Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-18-2009.pdf
PDF · 94.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4Cb/18/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci žalobcu: Peter Skalák, IČO 14 103 826, so sídlom Poštová 41, Trnava, zast. JUDr. Radkou Paulínyovou, advokátkou, AK so sídlom Pekárska 20, Trnava, proti žalovanému: STAPROS STAV, s.r.o., IČO 36 250 058, so sídlom Hlboká 102, Piešťany, o zaplatenie 5 427,49 eura s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 018,12 eura so 10%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 018,12 eura od 11.02.2009 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
II. Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou došlou súdu dňa 17.12.2008 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 163 508,60 Sk (= 5 427,49 eura) so 14,25%-ným ročným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 26.06.2008 až do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že pre žalovaného vykonával maliarske, natieračské a stavebné práce. Na uvedenom základe žalovanému v súlade s ústnou dohodou vystavil za vykonané práce faktúry v celkovej výške 163 508,60 Sk. Dňa 26.06.2008 žalovaný písomne uznal pohľadávku žalobcu vo výške žalovanej sumy.
V ďalšom žalobca poukázal na ust. § 323 ods. 1 a § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "OBZ") a s poukazom na ust. § 172 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") navrhol rozhodnúť vec platobným rozkazom.
K podanej žalobe žalobca pripojil: odsúhlasenie zostatku zo dňa 25.06.2008 s prílohou.
Na výzvu súdu žalobca dňa 02.02.2009 zaplatil súdny poplatok v sume 325,62 eura.
Dňa 04.02.2009 súd pod č. k. 6Rob/448/2008-13- vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný včas podal odpor s odôvodnením vo veci samej, čím sa platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu (§ 174 ods. 2 veta prvá OSP).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový a právny stav:
Z odsúhlasenia zostatku zo dňa 25.06.2008 súd zistil, že žalovaný v rámci inventarizácie pohľadávok podľa ust. § 29 a § 30 zákona č. 431/2002 o účtovníctve potvrdil žalobcovi zostatok pohľadávok žalobcu voči žalovanému za obdobie od 01/2003 do 06/2008, v celkovej výške 163 508,60 Sk. Z tohto odsúhlasenia zostatku nevyplýva, že by jeho súčasťou bola akákoľvek príloha, pričom žalobca k podanej žalobe pripojil listinu (počítačový výstup bez dátumu a bez podpisov), označenú ako príloha k odsúhlaseniu zostatku.
Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu na svoju obranu uviedol, že odsúhlasenie zostatku, na ktoré žalobca poukazuje, nepovažuje za uznanie záväzku v zmysle ust. § 323 OBZ z dôvodu, že nebolo konkretizované o ktoré konkrétne záväzky žalovaného ide a vôľa žalovaného nesmerovala k uznaniu záväzku, nakoľko žalobca si vyžiadal odsúhlasenie pre svoje účtovné potreby. Zároveň žalovaný namietal premlčanie pohľadávok žalobcu za r. 2003 a 2004, pre uplynutie štvorročnej premlčacej lehoty.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú podnikatelia a ich obchodný záväzkový vzťah je potrebné posudzovať podľa príslušných ust. § 261 a nasl. OBZ.
Podľa ust. § 261 ods. 1 OBZ, táto (t.j. tretia) časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 536 ods. 1 a 2 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o dielo (§ 536 až 565 OBZ), podľa ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného práce, práce vykonal a ich cenu žalovanému aj vyúčtoval. Túto skutočnosť žalovaný nepopieral, nenamietal, že by žalobcom zhotovené dielo neprevzal, nenamietal vady diela ani výšku žalovanej sumy (ceny diela).
Podľa ust. § 546 ods. 1 veta prvá OBZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.
Ako je z vyššie uvedených zákonných ustanovení zrejmé, zmluva o dielo nemusí mať písomnú formu, teda je možné platne ju uzatvoriť aj ústne (príp. konkludentným činom), ako to bolo v danom prípade.
Podľa ust. § 323 ods. 1 a 2 OBZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. (2) Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
Ako je zhora uvedené, žalovaný nepovažuje "odsúhlasenie zostatku" podľa zákona o účtovníctve za uznanie záväzku v zmysle ust. § 323 OBZ.
V danej veci je potrebné uviesť, že žalobcom predložené "odsúhlasenie zostatku" skutočne nemá charakter uznania záväzku v zmysle ust. § 323 OBZ a nemôže potom ani vyvolať účinky spojené s uznávacím prejavom. Inštitút uznania záväzku je jedným z ďalších právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Zákon za podstatnú náležitosť uznania zväzku považuje uznanie určitého záväzku. Z dikcie ust. § 323 OBZ vyplýva, že ide o záväzok, ktorý je predmetom uznania a zvýrazňuje sa jeho "určitosť". Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú jednak dôvod a jednak výška záväzku (dlhu).
Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákon na účinnosť takého uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka (vyvrátiteľná), že záväzok v čase uznania existoval (trval). K takým dôsledkom dochádza aj v prípade, keď právo zodpovedajúce uznanému záväzku v čase uznania už bolo premlčané (§ 407 ods. 4).
