému uložený súhrnný trest v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 2 Tr. zák. a za použitia asperačnej zásady a po úprave hraníc trestnej sadzby mal súd ukladať obvinenému trest odňatia slobody v rozpätí trestnej sadzby od 8 rokov a 2 mesiace, do 13 rokov a 4 mesiace. Súd pochybil, pokiaľ konštatoval, že tento trest za použitia tzv. asperačnej zásady by bol pre obvineného nepomerne vysokým trestom, a preto upustil od uloženia súhrnného trestu. Uvedený postup je v rozpore s ustanovením § 44 Tr. zák. Súd nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo záver, že trest uložený skorším rozsudkom je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostačujúci. Mal skúmať, či skôr uložený trest spĺňa svoj účel a do akej miery plní tento trest svoj výchovný účel, ako spolupracuje obžalovaný s probačnou a mediačnou úradníčkou a ako si plní povinnosti uložené súdom, t.j., či začal s náhradou spôsobenej škody. Obvinený predložil iba doklad o zriadení trvalého príkazu za účelom splatenia dlhu, čo však ešte nesvedčí o tom, že by reálne spôsobenú škodu začal nahrádzať. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní žiadal podanému odvolaniu vyhovieť, pričom poukázal aj na to, že súd neskúmal následky trestného činu obvineného v tom zmysle, kto sú obyvatelia predmetného domu č. XX v E. J., či tam nežijú aj maloleté deti a či sú obyvatelia schopní uhrádzať platby za energie, resp., či neboli z dodávaných energií odstavení.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné.
Preskúmaním spisového materiálu sa odvolací súd stotožnil s námietkami odvolania prokurátora okresnej prokuratúry, že súd prvého stupňa nemal splnené podmienky pre postup podľa § 44 Tr. zák., teda pre upustenie od súhrnného trestu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné takýmto spôsobom obchádzať ukladanie súhrnného trestu, najmä v prípadoch, keď páchateľovi hrozí ukladanie trestu v rámci tzv. asperačnej zásady. V tomto smere aj odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa za nesprávny, v rozpore s vyššie citovaným ustanovením Trestného zákona. Z uvedeného dôvodu teda odvolací súd zrušil v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa výrok, ktorým bolo u obvineného upustené od uloženia súhrnného trestu a zároveň zrušil celý výrok o treste v rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici č.k. 1T/93/2010-118 zo dňa 10.11.2010, ako aj všetky ďalšie výroky na zrušený výrok nadväzujúce.
Keďže odvolaciemu súdu nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por. v tom, aby vo veci rozhodol rozsudkom sám, zaoberal sa následne odvolací súd všetkými skutočnosťami potrebnými vziať do úvahy pri ukladaní súhrnného trestu obvinenému. Faktom je, že v rámci uplatnenia tzv. asperačnej zásady hrozilo obvinenému pri ukladaní trestu rozpätie trestnej sadzby od 8 rokov a 2 mesiace do 13 rokov a 4 mesiace. Na druhej strane však musel odvolací súd prihliadať k dvom veľmi podstatným okolnostiam, a to, že obvinený tak v prvej trestnej veci ohľadne zločinu úverového podvodu, ako aj v tejto trestnej veci, týkajúcej sa prečinu sprenevery, vydal pred súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, čím nepochybne podstatne uľahčil súdu dokazovanie žalovanej trestnej činnosti. Odvolací súd už vo viacerých predchádzajúcich prípadoch vyslovil názor, že takéto vyhlásenie obvineného o vine je na úrovni konania o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, a teda je namieste použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Vychádzajúc potom z ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zák. dospel odvolací súd k záveru, že primeraným trestom v zmysle zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. je trest odňatia slobody vo výmere troch rokov. Pri úvahách o tom, či je potrebné na obvineného, resp. na jeho prevýchovu pôsobiť priamym výkonom trestu odňatia slobody, alebo na jeho prevýchovu bude postačovať podmienečný odklad výkonu uloženého trestu, za súčasnej spolupráce probačného a mediačného úradníka, samozrejme na dlhšiu skúšobnú dobu ako bola uložená obvinenému rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici č. k. 1T/93/2010-118 zo dňa 10.11.2010, dospel odvolací súd k záveru, že k prevýchove obvineného bude postačovať hrozba výkonom trestu, za súčasného stanovenia primeraných povinností. Predovšetkým je potrebné uviesť, že obvinený pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život, k trestnej činnosti sa doznal, túto oľutoval a napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri jej objasňovaní. Priťažovalo mu iba to, že spáchal viac trestných činov. Ako dôležitú skutočnosť, že obvinený chce odstrániť následky svojho konania, vzal odvolací súd do úvahy fakt, že v peňažnom ústave si zriadil účet a zadal trvalé príkazy na mesačné splátky spôsobenej škody jednému aj druhému poškodenému, pričom podľa vlastného vyjadrenia, okrem týchto pravidelných splátok sa bude snažiť spôsobenú škodu nahradiť čím skôr aj vkladaním ďalších peňažných prostriedkov.
Vychádzajúc z horeuvedeného, odvolací súd potom trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov obvinenému podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú mu podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. stanovil na obdobie piatich rokov. Zároveň však odvolací súd podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. uložil obvinenému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, k náhrade ktorej bol obidvoma rozsudkami súdu prvého stupňa zaviazaný a ktoré výroky zostali v platnosti. Pokiaľ obvinený v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia spôsobenú škodu neuhradí a tým preukáže, že uvedený výchovný trest sa minul svojho účinku, ešte vždy môže nastúpiť represívna stránka Trestného zákona a výkon uloženého trestu odňatia slobody mu môže byť nariadený.
Z takto uvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.