Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-30S/71/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej veci žalobcu: DETEKTÍVNA INFORMAČNÁ SLUŽBA, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 832, zast.: JUDr. Anna Mozolíková, advokátka, Palárikova 1449, 022 01 Čadca, substitučný zást.: Mgr. Michal Mozolík, advokát, Palárikova 1449, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2437 zo dňa 31.01.2022 takto

rozhodol:

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

Administratívne konanie

1. Inšpektorát práce Žilina (ďalej aj „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu na jeho pracovisku (v objekte spoločnosti eliastech s.r.o., SNP 2113, Krásno nad Kysucou) a na inšpektoráte práce v období od 23.03.2021 do 12.07.2021 inšpekciu práce zameranú najmä na kontrolu vzniku pracovnoprávnych vzťahov, náležitostí dokladov preukazujúcich ich vznik, evidencie pracovného času a dodržiavania jeho limitov, poskytovania mzdy za vykonanú prácu, osobitne limitov minimálnych mzdových nárokov. Inšpekcia práce bola vykonaná podľa v nadväznosti na a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Z inšpekcie práce bol dňa 12.07.2021 vyhotovený Protokol č. IZA-34-54-2.3/P- B24,25-21 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol v tento deň aj prerokovaný s konateľom žalobcu. S vyjadrením žalobcu k Protokolu sa inšpektorka práce vysporiadala v Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 16.07.2021 (ďalej len „Dodatok č. 1“), a to tak, že zrušila nedostatok číslo 1 a číslo 2 uvedený v Protokole. V Protokole (v znení jeho Dodatku č. 1) boli konštatované celkovo tri nedostatky (pochybenia) žalobcu spočívajúce v porušení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v nadväznosti na čo bolo začaté správne konanie o uložení pokuty. (i) Prvým nedostatkom bola skutočnosť, že žalobca zamestnancom: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 08.09.2015 (v znení dodatkov), C. D., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 06.09.2018 (v znení dodatku), D.

E., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 17.06.2015 (v znení dodatkov) a F. G., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 31.03.2015 (v znení dodatku), priradil ich pracovným miestam prvý stupeň náročnosti práce, pričom výkon ich práce nie je podľa zistení inšpekcie práce pomocnou, prípravnou alebo manipulačnou prácou podľa presných postupov a pokynov, ktorá je uvedená v Prílohe č. 1 písm. a) , ale ide o výkon práce, pre ktorú je podľa uvedenej prílohy charakteristický výkon odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov (písm. b/), na základe čoho mal ich pracovným miestam priradiť minimálne druhý stupeň náročnosti práce. O tejto skutočnosti svedčí aj to, že zamestnanci žalobcu vykonávajú činnosť „strážna služba“ na základe preukazu odbornej spôsobilosti podľa o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý ustanovuje, že odborne spôsobilou osobou je na účely tohto zákona osoba, ktorá dosiahla vzdelanie ustanovené pre danú činnosť a je držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti. Zamestnanci žalobcu spĺňajú odbornú spôsobilosť, o čom svedčí aj údaj zapísaný v knihe „Evidencia služieb“ v časti „číslo identifikačného preukazu osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany“ vždy pri mene osoby (zamestnanca). Splnenie tejto podmienky overili tiež príslušníci Krajského riaditeľstva Policajného zboru Žilina z odboru súkromných bezpečnostných služieb, ktorí sa dňa 23.03.2021 zúčastnili inšpekcie práce. Uvedeným žalobca porušil ustanovenie . (ii) Ďalej sa v Protokole uvádza, že žalobca neposkytol zamestnancom A. B., D. E. a F. G., mzdu v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti príslušného pracovného miesta a ustanoveného týždenného pracovného času, a to v sume 4,262 eura za hodinu za obdobie september až december 2020. Podľa predložených dokladov o mzde mzda kontrolovaných zamestnancov v mesiacoch september až december 2020 nedosiahla sumu minimálneho mzdového nároku druhého stupňa náročnosti pracovného miesta a žalobca neposkytol kontrolovaný zamestnancom doplatok rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre dané pracovné miesto. Neposkytnutím doplatku v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a minimálnym mzdovým nárokom kontrolovaný subjekt (žalobca) porušil ustanovenie a (v znení platnom a účinnom do 31.12.2020). (iii) Žalobca neposkytol kontrolovaným zamestnancom (A. B., D. E. a F. G.) za obdobie január 2021 a február 2021 mzdu v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti podľa príslušného pracovného miesta. Žalobca priradil pracovným miestam prvý stupeň náročnosti a poskytoval im mzdu vo výške zodpovedajúcej tomuto stupňu, pričom na základe výkonu ich práce a pracovnej pozície mali byť zaradení minimálne v druhom stupni náročnosti práce, čím porušil ustanovenie až 4 v znení platnom a účinnom od 01.01.2021.

2. Rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 308/2021-IZA-2.3./pok/R/T zo dňa 02.12.2021 o uložení pokuty 1 000 eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) bolo založené na porušení povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v , konkrétne za porušenie povinností podľa (povinnosti zamestnávateľa priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti práce uvedenými v Prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje) a v spojení s ods. 4 (povinnosti poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta). Prvostupňový orgán konštatoval, že žalobca dohodnutý druh práce „strážna služba na základe smerníc pre strážnu službu“, ktorá bola zmenená dodatkami k pracovným zmluvám zamestnancov žalobcu na „preventívne pôsobenie na objekte pri ochrane majetku a v prípade podozrenia z trestnej činnosti alebo priestupku urýchlene volať svojmu vedúcemu, ktorý urobí opatrenia, pracovník bude bez bezpečnostných prostriedkov a bez hmotnej zodpovednosti“, počas celého výkonu inšpekcie ako aj počas správneho konania žiadnym spôsobom nenamietal. Ďalej uviedol, že zamestnanci žalobcu vykonávali strážnu službu podľa , na výkon ktorej je predpokladom splnenie podmienok odbornej spôsobilosti. Zamestnanec C. D. mal vydaný preukaz odbornej spôsobilosti číslo S-8384, zamestnankyňa A. B. preukaz číslo S-7043 a zamestnanec D. E. preukaz číslo S-6906. Žalobca nesprávne priradil pracovným miestam svojich zamestnancov prvý stupeň náročnosti práce, keď zamestnanci podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti vykonávajú práce týkajúce sa zabezpečenia ochrany majetku, na výkon ktorej je potrebná aj odborná spôsobilosť podľa Prvostupňový orgán konštatoval, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia nebola právna úprava ( v znení platnom a účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia) pre páchateľa správneho deliktu priaznivejšia, preto orgán verejnej správy posudzoval skutok podľa zákona platného a účinného v čase spáchania správneho deliktu. Skutkový stav bol zistený z obsahu pracovných zmlúv

