Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7To-14-2023.pdf
PDF · 77.53 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/14/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. novembra 2023, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 10. mája 2022 sp. zn. 7T 78/2020 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm. d/, písm. e/, ods.2 Tr.por. zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods.3 Tr.por. a podľa § 155 ods.1 Tr.zák., § 41 ods.2, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods.5, § 39 ods.2 písm. d/, ods.4 Tr.zák. per analógiám ukladá obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C., C. X, prechodne bytom C., D. XX, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods.2 písm. b/ Tr.zák. súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T 78/2020 zo dňa 10. 5. 2022 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Tr.zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že
1/ v C. v bytovom dome na E. F. G. XX H. I. J. X. D. dňa 19.06.2020 v presne nezistenom čase okolo 20.00 hod. fyzicky napadol poškodeného A. H. tým spôsobom, že ho viackrát udrel päsťou do oblasti hlavy, v dôsledku čoho poškodený H. spadol zo stoličky a dočasne stratil vedomie, pričom po nadobudnutí vedomia ho poškodený H. nasledoval do bytu na X. D., kde tohto znova udrel päsťou do oblasti hlavy, v dôsledku čoho poškodený H. znova stratil vedomie, čím boli poškodenému A. H. spôsobené zranenia, a to zlomenina lebečnej klemby a zlomenina lebečnej spodiny bez posunov úlomkov, pomliaždenie mozgu menšieho rozsahu, vnútro lebečné krvácanie pod tvrdú plenu mozgu menšieho rozsahu a vnútrolebečné krvácanie pod pavúčnicou, ľahký otras mozgu, tržnú ranu na hornej pere v dutine ústnej, pomliaždenie nosa s krvácaním z nosa a pomliaždenie s odreninou v driekovo-krížovej oblasti s dobou liečenia a závažným narušením obvyklého spôsobu života v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní,
2/ v C. v bytovom dome na E. F. G. XX na chodbe X. D. dňa 12.09.2020 v presne nezistenom čase okolo 20.00 hod. sa pod vplyvom alkoholu vyhrážal poškodenému A. H. so slovami „poď dole, nech
ťa rozkopem, teraz ťa dopichám, nebudeš so ženou chodiť po meste“, následne na to zišiel dole pred bytový dom na ulicu, kde pokračoval vo vyhrážaní sa aj manželke poškodeného A. H., a to poškodenej K. H. si slovami „keď vás chytím, tak vás oboch dopichám“ a „priprav si peniaze pre manžela, teraz už nebude ležať len na JIS-ke, ale pôjde rovno na cintorín“, čo viackrát zopakoval aj so slovami „kde ho chytí, tam ho zabije“, čím takto svojim konaním vzbudil u oboch poškodených obavu z uskutočnenia svojich vyhrážok.
Bol mu za to podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 41 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 5, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr.zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenému A. H., nar. XX.X.XXXX v C., bytom C., E. XX škodu vo výške 10.702 € (desaťtisícsedemstodva eur).
Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej B. L. D. M., so sídlom N. X, J., škodu vo výške 2.335,51 € (dvetisíctristotridsaťpäť eur a päťdesiatjeden centov).
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor, a to čo do výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutým rozsudkom a to z dôvodu, že u obžalovaného je nutné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák., keďže obžalovaný sa opakovane dopustil zločinu, čím malo dôjsť k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby na 7 rokov. Rovnako je potrebné aplikovať ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. z dôvodu, že jeden z trestných činov spáchaný vo forme viacčinnom súbehu je zločinom, čím dochádza k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby na 160 mesiacov. Nakoľko obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, súd mal správne analogicky postupovať podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. a nie podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. Okolnosti daného prípadu ani osoba obžalovaného neodôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Z uvedeného navrhol, aby súd druhého stupňa z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. pri nezmennom výroku o vine a škode zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému zákonný trest podľa § 41 ods. 2, § 36 psím. l), m), § 38 ods. 5 a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Krajský súd na podklade podaného odvolania len čo do výroku o treste nemal dôvod pochybovať o právnej kvalifikácii konania obžalovaného ako trestnom čine – zločine ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.
Po podrobnom preskúmaní výroku o treste však krajský súd zistil, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému súdom prvého stupňa vo výmere štyroch rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia nezodpovedá zákonnému ustanoveniu § 38 ods. 5 Tr. zák.
Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov, a to po riadnom a zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. 1 a nasl. Tr. por., na základe čoho okresný súd na návrh prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Tak na podklade vyhlásenia o vine, ako aj na podklade vykonaného dokazovania v prípravnom konaní nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti o právnej kvalifikácii konania obžalovaného ako zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.
Z odpisu registra trestov krajský súd zistil, že obžalovaný bol doteraz 9-krát súdne trestaný, naposledy na území Slovenskej republiky rozsudkom Okresného Košice II sp. zn. 5T 99/2013 zo dňa 27. 3. 2015, právoplatným 31.3.2015, ktorým mu bol za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia s tým, že dňa 19. 8. 2015 došlo k sprísneniu výkonu trestu zo stredného stupňa stráženia na maximálny stupeň stráženia.
Krajský súd sa stotožnil aj s vyhodnotením poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností zo strany okresného súdu a aj podľa názoru krajského súdu, keďže obžalovaný sa k skutkom priznal a tieto oľutoval, aplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a zároveň dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), m) Tr. zák., keďže už bol v minulosti viackrát súdne trestaný. Pochybil však, ak nepostupoval podľa ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák.
Podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.
Oproti názoru okresného súdu, krajský súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa k predmetnej trestnej činnosti priznal a skutočnosti, že tento bol v minulosti bol odsúdený za spáchanie zločinu, nemožno aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák.
Reagujúc na odvolacie námietky prokurátora, krajský súd dospel k záveru, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov Okresným súdom Košice II je nezákonný a za daných okolností nespĺňa všetky kritériá tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Krajský súd po vyhodnotení vyššie citovaných skutočností rozhodných pre druh a výmeru trestu uložil tak obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne, ktorý krajský súd považuje za zákonný, a to v rámci individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Keďže obžalovaný už bol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, rozhodol zároveň o jeho zaradení pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Inak napadnutý rozsudok ostal nezmenený.
Odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil len vo výroku o uloženom treste, čo znamená, že výrok o vine, ako aj výroky o náhrade škody v rozsudku súdu prvého stupňa ostali nezmenené.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.