Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Saz-6-2023.pdf
PDF · 119.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6Saz/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D.: XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, so sídlom Bitúnková č. 14, 078 01 Sečovce, právne zastúpeného Centrom právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnková č. 8, 940 01 Nové Zámky, v konaní o preskúmanie rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA12-7398-015/2023-AV zo dňa 27. septembra a o prepustenie zo zaistenia, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7398-015/2023-AV zo dňa 27. septembra 2023 týkajúce sa žalobkyne - A. B. C., nar.: XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, so sídlom Bitúnková č. 14, 078 01 Sečovce.
II. N a r i a ď u j e žalovanému bezodkladné prepustenie žalobkyne - A. B. C., nar.: XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, so sídlom Bitúnková č. 14, 078 01 Sečovce.
III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 10. 10. 2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 30. 10. 2023, domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného - Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky č. PPZ-HCP-BA12-7398-015/2023-AV zo dňa 27. septembra 2023, ktorým žalovaný podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“) v znení neskorších prepisov, a to podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov rozhodol o zaistení žalobkyne na účel výkonu administratívneho vyhostenia s tým, že stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 27. 12. 2023. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby správny súd nariadil žalovanému, aby bola bezodkladne prepustená zo zaistenia a bola jej priznaná náhrada trov konania.
I.
Administratívne rozhodnutie
2.Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-7398-015/2023-AV zo dňa 27. septembra 2023, zaistil žalobkyňu dňa 27. 09. 2023 podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) v znení neskorších predpisov, na účel administratívneho vyhostenia, v súlade s ustanovením § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 27. 12. 2023 a žalobkyňu umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov.
3.Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa bola dňa 27. 09. 2023 v čase o 04 : 25 hod. zadržaná hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Šahy v meste Šahy. Nakoľko žalobkyňa nevedela ani po poskytnutí potrebnej súčinnosti hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť, hliadka ju predviedla dňa 27. 09. 2023 o 11:30 hod. na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky (ďalej aj OCP PZ Nové Zámky) k ďalším úkonom podľa zákona o pobyte cudzincov.
4.Vykonanými lustráciami v informačných systémoch bolo zistené, že žalobkyňa nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nemá na území Slovenskej republiky oprávnený pobyt žalovaný vydal dňa 27. 09. 2023 podľa ustanovenia § 82 odsek 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobkyne č. PPZ-HCP-BA12-7398-010/2023-AV (ďalej aj rozhodnutie o administratívnom vyhostení), pričom v predmetnom rozhodnutí nebola žalobkyni určená lehota na vycestovanie a bol zároveň vylúčený odkladný účinok.
5.Žalobkyni bola daná možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia o zaistení vyjadrila k podkladom i k spôsobu jej zaistenia, prípadne aby navrhla ich doplnenie, no žalobkyňa túto možnosť nevyužila.
6.Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že z vyjadrení žalobkyne je nepochybné, že nemohol konať podľa § 89 odsek 1 písmená a) a b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko žalobkyňa nevie preukázať zabezpečené ubytovanie a taktiež nespĺňa podmienku finančného zabezpečenia ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky.
7.Dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 27. 12. 2023 žalovaný odôvodnil tým, že stanovená doba zaistenia je nevyhnutná na vykonanie všetkých dostupných úkonov smerujúcich k vyhosteniu žalobkyne z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá presne určiť nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. Žalovaný v spolupráci s ÚPZC bude vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobkyne z územia Slovenskej republiky. Dôležitým faktorom od ktorého sa bude odvíjať dĺžka zaistenia účastníka konania je jej spolupráca pri úkonoch smerujúcich k vystaveniu náhradného cestovného dokladu. Taktiež sa bude zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie.
