Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18CoP-25-2012.pdf
PDF · 75.21 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoP/25/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kupkovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej, v právnej veci navrhovateľa B. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. Z., W. XX, proti odporkyni Mgr. B. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom B., O. X, zastúpenej Ing. V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., O. X, o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Prešove č.k. 16C/137/2011-36 zo dňa 20.10.2011 jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni, určenú navrhovateľovi rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. 16C 24/92-19 zo dňa 20.7.1992 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. P 199/99-20 zo dňa 13.9.2000, rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co 104/01-31 zo dňa 1.6.2001, rozsudkom Okresného súdu v Prešove čk. 12C 19/09-111 zo dňa 13.11.2009 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1Co 26/10 z 12.4.2010 dňom 31.7.2010.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni dňom 24.1.2011. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
V rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ návrhom žiadal s účinnosťou od 1.6.2010 zrušiť jeho vyživovaciu povinnosť k odporkyni z dôvodu že odporkyňa v máji 2010 ukončila štúdium na vysokej škole, zamestnala sa a za čas od 1.6.2010 do 31.1.2011 vymáha od neho výživné v exekučnom konaní. Odporkyňa s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti súhlasila a potvrdila, že dňa 26.5.2010 ukončila vysokoškolské štúdium na Fakulte manažmentu Prešovskej univerzity. Schopnosť samostatne sa živiť však nadobudla až 24.1.2011, keď nastúpila do zamestnania vo firme GATON s.r.o. Prešov. Po ukončení štúdia bola od 27.5.2010 evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, nepoberala žiadne dávky v nezamestnanosti, nakoľko na ne nemala nárok. Po dobu, kým nebola zamestnaná t.j. od 27.5.2010 do 23.1.2010 si aktívne hľadala prácu a aby si zvýšila cenu na trhu práce, absolvovala na náklady matky kurz podvojného účtovníctva a len vďaka tomu sa na tri mesiace zamestnala. Do februára 2011 bola odkázaná na pomoc matky, ktorá v tom čase podporovala pri štúdiu na vysokej škole aj jej sestru. V súčasnej dobe pracuje v obchodnom centre MAX Prešov.
Vykonaným dokazovaním zistil, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni bola určená rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. 16C 24/92-19 zo dňa 20.7.1992 a výška výživného
opakovane niekoľko krát menená. Odporkyňa ukončila štúdium na vysokej škole dňa 26.5.2010 a od 27.5.2010 do 23.1.2011 bola evidovaná v evidencii nezamestnaných na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove ako uchádzačka o zamestnanie. Z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 24.1.2011 medzi GATON s.r.o. a odporkyňou zistil, že pracovný pomer odporkyne vznikol dňa 24.1.2011. Nárok žalobcu posúdil podľa § 62 ods. l až 3 Zákona o rodine a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni je dôvodný, ale nie od 1.6.2010 ako to navrhovateľ žiadal ale až od času, odkedy odporkyňa nadobudla schopnosť sama sa živiť. Za tento okamih považoval čas od 24.1.2011, keďže až týmto dňom sa odporkyňa prvýkrát po ukončení štúdia na vysokej škole zamestnala. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods.2 O.s.p.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zruší jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni dňom 1.6.2010. Nesúhlasil s tým, aby jeho vyživovacia povinnosť bola zrušená až od 24.1.2011, kedy sa odporkyňa prvý krát po ukončení vysokej školy zamestnala. Je toho názoru, že s ohľadom na ustanovenie § 62 ods. l Zákona o rodine odporkyňa nadobudla schopnosť sama sa živiť po ukončení štúdia na vysokej škole t.j. od 1.6.2010. K odvolaniu pripojil rozsudok Okresného súdu v Prešove č.k. 15C 118/2011-28 z 10.11.2011, ktorým bola zrušená jeho vyživovacia povinnosť k druhej dcére Romane a z ktorého vyplývalo, že vyživovacia povinnosť bola zrušená ihneď po ukončení štúdia, pričom poukázal na odôvodnenie tohto rozsudku.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne vyjadrila a žiadala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Vo vyjadrení poukázala na skutočnosť, že po ukončení štúdia na vysokej škole dňa 26.5.2010 aktívne si hľadala prácu až do 23.1.2011. Nemala žiaden príjem a bola odkázaná na pomoc matky. Podľa nej schopnosť sama sa živiť nadobudla až v januári 2011.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.
Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pre posúdenie zániku vyživovacej povinnosti je rozhodný okamih nadobudnutia schopnosti dieťaťa samé sa živiť. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončenia jedného štúdia toho istého stupňa. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. V tomto prípade ide skôr o potencionálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Dosiahnutím plnoletosti ( ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nezaniká.
Súd prvého stupňa správne zistil, že odporkyňa ukončila prípravu na budúce povolanie ukončením najvyššie možného dosiahnutého vzdelania v systéme vzdelávania dňa 26.5.2010. Zaevidovala sa ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce od 27.5.2010. Týmto dňom nadobudla potencionálnu schopnosť sama sa živiť. Aj keď nemala možnosť okamžite sa po ukončení štúdia zamestnať, neznamená to, že nenadobudla schopnosť sama sa živiť. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že je možné pripustiť časový úsek 2 mesiacov ( letné prázdniny), ako adaptačnú dobu po ukončení štúdia, s možným využitím na oddych a využitie získaných schopností dieťaťa zabezpečiť si uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ za zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni považoval deň, kedy sa odporkyňa prvý krát po ukončení štúdia zamestnala. Takýto záver nemožno akceptovať a je v rozpore s ustanovením § 62 ods. 1 Zákona o rodine.
So zreteľom na uvedené odvolací súd pri nezmenenom skutkovom stave, zistenom súdom prvého stupňa, postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že ustálil zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni dňom 31.7.2010, akceptujúc dobu dvoch mesiacov ( letných prázdnin) po ukončení štúdia. V prevyšujúcej časti považoval návrh navrhovateľa nedôvodným a zamietol ho.
O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal, nakoľko títo boli v konaní čiastočne úspešní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.