Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Pc/10/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. E., proti odporcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. E., o rozvod manželstva, t a k t o

rozhodol:

I. Súd, manželstvo účastníkov konania navrhovateľka: A. B., nar. XX. XX. XXXX, F. G. a odporcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, ktoré je uzavreté dňa 19. 01. 2002 na Obecnom úrade v obci D. E., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Sečovská Polianka, zväzok 7, ročník 2002, strana 26, poradové číslo 1, r o z v á d z a.

II. Konanie o určenie manželského výživného na čas po rozvode z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 16.05.2023, domáhala rozvodu manželstva uzavretého s odporcom. Zároveň žiadala určiť, že odporca je povinný jej prispievať na výživu po rozvode sumou 100,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli dňa 19.01.2002. U oboch išlo o prvé manželstvo, z manželstva sa im narodili deti, H., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX. Okrem toho vychovávali aj dcéru z jej prvého vzťahu, I., nar. XX.XX.XXXX. V pestúnskej starostlivosti má syna J. K., nar. XX.XX.XXXX. Návrh na rozvod podala po dlhom odhodlávaní sa. Snažila sa riešiť problémy medzi nimi. Snažila sa viesť rozhovory, opisovať svoje pocity a navrhovala rôzne možnosti riešenia a mnoho iných vecí. Ich manželstvo je chladné, bez citu. Sú dvaja cudzí ľudia v jednom dome. Odporca sa dokáže postarať o okolie domu, pomáha v domácnosti a taktiež aj s prácou a výchovou detí. Jej dcéra z mimomanželského vzťahu ako aj ich spoločné deti sú dospelé, žijú svoj život. Býva v domácnosti s pestúnom J. a manželom. Ďalej dodala, že vzťahy medzi nimi sa čoraz viac prehlbujú. Keď boli deti malé, manžel sa jej snažil prejavovať lásku, jeho prejavom bola žiarlivosť a deti boli častokrát svedkami hádok. No napriek tomu chcela manželstvo udržať. Manželstvo má byť o citoch a prejavoch lásky, úcty a rešpektu. Je žena a potrebuje cítiť, že je milovaná a chcená. Je jej trápne, že sa musí dožadovať prejavu lásku, záujmu, či intimity. Cíti sa ponížená a je označovaná za nymfomanku. Situácia, ktorá predchádzala jej podaniu návrhu na rozvod bola tá, že pri snahe o intimitu ju manžel poslal za otcom jej prvej dcéry, I.. Ich komunikácia sa týka iba jedla, platieb a spoločných detí. Ich vzťah je chladný, bez emócii. Manžela sa snažila motivovať výzorom, oblečením a prívetivosťou. Jeho reakcia bola nulová. Manžel sa nezaujíma o jej problémy, ani pocity vo všeobecnosti. Myslela si, že je to jeho povahou, no skutočnosť podľa nej je iná. Vznikli situácie, kedy manžel fyzicky obťažoval jej neter. Neskôr sa dozvedela aj o ďalších incidentoch. Raz nastala situácia, že pre obťažovanie museli odísť z rodinnej oslavy. Ona má svoje pocity, chce žiť svoj život, nechce žiť s človekom ako je jej manžel. Nechce žiť a dúfať, že sa to niekedy zmení. Po rozvode bude

sama, ale to je aj teraz. Z vyššie uvedených dôvodov vzťahy medzi nimi sú vážne rozvrátené z dôvodov zapríčinených odporcom. Ich manželstvo neplní, ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Manželstvo neplní ani biologickú a emocionálnu funkciu, preto podala návrh na rozvod manželstva.

2. Odporca pri prvom pojednávaní uviedol, že s rozvodom nesúhlasí. Preto účastníci konania boli odoslaní do poradensko-psychologickej poradni. Išlo už o opakované odoslanie a napriek opakovaným výzvam sa účastníci konania do poradne nedostavili. Navrhovateľka telefonicky striktne odmietala sa zúčastniť stretnutia v poradni s odôvodnením, že trvá na rozvode manželstva. Odporca telefonicky si dohodol termín, avšak na stretnutie sa nedostavil. Následne v ďalšom pojednávaní odporca uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom účastníkov konania, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 19.01.2002, obaja ako slobodní. Z manželstva sa im narodili už tohto času plnoleté deti, a to H. J., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX.

5. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu na rozvod manželstva, pretože komunikácia s manželom je obmedzená iba na nutné prípady, ak sa niečo rieši. Uviedla, že trvá na dôvodoch rozvodu manželstva ako uviedla v písomne podanom návrhu. Spôsob spolužitia, aký uviedla v návrhu na rozvod manželstva medzi nimi funguje už niekoľko rokov. Manžela vníma ako cudzieho, brata. Nie je osobou, ktorej sa môže zveriť. Takýto spôsob spolužitia sa snažila riešiť opakovane s manželom, snažila sa s ním viesť rozhovor, avšak odporca na to nijako nereagoval, bol ticho. To, že manžel s ňou nekomunikuje, neodpovedá jej na komunikáciu, nezaujíma žiaden postoj k problémom, ktoré mu ona prezentuje, vníma tak, že odporca už neprejavuje jej žiaden cit. Od odporcu neočakáva, že jej bude každý deň hovoriť, že je ľúbi. Očakáva však občas nejaký prejav lásky, aby aj deti videli, že manžel ju má rád. Podstatnú zmenu v správaní odporcu vnímala počas obdobia spred 16 rokov, keď pracoval v zahraničí v E., kde mal mimomanželskú známosť, kde spoznal iné ženy a od tohto obdobia, keď sa vrátil domov, sa od nej otočil a tak to pokračovalo. Ona tohto času nemá žiadnu mimomanželskú známosť, nevie o tom, žeby aj odporca mal nejakú mimomanželskú známosť. Tohto času komunikujú iba ohľadom jedla, platieb a starostlivosti o deti. Každý deň plače, odporcovi zdôvodňuje prečo plače, a to, že pociťuje nezáujem z jeho strany, avšak odporca na to žiadnym spôsobom nereaguje. Intímne žijú asi raz za 2 mesiace. Ona má svoje potreby, ktoré manžel neuspokojuje. Manžel jej chýba aj ako chlap, aj ako priateľ, avšak podľa nej ona manželovi nechýba. Hádky v ich rodine prebiehajú každý deň. V spoločnej domácnosti s nimi bývajú všetky deti. Niekedy sa stáva, že sa hádajú pre neporiadok v domácnosti, niekedy preto, že niektorý zo synov zaparkuje zle auto, niekedy odporca vyčíta rodine, že musí upratovať, aj keď podľa nej na to nie je dôvod. Dennodenné nezhody v spoločnej domácnosti, kde spolu s nimi žijú aj deti, sú podľa nej jedným z dôvodov ochladenia vzťahu medzi nimi.

6. Odporca na výzvu súdu, aby sa vyjadril k podanému návrhu na rozvod manželstva na pojednávaní uviedol, že vie o tom, že je podaný návrh na rozvod manželstva, nakoľko si prečítal predvolanie, avšak samotný obsah samotného návrhu si neprečítal. Na otázku súdu, aby uviedol, čo bolo dôvodom toho, že si návrh neprečítal, odporca sa nevyjadril. Preto mu súd na pojednávaní prečítal dôvody podaného návrhu na rozvod manželstva. Po tomto odporca k podanému návrhu na rozvod manželstva uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí. Vylúčil, žeby manželka nepociťovala dostatok lásky. Rozdielne správanie manželky k nemu pociťuje ak financie má, a ak financie nemá. V domácnosti pravidelne pomáha. Potvrdil, že komunikujú spolu iba obmedzene, v rozsahu ako to uviedla navrhovateľka. Vylúčil, žeby mal nejaký incident, a to obťažovanie neteri navrhovateľky a raz sa stalo, že manželku z dôvodu potreby intimity poslal za otcom jej dcéry, avšak podľa neho bolo to dôsledkom hádky. V domácnosti vyčíta členom rodiny, že nepomáhajú pri upratovaní okolo domu. Ak v domácnosti niečo povie, jeho slovo sa nerešpektuje, avšak týka sa to iba niektorých členov domácnosti. Nerešpektovanie jeho osoby v domácnosti žiadnym spôsobom neriešil. Nezhody medzi manželmi vylúčil, žeby bolo spôsobené nezhodami medzi deťmi. U navrhovateľky vníma každodenný plač, vníma aj zdôvodňovanie tohto plaču, avšak on na to žiadnym spôsobom nereaguje.

7. V zmysle § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8. V zmysle § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

9. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

10. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

11. Podľa (ďalej len ,P“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

12. V zmysle , súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.

13. V zmysle , súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

14. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené, sú hľadiská objektívne – hľadiská morálky celej spoločnosti. Ide o objektívnu skutočnosť, ktorú musí mať súd za preukázanú, kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu, ktorý musí preskúmať, či je manželstvo dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. Pre zistenie relevantných skutočností musí súd skúmať, či manželia spolu žijú ako rodina, či manželia spoločne hospodária, či prispievajú na úhradu potrieb rodiny podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, či spoločne spravujú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, či manželia spolu intímne žijú, resp. či niektorý z nich nežije intímne s iným partnerom.

15. Podmienkou na rozvod manželstva je teda existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat, intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia.

16. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu mal. detí, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.