8.V tejto súvislosti ďalej uviedol, že v prípade žalobkyne, ktorá je štátnym príslušníkom Tureckej republiky, ktorý nedisponuje cestovným dokladom a odmieta spoluprácu s pracovníkmi útvaru policajného zaistenia pre cudzincov je potrebné vykonať úkony ako:
-overenie totožnosti žalobkyne (prostredníctvom konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „KO MZVaEZ SR") na zastupiteľskom úrade krajiny, z ktorej pochádza žalobkyňa; -ak sa zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej pochádza účastník konania nachádza mimo územia Slovenskej republiky a je potrebné, aby pracovníci zastupiteľského úradu vykonali osobný pohovor so zaisteným cudzincom mala byť vykonaná eskorta žalobkyne priamo na zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej pochádza (v mnohých prípadoch mimo územia Slovenskej republiky) na účel vykonania pohovoru; -v prípade kladnej odpovede a po vykonaní uvedených úkonov sa odovzdáva žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu žalobkyni prostredníctvom KO MZVaEZ SR zastupiteľskému úradu krajiny, z ktorej pochádza; -následne ak sú na základe zaslaných žiadosti vybavené požadované doklady pristúpi sa k vybavovaniu leteniek cez zmluvnú spoločnosť (čaká sa na odpoveď); -ďalej sa bude zabezpečovať materiálne ako aj personálne zabezpečenie prepravy žalobkyne ÚPZC.
9.Žalovaný s poukazom na povinnosti podľa ustanovenia § 90 odsek 1 písmeno d) zákona o pobyte cudzincov ďalej uviedol, že v prípade, že zistí nové skutočnosti bude postupovať tak, aby žalobkyni nevznikla jej zaistením žiadna bezdôvodná ujma.
10.Mal za to, že zaistenie žalobkyne pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj Dohovor) je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. Žalovaný považuje túto podmienku za splnenú, čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobkyne.
11.Záverom konštatoval, že počas konania o zaistení sa zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života v zmysle v článku 8 ods. 1 Dohovoru. Žalovaný práva vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru žalobkyni neupiera a plne ich rešpektuje. Žalobkyňa nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov, žalovaný konal v jej záujme a nebola jej spôsobená ujma, ktorá by mala za následok ohrozenie na jeho živote, zdraví a sociálnej existencii.
II.
Súdne konanie
Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe
12. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 10. 10. 2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 30. 10. 2023, domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného - Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky č. PPZ-HCP-BA12-7398-015/2023-AV zo dňa 27. septembra 2023, ktorým žalovaný podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“) v znení neskorších prepisov, a to podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov rozhodol o zaistení žalobkyne na účel výkonu administratívneho vyhostenia s tým, že stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 27. 12. 2023. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby správny súd nariadil žalovanému, aby bola bezodkladne prepustená zo zaistenia a bola jej priznaná náhrada trov konania.
13.Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil na tom skutkovom základe, že bola administratívne vyhostená z územia Slovenskej republiky na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7398-015/2023-AV zo dňa 27. septembra 2023 (ďalej aj „rozhodnutie o administratívnom vyhostení“) podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Keďže žalobkyňa nemá dostatok finančných prostriedkov ani platný cestovný doklad k vycestovaniu, rozhodol žalovaný o jej zaistení.
14.V žalobe menovaná ďalej namietala, že s napadnutým rozhodnutím žalovaného nesúhlasí v celom jeho rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, dospel na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie.
15.V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to, že ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, na základe ktorého došlo k zaisteniu žalobkyne v zmysle výroku a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, síce oprávňuje zaistiť cudzinca s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie zo Slovenskej republiky na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo na základe súdneho rozhodnutia v trestnoprávnom konaní, v ktorom mu bol uložený trest vyhostenia, no limitom zaistenia je okrem formálnej zákonnosti aj jeho účelnosť a efektívnosť, a teda reálna možnosť naplnenia účelu zaistenia, ktorým je v prejednávanom prípade výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Žalobkyňa splnomocnenému zástupcovi uviedla, že do krajiny pôvodu sa nechce vrátiť, pretože sa obáva o svoj život. Je kurdskej národnosti a zo strany znepriatelených rodín im hrozí nebezpečenstvo. Popísala situáciu Kurdov v Turecku, ale aj v Sýrii či Iraku, na ktorú poukazujú všeobecne dostupné správy ľudskoprávnych organizácií, výskumy etnografov a politológov, či bežne dostupné spravodajstvo. Žalovaný však podľa jej názoru napadnuté rozhodnutie založil iba na dôvodoch poukazujúcich na
formálny súlad príslušného rozhodnutia so zákonom o pobyte cudzincov, pričom absentuje odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia z pohľadu efektivity a účelnosti jej zaistenia.
