Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-1832-2007.pdf
PDF · 77.04 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/1832/2007
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Stredoslovenská energetika a.s., IČO: 36403008, Ulica republiky 5, Žilina, zast. Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom, J.M. Hurbana 1, Žilina, proti povinnému: Q. T., nar. XX.X.XXXX, D. D. X/XXX, V., pre vymoženie istiny vo výške 942,71 eura (28 400,- Sk) s prísl., o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jancovi, Exekútorský úrad Žilina, so sídlom Sad SNP 666/12, trovy exekúcie vo výške 34,19 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 12.6.2007 sa oprávnený domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 28 400,--Sk s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp.zn. 10Ro/2/2006 zo dňa 19.6.2006, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 19.7.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jancovi udelené tunajším súdom dňa 10.9.2007.
Podnetom súdneho exekútora zo dňa 20.12.2010 bolo navrhnuté zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor priložil súhlas oprávneného zo dňa 6.12.2010 so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný poriadok), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na to, že oprávnený súhlasil so zastavením exekúcie a na povinnosť súdu rešpektovať jeho dispozičné právo v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a tiež vzhľadom na súdom zistený skutkový stav, s poukazom na vyššie citované ustanovenia exekúciu zastavil.
Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekučného konania, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná hodinová sadzba podľa odseku l písm. a/ je 6,64 eura (200,-- Sk) za každú aj začatú hodinu, súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa odseku 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (l00,--Sk).
V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 158,08 eura. Tieto trovy špecifikoval ako 6 hodín exekučnej činnosti, á 6,64 eura/hod., vo výške 39,84 eura (§ 14 vyhl. č. 288/1995 Z.z.), paušálnu náhradu za 9 úkonov exekučnej činnosti, á 3,32 eura/úkon, vo výške 29,88 eura (§ 15 cit. vyhl.- získanie poverenia, doručenie upovedomenie o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, 2x zisťovanie bydliska povinného- OR, ŽR, 2x zisťovanie platiteľa mzdy povinného- SP, 2x zisťovanie majetku povinného- KN, OR PZ), hotové výdavky vo výške 65,41 eura (§ 22 cit. vyhl.- telekomunikačné 1 euro, režijné výdavky a poplatky 50,05 eura, poštovné 7,06 eura, budúce poštovné 7,30 eura). Keďže súdny exekútor je aj platcom DPH, účtoval si aj 19 % DPH z celkovej odmeny a časti hotových výdavkov- telekomunikačné 1 euro, režijné výdavky a poplatky 50,05 eura vo výške 22,95 eura.
Z popisu jednotlivých úkonov uplatnených v špecifikácii a po preštudovaní exekučného spisu EX 2192/07 dospel súd k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie v celkovej výške 67,32 eura.
Súd musí konštatovať, že z popisu jednotlivých úkonov, ako to urobil súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní trov podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky vyplýva, že časť činností, ktoré pokladá za úkony exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. predstavujú administratívne práce, vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou (§ 25 cit. vyhl.). Za tieto úkony je potrebné považovať správu o stave konania, návrh na zastavenie exekúcie, vyúčtovanie trov exekúcie, vyznačenie právoplatnosti uznesenia, oznámenie pre banky, vrátenie poverenia, ukončenie spisu a to z dôvodu, že tieto priamo nesúvisia s účelom exekučného konania.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 6,64 eura (§ 15 ods. 1 cit. vyhl.- 2x zisťovanie bydliska povinného: OR, ŽR), nakoľko uvedené úkony sa v exekučnom spise nenachádzajú.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vo výške 50,05 eura (§ 22 cit. vyhl.- režijné náklady a poplatky). Súdu nie je z exekučného spisu známe, z čoho tieto režijné náklady pozostávajú a aké poplatky si súdny exekútor uplatňuje z čoho vyplýva, že sú nepreskúmateľné.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vo výške 7,30 eura (§ 22 cit. vyhl.- budúce poštovné), nakoľko súdnemu exekútorovi je možné pri zastavení exekúcie priznať len skutočne vzniknuté trovy exekúcie, ktoré vynaložil pri vymáhaní pohľadávky.
