Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15C-27-2022.pdf
PDF · 76.71 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/27/2022
Uznesenie
4
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 15C/27/2022-63 IČS: XXXXXXXXXX
U Z N E S E N I E
Okresný súd Levice, v spore žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, Bratislava, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., zastúpený splnomocneným zástupcom: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., o zaplatenie 26,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
4
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 15C/27/2022-63 IČS: XXXXXXXXXX r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e a po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t u p u j e Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Dunajskej Strede.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
2
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 15C/27/2022-63 IČS: XXXXXXXXXX O d ô v o d n e n i e
1. Dňa 14.03.2022 bola Okresnému súdu Banská Bystria (ďalej len „upomínací súd“) doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia žalovanému povinnosť finančného plnenia v sume 26,00 Eur s príslušenstvom. O nároku žalobcu rozhodol upomínací súd platobným rozkazom vydaným dňa 15.03.2022 pod sp. zn. 38Up/233/2022 (ďalej len „platobný rozkaz“). Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, následkom čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona. Žalobca následne navrhol pokračovať v konaní na miestne príslušnom súde, ktorým je Okresný súd Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“), ktorému bola vec postúpená dňa 25.04.2022.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 04.09.2020 vystavil žalovanému faktúru č. 7060125314 na sumu 26,00 Eur, splatnú dňa 04.10.2020, za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Gabčíkovo za obdobie od 15.03.2020 do 17.03.2020. Keďže žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti neuhradil, bola mu zaslaná výzva na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 01.02.2022, ktorú žalovaný prevzal dňa 08.02.2022. Legitímnosť požadovaného nároku žalobca vyvodzoval z ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, vzniknutých pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať. Žalobca ďalej uviedol, že uloženie povinnosti podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021). Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Žalobca zastáva názor, že žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení, a preto žalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil. Žalobca vychádzajúc z platnej právnej úpravy ďalej uviedol aj, že je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu v súlade so zákonom NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Podľa žalobcu nemožno opomenúť zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ukladá žalobcovi povinnosť využívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu.
3. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
4. Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
5. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
6. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 6 ods. 3 písm. l/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), regionálny úrad verejného zdravotníctva prejednáva priestupky a iné správne delikty, ukladá pokuty a povinnosť nahradiť náklady podľa § 56 až 58.
8. Podľa § 58 ods. 2, ods. 3 zákona, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Ak sa v súvislosti s výkonom štátneho zdravotného dozoru zistí porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, môže príslušný orgán verejného zdravotníctva uložiť tomu, kto tieto povinnosti porušil, čiastočnú alebo úplnú náhradu nákladov.
9. Právomoc súdu je procesnou podmienkou, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo) kedykoľvek v priebehu konania. Nedostatok právomoci spôsobuje neodstrániteľnú vadu konania s nevyhnutným následkom zastavenia civilného konania.
10. Z obsahu žaloby a príloh k nej pripojených vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady nákladov za stravu, ktorá mala byť žalovanému poskytnutá počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení Gabčíkovo v období od 15.03.2020 do 17.03.2020 a to podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona.
11. Tu súd poukazuje na citovaný § 6 ods. 3 písm. l/ zákona, podľa ktorého povinnosť nahradiť náklady podľa § 56 až 58 zákona (teda takú, o ktorú ide aj v tomto konaní) ukladá príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva. Pokiaľ zákonodarca v zákone jednoznačne stanovil orgán, ktorý má o nároku žalobcu rozhodnúť a ktorým ale nie je súd, okresný súd prijal záver, že nie je daná právomoc okresného súdu rozhodnúť o uložení povinnosti podľa § 58 ods. 2 zákona.
12. Súd preto konanie v súlade s § 10 ods. 1 CSP zastavil a po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania vec postúpi miestne príslušnému Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Dunajskej Strede na ďalšie konanie. Miestnu príslušnosť úradu súd určil na základe skutočnosti, že náklady na stravu žalovanému počas karantény mali byť vynaložené v G., okres Dunajská Streda, čo je obvod práve tohto úradu. Súd zároveň poukazuje aj na to, že rovnaký právny názor o nedostatku právomoci okresného súdu bol prijatý okresným súdom aj v konaní vedenom pod spisovou značkou 5C/9/2022, ktoré konanie je už právoplatne ukončené ako aj v iných konaniach vedených okresnými a krajskými súdmi Slovenskej republiky (viď napr. uznesenie Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 6Co/80/2022 zo dňa 23.02.2023, sp. zn. 5Co/125/2022 zo dňa 26.04.2023 ako aj sp. zn. 17Co/52/2023 zo dňa 15.06.2023).
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. V danom prípade došlo k zastaveniu konania pre správanie žalobcu, keďže podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc vo veci konať. S prihliadnutím k citovanému ustanoveniu § 256 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov konania vznikol preto žalovanému. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, ako ani si ich náhradu neuplatnil. Súd preto žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal a to a contrario podľa § 256 ods. 1 CSP.
Poučenie:
2
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 15C/27/2022-63 IČS: XXXXXXXXXX P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V Leviciach, dňa 9. novembra 2023
Mgr. Mariana Pondelová sudkyňa