16.Žalobkyňa v ďalšej argumentačnej línii poukázala aj na to, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení (pozn. ktoré predchádzalo preskúmavanému rozhodnutiu) je nepreskúmateľné, nevykonateľné a nezákonné, v rozpore s § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (povinnosť určenia krajiny vyhostenia), nakoľko v ňom absentuje krajina, do ktorej má byť vyhostená. Poukázala pritom na to, že účelom a zmyslom ustanovenia § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (povinnosť určenia krajiny vyhostenia) je, aby mal cudzinec účinnú možnosť obrany voči návratu do konkrétnej krajiny a aby mohol efektívne namietať konkrétne okolnosti či prekážky, ktoré by bránili jeho návratu do tej, ktorej krajiny, či už domovskej alebo napr. krajiny tranzitu. Poukázala tiež na to, že rovnako ani v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný neuviedol, kam konkrétne ju mieni vyhostiť a v tomto smere ani nerozvinul konkrétnu správnu úvahu týkajúcu sa účelnosti jej zaistenia a možnosti reálneho zrealizovania jej vyhostenia. Z napadnutého rozhodnutia (ani z rozhodnutia o administratívnom vyhostení) nie je tiež zrejmé, ako konkrétne skúmal a vyhodnocoval žalovaný jednotlivé prekážky vyhostenia a vo vzťahu ku ktorej konkrétnej krajine, aké konkrétne správy o bezpečnostnej situácii, prípadne iné dôkazy si za tým účelom zaobstaral, aby mohol dospieť k jednoznačnému a presvedčivému záveru o neexistencii rizika utrpenia vážnej ujmy žalobkyne.
17.Podľa názoru žalobkyne preskúmavané rozhodnutie trpí vadou nedostatočného odôvodnenia aj v časti stanovenej dĺžky zaistenia. Keďže žalovaný neuviedol konkrétnu krajinu, kam má byť vyhostená, nie je vôbec zrejmé, na základe akých dôkazov dospel žalovaný k stanoveniu práve tejto dĺžky doby zaistenia. Jej vyhostenie do inej tretej krajiny nie je podľa jej názoru realizovateľné, nakoľko prechádzala územím tretích krajín bez oprávnenia k pobytu a aj bez zadržania a preto neexistuje ani najmenší predpoklad pre zrealizovanie účelu zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia.
18.Žalobkyňa zdôraznila, že z napadnutého rozhodnutia, ani z rozhodnutia o administratívnom vyhostení nie je zrejmé, ako konkrétne skúmal a vyhodnocoval žalovaný jednotlivé prekážky vyhostenia a vo vzťahu, ku ktorej konkrétnej krajine, aké konkrétne správy o bezpečnostnej situácii, prípadne iné dôkazy si za tým účelom zaobstaral, aby mohol dospieť k jednoznačnému a presvedčivému záveru o neexistencii rizika utrpenia vážnej ujmy žalobcu. V tejto súvislosti poukázala na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v jeho rozsudku spis. zn. I Sža/31/2014 zo dňa 02. 09. 2014, kedy uviedol, že odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že správny orgán už v čase zaistenia navrhovateľa, tobôž v konaní o administratívnom vyhostení, mal mať k dispozícii aktuálne správy o krajine, do ktorej má byť štátny príslušník tretej krajiny vrátený. V súlade so zásadou materiálnej pravdy správneho konania je správny orgán povinný dôsledne zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, a tak doplniť podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Tejto povinnosti nie je správny orgán zbavený ani ustanovením § 34 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého je účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Keďže napadnuté rozhodnutie závažným spôsobom zasahuje do právnych pomerov žalobkyne, najmä do základných práv a slobôd chránených nielen vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale aj medzinárodnými dohovormi, musí byť vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný bol povinný vykonať zisťovania z úradnej povinnosti a nemôže byť preto viazaný len na podklady resp. vyjadrenia, ktoré mu poskytnú účastníci konania. Správny orgán má byť pri zhromažďovaní dôkazov aktívny, a to v každom správnom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1 Sža/34/2010).