Žalovanému boli spolu s platobným rozkazom doručené aj "odsúhlasenie zostatku" a "príloha k odsúhlaseniu zostatku", podľa ktorej žalovaný dlhuje žalobcovi za r. 2003 (ako rozdiel medzi celkovo vyúčtovanou sumou 437 721,40 Sk a zaplatenou sumou 378 230,30 Sk) sumu 59 491,10 Sk, za r. 2004 (ako rozdiel medzi celkovo vyúčtovanou sumou 338 093,50 Sk a zaplatenou sumou 325 000,- Sk) sumu 13 093,50 Sk, za r. 2005 (ako rozdiel medzi celkovo vyúčtovanou sumou 590 748,- Sk a zaplatenou sumou 510 000,- Sk) sumu 80 748,- Sk, za r. 2006 (ako rozdiel medzi celkovo vyúčtovanou sumou 943 072,- Sk Sk a zaplatenou sumou 830 000,- Sk) sumu 113 072,- Sk. Za r. 2007 žalovaný zaplatil žalobcovi (ako rozdiel medzi celkovo vyúčtovanou sumou 353 104,- Sk a zaplatenou sumou 392 000,- Sk) o 38 896,- Sk viac a za r. 2008 zaplatil žalovanému sumu 64 000,- Sk, pričom v danom roku žalobca žalovanému nevyúčtoval žiadnu cenu. Celkom mal teda žalovaný zaplatiť žalobcovi za roky 2003 - 2007 sumu 2 662 738,90 Sk, pričom za roky 2003 - 2008 zaplatil sumu 2 499 230,30 Sk, čo predstavuje rozdiel 163 508,60 Sk, teda žalovanú sumu.
Žalovaný v podanom odpore namietal premlčanie pohľadávok žalobcu za r. 2003 a 2004, z čoho možno bezpečne vyvodiť záver, že žalovaný si je vedomý toho, že žalovanému sumy vyúčtované mu v r. 2003 a v r. 2004 dlhuje, ale namieta premlčanie práva žalobcu na zaplatenie uvedených súm.
Podľa ust. § 387 OBZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. (2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa ust. § 388 ods. 1 OBZ, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa ust. § 391 ods. 1 OBZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa ust. § 393 ods. 1 OBZ, pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.
Podľa ust. § 397 OBZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že za roky 2003 - 2007 mal žalovaný zaplatiť žalobcovi celkom spolu sumu 2 662 738,90 Sk, na ktorú zaplatil žalobcovi za roky 2003 - 2008 iba sumu 2 499 230,30 Sk; ostal tak žalobcovi dlžný sumu 163 508,60 Sk (= 5 427,49 eura), ktorej sa žalobca podanou žalobou domáhal.
Žalobca podal žalobu na súd dňa 17.12.2008, žalovaný namietal premlčanie pohľadávok žalobcu za r. 2003 a 2004. Žalobca nepreukázal doručenie faktúr, ktorými vyúčtoval žalovanému cenu zhotoveného diela. Žalovanému bol doručený platobný rozkaz spolu so žalobou a prílohami až dňa 09.02.2009, ktorý deň je tak považovaný za deň výzvy na zaplatenie, a žalovaný ako dlžník mal zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu dňa 10.02.2009; nakoľko nezaplatil, dňom 11.02.2009 sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku.
Vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania súd nemohol žalobcovi priznať nárok na zaplatenie sumy 72 584,60 Sk (= 2 409,37 eura), pozostávajúcej z dlžných súm za r. 2003 a 2004; priznal mu teda proti žalovanému nárok na zaplatenie dlžných súm za r. 2005 a nasledujúce, v celkovej výške 90 924,- Sk (= 3 018,12 eura).
Ako je zhora uvedené, žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku dňom 11.02.209 a vznikla mu tak povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 vety prvá a druhá OBZ (v znení účinnom ku dňu 11.02.2009), podľa ktorého "ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva".
Predpismi občianskeho práva tu sú ust. § 517 ods. 1,2 OZ a ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 NV SR č. 87/1995 Zb., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V relevantnom čase základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu predstavovala 2,0%, z toho potom úrok z omeškania predstavuje 10,0% ročne.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by si účastníci pre prípad omeškania dohodli výšku úrokov z omeškania. Žalovaný je tak povinný zaplatiť žalobcovi okrem prisúdenej sumy aj úroky z omeškania podľa zhora uvedených zákonných ustanovení.
Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na zhora uvedené skutočnosti, s prihliadnutím na žalovaným uplatnenú námietku premlčania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
O trovách konania (výrok II. tohto rozsudku) súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP"), podľa ktorého "ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo".
Vzhľadom na skutočnosť, že od 01.01.2009 je zákonnou menou na území SR mena euro, súd prepočítal žalovanú sumu aj sumu priznanej náhrady trov konania konverzným kurzom (30,1260Sk/1 euro), podľa zásad zakotvených v zákone č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP, t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. (z. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok)