Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_15CoE-28-2012.pdf
PDF · 72.81 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/28/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: FINANCREAL, s.r.o., toho času so sídlom Kopčianska 3756/10, Bratislava, pôvodne so sídlom Bezručova 1191/3, Trenčín, IČO: 36 339 334, zastúpený JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou, so sídlom Bakalárska 4/1, Prievidza, proti povinnému: K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. B. XXX, o vymoženie sumy 132,44 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 12Er/145/2010-19 zo dňa 06.10.2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 12Er/145/2010-19 zo dňa 06.10.2011 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vedenú u súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, Exekútorský úrad so sídlom Topoľčany, Stummerova 1553, pod sp. zn. 15Er/145/2010 (EX 459/2010) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 57 ods. 1, § 58 ods. 1, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 270/2008 Z.z., § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Súd prvého stupňa mal z predložených dokladov za preukázané, že vzhľadom na kritériá obsiahnuté v piatej hlave Občianskeho zákonníka ide o spotrebiteľský právny vzťah. Okrem toho mal preukázané, že súčasťou formulárovej zmluvy o úvere boli Všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Dodal, že povinný ako spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskej doložke a rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal oprávnený ako prvý. Konštatoval, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Ďalej uviedol, že nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočívala jednoznačne aj v tom, že si oprávnený v predmetnej rozhodcovskej doložke jednostranne vymienil konkrétny rozhodcovský súd, ktorý mal rozhodovať prípadné spory vzniknuté medzi ním a povinným. Dospel k záveru, že tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neplatná. Svoj záver odôvodnil aj ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Mal za to, že neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, teda akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Už len tieto skutočnosti považoval súd za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania boli skôr pre súd len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu, pretože rozhodcovský súd akceptoval okrem iného neprimeraný úrok z omeškania vo výške 0,3% denne (109,5 % p. a.) z požadovanej sumy, ktorý súd považoval jednoznačne za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záverom uviedol, že rozhodcovská doložka je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. Na základe uvedeného preto súd exekúciu zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote, pričom uviedol, že podmienky poskytnutia úveru boli s povinným individuálne a vopred dohodnuté. Dojednanie o rozhodcovskej doložke nebolo dojednané individuálne a vopred, pričom však žiaden predpis takúto povinnosť vo vzťahu k rozhodcovskej doložke neukladá. Namietal, že rozhodcovská doložka dávala účastníkom možnosť voľby, či sa budú svojich práv domáhať na súde alebo na dohodnutom rozhodcovskom súde žalobou. Vzhľadom na uvedené mal za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil ako aj nesprávne a nezákonne aplikoval normy hmotného práva. Konštatoval, že samotná nečinnosť spotrebiteľa v tom, že sa nedomáhal svojho práva na všeobecnom súde nesmie byť na ťarchu veriteľa. Namietal, že súd pri vydaní poverenia na exekúciu nevidel dôvody pre odmietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia a poznamenal, že takýto postup svedčí o neprofesionalite exekučného súdu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 27.04.2010 bola doručená súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, č.k. SR 20671/09 zo dňa 01.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2010 a vykonateľnosť dňa 01.04.2010. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 03.05.2010. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom v prípade, ak dodávateľ podal žalobu skôr na rozhodcovský súd.
Okrem toho odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením oprávneného, že rozhodcovská doložka bola platne dohodnutá, pretože zo zmluvy tieto skutočnosti nevyplývajú, ako ani nevyplýva z nej možnosť osobitne sa vyjadriť a rozhodnúť o prijatí, resp. neprijatí rozhodcovskej doložky, nakoľko povinný mohol buď prijať celú zmluvu o úvere aj so všeobecnými obchodnými podmienkami, v ktorých bola zakomponovaná aj rozhodcovská doložka, alebo ju neprijať v celosti.
V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle už pri vydaní poverenia, nekoná nad rozsah zákona.
Vzhľadom k tomu, že rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka, je potrebné na ňu aplikovať § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka je neplatná, a preto na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul, t.j. rozhodcovský rozsudok. Uvedený rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, na základe čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť v celosti.
Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.