zamestnancov žalobcu, dokladov o údajoch o jednotlivých zložkách mzdy za mesiace september až december 2020 (ďalej len „výplatné pásky 2020“), mzdových listov za rok 2020, dokladov o údajoch o jednotlivých zložkách mzdy za mesiace január až február 2021 (ďalej len „výplatné pásky 2021“) a mzdových listov za rok 2021. Minimálna mzda od 01.01.2020 bola stanovená na 580 eur za mesiac, minimálna hodinová mzda v sume 3,333 eura. Pre druhý stupeň náročnosti pracovného miesta platil koeficient minimálnej mzdy vo výške 1,2; a teda minimálna mesačná mzda v tomto prípade predstavuje 696 eur za mesiac a 3,9996 eura za hodinu. Minimálna mzda od 01.01.2021 bola stanovená na 623 eur za mesiac, minimálna hodinová mzda v sume 3,580 eura. Pre druhý stupeň náročnosti pracovného miesta platil koeficient minimálnej mzdy vo výške 1,2; a teda minimálna mesačná mzda v tomto prípade predstavuje 739 eur za mesiac a 4,530 eura za hodinu. Vzhľadom na to, žalobca porušil ustanovenia , ktorý je pracovnoprávnym predpisom, orgán verejnej správy bol oprávnený uložiť mu v zmysle pokutu až do výšky 100 000 eur. Prvostupňový orgán pri ukladaní pokuty zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní jej výšky prihliadal na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť následkov. Porušenie ustanovenia odôvodňuje podľa prvostupňového orgánu uloženie pokuty s poukazom na ústavné právo zamestnancov na spravodlivú odmenu za vykonanú prácu. Porušenie ustanovenia v spojení s ods. 4 považuje orgán verejnej správy taktiež za dôvodné pre sankcionovanie pokutou s poukazom na spravodlivú mzdu za vykonanú prácu. Ako poľahčujúcu okolnosť zohľadnil prvostupňový orgán celkový počet zamestnancov žalobcu (6), kedy by vyššia pokuta mohla výrazne negatívne zasiahnuť do chodu podnikania žalobcu, skutočnosť, že nejde o opakované zistenie toho istého nedostatku a tiež skutočnosť, že žalobca počas výkonu inšpekcie aktívne spolupracoval. Ako priťažujúcu okolnosť prvostupňový orgán vyhodnotil, že v prípade porušenia ustanovenia nešlo o ojedinelý výskyt nedostatku, pretože zistený nedostatok sa týkal štyroch zamestnancov žalobcu. Pokuta vo výške 1 000 eur plní represívnu funkciu, má tiež preventívnu úlohu a podľa názoru prvostupňového orgánu je postačujúcou na zistený skutkový stav.

3. O včas podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2437 zo dňa 31.01.2022 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný opísal zistenia inšpekcie práce, priebeh prvostupňového konania a obsah odvolania žalobcu. Konštatoval, že prvostupňový orgán v danom prípade jednoznačne preukázal, že žalobca porušil ustanovenia , a tým, že žalobca pracovné miesta svojich zamestnancov zaradil do prvého stupňa náročnosti práce a neposkytol zamestnancom doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre druhý stupeň patriaci pracovnému miestu. Z predložených dokladov vyplýva, že zamestnanci žalobcu vykonávajú práce týkajúce sa zabezpečenia ochrany majetku, t. j. strážnu službu v zmysle , na výkon ktorej jej predpokladom splnenie podmienok odbornej spôsobilosti v zmysle citovaného zákona. Inšpekcie práce sa zúčastnili aj príslušníci Krajského riaditeľstva Policajného zboru Žilina, oddelenia súkromných bezpečnostných služieb, ktorí u zamestnancov žalobcu kontrolovali splnenie odbornej spôsobilosti na vykonávanie práce, čo znamená, že bez splnenia odbornej spôsobilosti by nemohli uvedení zamestnanci prácu vykonávať. Pretože zamestnanci žalobcu podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve vykonávajú práce týkajúce sa zabezpečenia ochrany majetku, na výkon ktorej je potrebná aj ich odborná spôsobilosť, vykonávajú práce charakterizujúce výkon ucelených obslužných rutinných odborných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, ktorým prislúcha druhý stupeň náročnosti podľa a jeho Prílohy č. 1. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý v obdobnom prípade konštatoval, že priradenie pracovného miesta dotknutých zamestnancov do prvého stupňa náročnosti práce nie je adekvátne vzhľadom na súhrn pracovných činností, ktoré dotknutí zamestnanci vykonávali. Zamestnanci žalobcu boli zodpovední za ochranu majetku, ktorú nie je možné subsumovať pod výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov. Pretože žalobca nepriradil pracovnému miestu, na ktorom sa dohodol so svojimi zamestnancami, stupeň náročnosti práce v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v Prílohe č. 1 , porušil ustanovenie . Z predložených dokladov ďalej vyplynulo, že zamestnankyni A. B. a zamestnancom D. E. a F. G. žalobca za obdobie mesiacov september až december 2020 neposkytol doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre druhý stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu, čím porušil ustanovenie v nadväznosti na v

znení účinnom do 31.12.2020. Obdobne takýto doplatok uvedeným zamestnancom neposkytol ani za obdobie mesiacov január až február 2021. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol odvolacie dôvody k jednotlivým zisteniam nedostatkov, len opätovne vyjadril nesúhlas s druhým stupňom náročnosti pracovného miesta dotknutých zamestnancov. Žalovaný konštatoval, že porušenie zistené inšpekciou práce patrí medzi správne delikty právnickej osoby postihované bez ohľadu na zavinenie (ide o tzv. objektívnu zodpovednosť), pri ktorej orgán verejnej správy preukazuje iba porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie. Podľa žalovaného prvostupňový orgán pri rozhodovaní o výške pokuty postupoval v súlade s ust. a výšku pokuty určil s prihliadnutím na relevantné zákonné kritériá, pričom sankcia vo výške 1 000 eur je primeraná a plní hlavne preventívnu funkciu. Zároveň prvostupňový orgán postupoval v súlade so zásadou materiálnej rovnosti účastníka konania, ktorou sa sleduje najmä skutočnosť, aby v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

4. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Namietal, že nedostal pred rozhodnutím prvostupňového orgánu, spolu s oznámením o začatí správneho konania, všetky tam citované podklady pre rozhodnutie, čím bolo porušené jeho základné právo na spravodlivý proces. Zároveň konštatoval, že administratívny spis vo veciach správneho trestania musí byť zažurnalizovaný ako vyšetrovací spis v trestnom konaní, inak nie dostatočne preukazný, nie je zrejmá chronológia úkonov a nie je možné posúdiť zákonnosť a správnosť postupu správnych orgánov. Žalobca namietal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami a žalobca nedostal na svoje odvolacie argumenty odpoveď. Namietal, že výrok prvostupňového rozhodnutia nie je jednoznačný pri tvrdenom porušení , keď nie je zrejmý stupeň náročnosti práce, ktorý má byť správne priradený kontrolovaným pracovným miestam. Žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď tvrdil, že nie sú rozhodujúce predložené dokumenty (pracovné zmluvy), ale skutočný obsah (výkon) práce jednotlivých zamestnancov počas každej pracovnej zmeny – tzv. snímka dňa. Je totiž dôležité, akú prácu skutočne na konkrétnom pracovnom mieste v konkrétnom objekte konkrétny zamestnanec vykonával. Toto nebolo vôbec zisťované, preto napadnuté rozhodnutie, aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, nemôže obstáť ako zákonné. V prvom rade mal prvostupňový orgán zisťovať u vedúceho zamestnanca, aké konkrétne pracovné činnosti zamestnanci vykonávajú, aby vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je založené len na formálnom posudzovaní predložených dokladov. Žalobca poukázal na to, že vo veciach správneho trestania sú nároky na rozhodnutie vyššie, ako je tomu pri ostatných rozhodnutiach orgánov verejnej správy. Zhodnotenie podkladov pre rozhodnutie musí byť logické a zrozumiteľné, musí sa opierať o konkrétne fakty a okolnosti individuálneho prípadu a nemôže byť formalistické a paušálne. Žalobca zotrval na tom, že práce vykonávané jeho zamestnancami patria do prvého stupňa náročnosti práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon zamestnávateľ od zamestnanca vyžaduje. Prvostupňový orgán, ani žalovaný, neidentifikovali konkrétnu pracovnú činnosť u každého menovaného zamestnanca, ktorú reálne vykonával a ktorá patrí do druhého stupňa náročnosti práce. Dotknutí zamestnanci pôsobili reálne len preventívne, preto ich činnosti sú v prvom stupni náročnosti práce. Formálne poukazovanie na preukaz, spôsobilosť a evidenciu služieb je bez právneho významu. Žalovaný, ani prvostupňový orgán, nevzali do úvahy špecifickosť vykonávanej práce. Rozhodujúci a určujúci nie je dohodnutý druh práce v pracovnej zmluve, ale konkrétne reálne vykonávané pracovné činnosti konkrétneho zamestnanca na danom pracovnom mieste. Stupeň náročnosti práce zakladá jedine a výlučne reálne vykonávaná najnáročnejšia pracovná činnosť, ktorú konkrétny zamestnanec vykonáva v rámci všetkých pracovných činností na danom pracovnom mieste. Podľa žalobcu záver prvostupňového orgánu a žalovaného, že dotknutí zamestnanci vykonávajú na základe preukazu odbornej spôsobilosti práce charakterizujúce výkon ucelených obslužných režimov, ktorým prislúcha druhý stupeň náročnosti nemá oporu v spise (v podkladoch pre rozhodnutie), teda nemá žiaden faktický podklad. Evidencia služieb nezaznamenáva konkrétne pracovné činnosti, ale všeobecnú špecifikáciu činností podľa zákona o súkromnej bezpečnosti (), z čoho nie je možné vyvodiť, že by dotknutí zamestnanci vykonávali činnosti patriace do druhého stupňa náročnosti práce. Orgány verejnej správy neuviedli, ani nevyhodnotili, konkrétnu reálnu najnáročnejšiu pracovnú činnosť dotknutého zamestnanca, aby bolo preskúmateľné, ktorá činnosť je najnáročnejšia a zakladá druhý stupeň náročnosti práce. Všeobecná špecifikácia „práce týkajúce sa zabezpečenia ochrany majetku“

je všeobecná, nedostatočná a nepreskúmateľná. Napadnuté rozhodnutie je tak vecne nesprávne, bez faktického podkladu, nepreskúmateľné a nezákonné.

Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Konštatoval, že žalobca v žalobe namieta v zásade rovnaké skutočnosti, ako v priebehu správneho konania, obsah žaloby je z prevažnej časti totožný s obsahom jeho vyjadrenia v administratívnom konaní, s ktorým sa žalovaný vysporiadal, preto zotrváva na skutočnostiach, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pri ukladaní pokuty boli zohľadnené priťažujúce a poľahčujúce okolnosti veci, zásady správneho trestania aj požiadavky súdnej praxe. Výška uloženej pokuty neprekročila výšku obvykle ukladaných pokút v obdobnom prípade, ani hornú hranicu zákonného rozmedzia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal s námietkami žalobcu, aj čo sa týka stupňa náročnosti práce dotknutých zamestnancov a charakteru ich reálnych pracovných činností vykonávaných v rámci dohodnutého druhu práce. Žalobca dohodnutý druh práce „strážna služba na základe smerníc pre strážnu službu“ počas celého výkonu inšpekcie práce, ako aj počas administratívneho konania, nijakým spôsobom nenamietal. Aj v Protokole bola konštatovaná skutočnosť, že zamestnanci žalobcu mali dohodnutý takýto druh práce, čo žalobca nenamietal. Prvostupňový orgán verejnej správy, aj žalovaný, jednoznačne preukázali, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia ako aj ustanovenia . Podľa predloženej Evidencie služieb zamestnanci žalobcu zaznamenávali druh strážnej služby v členení podľa , vo väčšine prípadov išlo o citovaného zákona: ochrana majetku na verejne prístupnom mieste a písm. e) ochrana prepravy majetku a osoby. Z uvedeného vyplýva, že zamestnanci boli zodpovední za ochranu majetku, ktorú nie je možné subsumovať pod výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov. Priradenie pracovných činností dotknutých zamestnancov do prvého stupňa náročnosti práce nie je adekvátne vzhľadom na súhrn pracovných činností, ktoré dotknutí zamestnanci vykonávali. Žalobca nesprávne priradil pracovným miestam, na ktorých sa dohodol so svojimi zamestnancami, prvý stupeň náročnosti práce, keď zamestnanci podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon bol vyžadovaný v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, vykonávajú práce týkajúce sa zabezpečenia ochrany majetku, na ktorej výkon je potrebná aj ich odborná spôsobilosť, čiže vykonávajú práce charakterizujúce výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, ktorým prislúcha druhý stupeň náročnosti podľa Prílohy č. 1 . Za nedôvodnú považuje žalovaný aj námietku týkajúcu sa nevykonania dôkazov, v súvislosti s čím žalovaný uvádza, že orgán verejnej správy reflektoval na dôvodné námietky žalobcu tým, že vydal Dodatok č. 1 k Protokolu. Žalobca nenavrhoval vykonanie žiadnych dôkazov. Žalobca ani v odvolacom konaní neuviedol také relevantné skutočnosti a nedoplnil také relevantné dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a ktorými by žalobca preukázal konkrétne porušenie, resp. ohrozenie jeho subjektívnych práv, alebo preukázal, že žalovaný svojím postupom porušil základné zásady správneho konania. Žalovaný sa nestotožňuje ani s argumentáciou ohľadne neobjektívneho a nespoľahlivo zisteného stavu veci a námietkou nesprávneho právneho posúdenia. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam poukazuje predovšetkým na listinné dôkazy, ktoré boli uvedené v Protokole. Porušenie povinností bolo riadne a dôsledne zdokumentované a náležitým spôsobom odôvodnené.

Replika žalobcu

6. Žalobca v replike rozvinul argumentáciu o tvrdenom správnom zaradení prác kontrolovaných zamestnancov do prvého stupňa náročnosti s poukazom na to, že náročnosť vykonávanej práce, čo sa týka psychickej i fyzickej alebo vedomostnej je minimálna, zamestnanci na danom pracovisku nemajú hmotnú zodpovednosť. Žalobca postupoval správne, keď pracovné miesta zaradil do prvého stupňa náročnosti práce, keď ani jedna činnosť vykonávaná zamestnancami žalobcu nespĺňa znaky na zaradenie do druhého stupňa náročnosti prác. V tejto súvislosti poukázal na komentár k (Barancová H. a kol. . Komentár, 3. vydanie, Bratislava: C. H. Beck, 2022, strana 1064 - 1065), z ktorého vyplýva, že: „Pracovné miesto, zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce, charakterizuje výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov, v rámci strážnej služby za práce tejto náročnosti možno považovať výkon informačných činností na vrátnici, kontrolu a evidenciu zamestnancov, vozidiel a cudzích osôb, vstupujúcich do objektu a vystupujúcich zo stráženého objektu a pod. Ak však zamestnanec vykonáva náročnejšie

činnosti vrátane zásahu s možnosťou použitia bezpečnostných prostriedkov vrátane strážneho psa alebo vykonáva ochranu pri preprave majetku alebo osôb s prípadným riadením motorového vozidla, musí zamestnávateľ vychádzať z tejto najnáročnejšej činnosti a vyššiu náročnosť prác zohľadní aj zaradením pracovného miesta zamestnanca do príslušného stupňa náročnosti.“ Najnáročnejšia činnosť zamestnancov spočíva v evidencii návštev, vo vykonávaní informačných činností na vrátnici, v kontrole a evidencii zamestnancov, vozidiel a cudzích osôb vstupujúcich do objektu. Žalovaný nezisťoval skutočný stav veci - čo je skutočnou náplňou práce zamestnancov žalobcu, preto je záver orgánov verejnej správy o nesprávnom zaradení prác nepodložený a neopodstatnený bez vyhodnotenia náležitého faktického podkladu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

7. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

8. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní (za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti žalovaného) preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

9. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Zdôraznil, že podstatou je, že orgán verejnej správy rozhodol formalistickým spôsobom, neskúmal skutočný stav veci, hoci mal zistiť konkrétne pracovné činnosti zamestnancov žalobcu, napr. snímkou dňa, a teda vykonať dokazovanie na zistenie, aké práce zamestnanci skutočne vykonávali, nie aké práce vyplývali z listinných dokladov. Takéto zistenia sa v rozhodnutiach orgánu verejnej správy nenachádzajú, čo zaťažuje uvedené rozhodnutia aj vadou nepreskúmateľnosti. Právny záver orgánu verejnej správy nebol založený na preskúmateľných argumentoch. Z predloženého komentára k vyplýva, že je dôležité, akú vykonáva zamestnanec skutočnú prácu.

10. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní pracovným vyťažením a kolíziou pracovných úloh. Zotrval na všetkých doterajších stanoviskách a vyslovil súhlas s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti.

11. Podľa inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.

12. Podľa v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

13. Podľa veta pred čiarkou Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v prvom bode až treťom bode, šiestom

bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur.

14. Podľa veta prvá na konanie podľa , , a , , , a , a , až f), a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa , a (v znení platnom a účinnom od 01.03.2021): (1) Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len "") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu. (3) Pracovné miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. (4) Suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok je súčet rozdielu medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok a sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 a súčinu sumy mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 a koeficientu minimálnej mzdy. Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je 1/174 zo sumy minimálneho mzdového nároku podľa prvej vety. Koeficient minimálnej mzdy je pre druhý stupeň náročnosti práce 1,2.

16. Podľa písm. a) Prílohy č. 1 Zákonníka prace pracovné miesto zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov. Podľa písm. b) Prílohy č. 1 Zákonníka prace pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve; výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, hospodárskosprávnych , prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov.

17. Podľa strážna služba je: a) ochrana majetku na verejne prístupnom mieste, b) ochrana majetku na inom než verejne prístupnom mieste, c) ochrana osoby, d) ochrana majetku a osoby pri preprave, e) ochrana prepravy majetku a osoby, f) zabezpečovanie poriadku na mieste zhromažďovania osôb, g) prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému, prevádzkovanie ich častí, vyhodnocovanie narušenia chráneného objektu alebo chráneného miesta, h) vypracúvanie plánu ochrany alebo i) monitorovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo v ich okolí.

18. Podľa odborne spôsobilou osobou je na účely tohto zákona osoba, ktorá dosiahla vzdelanie ustanovené pre danú činnosť a je držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti.

19. Podľa skúška odbornej spôsobilosti je typu S - pre osoby poverené výkonom fyzickej ochrany a pátrania.

20. Podľa veta prvá až tretia preukaz je verejná listina. Osoba môže byť súčasne držiteľom len jedného preukazu. Osoba poverená výkonom fyzickej ochrany, pátrania alebo odbornej prípravy a poradenstva je pri plnení pracovných úloh povinná mať preukaz pri sebe

a na požiadanie ho predložiť ministerstvu pri výkone štátneho dozoru, krajskému riaditeľstvu pri výkone kontroly alebo orgánu dozoru, orgánu kontroly alebo príslušníkovi Policajného zboru pri výkone kontroly činnosti.

21. Podľa fyzickú ochranu alebo pátranie môže vykonávať len osoba, ktorá je držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti podľa .

22. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

23. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak.

24. Podľa správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

25. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

26. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

27. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy ( ). Správny súd rozhoduje na základe včas podanej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu (správny súd je zmysle viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle , . Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde zmysle správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

28. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie inšpektorátu práce o uložení pokuty vo výške 1 000 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v , konkrétne za porušenie:

- tým, že žalobca ako zamestnávateľ ku dňu 23.03.2021 nepriradil pracovnému miestu, na ktorom sa dohodol so zamestnancami: A. B., C. D., D. E. a F. G., stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v Prílohe č. 1 Zákonníka

práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve

- v spojení s v znení účinnom do 31.12.2020 tým, že žalobca ako zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnancom: A. B., D. E. a F. G., ktorých mzda v mesiacoch september až december 2020 nedosiahla sumu minimálneho mzdového nároku pre druhý stupeň náročnosti príslušného pracovného miesta, neposkytol doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre druhý stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu

- v spojení s tým, že žalobca ako zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnancom: A. B., D. E. a F. G., ktorých mzda v mesiacoch január až február 2021 nedosiahla sumu minimálneho mzdového nároku pre druhý stupeň náročnosti príslušného pracovného miesta, neposkytol doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre druhý stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

29. Správny súd posúdil žalobu žalobcu ako správnu žalobu vo veciach správneho trestania, pretože sa týka rozhodovania orgánov verejnej správy o sankcii za porušenie povinností uložených žalobcovi všeobecne záväzným právnym predpisom, a to v podobe uloženia pokuty. Išlo teda o rozhodovanie orgánu verejnej správy o vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti za protiprávne konanie (správny delikt).

30. (), ktorý sa vzťahuje na konanie podľa (správne delikty), ukladá orgánu verejnej správy povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Pokiaľ ide o administratívne trestanie, t. j. konanie, v rámci ktorého príslušné orgány verejnej správy objasňujú okolnosti svedčiace o spáchaní určitého protiprávneho konania a za toto preukázané protiprávne konanie ukladajú v zmysle príslušných zákonov tresty a iné zákonné opatrenia deliktuálne zodpovedným osobám, na takéto osobitné správne konania sa v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR i Najvyššieho súdu SR vzťahujú zásady trestného konania, ktoré musia orgány verejnej správy pri objasňovaní správnych deliktov dodržiavať a v ich zmysle viesť príslušné konanie, vrátane vyhodnotenia zisteného skutkového stavu veci. Medzi zásady trestného konania, vo vzťahu k dokazovaniu možno zaradiť zásadu vyhľadávaciu, zásadu voľného hodnotenia dôkazov a zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Bremeno presného a úplného objasnenia stavu veci teda spočíva na orgáne verejnej správy. Orgán verejnej správy je povinný vykonať zisťovanie z úradnej povinnosti, nemôže byť viazaný len na podklady, ktoré mu poskytnú účastníci konania. Dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedol účastník konania.

31. V tomto prípade boli vykonanou inšpekciou práce u žalobcu zistené porušenia právnych predpisov (), ktoré boli zdokumentované v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. IZA-34-54-2.3/ P-B24,25-21 zo dňa 12.07.2021. Protokol a Dodatok č. 1 k Protokolu obsahuje sumár zistených skutkových okolností, ako aj vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu (Dodatkom č. 1 inšpektorka práce na základe vyjadrenia žalobcu zrušila nedostatok č. 1 a 2 Protokolu), aj uvedenie úvah, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov v nadväznosti na použitie právnych predpisov, podľa ktorých orgán verejnej správy postupoval. V Protokole sú opísané všetky skutočnosti zistené z vykonaných dôkazov.

32. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že v dôsledku zisteného porušenia pracovnoprávnych predpisov začal Inšpektorát práce Žilina (prvostupňový orgán) správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa -IZA-2.3/pok/oz/T zo dňa 04.11.2021 bolo žalobcovi doručené 04.11.2021. V zmysle Správneho poriadku mal žalobca možnosť vyjadriť sa v stanovenej lehote k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu zisťovania, ako aj podať návrh na ich doplnenie, vrátane predloženia ďalších listinných dôkazov. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.11.2021 vyslovil nesúhlas so začatím konania o udelení pokuty. Namietal, že neporušil zákonom stanovené povinnosti a pri určení stupňa náročnosti práce postupoval podľa . Orgán verejnej správy podľa žalobcu

len účelovo tvrdí, že strážna služba musí byť v druhom stupni náročnosti práce. K vyjadreniu nepripojil žiadne dôkazy, ani nenavrhol doplnenie dokazovania.

33. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo založené na zistenom porušení ustanovenia , a na základe výsledkov inšpekcie práce, ktorá predstavuje dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov. Zamestnávateľ, ktorý nemá odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta, čomu predchádza ohodnotenie pracovného miesta (ktorým sa vyjadruje súhrn zamestnancom vykonávaných pracovných činností podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve) a priradenie pracovnému miestu stupeň náročnosti práce porovnaním so záväznými charakteristikami pracovných miest, ktoré sú Prílohou č. 1 . Zamestnávateľ je teda povinný každému pracovnému miestu priradiť stupeň náročnosti práce v súlade so záväznými charakteristikami pracovných miest podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Charakteristiky pracovných miest vymedzujúce príslušný stupeň náročnosti práce zohľadňujú aj kritérium kvalifikačnej náročnosti.

34. Žalobca nesúhlasil s tým, že porušil citované ustanovenia tvrdiac, že podľa jeho názoru činnosť vykonávaná jeho zamestnancami nespĺňa takú náročnosť práce, aby boli zaradení do druhého stupňa. Namietal, že orgány verejnej správy pre prijatie uvedeného záveru nedostatočne zistili skutkový stav. V súvislosti s touto námietkou, ako aj námietkou formalistického prístupu inšpekcie práce, správny súd uvádza, že prvostupňový orgán rozsiahlo opísal zistený skutkový stav ako aj dôkazy, z ktorých vychádzal, konkrétne poukázal na obsah pracovných zmlúv zamestnancov žalobcu, vrátane dodatkov k pracovným zmluvám a knihu „Evidencia služieb“, do ktorej zamestnanci žalobcu zaznamenávali dátum služby, druh služby, jej časové vymedzenie spolu s údajom o mieste výkonu služby, označením osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany a číslom identifikačného preukazu tejto osoby. Žalobca založil námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu na tom, že príslušný inšpektor práce (inšpektori práce) nezisťovali, čo konkrétne kontrolovaní zamestnanci žalobcu vykonávajú (okrem iného že si nevyžiadali snímku dňa konkrétnych zamestnancov). V tejto súvislosti správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v zmysle inšpektorát práce vykonáva dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik (založený pracovnou zmluvou), mzdové podmienky (opäť vyplývajúce z pracovnej zmluvy a ostatných písomných podkladov – v tomto prípade mzdových listov a výplatných pások), t. j. rozsah inšpekcie je viazaný primárne na písomnú pracovnoprávnu dokumentáciu. Tomu zodpovedá povinnosť fyzickej alebo právnickej osoby (zamestnávateľa) predložiť na požiadanie doklady, ktorými preukáže pracovnoprávny vzťah (písomnú pracovnú zmluvu), ako aj všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov ( ). Žalobcovi nič nebránilo predložiť v konaní ďalšie doklady, čo však neurobil. Pokiaľ žalobca na pojednávaní pred správnym súdom argumentoval, že ako dôkaz k zisteniu stupňa náročnosti pracovného miesta predkladal v administratívnom konaní dôkazy – snímku dňa, toto jeho tvrdenie nemá oporu v administratívnom spise, samotný právny zástupca žalobcu po nahliadnutí do administratívneho spisu na pojednávaní priznal, že mal na mysli doklad „Evidencia služieb“, kde je uvedené meno a priezvisko zamestnanca, dátum, druh služby a časové vymedzenie služby. Inšpektorát práce ako aj žalovaný listiny v spise (pracovnoprávnu dokumentáciu), vrátane knihy „Evidencia služieb“ preskúmali a vyhodnotili v súlade s ich obsahom.

35. S ohľadom na uvedené správny súd konštatuje, že náležitému zisteniu skutkového stavu zodpovedá zistenie obsahu pracovných činností z pracovnej zmluvy (keď platí, že vykonávané pracovné činnosti majú zodpovedať obsahu pracovnej zmluvy), ako aj evidencii služieb. Pretože žalovaný a prvostupňový orgán skutkový stav zistili z obsahu pracovných zmlúv, evidencie pracovného času, ďalej z výplatných lístkov, mzdových listov a knihy „Evidencia služieb“, správny súd takýto postup považuje za dostatočný.

36. Z hľadiska obsahu právneho vzťahu medzi žalobcom ako zamestnávateľom a jeho zamestnancami je podstatným, že ide o pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou, na ktorej formu a náležitosti sa vzťahujú ustanovenia a . Pracovná zmluva musí mať písomnú formu a jej súčasťou musí byť vymedzenie druhu práce. Z predložených pracovných zmlúv zamestnancov žalobcu (C. D., A. B., F. G. a D. E.), vyplýva, že náplňou ich práce bola strážna služba. Pôvodne mali všetci zamestnanci v pracovných zmluvách dohodnutý druh práce „strážna služba na základe

smerníc pre strážnu službu, ochrana majetku u objednávateľa priamym pozorovaním alebo technickými prostriedkami v zmysle zákona o SB“, neskôr (dodatkom k pracovným zmluvám z 28.06.2019) bol u uvedených zamestnancov zmenený druh práce a opis pracovných činností na „preventívne pôsobenie na objekte pri ochrane majetku a v prípade podozrenia z trestnej činnosti alebo priestupku urýchlene volať svojmu vedúcemu, ktorý urobí opatrenia. Pracovník bude bez bezpečnostných prostriedkov a bez hmotnej zodpovednosti“, ostatné časti pracovnej zmluvy zostali nezmenené. Uvedenú zmenu orgán verejnej správy posúdil ako zmenu bez dopadu na reálne vykonávanú činnosť ochrany majetku, s čím sa správny súd stotožňuje. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v pracovných zmluvách, vrátane ich dodatkov, neboli pracovné činnosti zamestnancov žalobcu definované tak, ako ich opísal žalobca v žalobe (v podstate činnosti vrátnika), keď bez väzby na obsah pracovnej zmluvy (ktorá striktne vymedzuje druh práce aj bližšiu definíciu pracovných činností), žalobca namietal, že zamestnanci v podstate vykonávajú len funkciu vrátnikov. Tomuto však nezodpovedá samotným žalobcom ako zamestnávateľom uvedený druh práce v pracovnej zmluve (ochrana majetku). Ak by pracovnou náplňou bola len činnosť vrátnika, nezodpovedá to teda dohodnutému druhu práce – preventívne pôsobenie na objekte pri ochrane majetku. Hoci kontrolovaní zamestnanci majú pôsobiť len „preventívne“, z obsahu pracovných zmlúv vyplýva, že vykonávajú činnosti spadajúce do diapazónu strážnej služby - strážna služba je definovaná okrem iného ako ochrana majetku na verejne prístupnom mieste ( citovaného zákona). Podľa obsahu predložených pracovných zmlúv zamestnanci žalobcu kontrolujú osoby a majetok - podľa pracovných zmlúv sa za hrubé a závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje: nepresvedčenie sa, či osoba, ktorá vychádza z objektu nemá u seba veci, ktoré pochádzajú z protiprávnej činnosti na základe signálu alebo oboznámenia z kamerového systému a nedostatočné vykonanie kontroly prichádzajúcich a odchádzajúcich vozidiel; ďalej, ak pracovník kamerového systému (detektív) pri sledovaní osoby túto stratí alebo z iného dôvodu ju prestane sledovať, je povinný to oznámiť strážnej službe s popisom osoby, ktorá sa po zaplatení presvedčí, či osoba nemá u seba veci, ktoré pochádzajú z protiprávnej činnosti. Pri práci nie je vylúčené ani použitie motorového vozidla, keď z obsahu pracovných zmlúv explicitne vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že pri výkone práce môže zamestnanec podľa potreby zamestnávateľa využívať súkromné motorové vozidlo. Súčasne zamestnanci žalobcu pracujú samostatne, bez dozoru, čo vyplýva z toho, že vedúceho majú kontaktovať až v prípade podozrenia z trestnej činnosti alebo priestupku. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že zamestnanci nekontrolujú osoby, čo je však v rozpore s obsahom pracovnej činnosti podľa predložených pracovných zmlúv.

37. Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že pre zaradenie zamestnanca – pre určenie stupňa náročnosti práce, nie je rozhodujúci a určujúci dohodnutý druh práce v pracovnej zmluve, ale konkrétne reálne vykonávané pracovné činnosti konkrétneho zamestnanca na danom pracovnom mieste. Sám žalobca uvádza, že pre určenie stupňa náročnosti práce sú dôležité pracovné činnosti vykonávané v rámci dohodnutého druhu práce. Dohodnutý druh práce je bližšie špecifikovaný okruhom pracovných činností (pracovná náplň), pričom reálne vykonávané činnosti musia (resp. by mali) zodpovedať dohodnutému druhu práce. Činnosti, ktoré zamestnanec vykonáva (a z toho plynúce oprávnenia zamestnanca) musia teda korešpondovať s obsahom pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, preto prvostupňový orgán postupoval správne, keď skúmal, či opísané pracovné činnosti v pracovnej zmluve (vrátane dodatkov k pracovnej zmluve) zodpovedajú alebo nezodpovedajú stanovenému stupňu náročnosti práce. Z predložených pracovných zmlúv (vrátane dodatkov z roku 2019) vyplýva, že náplňou práce zamestnancov žalobcu boli činnosti pri ochrane majetku (vrátane kontroly osôb a vozidiel), teda nielen poskytovanie informácií a ohlasovanie návštev, ako to namieta žalobca. Dodatkom k pracovným zmluvám bol druh práce zmenený na „preventívne pôsobenie pri ochrane majetku“, uvedené však podľa názoru správneho súdu nezmenilo obsah (náplň) práce, ktorý naďalej pokrýva činnosti spočívajúce v dohľade nad osobami a majetkom (vizuálnu kontrolu osôb a objektu, monitorovanie kamerového systému), pričom v prípade podozrenia z trestnej činnosti alebo priestupku má zamestnanec urýchlene volať svojmu vedúcemu. Aj pri takomto vymedzení (pri „preventívnom pôsobení“) je nepochybné, že sa predpokladá poskytnutie súčinnosti - operatívne riešenie vzniknutej situácie pri ochrane majetku, vrátane realizácie možných opatrení na odvrátenie hroziacej ujmy či škody (do času privolania vedúceho).

38. Správny súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.07.2012, sp. zn. , podľa ktorého ustanovenie (právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom) predpokladá, že

„o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa ), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať.“

39. V prejednávanej veci obsah pracovnej zmluvy v spojení so skutočnosťou, že žalobca ako zamestnávateľ dohodol pracovný pomer so svojimi zamestnancami ako poskytovateľ strážnej služby na danom objekte (v objekte spoločnosti eliastech s.r.o.) podľa názoru správneho súdu dopĺňa záver o správnej interpretácii druhu práce a pracovnej činnosti orgánmi verejnej správy, a to pracovných činností zodpovedajúcich strážnej službe v zmysle ustanovení (strážna služba je definovaná ako ochrana majetku na verejne prístupnom mieste, ochrana majetku na inom než verejne prístupnom mieste, ochrana prepravy majetku a osoby, monitorovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte), teda nielen činností informačných. Ak žalobca uzavrel so zamestnancami pracovné zmluvy s vymedzením druhu práce (pôsobenie pri ochrane majetku), ktorý zjavne vychádza z ustanovení , druh práce je potom potrebné vykladať z hľadiska naznačenej prísnosti, ktorá je následne kľúčová pri skúmaní stupňa náročnosti pracovného miesta podľa .

40. Na takto zistený konkrétny skutkový stav prvostupňový orgán aplikoval konkrétnu právnu normu (ustanovenie ), preto neobstojí námietka, že ide o rozhodnutie paušálne sa opierajúce iba o všeobecné a nekonkrétne citácie z právnych noriem. Žalovaný taktiež v napadnutom rozhodnutí opísal priebeh prvostupňového konania a zistenia inšpektorátu práce, ktoré subsumoval pod príslušnú právnu normu.