Súd sa tiež nestotožňuje s názorom povereného súdneho exekútora, že mu prináleží DPH aj na vynaložené hotové výdavky podľa § 22 vyhl., nakoľko podľa názoru súdu si príslušnú DPH môže súdny exekútor uplatniť len z odmeny určenej v zmysle § 4 až § 21 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (§ 196 Exekučného poriadku).
Otázku DPH Exekučný poriadok pred účinnosťou zákona č. 341/2005 Z.z., ktorým bol tento novelizovaný, neriešil. Dotkol sa jej len nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo 17.12.2004, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že nepriznanie tejto súčasti náhrady trov konania (DPH) nemá oporu v zákone (č. 2 ods. 2 ústavy), ale opiera sa len o medzeru v právnej úprave. Cit. nález vychádzal zo stanoviska Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Paušálna náhrada za úkony, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času podliehala u súdneho exekútora dani z pridanej hodnoty, ak nešlo o náhrady (výdavky), ktoré súdny exekútor platil v mene a na účet právnickej osoby alebo fyzickej osoby, pre ktorú sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo.“ Tento nález Ústavného súdu vychádza z právnej úpravy Exekučného poriadku platnej do 31.08.2005. Účinnosťou už vyššie uvedeného zákona č. 341/2005 Z.z. bolo ustanovenie § 196 Exekučného poriadku novelizované a znie „Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.“ Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca sa otázkou DPH, zaoberal práve v citovanej novele Exekučného poriadku. Citované ustanovenie § 196 presne špecifikuje, čo patrí súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti a keby bol zákonodarca názoru, že aj hotové výdavky a náhrada za stratu času majú byť navýšené o DPH, uviedol by to v novelizovanom znení cit. právneho ustanovenia. Z uvedeného vyplýva, že otázka DPH je v Exekučnom poriadku presne špecifikovaná, pričom všeobecný súd nemôže odstraňovať alebo dopĺňať medzery v zákone rozširovaním nároku súdneho exekútora o DPH nad rámec zákonnej úpravy.
Na základe všetkých horeuvedených skutočností dospel súd k záveru, že súdny exekútor v predmetnej exekúcii vykonal 4 hodiny exekučnej činnosti á 6,64 eura (200,- Sk)/hod., t.j. 26,56 eura ( § 14 ods. 2 vyhl: preštudovanie všeobecných náležitostí návrhu, založenie spisu, vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie, 2x zisťovanie platiteľa mzdy povinného- SP, 2x zisťovanie majetku povinného- OR PZ, výzva povinnému na vyhlásenie o majetku) a 7 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 eura (100,--Sk)/úkon, t.j. 23,24 eura (§ 15 cit. vyhl.- získanie poverenia, doručenie upovedomenie o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, 2x zisťovanie platiteľa mzdy povinného- SP, 2x zisťovanie majetku povinného- KN, OR PZ), čo predstavuje odmenu vo výške 49,80 eura + 19 % DPH z celkovej odmeny vo výške 9,46 eura.
Hotové výdavky boli súdnemu exekútorovi priznané vo výške 8,06 eura (§ 22 cit. vyhl.: telekomunikačné 1 euro, poštovné 7,06 eura).
Náhrada trov exekúcie tak spolu predstavuje sumu 67,32 eura (49,80 eura + 9,46 eura + 8,06 eura).
Súdny exekútor vo vyúčtovaní trov exekúcie zo dňa 20.12.2010 uviedol, že povinný už uhradil súdnemu exekútorovi časť trov exekúcie vo výške 33,19 eura. Z uvedeného dôvodu ostáva uhradiť súdnemu exekútorovi zvyšok trov exekúcie vo výške 34,19 eura (67,32-33,19 eura).
S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože súd zastavil exekúciu z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného a oprávnený pri podaní návrhu podľa Exekučného poriadku musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je v zmysle § 58 ods. 4,5 Exekučného poriadku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.