Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-521-2009.pdf
PDF · 92.07 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/521/2009
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO : 35 792 752, Bratislava, ul. Mliekarenská 10 proti povinným : 1./ J. J., V..: X.X.XXXX, P. Č. V. B., C.. Š. XXX/XX a 2./ R. J., V..: XX.X.XXXX, P. Č. V. B., C.. Š. XXX/XX o vymoženie sumy 2 333,14 Eur s prísl. a trov exekúcie o podnete súdneho exekútora na preskúmanie exekučného titulu takto
rozhodol:
Zastavuje exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade Košice u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola pod č. EX 1799/2009.
O trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného sa začalo dňa 4.8.2009 na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola exekučné konanie v ktorom sa oprávnený domáha na povinnom vymoženia sumy 2 333,14 Eur s prísl. a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Erika Končoka, rozhodcu so sídlom v Bratislave, zo dňa 14.10.2008 č. konania : RK - 569/08 - EK. Podaním zo dňa 5.8.2009, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.8.2009 požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poverením tunajšieho súdu zo dňa 12.8.2009 č. 5811 049184* poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka. Podaním zo dňa 8.6.2010 podal súdny exekútor súdu podnet na preskúmanie exekučného titulu a podnet na prípadné zastavenie exekúcie z dôvodu, že v priebehu exekúcie nadobudol súdny exekútor pochybnosti o oprávnenosti vymáhania nároku a to ohľadne úroku z omeškania, pretože podľa súdneho exekútora dojednanie o výške úroku z omeškania môže byť dôvodom absolútnej neplatnosti v časti zmluvy o pôžičke nad zákonom prípustnú výšku úrokov z omeškania a teda možno v tomto prípade očakávať zastavenie exekúcie v časti úrokov z omeškania nad zákonom prípustnú výšku úrokov z omeškania. Vzhľadom k tomu s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a na smernicu rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách podal súdu podnet na opätovné preskúmanie exekučného titulu a prípadné povolenie odkladu exekúcie alebo jej zastavenie nad zákonom prípustný rozsah. Oprávnený k podnetu súdneho exekútora uviedol, že právna povaha vzťahu z ktorého vznikla vymáhaná pohľadávka sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka a to vzhľadom na ust. § 261 ods.3 Obchodného zákonníka. Pri uplatnení nároku na úrok z omeškania preto oprávnený postupoval v zmysle tohto právneho predpisu. Oprávnený poukázal na to, že podanie súdneho exekútora je neurčité a všeobecné, pretože exekútor nekonkretizuje ustanovenia „ zmluvy o pôžičke „ ktoré by mali obsahovať ním tvrdenú dohodu o úrokoch z omeškania, nakoľko medzi účastníkmi podľa vyjadrenia oprávneného nebola uzavretá zmluva o pôžičke. Vzhľadom k tomu má oprávnený za to, že ním uplatnený úrok z omeškania je vyčíslený a uplatnený v zmysle platnej právnej úpravy, je s ňou v súlade a teda je oprávnený. Preto oprávnený navrhuje, aby súd na podnet súdneho exekútora ako nedôvodný neprihliadal. Zároveň oprávnený na základe výzvy súdu predložil Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 18.4.2008 č. 8300007547 spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami a Kartu klienta.
Podľa ust. § 57 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ( ďalej len Exekučný poriadok ) Exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom. Podľa ust. § 57 ods.2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa ust. § 45 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Podľa ust. § 45 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd preskúmal predloženú žiadosť spolu s prílohami a zistil nasledovné :
Exekučným titulom v tomto konaní je Rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Eriak Končoka so sídlom v Bratislave zo dňa 14.10.2008 sp. zn.: RK - 569/08 - EK, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.12.2008 a vykonateľnosť dňa 6.12.2008. Týmto boli povinní zaviazaní spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy vo výške 2 382,92 EUR spolu s 14,25 % ročným úrokom od 5.9.2008 a na náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Pohľadávka uplatnená oprávneným v rozhodcovskom konaní vznikla z o Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300007547, ktorú oprávnený uzavrel s povinnými dňa 18.4.2008. Predmetom zmluvy bol úver vo výške 50 016,- Sk, ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 2 114,- Sk a to vždy k 22. dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca . RPMN bola stanovená vo výške 79,49 %. Povinný v 2.rade bol zaviazaný v zmluve ako spoludlžník. Keďže povinný neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a bol v omeškaní so splácaním úveru podal oprávnený dňa 6.10.2008 u rozhodcu JUDr. Erika Končoka návrh za začatie rozhodcovského konania. Rozhodca JUDr. Erik Končok odvodil právomoc na rozhodovanie sporu v zmysle rozhodcovskej doložky , ktorá je súčasťou úverovej zmluvy. Súd posúdil predmetnú zmluvu v súlade s platnými právnymi predpismi a zistil, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy s povinným sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ust. § 3 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Oprávnený poskytol povinnému úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva zo samotného výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava oddiel : Sa, Vložka č. : 10130/T, kde v časti predmetu činnosti obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. je uvedené poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Povinný je fyzickou osobou, pričom z predmetnej Úverovej zmluvy č. 8300007547 zo dňa 18.4.2008 nevyplýva, že by bol povinnému poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Uvedená zmluva preto vzhľadom na vyššie uvedené spĺňa predpoklady týkajúce sa predmetu zmluvy a vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa a bezpochyby má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z.. Preto súd predmetný právny vzťah medzi oprávneným a povinným podrobil platným normám spotrebiteľského práva. Súd ďalej poukazuje na to, že na tento právny vzťah je nutné okrem ustanovení Všeobecných úverových podmienok , ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré majú kogentnú povahu a súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
Podľa ust. § 54 ods.1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v platnom znení Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní / tento bod s účinnosťou od 1.1.2008 /. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je teda pri postupe podľa ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní povinný hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle ust. § 159 OSP a môže ho preskúmavať z hľadísk uvedených v ust, § 45 zákona o rozhodcovskom konaní čo do jeho materiálnej správnosti. Súd tu teda skúma nielen to, či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatky uvedené v ust. § 40 ods. písm. a ) a b) zákona o rozhodcovskom konaní ( formálne náležitosti exekučného titulu ) ale aj to, či takýto exekučný titul zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom .
Súd posudzoval predmetný vzťah podľa vnútroštátnych právnych noriem ako aj noriem európskeho práva a ako už bolo vyššie uvedené, vzťah ktorý vznikol z Úverovej zmluvy č. 8300007547 zo dňa 18.4.2008 považuje za vzťah spotrebiteľský. Následne preto súd posudzoval v zmysle ust. § 44 ods. Exekučného poriadku, či exekučný titul - rozhodcovský rozsudok je v súlade so zákonom, konkrétne s ust. § 45 zákonom o rozhodcovskom konaní. Oprávnený svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil na rozhodcovskom súde, preto súd posudzoval rozhodcovskú doložku upravená zmluvou o úvere je prijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve alebo nie. V čl. 18.2 Všeobecných zmluvných podmienok predmetnej Zmluvy o úvere - časť Rozhodcovská doložka je uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúca alebo súvisiace s touto zmluvou o revolvingovom úvere budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z troch rozhodcov - JUDr. Gustáv Ret, JUDr. Michal Krnáč, Mgr. Erik Končok.
Táto rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však táto rozhodcovská doložka neprijateľnou podmienkou podľa ust. § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože táto doložka nebola osobitne individuálne vyjednaná a je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ sa pri uzatváraní tejto formulárovej zmluvy nachádzal v nevýhodnejšom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, nakoľko súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Všeobecné obchodné podmienky písané malým písmom. Obsah zmluvy bol tu dopredu daný a spotrebiteľ buď mohol takúto zmluvu prijať alebo odmietnuť ako celok. Takisto aj táto rozhodcovská doložka bola dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľovi neostávalo nič iné, iba ju ako súčasť Všeobecných zmluvných podmienok prijať alebo ako už bolo vyššie uvedené zmluvu ako celok odmietnuť. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluvy alebo v obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní - ust. § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ust. § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na základe ktorého by potom bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora. O takúto podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským alebo štátnym súdom, ale ak podľa tejto doložky konanie začalo na návrh dodávateľa, pretože tým, že právo voľby je na dodávateľovi, sa odníma spotrebiteľovi právo na prejednanie veci pred všeobecným súdom a spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, prípadne podať návrh na všeobecnom súde, aby tým odvrátil dôsledky rozhodcovského konania. Súd vzhľadom na vyššie uvedené posúdil, že rozhodcovská doložka upravená v predmetnej zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože ho núti porobiť sa rozhodcovskému konaniu pred vopred určenými rozhodcami a zároveň ho núti podrobiť sa vopred stanoveným pravidlám rozhodcovského konania, ktoré ukladajú povinnosti ktoré predpisy OSP neupravujú a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľovi je týmto spôsobom odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia Smernice 93/13/ EHS. Aj keď ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka upravuje, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, toto ustanovenie nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži. Keďže dodávateľ uplatnil svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy na rozhodcovskom súde a nie na všeobecnom súde, zo spotrebiteľa sa stal žalovaný, ktorý si už nemôže zvoliť všeobecný súd a teda táto doložka ho núti podrobiť sa arbitráži, teda vyžaduje sa od spotrebiteľa, aby riešil v takomto prípade spor na rozhodcovskom súde, čo je vlastne naplnenie ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.
Súd preto prihliadajúc na tieto skutočnosti má za to, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, s ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní a s dobrými mravmi pretože dojednanie rozhodcovskej doložky v štandardnej formulárovej zmluve a následné rozhodcovské konanie na základe takejto rozhodcovskej doložky viedlo vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a plnenie, ktoré bolo priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky je plnením ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Pokiaľ ide o to, že túto skutočnosť mohol súd zistiť už v čase, keď súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a teda z listín, ktoré boli pripojené k návrhu na vykonanie exekúcie a k žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné uviesť, že súd je oprávnený a teda aj povinný v každom štádiu exekúcie a teda v priebehu celej exekúcie ex offo skúmať, či trvajú podmienky exekúcie v zmysle ust. § 10 OSP - kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci a ak zistí aj v priebehu konania, že tieto podmienky splnené nie sú, je povinný takúto exekúciu aj bez návrhu zastaviť. To, že bolo v tejto veci vydané poverenie nemožno považovať za také procesné rozhodnutie, ktoré by v zmysle ust. § 159 ods. 3 OSP tvorilo prekážku veci rozsúdenej a bolo prekážkou pre opätovné posúdenie toho, či trvajú podmienky exekúcie. Na základe podnetu súdneho exekútora súd teda opätovne preskúmal exekučný titul a zistil, že rozhodcovská doložka upravená vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy je neprijateľnou podmienkou a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a teda navrhovateľ ako oprávnený nebol oprávnený na základe takejto podmienky prejednať vec v rozhodcovskom konaní, pretože takýmto konaním bola spotrebiteľovi odopretá ochrana podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a následne teda plnenie, ktoré bolo priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky je plnením ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol o podnete súdneho exekútora tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sú rozhodne o zastavení exekúcie rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.