41. Nie je dôvodná žalobná námietka, že orgány verejnej správy neuviedli, ktoré konkrétne činnosti dotknutých zamestnancov možno subsumovať pod ktoré činnosti uvedené vo všeobecnej rovine v druhom stupni náročnosti práce podľa Prílohy č. 1 . Prvostupňový orgán explicitne uviedol (s čím sa žalovaný stotožnil), že zamestnanci žalobcu podľa najnáročnejšej činnosti, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, vykonávajú práce týkajúce sa zabezpečenia ochrany majetku, čo korešponduje s opisom pracovných činností (druhom práce) podľa pracovných zmlúv vrátane ich dodatkov. Podľa žalobcom predloženej „Evidencie služieb“ zamestnanci zaznamenávali druh strážnej služby v členení podľa , vo väčšine prípadov išlo o činnosť podľa citovaného zákona: ochrana majetku na verejne prístupnom mieste a písm. e) ochrana prepravy majetku a osoby. Z toho vyplýva, že zamestnanci boli zodpovední za ochranu majetku, ktorú činnosť nie je možné subsumovať pod výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov. Inšpektori práce zisťujú druh práce a náplň práce primárne z pracovnej zmluvy, v tomto prípade bolo zisťovanie doplnené o údaje z evidencie služieb, ktoré zodpovedali dohodnutému druhu práce. Iné doklady žalobca počas vykonanie inšpekcie, ani v následnom administratívnom konaní nepredložil, ani nežiadal o doplnenie dokazovania. Pokiaľ teda z obsahu pracovných zmlúv vyplýva, že kontrolovaní zamestnanci žalobcu vykonávali činnosti strážnej služby (ochranu majetku), teda činnosti, ktoré nepatria medzi výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov, nejde o nesprávne právne posúdenie.

42. Pokiaľ žalobca namietal, že nedostal spolu s oznámením o začatí správneho konania pred rozhodnutím prvostupňového orgánu všetky ním citované podklady pre rozhodnutie, čím bolo porušené jeho základné procesné právo na spravodlivý proces, správny súd v prvom rade uvádza, že žalobca jednak nešpecifikoval, ktoré podklady mal na mysli (a ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a neboli mu doručené), ani to, ako sa uvedené prejavilo na (ne)zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty bolo žalobcovi preukázateľne doručené 04.11.2021, žalobca bol poučený o práve vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k zistenému skutkovému stavu, k spôsobu jeho zistenia a o práve navrhnúť príslušné dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré sú

mu známe. Žalobca sa k oznámeniu vyjadril v podaní zo dňa 10.11.2021, v ktorom namietal výlučne posúdenie stupňa náročnosti práce kontrolovaných zamestnancov inšpektorom práce, konštatoval, že zamestnanci nezasahujú voči osobám, ale len preventívne pôsobia na vrátnici. Konštatoval, že zamestnávateľ musí zhodnotiť skutočnú prácu z hľadiska zaradenia pracovného miesta do stupňa náročnosti práce, nie je podstatné, aké má zamestnanec vzdelanie alebo či má preukaz odbornej spôsobilosti, nemožno teda vychádzať len z toho, že zamestnanci majú preukaz odbornej spôsobilosti.

43. V oznámení o začatí správneho konania o uložení pokuty prvostupňový orgán uviedol porušenia zákona zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej od 23.03.2021 do 12.07.2021 u žalobcu s tým, že okolnosti veci sú podrobne opísané v Protokole v znení Dodatku č. 1, ktorý bude spolu s dokladmi uvedenými v Protokole podkladom pre správne konanie a vydanie rozhodnutia. Protokol bol riadne s účastníkom konania (žalobcom) prerokovaný (čo žalobca nenamietal), rovnako bol žalobca oboznámený s Dodatkom č. 1 k Protokolu. Podľa obsahu administratívneho spisu Protokol odkazoval na pracovné zmluvy kontrolovaných zamestnancov, vrátane dodatkov k pracovným zmluvám, evidenciu pracovného času vrátane rozvrhu pracovného času za obdobie september 2020 až február 2021, mzdový list za rok 2020 a 2021, výplatné pásky za obdobie september 2020 až február 2021, doklad o úhrade mzdy za september 2020 až február 2021, doklad o vydaní výplatnej pásky za obdobie september 2020 až február 2021. K inšpekcii práce bola ďalej použitá fotodokumentácia časti knihy „Evidencia služieb“ evidovanej pod č. 452/21, dni od 12.02.2021 do 02.03.2021 vytvorená dňa 23.03.2021 na kontrolovanom pracovisku. To znamená, že podkladom pre rozhodnutie o uložení pokuty boli takmer výlučne doklady poskytnuté samotným žalobcom, okrem nich príslušný inšpektorát práce v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na to, že inšpekcie práce sa zúčastnili aj príslušníci odboru súkromných bezpečnostných služieb Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, ktorí u zamestnancov žalobcu kontrolovali splnenie odbornej spôsobilosti na vykonávanie strážnej služby, pričom bolo zistené, že zamestnanci C. D., A. B. a D. E. mali vydaný preukaz odbornej spôsobilosti, na skutočnosť ktorú prvostupňový orgán podporne poukázal ako na skutočnosť potvrdzujúcu stupeň náročnosti pracovného miesta.

44. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že nedostal odpovede na všetky jeho odvolacie námietky, správny súd po oboznámení sa s obsahom odvolania a napadnutého rozhodnutia konštatuje, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí reagoval na námietky žalobcu týkajúce sa tvrdeného nesprávneho zaradenia pracovných miest do príslušného stupňa náročnosti.

45. Napriek skutočnosti, že pre určenie stupňa náročnosti pracovného miesta nie je rozhodujúce vzdelanie zamestnanca, resp. jeho osobitná kvalifikácia (čo v konaní nebolo sporné), ale konkrétne pracovné činnosti, ktoré na pracovnom mieste zamestnanec vykonáva, orgány verejnej správy nepochybili, keď pri rozhodovaní zohľadnili aj skutočnosť, že zamestnanci žalobcu disponovali preukazom odbornej spôsobilosti. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že hoci prvostupňový orgán aj žalovaný opakovane uvádzali, že kontrolovaní zamestnanci disponujú preukazom odbornej spôsobilosti (podľa zistení z inšpekcie práce preukazom odbornej spôsobilosti disponujú zamestnanci A. B., C. D. a D. E.) záver o stupni náročnosti pracovného miesta nebol založený na tejto skutočnosti, išlo o podporný argument pre posúdenie zaradenia pracovného miesta.

46. Nebola dôvodná ani námietka neurčitosti výroku, pretože skutok (špecifikované porušenia zákona) bol vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia, špecifikovaný v súlade s požiadavkami zákona a judikatúry tak, aby bol nezameniteľný s iným skutkom (konaním). Nebolo zákonnou povinnosťou orgánu verejnej správy určiť, o aký stupeň náročnosti pracovného miesta malo ísť, pretože povinnosť priradiť pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest patrí zo zákona zamestnávateľovi ( ).