19.Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa svoje zaistenie považuje za nezákonné a napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia nemôžu byť konvalidované príp. dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správnych orgánov v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov. Taktiež vyhostenie žalobkyne do prípadne inej tretej krajiny, než je jej domovská krajina, nie je realizovateľné, nakoľko žalobkyňa s manželom prechádzali územím iných krajín bez oprávnenia k pobytu a aj bez zadržania, pričom v jej veci readmisné konanie začaté nebolo, a preto neexistuje predpoklad pre zrealizovanie účelu zaistenia na základe napadnutého
rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa považuje jej zaistenie za neúčelné a tým aj za nezákonné.
20. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16. 10. 2023 s tým, že po opätovnom preskúmaní všetkých dostupných dôkazov možno konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu žalobkyne zamietol a preskúmavané rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdil.
III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom
21.Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia [§ 221 až § 230 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)], preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 09. 2023, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu i administratívneho spisu, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom žalovaného a dospel k záveru o potrebe zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP a bezodkladného prepustenia žalobkyne zo zaistenia.
22.V súlade s ustanovením § 206 ods. 3 a 4 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi a pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
23.Súd z dôvodu prehľadnosti opakuje, že žalobkyňa bola preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zaistená dňa 27. 09. 2023 z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia žalobkyne na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 27.10.2023 a rozhodol o jej umiestnení do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.
24.Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.
25.Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.
26.Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
27.Podľa ustanovenia § 88 ods. 4 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.
28.Podľa ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia,
29.Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním
ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
30.Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
31.Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
32.Podľa ustanovenia § 230 ods. 1 písm. a) SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1 SSP, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.
33.Žalobkyňa v konaní namietala účelnosť a efektívnosť jej zaistenia, nakoľko sa v rozhodnutí žalovaný nezaoberal skúmaním a vyhodnotením existencie prekážok vyhostenia. Napadnuté rozhodnutie je formálne a bez predpokladu zrealizovania vyhostenia žalobkyne. Nie je zrejmé ako žalovaný skúmal a vyhodnocoval jednotlivé prekážky vyhostenia a vo vzťahu ku ktorej konkrétnej krajine, s tým že nie je možné skúmať vyhostiteľnosť, nakoľko ani nie je zrejmé, kam mieni žalovaný žalobkyňu vyhostiť.
34.Po detailnom oboznámení sa s prejednávanou vecou má správny súd za to, že tieto námietky žalobkyne sú dôvodné.
35.Správny súd na prvom mieste zdôrazňuje, že podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa.
36.Podľa konštantnej judikatúry kasačného súdu vo veciach zaistenia cudzincov (napr. spis. zn.1SZa/7/2016, spis. zn. 1SZa/9/2016) žalovaný správny orgán je v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca je v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov preukázanie existencie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Rovnako tak v rozhodnutí o zaistení nesmie absentovať dôvodnosť zásadného zásahu do jeho osobnej slobody. Povinnosťou žalovaného je preto odôvodniť rozhodnutie o zaistení tiež z hľadiska účelnosti zaistenia, uvedenej v § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Reálnosť vyhostiteľnosti je podmienkou zaistenia cudzinca, a to z toho dôvodu, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Preto žalovaný musí s riadnou starostlivosťou pristupovať k prevereniu možnosti vyhostenia cudzinca do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny. Ak nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné.
37.Vychádzajúc z rozhodnutia žalovaného o administratívnom vyhostení žalobkyne č. PPZ-HCP- BA12-7398-010/2023-AV zo dňa 27. 09. 2023, v tomto nie je uvedené, kam má byť žalobkyňa vyhostená. Zároveň však nemožno poprieť legálnu úpravu, keď zákon o pobyte cudzincov v § 77 ods. 1 pripúšťa za splnenia tam uvedených podmienok možnosť neurčiť krajinu, do ktorej má byť cudzinec vyhostený. Uvedená skutočnosť tak sama o sebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia o administratívnom vyhostení, resp. napadnutého rozhodnutia o zaistení. Preto nemožno úspešne argumentovať tým, že každé rozhodnutie o zaistení cudzinca na účely výkonu administratívneho vyhostenia, keď cudzinec nebol administratívne vyhostený do konkrétnej krajiny, je potrebné a priori považovať za nezákonné a nepreskúmateľné z dôvodu nepreukázania podmienky potenciálnej vyhostiteľnosti. Takýto záver by popieral platnú právnu úpravu (vrátane Dohovoru) a nevyplýva ani z judikatúry kasačného súdu, či
ústavného súdu, ktorá zachovanie, či porušenie princípu vyhostiteľnosti akcentuje vždy v okolnostiach konkrétneho prípadu (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj NS SR) spis. zn. 10SZa/6/2016 a spis. zn.10Szak/6/2018).