17. Na základe vykonaného dokazovania, a to predovšetkým výsluchom účastníkov konania súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené. Manželstvo neplní svoj účel, aký sa očakáva od manželstva, a preto súd pristúpil k rozvodu manželstva. Počas manželstva majú manželia spolu žiť, pomáhať si, prejavovať si úctu, lásku a starať sa o deti. V danom prípade bolo preukázané, že manželia iba spolu

hospodária, zabezpečujú chod domácnosti a starostlivosť o deti, avšak prejav lásky a úcty v manželstve absentuje. Vyplýva to z vyjadrenia navrhovateľky, ktorá uviedla, že zo strany manžela nepociťuje lásku a úctu, ktorá jej chýba v manželstve. Manžela vníma ako brata, nie ako manžela. U manžela nenachádza oporu, ktorú od manžela očakáva. Medzi manželmi prebiehajú často hádky. Odporca veľmi obmedzene sa vyjadroval k podanému návrhu, dokonca ani samotný návrh na rozvod manželstva, dôvody uvedené v tomto návrhu si neprečítal, preto súd na pojednávaní ho oboznámil s týmito dôvodmi. Manžel uviedol, že on nepociťuje, aby neprejavoval lásku navrhovateľke. V konaní však navrhovateľka opakovane uvádzala, že chýba jej prejav lásky zo strany manžela. Pre tento nedostatok každý deň plače, čo potvrdil aj odporca, že vidí takéto správanie sa u navrhovateľky s tým, že ona mu aj oboznamuje dôvody tohto správania. Zhodne navrhovateľka ako aj odporca uviedol, že on na takéto výčitky, na uvádzanie dôvodov plaču nijakým spôsobom nereaguje. Z takto prezentovanej výpovede, predovšetkým odporcu, teda aj súd vyhodnotil, že zo strany manžela nedochádza k prejavovaniu si úcty a záujmu o manželku, a to z tohto dôvodu, že na komunikáciu navrhovateľky, ktorá sa snaží viesť, odporca žiadnym spôsobom nereaguje, zaujíma chladný postoj. Toto je jeden z prejavov nedostatky lásky, rešpektu a úcty k manželke. Ak manželka v manželstve pociťuje isté nedostatky, nezhody, snaží sa to riešiť so svojim manželom, avšak manžel sa k tomu postavuje pasívne, prezentuje tak svoj negatívne a pasívny postoj k manželke. Tým bolo preukázané, že úcta, lásky, vzájomná pomoc medzi manželmi chýba. Manželka odmieta v takomto zväzku žiť. Táto nekomunikácia, a rozvrátený spôsob spolužitia medzi manželmi viedol k tomu, že manželské vzťahy sú rozvrátené. Obaja uviedli, že v tomto zväzku žiť nechcú, chcú sa rozviesť. Manželstvo je slobodný zväzok, a keďže obaja prehlásili, že v takomto zväzku žiť nechcú, súd ich nemôže nútiť, aby žili v rozvrátenom manželstve, a preto súd pristúpil k rozvodu tohto manželstva. Rozvodom manželstva nebudú negatívne ovplyvnené deti, pretože z manželského zväzku pochádzajú už plnoleté deti. Navrhovateľke má v pestúnskej starostlivosti ešte maloletého J., avšak tento je iba vo výlučnej pestúnskej starostlivosti navrhovateľky. Ako príčinu rozvratu manželstva medzi nimi súd videl vinu v správaní sa oboch manželov. Na strane navrhovateľky to bolo to, že príčiny nezhody medzi nimi neriešila viacerými spôsobom. Riešila to iba doma v domácnosti. Keďže zo strany odporcu nebola žiadna snaha o komunikáciu, súd jej dal priestor, aby využili odbornú pomoc, psychológa, ktorý má mať na to odborné predpoklady. Navrhovateľka však odmietla takúto pomoc, do poradensko-psychologickej poradne sa nedostavila. To znamená, že neurobila všetky kroky potrebné k tomu, aby nezhody medzi nimi sa vyriešili. Taktiež príčina rozvratu je aj na strane odporcu, pretože tento žiadnym spôsobom na nedorozumenia medzi nimi nereaguje, zaujíma postoj taký, že je ticho a nekomunikuje.

18. Keďže bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, súd teda pristúpil k rozvodu manželstva.

19. Spolu s podaným návrhom na rozvod manželstva manželka ešte uviedla, že žiada, aby súd určil, že odporca je povinný jej prispievať manželským výživným na čas po rozvode. Keďže však manželské výživné po rozvode prichádza do úvahy až po rozvode manželstva, a to až následne po tom, ak rozsudok o rozvode bude právoplatný, a teda takýto návrh bol podaný predčasne, navrhovateľka návrh na určenie manželského výživného zobrala späť. S týmto späťvzatím odporca súhlasil, a preto súd konanie o určenie manželského výživného po rozvode, podaný ako predčasne, zastavil.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Navrhovateľka a odporca nie sú oprávnení podať odvolanie voči rozsudku, pretože po vyhlásení rozsudku sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť ( ) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.