47. Z napadnutého rozhodnutia (a rozhodnutia prvostupňového orgánu) vyplýva, ktoré skutočnosti orgán verejnej správy zistil, aj akým spôsobom ich vyhodnotil. Samotný fakt, že záver o stupni náročnosti pracovného miesta (pracovných miest) zamestnancov žalobcu, na ktorom bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie je v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

48. Dôvodná nie je ani námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia založená na konštatovaní, že administratívny spis vo veciach správneho trestania musí byť zažurnalizovaný ako vyšetrovací spis v trestnom konaní, inak nie dostatočne preukazný. V tomto prípade išlo skôr o konštatovanie žalobcu ako samotnú námietku, pretože žalobca nijako bližšie neuviedol, čo v tomto smere namieta konkrétne

vo väzbe na administratívny spis žalovaného orgánu verejnej správy. Žalobca taktiež neuvádza, ako sa namietaná skutočnosť prejavila na jeho právach ako účastníka administratívneho konania. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že žurnalizácia spisu je tvorená samotným obsahom spisu, z prieskumu príslušného administratívneho spisu nevyplýva, že by bol neúplný, nachádzajú sa v ňom listiny a dôkazy, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal a podľa ktorých v konaní postupoval. Administratívny spis teda obsahuje všetky podklady, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, a to ako prvostupňového orgánu verejnej správy, tak žalovaného. Niektoré dokumenty v administratívnom spise nie sú zoradené chronologicky (napr. Protokol je fyzicky zaradený v spise za odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu), avšak nejde o pochybenie, ktoré by malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti je totiž potrebné doplniť, že k „nechronologickému“ zaradeniu dokumentov, a tým aj určitej „neprehľadnosti“ spisu prispieva fakt, že časť spisu je vedená v papierovej podobe a časť v elektronickej podobe.

49. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, keď na základe zisteného porušenia predpisov uvedených v ustanovení . (ustanovení ), rozhodli, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa , za ktorý je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu do 100 000 eur. Konkrétne ide o porušenia , a tak, ako boli špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí, t. j. že žalobca zamestnancom A. B., D. E., F. G. a C. D. nepriradil stupeň náročnosti v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest podľa Prílohy č. 1 a zamestnancom A. B., F. G. a D. E. v kontrolovaných obdobiach (mesiacoch september až december 2020 a január až február 2021) neposkytol mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta v zmysle dohodnutých činností v rámci druhu práce.

50. Záver žalobcu v napadnutom rozhodnutí, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu (deliktov), ktoré sa mu kladú za vinu, je opodstatnený. Ako vyplýva podporne z Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.03.2021, sp. zn. , na ktorý odkazoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí aj vo vyjadrení k žalobe „súhrn pracovných činností...pozostávajúcich z ochrany majetku a osôb v rôznych situáciách podľa mienky kasačného súdu nemožno priradiť medzi základné, manipulačné pomocné, či prípravné práce vykonávané podľa postupov a pokynov nadriadeného. V tomto ohľade by prvý stupeň náročnosti práce podľa pracovných činností zodpovedal povolaniu, ktoré zamestnanec vykonáva manuálne podľa jednoduchých a opakujúcich sa postupov alebo pokynov, zväčša pod stálym dozorom, pričom v zásade samotný zamestnanec nebude niesť žiadnu zodpovednosť na dosiahnutom výsledku práce (napr. upratovačka, dokladač tovaru, umývač riadu.“ Kasačný súd v danom prípade (veci) súhlasil so záverom správneho súdu, že v prípade pracovných miest s dohodnutým druhom práce „ochrana majetku“, nejde o práce, ktoré by bolo možné podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce vymedziť ako pomocné, prípravné alebo manipulačné podľa presných postupov a pokynov a zaradiť ich do prvého stupňa náročnosti práce. Kasačný súd taktiež nič nevyčítal postupu krajského súdu (ako správneho súdu), ktorý uvedený záver ustálil najmä na základe popisu práce uvedený v pracovných zmluvách. Súčasne správny súd poukazuje na to, že ani v tomto prípade skutočnosť, že zamestnanci nemali hmotnú zodpovednosť (rovnako ako v prípade zamestnancov žalobcu) nemala vplyv na to, že stupeň náročnosti pracovného miesta by nemohol byť vyšší ako prvý.

51. Poukaz žalobcu na komentár k nebol v tomto prípade relevantným dôkazom na preukázanie nezákonnosti rozhodnutia, pretože tam opísaná skutková situácia (vykonávané práce) nezodpovedala skutkovej situácii tohto prípadu, kedy zamestnanci žalobcu podľa zistených skutočností (obsahu pracovných zmlúv, vrátane ich dodatkov, a Evidencie služieb) neposkytujú len informačné a evidenčné služby, keď rozsah ich činností je vymedzený ako preventívne pôsobenie pri ochrane majetku (ochrana majetku), pričom vykonávajú aj kontrolu osôb a vozidiel.

52. Pokiaľ ide o uloženú sankciu (pokutu vo výške 1 000 eur), správny súd v prvom rade uvádza, že žalobca nenamietal výšku uloženej pokuty, ani správny súd nežiadal o sankčnú moderáciu ( ). Žalobnú argumentáciu smeroval výlučne k otázke (ne)porušenia pracovnoprávnych predpisov, skutočnosť ktorá bola podkladom pre začatie konania o uložení pokuty. Správny súd nezistil porušenie zásad ukladania trestov. Výšku pokuty považuje za primeranú, uloženú v rozsahu zákonného limitu ust. . Orgánmi verejnej správy boli zohľadnené všetky okolnosti porušenia

pracovnoprávnych predpisov, prihliadli na to, aby výška pokuty mala preventívny a represívny charakter a zároveň, aby pôsobila výchovne na žalobcu. Pri určení výšky pokuty orgány verejnej správy vyhodnotili kritériá uvedené v ust. - z odôvodnenia prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia vyplýva, že orgán verejnej správy sa podrobne zaoberal všetkými okolnosťami majúcimi vplyv na výšku uloženej sankcie, počnúc závažnosťou zisteného porušenia povinností a závažnosti ich následkov, vyhodnotením priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Za priťažujúcu okolnosť orgány verejnej správy považovali to, že nešlo o ojedinelý výskyt nedostatku, pretože uvedený nedostatok (nesprávne priradenie stupňa náročnosti práce) sa týkal štyroch zamestnancov žalobcu, obdobne nešlo o ojedinelý nedostatok v prípade porušenia v nadväznosti na ods. 4 Zákonníka práca (išlo o dlhšie časové obdobie, za ktoré žalobca trom zamestnancom neposkytol doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu). Ako poľahčujúcu okolnosť orgány verejnej správy zohľadnili, že sa nejedná o opakované zistenie toho istého nedostatku a zohľadnili taktiež aktívnu spoluprácu účastníka konania (žalobcu) počas výkonu inšpekcie práce.

53. Pretože v danom prípade ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, správny súd preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov podľa až e) , keď existuje výnimka z viazanosti správneho súdu v žalobe uplatnenými žalobnými dôvodmi, pričom nezistil dôvod pre preskúmanie žaloby nad rozsah a dôvody žaloby podľa .

54. Na základe všetkých uvedených skutočností správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na žalobu ako nedôvodnú zamietol.

55. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. 56. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( v znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na ).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.