38.V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti právny názor NS SR vyjadrený v rozsudku spis. zn. 1Szak/4/2020 zo dňa 10. 01. 2020 podľa ktorého: „Neuvedenie krajiny do ktorej má byť cudzinec vyhostený síce zákon č. 404/2011 Z. z. v ustanovení § 77 ods. 1 v druhej vete pripúšťa, avšak takýto údaj absentuje aj v rozhodnutí o zaistení, ktoré je predmetom tohto konania. Preto logicky nie je ani možné skúmať základnú podmienku zaistenia navrhovateľa, ktorou je jeho vyhostiteľnosť a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť, včasnosť a účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné zabezpečenia vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia. Pokiaľ teda rozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie uvedeného hľadiska, je z pohľadu kasačného súdu nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné“.
39.Z napadnutého rozhodnutia ako aj následného vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že za naplnenie účelu zaistenia považoval žalovaný iba samotné rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobkyne zo dňa 27. 09. 2023, žalovaný úplne opomenul skúmať vyhostiteľnosť žalobkyne. 40.Napadnuté rozhodnutie o zaistení síce obsahuje citáciu viacerých právnych predpisov avšak so všeobecným konštatovaním, bez konkrétneho zhrnutia vo vzťahu k osobe žalobkyne. Žalovaný pritom sám ustálil štátnu príslušnosť žalobkyne: Turecká republika a žiadnym spôsobom ju v konaní o administratívnom vyhostení alebo v konaní o zaistení nespochybňoval. Žalovaný sa nezaoberal tým, či bude žalobkyňa vyhostená do Tureckej republiky a to ani z pohľadu všeobecnej situácie v krajine jej pôvodu. Za tohto stavu si bol pritom žalovaný pred vydaním rozhodnutia o zaistení žalobkyne povinný predbežne posúdiť a urobiť úsudok o tom, či je správne vyhostenie, vycestovanie alebo odovzdanie cudzinca aspoň potenciálne možné.
41.Vzhľadom na to, že žalovaný uvedeným spôsobom nepostupoval, súd považuje napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné. Navyše tiež naprieč celému rozhodnutiu nie je zmienka o tom, že žalobkyňa bola zaistená spolu so svojimi maloletými deťmi, čo tiež podstatným spôsobom mení pohľad na celú situáciu zaistenej žalobkyne.
42.Správny súd považuje za nevyhnutné poukázať aj na to, že vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (rozsudok NS SR spis. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06. 02. 2015).
43.Pre úplnosť súd uvádza, že námietku žalobkyne týkajúcu sa odôvodnenia dĺžky zaistenia nepovažoval za dôvodnú. Podľa názoru súdu, žalovaný dĺžku doby zaistenia dostatočne odôvodnil keď uviedol, že žalobkyňa je príslušníčkou Tureckej republiky, nedisponuje cestovným dokladom, odmieta spoluprácu s pracovníkmi útvaru policajného zaistenia pre cudzincov, a preto je potrebné vykonať úkony smerujúce k overeniu totožnosti žalobkyne, k vydaniu náhradného cestovného dokladu, k vybaveniu leteniek a následnému ďalšiemu postupu. Uvedené bližšie popísal spolu s určením približnej doby potrebnej na vybavenie jednotlivých úkonov.
44.Záverom súd poznamenáva, že napadnutému rozhodnutiu možno vytknúť aj absenciu špecifikácie útvaru policajného zaistenia pre cudzincov, do ktorého žalobkyňu umiestnil. Je nevyhnutné, aby sa tejto chybe žalovaný v budúcnosti vyvaroval a vo výroku rozhodnutia vždy presne konkretizoval útvar policajného zaistenia pre cudzincov, v ktorom zaisteného cudzinca umiestňuje.
45.Vo svetle vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a nariadil žalovanému, aby žalobkyňu bezodkladne zo zaistenia prepustil, pretože obmedzenie jej osobnej slobody nie je zákonné.
46.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote siedmich dní odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa ustanovenia § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 odsek 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.